Na Slovensku sa stretávame s rôznymi náboženskými smermi a cirkvami. Medzi najvýznamnejšie patria evanjelická cirkev, luteráni a kalvíni. V tomto článku sa pozrieme na ich rozdiely, históriu, vierouku a vplyv na spoločnosť.
Pojmy a definície
- Evanjelická cirkev: Označenie cirkvi, ktoré sa používa aj ako evanjelikálna. Pojem evanjelikálny označuje tzv. evanjelikmi podľa Augsburského vierovyznania.
- Luteráni: Stúpenci reformácie M. Luthera. Niekedy sa stretneme aj s výrazom luterán. Luthera ho netešilo, keď stúpencov reformácie označovali ako luteráni.
- Kalvíni: Radia sa do skupiny protestantských cirkví (ako aj evanjelici).
História a vývoj
V dnešnej Európe tvoria multikonfesionalita a náboženský pluralizmus dva z pilierov modernej spoločnosti. Pôvod tohto výdobytku civilizácie musíme hľadať na konci stredoveku a začiatku novoveku. V kontexte stredovekej Európy sa náboženská tolerancia nerodila ľahko. Istá miera tolerancie však bola na sklonku stredoveku potrebná.
Prijatie kresťanstva na našom území je spájané s misiou sv. Cyrila a sv. Metoda, hoci je prakticky nesporné, že kresťanskí misionári pôsobili na dnešnom Slovensku už predtým. Za Arpádovcov, s ktorými sú spojené začiatky Uhorského kráľovstva, došlo k preorientovaniu kultúry našich predkov smerom k západnému kresťanstvu, aj pokiaľ ide o vonkajšie znaky. Aj v oblasti náboženstva však v našich končinách môžeme vnímať určitú heterogénnosť - v priebehu stredoveku osídľujú územie Slovenska aj židia (píšeme s malým „ž“, keďže hovoríme o náboženskej skupine, nie etnickej).
Na Slovensku sa presadili predovšetkým dva protestantské smery: luteránsky a kalvínsky. Luteránsky pohyb bol u nás spojený hlavne so slovenským a nemeckým obyvateľstvom, kým kalvínsky pohyb s maďarským. Treba spomenúť, že k zrovnoprávneniu nekatolíckych cirkví a náboženských spoločností ešte po dlhé storočia nedošlo. V roku 1781 síce cisár Jozef II. vydal Tolerančný patent, ale až v roku 1848 boli všetky cirkvi zrovnoprávnené.
V roku 1562 sme mali už na Slovensku preložené a vydané Augsburské vyznanie. Ale na str. 388 pod heslom Trebnický, Štefan (16. storočie Sliezsko - 17. storočia) čítame: „Farár Spišské Tomášovce, Odorín, senior Hornohornádskeho seniorátu. Preklad Augsburská konfessí aneb vyznávání víry, Košice 1614“. Je otázne, ktorý dátum je správny.
V roku 2009 vznikla Maďarská reformovaná cirkev s cieľom pospájať kalvínov maďarskej národnosti z Karpatskej kotliny - teda všetkých kalvínov - Maďarov. Dnes do nej patria reformované cirkvi z Maďarska, Srbska, Slovinska, Rumunska a Podkarpatska. Ústava uznáva jednotu aj s kalvínmi s nemaďarským materinským jazykom.
Augsburské vyznanie
V júni 2020 sme si pripomenuli 490. výročie Augsburského vyznania (AV), ktoré bolo prečítané na sneme v Augsburgu 25. júna 1530 a ktoré je známe aj pod latinským názvom Confessio Augustana (CA). Mnohí evanjelici si z konfirmačnej výučby pamätajú, že AV má 28 článkov, z ktorých 21 podáva učenie evanjelickej cirkvi, ktoré je v podstate zhodné s učením rímskej cirkvi a 7 článkov, 22. - 28., podáva rozdiely v učení rímskej cirkvi a našej, mohli by sme povedať „katolíckej“ cirkvi, lebo grécke slovo „katholikos“ znamená „všeobecný“, a takú cirkev aj my vyznávame a hlásime sa k nej.
Samotné Augsburské vyznanie zostavil hlavne Filip Melanchthon. Vyznanie bolo hotové už 11. mája 1530 a bolo zaslané na nahliadnutie Lutherovi do Coburgu. Ten ho vrátil 15. mája so sprievodnými slovami: „Magistrovo Filipovo dielo som prečítal, páči sa mi veľmi, ani by som nevedel na ňom nič meniť alebo naprávať, no ani by to nebolo žiaduce, lebo ja neviem kráčať tak tíško a hladko (sanft und leise).“
Po prečítaní Augsburského vyznania na koncile „katolícka strana na podnet cisára vypracovala konfutáciu - podvrátenie. Vzhľadom na to, že evanjelické vierovyznanie sa opieralo na Písmo, nemohli ho z Písma podvracať, preto sa museli odvolávať len na cirkevnú prax, cirkevných otcov a na pápežské dekréty, konfutácia bola prečítaná na sneme 3. augusta 1530. Cisár nedovolil o nej nijakú debatu, ale vyhlásil, že tento spis obsahuje jeho osobnú odpoveď na vyznanie evanjelikov a že ako najvyšší patrón cirkvi v ríši nebude trpieť nijaké náboženské rozpoltenie.
Na ružomberskej synode r. 1707 pod vedením Daniela Krmana sa od evanjelických farárov vyžadovala prísaha na Symbolické knihy, teda aj Augustanu. Toto je zachované v ordinačnej prísahe dodnes, pozri Agendu, s. 174: „… budem kázať slovo Božie a učiť ho pravdivo a úprimne, ako je obsiahnuté v Starej i Novej zmluve a v duchu Symbolických kníh Evanjelickej cirkvi a.
Súčasnosť
V súčasnosti sa na Slovensku prejavuje trend sekularizácie. Kresťanské cirkvi majú v živote spoločnosti svoje miesto. Istotne teda pri odhade počtu praktizujúcich veriacich na Slovensku nemôžeme jednoducho vychádzať z oficiálnych čísel zo sčítaní obyvateľstva. Rozdiel medzi „formálnymi“ a praktizujúcimi veriacimi by bol asi najmarkantnejší v prípade Rímskokatolíckej cirkvi, ktorá zohrala podstatnú úlohu v dejinách Slovenska, avšak práve najmä jej členov sa týka vnímanie náboženských obradov skôr ako záležitosti zvyku, tradície než ako prejavu skutočnej viery a hlbokého presvedčenia človeka.
Vo svojej rétorike sa zameriavajú na kritiku náboženstva ako takého a vystupujú antiklerikálne. V závere tejto úvahy by som rád spomenul aj myšlienku českého katolíckeho kňaza Ladislava Heryána, ktorý opakuje, že nemá zmysel deliť ľudí na „veriacich“ a „neveriacich“. Dovolil by som s tým súhlasiť.
Pokiaľ ide o otázku možného úpadku tradičných cirkví, je možné, že tieto cirkvi síce o ďalších veriacich prídu - ale možno to považovať za zásadnú stratu, pokiaľ pôjde o ľudí, ktorí doposiaľ neboli príliš aktívni? Dovolím si rozhodne tvrdiť, že aj tradičné cirkvi budú naďalej hrať v spoločnosti podstatnú úlohu. Hoci by istotne mali seriózne reagovať aj na krízu v oblasti spirituality - a to predovšetkým vo svojich radoch. A nakoniec, možno predpokladať, že nie nedôležitú úlohu budú naďalej zastávať aj menšie a menej tradičné cirkvi a spoločenstvá.
tags: #evanjelicka #cirkev #rozdiel #luterani #kalvini