História evanjelickej farnosti v Košiciach je bohatá a siaha až do obdobia reformácie. Počas slávnostných služieb Božích si členovia Evanjelického a. v. cirkevného zboru Košice pripomenuli významné 200. výročie posviacky svojho Evanjelického a. v. chrámu.
Ranokresťanská cirkevná architektúra: Bazilika
Evanjelický kostol v Košiciach na Mlynskej ulici
Začiatky a Reformácia
V polovici 16. storočia skoro všetci občania Košíc prijali reformáciu, stali sa evanjelikmi. V roku 1554 zabrali pre seba farský kostol, kaplnku sv. Michala a špitálsky kostol pred hradbami. Nakoľko dominikánsky a františkánsky kostol vyhorel, boli prakticky všetky existujúce kostoly protestantské.
História evanjelických kostolov v meste Košice začala okolo roku 1687, keď prvý, drevený postavili na Žriedlovej ulici, kde bol aj evanjelický cintorín. Kostol zničil požiar, ďalšie tu vybudovali v rokoch 1713 a 1724.
Ako sa to celé začalo? 31. októbra 1517 chudobný nenápadný mních - doktor na wittemberskej univerzite - Martin Luther pribil na dvere zámockého chrámu 95 výpovedí, ktorými vyjadril svoj nesúhlas s učením a praktikami vtedajšej cirkvi. Narazil však na nesúhlas cirkvi a pápeža, ktorý po neúspešnej snahe dosiahnuť, aby Luther svoje názory odvolal, vylúčil ho z cirkvi. Následne ho za kacíra a vyhnanca označil aj nemecký cisár Karol V.
Lutherove myšlienky si však už našli priaznivcov v radoch študentov, profesorov univerzít a kniežat. Pôvodná snaha Martina Luthera o nápravu - reformáciu cirkvi tak nečakane viedla k zrodu novej cirkvi, ktorá sa od tej vtedajšej v mnohom líšila. Biblia sa čítala po nemecky, ľudia spievali piesne, Večeru Pánovu prijímali všetci a hlavne sa kázalo o láske, milosti a odpustení. To boli veľké zmeny, ktoré zasiahli nielen oblasť náboženstva, ale aj školstva, umenia a mnohé iné.
Svoje učenie Luther a jeho spolupracovníci spísali do vyznania, ktoré 25. júna 1530 prečítali cisárovi Karolovi V. Ak by si niekto myslel, že reformácia je iba cirkevnou záležitosťou, hlboko sa mýli. Reformácia zasiahla do mnohých oblastí spoločenského života a historici preto právom hovoria, že sa touto udalosťou skončil stredovek. Spomeňme len niektoré prevratné zmeny, ktoré reformácia priniesla.
Vplyv Reformácie na Umenie a Vzdelanie
Keďže Dr. Martin Luther nebol iba farárom, ale aj univerzitným profesorom, reformačné myšlienky sa šírili nielen na pôde cirkvi, ale aj univerzity. Osvojovali si ich profesori, kniežatá i umelci a pretvárali ich do podôb, ktoré im boli vlastné. Napríklad maliar Lucas Cranach namaľoval množstvo obrazov, ktoré vyjadrovali nové chápanie evanjelia. Nasledovali ho mnohí ďalší a tak sa reformácia pretavila do výtvarného umenia.
Pozadu však neostala ani hudba. Kým v predreformačnom období hudobné nástroje nemali veľmi miesto na omšiach a Bohoslužbách a spievať smeli len na to určení speváci, Martin Luther, ktorý sám miloval hudbu a hovoril o nej, že je to „najlepší prostriedok ako zachovať dušu i myseľ čerstvú“, dal hudbe na Bohoslužbách väčší priestor, podporil organ ako nástroj, ktorý môže vhodne a dôstojne osláviť Pána a presadil, aby nábožné piesne spievali všetci zhromaždení. Sám zložil niekoľko duchovných piesní a zostavil spevník, v ktorom okrem svojich piesní uverejnil aj vtedy známe melódie, otextované novým, duchovným textom. Hudba sa tak stala výraznou súčasťou cirkevného života, čo bolo podnetom pre umelcov, hudobných skladateľov, interpretov aj výrobcov hudobných nástrojov.
Reformácia sa podpísala aj pod vývin architektúry. Reformátori totiž odmietali honosnú výzdobu chrámov, preferovali skôr praktické než umelecké vybavenie kostolov a nepriamo tak dali podnet k vzniku nového architektonického štýlu - klasicizmu.
Keď Dr. Martin Luther pred rokom 1530 navštevoval cirkevné zbory, šokovaný zistil, aká nízka je vzdelanosť medzi ľuďmi i kňazmi. Šírenie vzdelanosti sa stalo pre neho veľmi dôležitým a trval na tom, aby pri každom evanjelickom kostole, bola zriadená aj škola. Práve tu môžeme hľadať odpoveď na otázku, prečo sa v našich dejinách stretáme s toľkými významnými osobnosťami evanjelickej cirkvi. Nuž bolo to preto, že evanjelickí kňazi, šíriaci vzdelanosť vo svojich cirkevných zboroch, viedli k vzdelanosti aj svoje deti a tie potom tvorili vzdelanostnú elitu nášho národa.
Výstavba Kostola na Mlynskej Ulici
Pri rekatolizácii v roku 1671 vyšlo cisárske nariadenie, že kostoly, ktoré protestanti sami nepostavili, musia vrátiť pôvodnému majiteľovi. Z politických dôvodov sa v nasledujúcom období niekoľko krát vymenili konfesní užívatelia kostolov, až si evanjelici pri svojom cintoríne za hradbami postavili drevený kostol. Pri jednej z častých vojenských šarvátok tej doby kostol vyhorel a na jeho mieste boli postavené tri drevené kostoly, zvlášť pre nemeckých, maďarských a slovenských evanjelikov. Už koncom 18. storočia tento stav nevyhovoval a nemecký evanjelici spolu so slovenskými si zakúpili niekoľko stredovekých parciel na Mlynskej ulici, kde podľa projektu dvorného architekta z Viedne, Georga Kitzlinga dokončili v roku 1816 najkrajší klasicistický evanjelický kostol na Slovensku.
V roku 1804 bol na dnešnej Mlynskej ulici položený základný kameň súčasného evanjelického kostola - jeho posviacka sa uskutočnila dňa 18. 8. 1816.
Pôdorysne je to centrálny kostol, ovál, z ktorého vo forme kríža vychádzajú ďalšie priestory. V bočných priestoroch sú typické luteránske chóry, ale návštevníka očarí predovšetkým kupola, s kazetovaním a rezetkami, presvetlená laternou. Hlavný oltár má stĺpovú architektúru, oltárny obraz je dielom Jozefa Czauczika a Jána Mullera. Počas výstavby sa k nej pripojili aj maďarský evanjelici, ktorí zakúpili zvony. Do interiéru, jednotne klasicistický triezvo zariadeného, bol zo zaniknutých drevených kostolov prenesený kríž z roku 1735.
Viceprimátorka mesta Košice Renáta Lenártová v príhovore ocenila veľký prínos košických evanjelikov pre spoločenský život mesta, predovšetkým v sociálnej sfére, vzdelávaní a ekuméne, ktorý našiel odraz aj verejným uznaním podobe udelenia viacerých cien mesta, keď laureátmi sú napr.
Slávnostné služby Božie počas 200. výročia posviacky kostola
Ekumenické Spoločenstvo
Ekumenické spoločenstvo vzniklo r. 1994 dobrovoľne, neformálne. Sú to tieto subjekty: Apoštolská cirkev, Bratská jednota baptistov, Cirkev bratská, Československá cirkev husitská, Evanjelická cirkev a.v., Gréckokatolícka cirkev, Reformovaná kresť. cirkev a Rímskokatolícka cirkev. Stretávania sú pravidelné. Miestom stretnutí býva Teologická fakulta v Košiciach, Katolíckej univerzity v Ružomberku. V budove TF KU je aj sídlo Ekumenického spoločenstva na území mesta Košice.
Každoročne konáme niekoľko významných bohoslužieb a aktivít. Sú to Ekumenická bohoslužba koncom januára, Pašiový sprievod na Veľký piatok a ďakovná bohoslužba slova za úrodu v jeseni. Mesto Košice už tradične pripravuje Festival sakrálneho umenia, do ktorého aktívne vstupujeme koordinovanými bohoslužbami v rámci každej cirkvi. V mesiaci júni Ekuména Košice sa zúčastňuje na spomienke na výročie počiatku deportácií židov z mesta na Židovskom cintoríne. Na návrh Komisie cirkví schválili poslanci Mestského zastupiteľstva a primátor mesta cenu mesta Košíc, ktorá bola odovzdaná spoločenstvu dňa 7.
Spoločenstvo vzniklo dobrovoľne, neformálne. Popudom bola žiadosť zo strany Matice slovenskej na zorganizovanie spoločnej bohoslužby, ale predovšetkým viacročné stretávanie a priaznivé vzťahy v rámci Komisie cirkví pri Mestskom zastupiteľstve v Košiciach (od roku 1991).
Významné Aktivity Ekumenického Spoločenstva
- Ekumenická bohoslužba v Dome umenia.
- Pašiový sprievod na Veľký piatok.
- Oslavy výročia získania najstaršej erbovej listiny v Európe pre mesto Košice.
- Spomienka na výročie počiatku deportácií Židov z mesta na Židovskom cintoríne.
Nový Evanjelický Kostol na Toryskej Ulici
Po dvesto rokoch majú košickí evanjelici nový kostol. Umiestnený je na Toryskej ulici v košickej mestskej časti Západ. Posviacka nového kostola a slávnostné služby Božie sa uskutočnili v nedeľu 30. septembra o 10.00 hod. Pred posviackou o 9.30 zasadili pred novým kostolom symbolický strom. Posviacku vykonal dôstojný brat biskup Slavomír Sabol, biskup Východného dištriktu ECAV.
Viac ako 200 rokov delí košických evanjelikov od historicky poslednej vysviacky svätostánku v roku 1816 na Mlynskej ulici. Vzhľadom na rozsiahly rast mesta v druhej polovici 20. storočia vznikla prirodzená potreba, aby sa cirkev priblížila ľuďom tam, kde žijú, a tak vznikol nový evanjelický cirkevný zbor Košice - Terasa.
Kostol bol vybudovaný podľa projektu architekta Mariána Ferja a okrem priestorov samotného chrámu disponuje kanceláriami farského úradu, zborovej siene, priestormi pre mamičky s deťmi, je tam detská besiedka aj služobný byt.
Zaujímavosťou kostola je veža, ktorá však nie je zvonicou, ale v noci bude svietiť príslušnými liturgickými farbami v súlade s cirkevným rokom. Nový evanjelický kostol dnes zaujímavo dotvára trojlístok kresťanských chrámov na Toryskej ulici, keď v susedstve je rímskokatolícky chrám sv. Gorazda a spoločníkov a gréckokatolícky kostol sv. apoštolov Petra a Pavla.
Ako informoval zborový farár Kolárovský, história evanjelických kostolov v Košiciach sa začala písať okolo roku 1528, keď krátko po reformácii Martina Luthera navštevovali veriaci služby Božie v priestoroch kostolov, ktoré stáli na miestach Dómu sv. Alžbety a Kaplnky sv.
Nový evanjelický kostol na Toryskej ulici
Baptistická Misia v Košiciach
Začiatok Baptistickej misie v Košiciach je spojený s príchodom kazateľa kežmarsko-vavrišovského zboru Augusta Meereisa. Do jeho pôsobnosti vtedy spadala oblasť celého Horného Uhorska - terajšie Slovensko. Dňa 10. augusta 1902 tu otvorili malú modlitebňu, misijnú stanicu. Túto prácu podporujú bratia z Maďarska, Čiech a Nemecka.
V roku prišiel do Košíc brat Jozef Szabó, ktorý zvestoval Božie slovo. Pribúdali noví priatelia. O štyri mesiace počas veľkonočných sviatkov tu boli pokrstené 3 osoby, medzi nimi aj manželka Jozefa Szabóa. Čoskoro sa prisťahovali ešte 3 bratia, takže tu už bolo 9 veriacich a okrem toho viacerí priatelia a deti.
Roky prvej svetovej vojny neprispeli k rozvoju zborového života v Košiciach. V roku, 1917 zborovú prácu viedol brat Jozef Domján, ktorý ako zamestnanec železníc nenarukoval. Po skončení prvej svetovej vojny Košice pripadli Československu. Mnoho maďarských rodín sa odsťahovalo. Celá misijná práca sa musela preorientovať na československé pomery. Košický zbor začali vo väčšej miere navštevovať bratia zo Slovenska.
Najväčší rozkvet duchovnej práce nastal po roku 1920, kedy misijné cesty do Košíc koná br. Juraj Stanko. Ten sa usiluje o to, aby sa obe skupiny spojili, t.j. skupina schádzajúca sa v rodine Domikovej a skupina prebudených vojakov, a vytvorili jeden zbor. Dňa 26. mája 1921 kazateľ Michal Marko pokrstil v Košiciach 6 osôb. Sú príslušníkmi rozličných národností, Slováci, Česi, Maďari aj Nemci.
Keď sa zbor rozrástol na 40 členov a malá izba ich už nestačila pojať, skrsla myšlienka postaviť novú modlitebňu, do ktorej by mohli pozývať aj priateľov a známych. Modlitebňa mala byť pôvodne veľkolepá, avšak nepriaznivými okolnosťami bola táto snaha takmer zmarená.
Dňa 21. mája 1923 bol slávnostne položený základný kameň. Stavbu viedol brat Sokol zo staviteľskej firmy v Košiciach, člen Českobratskej jednoty. V priebehu troch mesiacov bola modlitebňa postavená. Dňa 19. augusta 1923 bola modlitebňa slávnostne otvorená o 15:00. Slávnosť viedol kazateľ Juraj Stanko.
Dňa 23. septembra 1923 sa konal v Košiciach krst v rieke Hornád pri modlitebni, kde bolo pokrstených 7 osôb. Prítomných bolo do 400 poslucháčov.
V roku 1938 nastali nové problémy. Podľa mníchovskej dohody Košice pripadli Maďarsku. Zbor bol oslabený odsťahovaním sa slovenských rodín a narukovaním viacerých bratov.
Blížiaci sa koniec 2. svetovej vojny má smutné dôsledky aj na košický zbor. Zbor ako taký zaniká. Modlitebňa však stojí a do nej prichádza pravidelne v čase zhromaždení jediná osoba - setra Matečíková. Sama koná bohoslužby - zaspieva pieseň prečíta Božie Slovo a hlavne sa modlí. Modlí sa, aby Pán Boh naplnil lavice modlitebne poslucháčmi. Modlí sa vo viere, že sa raz tak stane. Boh vypočul jej modlitby.
Po skončení druhej svetovej vojny sa väčšina maďarských rodín z Košíc odsťahovala. Zbor opäť veľmi oslabol. Čoskoro však sem prišlo niekoľko rodín z Prešova a z iných miest. Už v roku 1945 sa sem presťahoval z Prešova brat Ján Zárevúcky s rodinou a ujal sa zborovej práce. Jeho tri dcéry Marta, Magda a Mária boli dobrou pomocou v speváckom zbore, v hudobnom krúžku a v práci s mládežou. V roku 1946 sa z Prešova do Košíc presťahoval aj brat František Lorman s rodinou. Zbor v ňom získal horlivého misijného pracovníka, ktorý prevzal vedenie zboru.
Príchodom brata kazateľa Juraja Pribulu začala v Košiciach systematická práca. Roku 1983 bolo v Košiciach po prvý raz celoštátne stretnutie kazateľov Bratskej jednoty baptistov. Konalo sa tu niekoľko požehnaných evanjelizačných zhromaždení a slávností svätého krstu.
Po nežnej revolúcii v novembri a páde totalitného režimu sa spoločnosť začala zotavovať zo 40tich rokov vlády jednej strany. Duchovný hlad v spoločnosti bol veľký. Veriaci v sálach pozakrývali symboly totality bielymi plachtami a donieslo sa piano, na ktorom sa hrali chválospevy Bohu. Biely dom bol odkliaty.
Inštalácia br. Ordinácia br. Inštalácia br. Spomienka na 480. výročie úmrtia prvého anabaptistického mučeníka na území dnešného Slovenska, za účasti bratov a sestier z Maďarska. Taktiež sme si pripomenuli 400. výročie založenia 1. baptistického zboru v Európe - v Amsterdame. Inštalácia 2. kazateľa zboru - br.
13.1.2013 sa vysiela naživo prvá kázeň online na youtube.com. Miluj Boha a svojho bližného, káže Dalibor Smolník. Od zboru sa oddelila cca 40 členná skupina pod vedením br. Začiatok pandémie koronavírusu, ktorý ovplyvnil celú spoločnosť a fungovanie zborov na celom svete. Cirkev fungovala online. Inštalácia br.
tags: #evanjelicka #farnost #kosice