Evanjelická Cirkev v Poľsku: História a Súčasnosť s Dôrazom na Kraľovany

Evanjelická cirkev má v Poľsku bohatú a zložitú históriu, ktorá sa prelína s dejinami Oravy a ďalších regiónov. Tento článok sa zameriava na históriu a súčasnosť evanjelickej cirkvi, s osobitným dôrazom na cirkevný zbor v Kraľovanoch.

Náboženská demografia Poľska v roku 2011

Počiatky a Rozšírenie Reformácie na Orave

Najstarší zachovaný údaj o osade Kraľovany pochádza z druhej polovice 14. storočia (1363), kde sa spomína obchodná cesta vedúca zo Sučian cez Kraľovany do Ružomberka. Ešte začiatkom 14. storočia bola jedinou farou na Orave fara na Oravskom hrade. Do roku 1370 sa postupne organizovali farnosti vo Veličnej, Dolnom Kubíne, Tvrdošíne, Trstenej a Dubovej v terajšom Poľsku. V roku 1580 ich už bolo sedem, a to plus Žaškov a Zábrež.

Za čias Thurzovcov, majiteľov Oravského hradu, došlo na Orave k rozšíreniu reformácie. Juraj Thurzo bol v rokoch 1609-1616 uhorským palatínom a stal sa kľúčovou postavou prvej zákonodarnej synody evanjelickej cirkvi v Žiline. Práve vďaka nej sa evanjelická cirkev úplne osamostatnila od cirkvi katolíckej.

Cirkevné zbory z Oravy, Liptova a Trenčianskej stolice sa stali súčasťou Bytčianskej evanjelickej superitendencie, na čele ktorej bol Eliáš Láni. Hneď rok na to vykonal na Orave prvú kanonickú vizitáciu. Kraľovany patrili pod veličniansky cirkevný zbor, a to spolu s: Veľkou Vsou (Veličnou), Porubou, Zábrežom, Zázrivou, Párnicou, Istebným, Zahrabovom, Revišným, Gäcelom a Veľkým a Malým Bystercom.

Oravský hrad, dôležité centrum v histórii Oravy

Obdobie Protireformácie a Artikulárne Zbory

V druhej polovici 17. storočia oravský župan gróf Mikuláš Draškovič prikázal 2. júna 1672 vrátiť katolíkom všetky cirkevné majetky na priamy rozkaz kráľa Leopolda I. Na Orave bolo preto evanjelikom odňatých všetkých 10 kostolov. Z Poľska prenikali na územie Oravy krakovskí jezuiti, ktorí severnú časť často násilím rekatolizovali.

Po Šopronskom sneme v roku 1681 si dolnooravskí evanjelici postavili kostol v Istebnom na základe artikúl. Keď dva roky na to vyhorela celá Veličná, prenieslo sa sídlo Oravskej župy do Dolného Kubína. V Istebnom začal 4. júna 1688 pôsobiť prvý kňaz novovytvoreného artikulárneho zboru Štefan Clementis. K tomuto zboru sa pričlenil aj veličniansky zbor so svojimi filiami (teda aj Kraľovany). Kňaz slúžil až do roku 1709. V Istebnom mohli deti navštevovať aj cirkevnú školu.

Vývoj v Kraľovanoch v 18. a 19. Storočí

V roku 1763 bola v Kraľovanoch postavená zvonica. V roku 1810 si v Kraľovanoch postavili prvú evanjelickú školu, drevenú budovu na mieste, kde stojí súčasný kostol. V čase od Všech svätých až do Juraja učil deti písať, čítať a cirkevné dejiny remeselnícky majster Sondermacher. Do zvonice bol v roku 1815 zakúpený druhý zvon s nápisom „Fudit S, Palisch, Cremnitz“.

Keď o 22 rokov neskôr (1837) zničil evanjelickú školu požiar, postavili si evanjelici novú. Krátku dobu v nej vyučoval aj Leopold Bruck, potom však odišiel do Dolného Kubína pracovať ako správca pozemkovej knihy. Škola predstavovala aj miesto služieb Božích, ktoré každú nedeľu vykonával učiteľ podľa predpísaného poriadku. V nedeľu po Novom roku, v nedeľu po Veľkej noci a v nedeľu po sv. Štefanovi vykonával služby Božie evanjelický farár z Istebného.

V roku 1871 vykonal v Kraľovanoch kanonickú vizitáciu biskup Dr. Ľudovít Geduly. V tejto vizitácii je zaznačené: „sviatosť dňa nedeľného rušená býva pltnicou a kupeckýcmi záležitosťami“. Takto evanjelická škola fungovala až do roku 1876, kedy bola vyhlásená za štátnu. Na pozemku, ktorý obci predal Leo Freier, si evanjelici v roku 1909 postavili novú školu. Táto nová školská budova mala dve učebne, jeden kabinet a dva učiteľské byty.

20. Storočie a Súčasnosť

Biskup Henryk Geduly vykonal dňa 29. júna 1912 kanonickú vizitáciu v Istebnom. V tom čase mal cirkevných zbor 1 760 duší: Istebné - 371, Párnica - 985, Kraľovany - 278, Zázrivá - 88, Gäcel - 38. O Kraľovanoch sa napísalo: „V Kraľovanoch majú štátnu školu, v ktorej sa odbavujú trikrát služby Božie s prislúžením Večere Pánovej - inak odbavuje učiteľ. V Kraľovanoch majú zvonicu s dvoma zvonami.

V tom samom roku si evanjelici v Kraľovanoch, na mieste prvej evanjelickej školy, začali stavať kostol, ktorý vybudovali v priebehu takmer dvoch rokov z kvádrov vyrobených firmou Koubelka v Kraľovanoch-Rieke. Slávnostne posvätený bol 19. októbra 1913. Len o mesiac skôr (23. 9. 1913) sa v Istebnom rozhodovalo o výstavbe fary. Evanjelici z Kraľovian sa však na výstavbe odmietli finančne podieľať a spoločne s Párnicou sa rozhodli, že konvent v Istebnom opustia. Dôvodom na odtrhnutie sa od matkocirkvi bola aj veľká vzdialenosť Kraľovian od Istebného. K odtrhnutiu sa došlo až na konvente dňa 19.

O dva roky neskôr, za účinkovania Júliusa Jamnického, bol do veže kraľovanského kostola zakúpený nový zvon, ktorý má nápis: „Evanj. a. v. dcérocirkev Kraľovany - 1923 - Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľudom dobrej vôle“. Druhý zvon bol dokúpený až v roku 1970 s nápisom: „F.

Lutherova ruža, symbol evanjelickej cirkvi

Začiatkom roka 1945 poškodila veľkú časť krytiny a chrámové zariadenie vojna a živelná pohroma. Napriek tomu bol už v tom istom roku opravený do súčasnej podoby. O desať rokov neskôr (1955), za farára Jána Demku, bola pristavená zborová sieň aj sakrestia. Pri 50. výročí prvej posviacky bol kostol nanovo vymaľovaný. Takto obnovený chrám posvätil brat senior Juraj Lukáč.

Počas pôsobenia farára Milana Nosála sa v chráme previedli viaceré opravy a úpravy a pri 80. výročí posvätenia sa pristúpilo ku generálnej oprave - nové elektrické kúrenie, nové lavice, maľba vnútorných priestorov, atď. Tieto práce boli dotované darom zo Svetového luteránskeho zväzu, vo výške 200 000 Kčs.

Dňa 6. mája 2000 sa dištriktuálne presbyterstvo Východného dištriktu zaoberalo žiadosťou dcérocirkvi Kraľovany o vytvorenie samostatného cirkevného zboru. Túto žiadosť schválilo a už o dva mesiace neskôr (presne 1. Funkcionári a presbyteri boli zvolení na zborovom konvente, ktorý sa konal 13. augusta toho roku. Zborovým dozorcom sa stal Bohuslav Kušnierik, zborovým poddozorcom Ján Had a kurátorom bol Dušan Had. Za pokladníčku zvolili Vilmu Mancelovú, účtovníčkou sa stala Alena Pešlová a predsedom Zborového hospodárskeho výboru Jozef Kraľovanský. Ing. Elena Babušiaková bola zapisovateľkou a Elena Vojčáková kostolníčkou. Za presbyterov boli zvolení: Viera Hadová, Jozef Kubinda, Eva Kubindová, Ing. Katarína Okoličániová, Vladimír Pĺžik, Dana Ševčíková a Anna Tatárová.

Do 30. júna pôsobil v cirkevnom zbore Párnica s dcérocirkvou Kraľovany farár Pavel Černaj, ktorý odišiel do Dolného Sŕnia v Považskom senioráte. Celý júl a prvú polovicu augusta bol cirkevný zbor v Kraľovanoch administrovaný Bedrichom Ďurišom, konseniorom a farárom v Istebnom. Od 15. augusta začala v zbore pôsobiť nám. farárka Mária Kováčová.

Pri 95. výročí posvätenia kostola (r. Deň 12. jún 2011 sa mnohým občanom vryl do pamäte. V tento deň vznikol v kostole požiar, počas ktorého zhorel hrací stôl organu a zadymením a vysokou teplotou bol poškodený takmer celý kostol. Pri rekonštrukcii musel byť opravený organ, časť stropného zateplenia a interné nátery. Počas tejto rekonštrukcie sa zrekonštruovala aj sakrestia. Na pamiatku tohto dňa bol v cirkevnom zbore vyhlásený Deň pokánia, aby sa veriaci kajali pred Hospodinom, a to vždy v nedeľu po 12.

Pri 100. výročí posvätenia chrámu bola prekrytá strecha na fare, rozšírený farský byt a vybudované prístrešky nad vchodmi do kostola a sakrestie. Cirkevný zbor v Kraľovanoch má v súčasnosti 271 členov (k 1. 5. 2025). Patrí tak medzi menšie cirkevné zbory Liptovsko-oravského seniorátu. Služby Božie sa konajú každú v nedeľu o 8.30 hod. v chráme Božom v Kraľovanoch a v Ľubochni vždy párnu nedeľu na 2. Prisluhovanie sviatosti Večere Pánovej býva každoročne: 1. februárovú nedeľu, 4. pôstnu nedeľu, na Zelený štvrtok, počas konfirmačnej slávnosti, na Deň pokánia, Kajúcu nedeľu, 1. októbrovú nedeľu, 3. adventnú a 4.

Aktivity cirkevného zboru zahŕňajú:

• Služby Božie
• Vyučovanie náboženstva
• Konfirmačnú prípravu
• Stretnutia mládeže
• Rodinné spoločenstvo
• Stretnutia žien
• Spevokol SION

Cirkevný zbor v Kraľovanoch je aktívnou súčasťou miestnej komunity a snaží sa napĺňať svoje poslanie v duchu evanjelickej tradície.

Evanjelický Kostol v Prešove

V Prešove sa reformácia po nesmelom začiatku postupne rýchlo rozšírila a ku koncu 16. storočia bolo takmer celé mesto protestantské. Kostoly sa stali bohoslužobnými stánkami evanjelického náboženstva a boli rozdelené podľa národnosti, lepšie podľa bohoslužobného jazyka. Na mieste dnešného gréckokatolíckeho kostola stál v tomto čase menší, tzv. špitálsky kostol, ktorý bol od r. 1540 do r. 1673 kostolom slovenských evanjelikov. Maďarskí evanjelici mali od r. 1565 na Slovenskej ulici malý kostol.

Terajší evanjelický kostol bol vybudovaný na mieste, kde v 15. storočí stál kostol Sv. Štefana a Ladislava. Stavba kostola trvala 5 rokov, a to preto tak dlho, lebo v r. 1645 zúril v Prešove mor a stavbu museli na dlhší čas prerušiť. Evanjelický kostol bol postavený v období hornouhorskej renesancie a je impozantná jednoloďová baroková stavba, 36 m dlhá a 12 m široká, s krásnou dúhovou klenbou, na bočných stranách rad pilierov, na ktorých spočívajú bočné chóry.

V rokoch 1673-1682, 1687-1705 a 1711-1773 mali kostol v držbe jezuiti, ktorí kostol vnútorne prispôsobili vlastným potrebám. Ešte roku 1673 po prvom prevzatí dali postaviť nový hlavný oltár, zasvätený na počesť Panny Márie a dva vedľajšie oltáre, jeden na počesť Sv. Ignáca, patróna rádu, druhý na počesť Sv. Františka Xaverského. Jezuiti mali záľubu v barokovej nádhere. Z jezuitskej éry pochádzajú dosiaľ zachované rezbárske umelecké výtvory na organe a na organovom chóre.

Interiér evanjelického kostola v Prešove

Dňa 21. júla 1773 zrušil pápež Klement XIV. jezuitský rád. Už dňa 27. októbra 1773 prevzala trojčlenná komisia od Juraja Mačala, superiora a zároveň prešovského plebána, jezuitskú rezidenciu (kolégium) a kostol ako aj všetok majetok. Kostol zatvorili a kolégium od r.

Za takého stavu poveril Jozef II. r. 1783 Jakuba Lernera odpredať na dražbe bývalý jezuitský kostol a rezidenciu (kolégium). Licitácia bola stanovená na 24. Evanjelici oboch zborov ponúkli, a pre istotu podali aj písomne ponuku dňa 24. augusta 1784 bolo konečne rozhodnuté odovzdať evanjelikom kostol a kolégium, ak zaplatia 6000,- zlatých. Tak urobili 24. novembra 1784.

Dňa 15. mája 1785 ostane pamätným dňom prešovského evanjelictva. V ten deň po vyriešení celej kúpnopredajnej procedúry a po zadovážení potrebného kostolného zariadenia konali sa po 74 rokoch v späťzískanom, staronovom kostole prvé služby Božie.

Interiér Kostola

Oltár je dominantou celého chrámu a pochádza z roku 1865. Plán na jeho výstavbu vyhotovili stavitelia Béla Gerster a Frey, z dreva ho postavil peštiansky staviteľ Ján Maršalko. Na oltári je obraz s biblickým námetom Ježiš so Samaritánkou (Jn 4, 1-30), ktorý namaľoval Karol Brocký (1807-1855). Obraz bol na vrchu rovno ukončený, ale keďže rám na obraze v novom oltári bol hore oblúkovitý, museli túto časť obrazu doplniť maľbou stromu. Nad obrazom je v kruhovom medailóne stvárnený Baránok ležiaci na čiernej knihe, z ktorej vyžarujú zlaté lúče.

Stally sa nachádzajú v sanktuáriu po bokoch oltára. Sú to drevené neskorobarokové lavice z poslednej tretiny 18. st. Neskororenesančné štvorsedadlové lavice sú z konca 17. st. Kazateľnica pochádza z r. 1876. Na vonkajšej strane zábradlia súčasnej kazateľnice sú reliéfy evanjelistov. Vo vnútri kostola hneď vedľa kazateľnice je pamätná doska so symbolmi mreží, okov, reťaze, vtáka a signatúrou Ž 124, V7.

Krstiteľnica je z r. 1859 a venoval ju Jozef Benczur s manželkou. Drevorezba je zdobená akantom. V kupe je vložená cínová misa. Do Chrámu Sv. Trojice bola prinesená z dreveného kostola.

Organ postavili v rokoch 1642-1647. Prešovský senátor Samuel Steller ho dal v r. 1787 zrekonštruovať, pozlátiť a doplniť o barokovú výzdobu. Dnes má organ 1530 veľkých a malých píšťal, ktoré zvukovou kulisou vynikajúco dotvárajú evanjelické bohoslužby. Patrí medzi najkrajšie barokové pamiatky Prešova. Na vrchole organu je plastika židovského kráľa Dávida (1012-972 pr. Kr.), hrajúceho na harfe. Pred Dávidom je reliéf tretieho erbu Prešova z r. Po bokoch organovej skrine sú štyri plastiky anjelov.

Výzdoba Chrámu Sv. Trojice je pomerne strohá, čo zodpovedá duchu protestantizmu. Niektoré architektonické časti vnútra kostola sú vyjadrené iluzívnou maľbou, znázorňujúcou mramorovú výzdobu.

Sakristia je umiestnená vľavo od oltára. Zaujmú najmä vzácne renesančné dvere zo 16. st. Vo vnútri kostola hneď vedľa kazateľnice je pamätná doska so symbolmi mreží, okov, reťaze, vtáka a signatúrou Ž 124, V7. Ide o pamätnú tabuľu evanjelického farára Mateja Bahila (Bahyl, 1706-1761), ktorý bol v rokoch 1734-1746 farárom v Prešove.

Pod schodmi vedúcimi na východný chór je v malej uzatvorenej miestnosti kovová rakva. V nej sú uložené pozostatky štyroch obetí Prešovského krvavého súdu v r. 1687. Telá mŕtvych boli pôvodne tajne pochované pd vežou kostola v neďalekej Svinej. V r. 1930 ich slávnostne preniesli do Prešova a uložili do Chrámu Sv. Na severnom múre sú pri vchode osadené dva náhrobné kamene.

Krypta je v suteréne kostola. Pôvodne bola len pod hlavným oltárom, ale v r. 1754 ju rozšírili. Vchod do nej bol z miesta, kde bola neskôr vytvorená bočná krypta, v ktorej sú dnes uložené pozostatky štyroch obetí Prešovského krvavého súdu. Krypta dnes nie je prístupná. Nachádzajú sa v nej pozostatky 17 jezuitov, ktorí pôsobili v Prešove, a ich superiora.

tags: #evanjelicka #cirkev #a #v #v #polsku