Vianočné sviatky sú časom radosti, rodinných stretnutí a darčekov. Pre mladú mamičku, ktorá chce vytvoriť nezabudnuteľné Vianoce, je toto obdobie ako tlakový hrniec. Existuje nespočetné množstvo návodov, príspevkov, aktivít a kníh o tom, ako čo najlepšie využiť toto obdobie a sprostredkovať našim deťom význam Vianoc.
Ale to, čo si budú pamätať z týchto Vianoc a zo všetkých Vianoc svojho detstva dohromady, nebudú maľovanky, knihy ani zapálená sviečka na adventnom venci. Ale tie najšťastnejšie chvíle sa vždy týkali mojich rodičov. Keď sa otec smial alebo sa mama pre niečo nadchla, čas sa zastavil a hrozilo, že mi vybuchne srdce. Stále to vidím na mojich vlastných deťoch.
Môj najstarší syn mi prinesie Nedeľný komiks, upozorní ma na dobrý vtip a čaká, že sa zasmejem. Všetci moji synovia neoblomne fandia môjmu univerzitnému tímu len preto, že vedia, že im fandím aj ja.
Pre deti vo veku 3 až 6 rokov však môžu byť skvelou príležitosťou na rozvoj empatie detí a iných dôležitých hodnôt. Ako môžeme pomôcť deťom porozumieť, že Vianoce nie sú len o prijímaní darčekov, ale aj o dávaní a delení sa?
Darčeky a ich význam
Koľko darčekov si nájdete pod stromčekom? Vianoce nie sú síce len o nich, väčšina detí sa však teší práve na moment prekvapenia, čo všetko si pod stromčekom nájde. A pre väčšinu dospelých sú najväčšou radosťou práve rozžiarené detské očká. Tak si to všetci vychutnajme! Darčeky na Vianoce si dávame ako symbol, že nám na sebe záleží. Tie prvé priniesli Traja králi Ježišovi krátko po narodení.
Ak máte darčekov v tomto roku pomenej než zvyčajne, vôbec nevadí, naopak. „Darčekov by nemalo byť príliš, pretože hrozí, že dieťa im nevenuje náležitú pozornosť a jeho prirodzená zvedavosť ho ženie otvárať ďalšie a ďalšie,“ pripomína psychologička z Alma centra Dana Comas.
Ilustračný obrázok vianočných darčekov
Pri veľkom množstve balíčkov dieťa zvyčajne nedokáže doceniť jednotlivé darčeky. „Darujúci sú sklamaní a doma sa nám kopia veci, s ktorými sa dieťa nakoniec nestíha hrať. To, čo sa často nazýva nevďačnosťou a rozmaznanosťou, vlastne nechtiac spôsobujeme my dospelí,“ vraví Dana Comas.
Spomaľme
Darčekov sa však napriek dobrým úmyslom často aj tak nakopí, najmä ak trávi sviatky spolu širšia rodina - niečo od rodičov, niečo od prarodičov, niečo od tiet, strýkov či súrodencov... V takom prípade Dana Comas odporúča spomaliť. „Ak má dieťa tendenciu sústrediť sa na množstvo a rozbaľovanie darčekov, môžeme trochu pomôcť v tejto situácii.
Spomaľme fázu rozbaľovania, buďme účastní, pomôžme dieťaťu sústrediť sa a chvíľu zotrvať pri rozbaľovanom darčeku,“ radí. V takom prípade je tiež dobré, ak sa darčeky rozbaľujú postupne, teda že nerozbaľuje každý svoje, ale vždy len jeden člen rodiny jeden darček. Takto sa celá fáza rozbaľovania môže predĺžiť a dieťa sa sústredí aj na darčeky ostatných, nielen na tie vlastné.
Učme deti obdaruvávať
S tým úzko súvisí aj ďalšie pozitívum - naučiť deti obdarovávať ostatných, aby sa vedeli tešiť z ich radosti. „Takto môžeme viesť už i maličké deti, zhruba od troch rokov,“ vraví Dana Comas. Deti môžu niečo nakresliť alebo vyrobiť. A potom pri stromčeku sledovať, ako sa z ich darčekov obdarovaní tešia.
„Samozrejme nemali by sme to prinášať ako povinnosť, ale keď deti k tomu od mala vedieme, prirodzene sa učia myslieť aj na iných a nesústrediť sa len na seba,“ pripomína psychologička z Alma centra.
Predísť sklamaniu
Ak dieťa očakáva veľký počet darčekov, je dobré o tom hovoriť vopred, ešte napríklad v čase, keď sa píšu listy Ježiškovi. Rozhovor o množstve darčekov môže byť podľa Dany Comas dobrý štart na otvorenie témy ozajstných hodnôt a významu Vianoc.
Čo sa týka optimálneho počtu darčekov, odporúča 3-4 darčeky, aby ich deti vedeli všetky vstrebať a venovať im pozornosť. Niekedy postačí aj jeden, po ktorom dieťa napríklad dlhšiu dobu túžilo. To, či dieťa ocení jeden väčší darček alebo viac menších, závisí podľa psychologičky už od povahy dieťaťa a tú najlepšie pozná rodič.
„Zo skúsenosti vieme, že dieťa skoro vždy nakoniec zakotví pri jednom a venuje mu pozornosť,“ konštatuje Dana Comas.
Urobiť radosť
Popri tom všetkom majme na pamäti, že vianočné obdarovávanie je na to, aby sme si uctili ľudí, ktorých máme radi a urobili im radosť. „Vo vianočnej nádielke by mal byť aspoň jeden darček, o ktorom sme si úplne istí, že ho dieťa ocení a poteší ho,“ vraví Dana Comas.
„Ďalšie môžu byť aj z oblasti užitočné, ale stále by to malo byť niečo, čo bude pre dieťa zaujímavé a vítané,“ dodáva. Je ťažké nadchnúť dieťa, ktoré „má všetko“. Preto je dobré na to myslieť už počas roka. „Rodičia vedia urobiť Vianoce čarovnými i tým, že dieťaťu dajú možnosť po niečom túžiť a nekúpia mu počas roka všetko čo si zažiada,“ hovorí Dana Comas.
Vianočné sviatky si spájame s očakávaním zázrakov, s niečím krásnym a čarovným. Dieťa ich prežíva oveľa intenzívnejšie. Spolu s darčekom darujeme aj pocity. O láske, podpore, schopnosti urobiť niekomu radosť, poskytnúť dôkaz, že naňho myslíme a popritom občas vyšleme signál, že lásku si (ne)treba zaslúžiť.
Deťom neraz dávame pocítiť, že pocit šťastia je podmienený požiadavkami, keď po ich splnení dostane, po čom túži. Odborníci varujú pred kladením „výchovných“ ultimát. Typické rodičovské manipulácie za nekorektné pokladá aj ruská psychologička Svetlana Rojz.
Staré známe „ak nebudeš poslúchať, nedostaneš nič“ nás zvádza k rýchlejšiemu, zaručenejšiemu vyriešeniu momentálneho problému, keď dieťa vzdoruje, no zároveň mu podsúvame model „dobrého“ dieťaťa, ktoré získa odmenu, ak sa podriadi.
„Hrozbu trestu, jeho očakávanie prežívame ťažšie ako samotný trest,“ píše Rojz na svojej stránke s dodatkom, že z pozície rodičov sa pojem Vianoce v našom slovníku často skloňuje práve v tejto súvislosti.
Deti sú deti. Na svet sa dívajú inými očami. Čo sa nám, dospelým javí ako úplná maličkosť alebo nezmysel, môže dieťa považovať za extrémne dôležité. V súvislosti s hračkami neuvažuje, že ich má príliš veľa. Možno si pamätáte, aké sklamanie ste prežívali, keď ste si pod stromčekom našli sveter a ponožky.
Hoci doba sa mení, detský svet pozostáva z niekoľkých v podstate nemenných zákonitostí. Dieťa sa neorientuje na užitočnosť, ale na radosť, eufóriu prežívanú pri dosiahnutí toho, po čom dávno túži. Prežíva nielen samotné darovanie darčeka, ktorý môže byť celkom obyčajný, či symbolický, ale aj čaro očakávania, vianočnej atmosféry spojenej so známymi melódiami, stromčekom, vôňou vanilky a škorice, šušťaním darčekového papiera, čaro očakávania veľkej udalosti počas celého adventu.
„Pre dieťa nie je natoľko dôležitý akt kúpy alebo vlastnenia, ale najmä pocit, že jeho želanie bolo vypočuté. Keď spoločne vyberáme darčeky z katalógu, treba mať na pamäti, že darček nebude pre nás, ale pre dieťa. Naše predstavy teda musia ísť aspoň trochu bokom. Na druhej strane deti nezvládajú návrh štýlom „môžeš si vybrať, čo len chceš“.
Vhodnejšie je predostrieť dva-tri objekty, pretože priveľký výber vzbudzuje napätie a môže vyústiť do paniky. Napokon, vyjadriť túžby možno aj pastelkami. Za dobrý ťah považuje mnoho mám navrhnúť, aby si deti nakreslili tri veci, ktoré si chcú nájsť pod stromčekom.
My rodičia však nesmieme na nakreslené priania zabudnúť a musíme splniť aspoň jedno z nich. Samozrejmosťou je nevyhovieť každému absurdnému želaniu, ale dôležité je splniť aspoň jedno aj z takých, s ktorými sa celkom nestotožňujeme.
Vianočný stres
Vianoce by mali byť predovšetkým o atmosfére. Deti ich však chápu viac ako príležitosť, keď im konečne Ježiško prinesie materiálne veci, po ktorých túžia. Prečo je to vlastne tak? Dospelí k tomu často prispievajú, hlavnou témou sú pre nich totiž nekonečné nákupy darčekov a potravín. K tomu patrí neoddeliteľný stres a nepohoda.
Všetko treba stihnúť, všade je veľa ľudí, všetci sú nervózni, všade sa stojí v dlhých radoch a zápchach. A tak nervy vystresovaných ľudí gradujú. Pritom Vianoce nesú so sebou krásne posolstvo, na ktoré sa dnes často zabúda. Ako ich teda prežiť skutočne nezabudnuteľne a naučiť to aj svoje deti?
Doprajte si dosť času
Pre zachovanie atmosféry Vianoc je kľúčový čas. Pokojne si ich začnite každý rok plánovať už v septembri. Premýšľajte nad darčekmi pre rodinu, nad organizáciou sviatkov. Dobrá organizácia neprináša ovocie len v práci. Aj príprava perfektných sviatkov v rodine si vyžaduje dokonalý manažment.
Nezabúdajte pritom na všetko o čom Vianoce sú, teda na lásku k blízkym, na veci, ktoré tvoria domov. Rozprávajte sa s deťmi, zistite po čom skutočne túžia, a nemusí to byť len hračka. Možno chcú ísť s vami na výlet, hrať sa karty večer pred spaním, možno túžia po tom, aby ste im večer čítali rozprávky, aj keď si ich už dávno dokážu prečítať samé.
Rozprávajte sa o pocitoch, o tom čo ich robí šťastnými. Hľadajte, čo by urobilo radosť vašim blízkym, starým rodičom. Nezabudnite, že najvzácnejšie čo môžete deťom dať je vaša láska, pozornosť a čas. Vymyslite si rituály, ktoré budú neoddeliteľnou súčasťou vianočných sviatkov.
Spoločne pripravujte výzdobu, pečte, púšťajte si vianočnú hudbu, vychutnávajte si atmosféru. Vyrábajte spoločne darčeky a vianočné pozdravy. Hovorí sa, že najväčšiu radosť robí človeku možnosť obdarovať druhého. Dovoľte deťom zažiť tento pocit, bude pre nich v ďalšom živote veľmi dôležitý.
Ilustračný obrázok rodiny pri vianočnom stromčeku
Empatia a štedrosť
Empatia je schopnosť vcítiť sa do pocitov druhých. Vysvetlite deťom, že nie všetky deti dostanú na Vianoce darčeky. Spoločne vyberte hračky, ktoré už vaše dieťa nepoužíva, ale sú stále v dobrom stave, a darujte ich miestnym charitatívnym organizáciám. Môžete ich ísť odovzdať spoločne.
Rozprávajte s dieťaťom o tom, čo by mohlo potešiť jeho kamarátov alebo rodinu. Zapojenie do prípravy sviatočnej atmosféry: Deti môžu pomáhať pri balení darčekov, pečení medovníkov pre susedov alebo príprave pohľadníc pre starých rodičov. Pre deti je ľahké sústrediť sa na materiálne darčeky, keďže ich často obklopuje reklama a rozprávanie o tom, čo „Ježiško prinesie”.
Prečítajte si s deťmi knižky, ktoré zdôrazňujú dôležitosť dávania a štedrosti, napríklad „Ako Grinch ukradol Vianoce” alebo „Polárny expres”. Zavedenie tradícií, ktoré sa netýkajú darčekov, môže pomôcť posunúť pozornosť na iné aspekty Vianoc.
Vysvetlite deťom, že najväčším darom je tráviť čas s rodinou a priateľmi. Môžete im to ukázať napríklad spoločnou hrou, stavbou snehuliaka alebo varením večere. Deti môžu vyrábať jednoduché darčeky, napríklad kresbičky, ozdoby na stromček alebo napečené medovníky. Deti si užijú pokiaľ sa do výroby zapojíte aj vy.
Navrhnite, aby vaše dieťa darovalo niečo, čo samo vyberie - môže to byť knižka, ktorú už prečítalo, alebo vlastnoručne nakreslený obrázok. Ak si dieťa osvojí štedré správanie, nezabudnite ho pochváliť. Môžete povedať: „Videla som, ako si daroval tú hračku inému dieťaťu.
Emócie a sebaovládanie
Je jasné, že v živote rodiča sú lepšie a horšie chvíľky. Ak sa dlhodobo snažíme vystupovať pred svojimi deťmi ako anglická kráľovná, ku všetkému sa postaviť s kľudom, bez zmeny mimiky na tvári, smerujeme do jedného z rodičovných pekiel. Pekla emočných výbuchov. Vaše sebaovládanie nie je nekonečné. Nie je nevyčerpateľné.
Všetky pocity, ktoré sebaovládaním potláčate, si zbierate do batôžka. A ten vás jedného dňa zvalí k zemi. Často práve na tie spomínané Vianoce, pretože počas plnenia vianočných povinností sa nám môže naplniť pomyselný emočný batoh ťažkými váhami frustrácie. Dávajte svojim emóciám zdravý priechod. A robte to priebežne.
Priebežne vyprázdňujte svoj emočný batoh, aby vás nestihol privaliť k zemi. Samozrejme, vyberte si slušnú formu. To, akým spôsobom ventilujete vaše pocity vy, odpozorujú od vás i vaše deti. Ak nadávate a trieskate dvermi, veľmi pravdepodobne to uvidíte robiť svoje dieťa, keď sa mu naskytne príležitosť.
Skúste naopak vysvetliť dieťaťu bez výčitiek, že sa proste potrebujete ísť prejsť, lebo vás rozbolela hlava z toho neustáleho húkania Duplo vláčiku a manželovho telefonovania. A budete prekvapení, že keď sa vrátite zo zdravotnej prechádzky, syn vás pohladí po hlave a pofúka vám čelo so slovami „Už ťa nebolí?“
Vy sa môžete naňho od srdca usmiať a pokračovať v pečení, namiesto toho, aby ste za pol hodinu naňho skríkli, nech ide s tým svojim vláčikom niekam „do Prčíc“. Cítite to, ako málo stačí niekedy pre kľud v domácnosti?
Ak vnímate, že vás začína tlačiť nejaká emócia, dajte jej priechod. Slušne a bez výčitiek. Naučíte tým deti veľa užitočného do života. Neprenášajme ju na ďalšie generácie. Naučme naše deti, že emócie nie sú zlé. Že sú tu s nami a vždy budú. Aj keď sa ich niekto snaží potláčať. Aj vtedy tam sú a bublajú o to viac. Tým, že si my sami dovolíme emócie prežiť, učíme aj naše deti, čo všetko emócie so sebou prinášajú. Učíme ich porozumieť vlastným pocitom. A tým pádom aj pocitom druhých ľudí.
Či už sa to týka predvianočného zhonu, alebo bežných rodičovských situácií, doprajte si čas pre svoje potreby. Neodsúvajte sa ako matka neustále na druhú koľaj. Vnímajte svoje naladenie a keď cítite, že sa vo vás hromadí frustrácia, zastavte sa. Popremýšľajte, čo by ste pre seba mohli urobiť, aby ste sa vrátili do rovnováhy.
Keď cítite, že vás prepadá pocit únavy, stresu, rozladenia, hnevu, nenasaďte si na tvár úsmev a nesnažte sa oklamať samú seba, že to určite zvládnete zase na jedničku. Zastavte sa. Dajte svojim najbližším (a hlavne deťom!) najavo, čo prežívate a požiadajte ich o pochopenie.
Aj keď budete pracovať priebežne so svojimi pocitmi, občas sa vám stane, že sa vám to vymkne z rúk. Jednoducho nebol čas na pravidelnú psychohygienu alebo sa v rodine prihodia ťažké udalosti, ktoré nás postavia pred úplne nové situácie a pocity. Batoh nahromadených pocitov vás zvalí k zemi a vy okolo seba začnete „kopať“, kričať, všetkých obviňovať a osočovať. Proste vybuchnete ako Vezuv.
Nuž, stalo sa. Nezačnite sa utápať vo výčitkách. Aj z emočného výbuchu môžete vyťažiť niečo pozitívne do výchovy. Choďte a ospravedlňte sa svojmu dieťaťu. Povedzte mu, že vás to kričanie mrzí. Povedzte mu stručne a jednoducho, čo vás tak nahnevalo alebo čo vás viedlo k takémuto silnému výbuchu. Ale hlavne mu povedzte, že to nie je jeho chyba! Že to vy ste to nezvládli a nenašli v tej chvíli iné východisko, len kričať.
Naučíte tým dieťa mnoho. Naučíte ho ospravedlniť sa a prijať zodpovednosť za svoje činy. Naučíte ho, že aj keď vás pohltia negatívne pocity a kričíte na neho, je to boj len vo vašej hlave, a nesúvisí to s tým, či je dieťa dobré alebo zlé. Dáte mu pocítiť, že ono nie je zlý človek a že rodičia ho majú radi, aj keď niekedy kričia.
Vianoce sa nemusia točiť len okolo darčekov. To, čomu dáte prioritu, záleží len od vás. Okrem nakupovania darčekov sa môžete zamerať na tradície, rituály a nevšedné zážitky. I keď tlak médií útočí na zrak, chuť a sluch, vy si vo vlastnej rodine vytvorte také pravidlá, ktoré vrátia do hry SRDCE.
Vy predsa vôbec nemusíte robiť to, čo prikazuje reklama a tlak okolia. Máte právo na svoj život, vlastné hodnoty a pravidlá. Zo začiatku to bude ťažké a asi sa stretnete aj s nepochopením okolia. Zmenený pohľad však stačí vyskúšať a nepodliehať tlaku. Veď o čo vlastne ide? O pokoj, pohodu a krásne vzťahy. Všetko ostatné je len hra o peniaze. Čím skôr si to uvedomíte, tým lepšie pre vás i celú vašu rodinu.
Rozhovory pred Vianocami zamerajte na objavovanie podstaty sviatku. Dohodnite sa na spoločných aktivitách, ktoré možno tento rok budú pre deti nové a možno budú aj frflať, ale ak to nevzdáte, práve teraz možno začnete s novými tradíciami vo vašej rodine. A raz sa predsa začať musí.
Predvianočné obdobie by malo byť predovšetkým časom zastavenia a premýšľania. Prečo vlastne existujú Vianoce? Čo je ich hlavným poslaním? Ak ste veriaci, môžete si každý deň prečítať nejakú rozprávku o Ježiškovi. Ak ste neveriaci, čítajte si krátke príbehy o dobrých skutkoch a o dobrých ľuďoch, ktorí pomohli urobiť tento svet krajším miestom.
Stačí si takto čítať aspoň pár minút denne a verte, že aj vďaka rozprávkam a príbehom si navodíte v dome správnu atmosféru Vianoc. Čítajte nahlas vy a dovoľte čítať aj deťom. Striedajte sa. Potom sa o príbehoch porozprávajte.
Štyri týždne pred Vianocami začína adventné obdobie. Na adventnom venci zapálime prvú sviečku. Pri adventnom venci sa kresťanské rodiny modlia. A to buď každý večer, alebo aspoň pri nedeľnom obede. Aj vďaka sviečkam a modlitbám deti cítia skutočný príchod Vianoc.
Čím sa viac približujú, tým viac sviečok na adventnom venci zapaľujeme. V deň Vianoc sa zapália štyri sviečky. Dnes je úplne bežné, že aj neveriace rodiny si kupujú adventné vence. Ako ich ale využiť, ak sa nemodlíte? Každý večer si pri sviečke môžete rozprávať nejaké pekné príhody alebo môžete deťom rozprávať o svojich zážitkoch z detstva.
Ilustračný obrázok adventného venca
Deti väčšinou s nadšením počúvajú príbehy rodičov z mladosti alebo z detstva. Pri uvažovaní si spomeňte aj na svojich rodičov, babky, tety, známych, ktorí nám v živote veľmi pomohli alebo nejako zasiahli do vášho života. Môžete si prezerať staré rodinné fotografie. A môžete to robiť každý rok.
Ešte pred sviatkami môžete spolu plánovať, čo budete piecť, variť, ako vyzdobíte stromček, stôl, izby, dvor... Skúste spolu vyrobiť nejaké darčeky. Ja viem, nie každý je stvorený na ručné práce. Ale malým deťom urobí veľkú radosť, keď spoločne s vami vyrobia malé prekvapenia pre niekoho z rodiny. A aj v tomto prípade ide hlavne o to, že budete spolu.
Veď pri výrobe darčekov sa dá aj porozprávať a o to ide deťom najviac. Môžete spoločne napiecť koláče. Nemusia byť nádherné, naozaj stačí, že ich upečiete spolu. Čas, ktorý prežijete spolu, bude pre dieťa tým najkrajším darčekom. Deti najviac túžia po vašom čase, vašej prítomnosti a po chvíľach, keď ste mysľou a srdcom pri nich. Túžia po spoločných zážitkoch.
Štedrý večer môže sprevádzať slávnostná atmosféra od rána. Vysvietený stromček, sviečky, slávnostné oblečenie, slávnostné stolovanie a mnoho ďalších maličkostí, ktoré si môže vymyslieť každá rodina, sa môžu stať súčasťou tohto čarovného dňa. Každá rodina si môže vybrať z veľkého množstva tradícií, ktoré na Slovensku máme.
Dôležité je aj to, aby prevládala dobrá nálada, optimizmus, radosť... Toto všetko môže zanechať v deťoch intenzívne vnemy, ktoré z pamäti nikdy nezmiznú. A v správny okamih sa tieto spomienky vždy vynoria v mysli ako súčasť toho najpevnejšieho rodinného puta.
Okolo štvrtého roku života začínajú deti viac vnímať aj darčeky pod stromčekom. Psychológovia však zdôrazňujú, že v tomto veku nejde o konzumný prístup, ale skôr o moment rozbaľovania a prekvapenia. Deti v tomto veku fascinuje proces postupného rozbaľovania. Z tohto sa dokážu veľmi tešiť. Ináč sa správajú batoľatá. Tie väčšinou zaujme jeden darček a dokážu sa mu v určitej chvíli úplne oddať. Dokážu napríklad zaujato stavať veže z nových kociek aj niekoľko hodín.
V takomto prípade ich nepovzbudzujte v tom, aby si rozbaľovali ďalšie hračky. Darček by mal rozbaľovať vždy jeden člen rodiny a užívať by si tento proces mali všetci členovia rodiny. Postupne príde rad na všetkých a pekná atmosféra sa predĺži.
Poňatie Vianoc a Ježiška sa v rôznych kultúrach líšia. Ale vždy záleží na tom, ako to vnímajú samotní rodičia a dospelí členovia širšej rodiny. Niekto povie dieťaťu len informáciu, že Ježiško sú darčeky a niekto iný Vianoce vníma predovšetkým duchovne. V kresťanských rodinách sa chodí na Vianoce do kostola.
Niekto chodí po slávnostnej večeri von na prechádzku, niekto spieva rodine koledy a niekto ide do lesa a vešia na stromy jedlo pre zvieratká. Všetky rituály by mali mať niečo spoločné. Mali by rodinu stmelovať. Pri večeri môžete spoločne ďakovať za všetko, čo rok priniesol.
Napríklad na jeden veľký výkres si napíšte nadpis ZOZNAM VĎAČNOSTI a povedzte, aby každý člen rodiny ešte pred večerou napísal, za čo je v tomto roku vďačný. Napokon budete veľmi milo prekvapení, koľko krásnych vecí ste počas roka prežili. Môžete vyslovovať aj priania na ďalší rok.
O ježiškovi sa dá rozprávať rôznym spôsobom. Staršie deti tejto problematike väčšinou rozumejú. Malým deťom je vhodné povedať hlavne o tom, že Ježiško bol nositeľom lásky a dobrých skutkov. Nemusíme sa pri výchove báť spirituality, pretože práve tá pomáha nachádzať vyššiu kvalitu života.
Viacerí odborníci v oblasti psychológie a filozofie sa zhodujú v tom, že kultivovanie duchovného života má pre človeka veľký význam preto, lebo jeho praktizovaním lepšie vnímame naše poslanie na Zemi a máme aj väčšiu chuť toto poslanie napĺňať. Duchovný život nám pomáha aj pri dosahovaní vnútorného pokoja a radosti.
V detskom svete by tiež nemalo chýbať niečo, čo sa nedá rozšifrovať rozumom. Dieťa by malo mať dôveru v život a veriť, že všetko bude v poriadku, a to napríklad aj v ťažších chvíľach. Nech je to Ježiško alebo anjelik, toto všetko do detského sveta patrí.
Každá činnosť, ktorú robíte spolu s deťmi, má pre ne mimoriadny význam, pretože každá jedna zapadá do klbka nezabudnuteľných spoločných chvíľ. A práve tieto chvíle sú tým najkrajším darom, ktorý môžete svojim deťom dať. Je to dar, ktorý tvorí základ budúcej zrelej osobnosti, ktorá sa v dospelosti má o čo oprieť. Je dokázané, že nedostatočné množstvo pozitívnych zážitkov prežitých s najbližšími spôsobuje v dospelosti psychické problémy.
Aj keď sa to zdá ťažké, pamätajte, že Vianoce sú predovšetkým o láske, rodine a radosti. Snažte sa vytvoriť atmosféru, v ktorej sa deti cítia milované a prijaté. A nezabudnite si užiť aj vy, pretože šťastní rodičia znamenajú šťastné deti.