Slovo svätý je tak často používané kresťanmi, že by sa zdalo, že sa vieme zhodnúť na jednotnom porozumení jeho významu. Čítame naše „Sväté“ Biblie. Prijímame „Svätú“ večeru Pánovu. Spievame pieseň „Svätý, Svätý, Svätý a uznávame „Svätého“ Ducha, tretiu osobu Božej trojice. Čo si myslíš ty, že to znamená? Čo slovo svätý (alebo posvätený, svätosť) predstavuje pre teba?
Slovo v určitých obmenách - svätý, svätosť, posvätený sa objavuje 700-krát v anglickej Biblii. Je to určite dôležité slovo. Priemerný veriaci sa zrejme cíti ohrozený myšlienkou svätosti. Má tendenciu vidieť to ako niečo nedosiahnuteľné, vyžadujúce taký životný štandard, ktorý siaha ďaleko za jeho možnosti.
Duch Svätý si praje doviesť každého z nás k dokonalej osobnosti. Táto praktická činnosť, naše partnerstvo s Ním, keď On prichádza, aby nám pomohol, nás robí úplnými, resp. svätými. To je to, čo v skutočnosti „svätosť“ znamená - úplnosť alebo dokonalosť.
Slovo svätý (angl. holy) je odvodené od stredovekého anglického slova „hal“. Je to slovo z 11. storočia, ktoré je koreňom súčasných slov ako zdravý, svätý, úplný. Svätosť je očividne viac, než len ezoterický duchovný atribút a zasahuje ďalej, než len do neviditeľného sveta. Svätosť zahrňuje úplnosť ľudskej bytosti.
Nevyzerá teraz svätosť ako vytúžený cieľ, dokonca ako prakticky dosiahnuteľná realita? Keďže obidva termíny svätosť a posvätenie boli udusené náboženskou hantírkou, musíme odkryť pravdu o svätosti, ak je svätosť Božím cieľom pre nás.
V skratke, Boh je pripravený urobiť všetko, aby ťa mohol učiniť totálne celistvým a môže začať už dnes! Pavlova modlitba nám dáva ohromné zasľúbenie: „Boh pokoja nech vás ráči celých posvätiť.“ Základnou myšlienkou slova eirene (pokoj) je jednota oddelených častí bytosti, spojená dohromady.
Fráza „buďte svätí ako je On Svätý“ má ďaleko od zakazujúceho zvolania alebo nedosiahnuteľného cieľa, dáva nám aspoň zábleskom nazrieť do Otcovho srdca a Jeho priania pre nás. Najprv je to použité v knihe Leviticus: „Lebo ja som Hospodin, váš Boh, a preto sa posvätíte a budete svätí, lebo ja som Svätý.“ (Lev. 11,44). Znovu je to použité v Ježišových slovách v Evanjeliu Matúša 5,48: „Vy teda buďte dokonalí, ako váš Otec, ktorý je v nebesiach, je dokonalý.“ Máme pred sebou dva záznamy v Starom a Novom zákone, ktoré teba i mňa volajú k dokonalosti (k svätosti). Ako to môže byť?
Toto Božie volanie malo za cieľ dať nádej namiesto strachu a odsúdenia. Nikdy sa nám nepodarí skutočne porozumieť tejto oblasti, pokiaľ nezlomíme náš pocit toho, že „sme pochybili ešte predtým, než sme vôbec začali“. Nič nebráni procesu posväcovania viac než pocit odsúdenia, ktorý vždy zahrňuje vinu, nehodnosť a pocit nemožnosti dosiahnutia Bohom požadovaných štandardov. Musíme plne „uchopiť“ pravdu, že naša svätosť je plne zabezpečená pred Bohom postavením, ktoré máme v Ježišovi Kristovi.
Ježišov čistý register bol pripísaný na náš účet. Božie slovo je špecifické aj ohľadne svätosti v praxi. Boh chce, aby sme žili svoje životy sväto, aby sme praktizovali svätosť v myšlienkach a v správaní. To ukazuje na rast. Je to, ako keď dorastáme do svätosti, ktorú Ježiš pre nás zabezpečil.
Čo tu vlastne v skutočnosti Ježiš hovorí: „Vy teda buďte dokonalí, ako váš Otec, ktorý je v nebesiach, je dokonalý?“ Ja som si zvykol myslieť, že to je výhradne prikázanie, ale prišiel som k tomu, že som to začal vidieť viac ako zasľúbenie. Musíme rozumieť dvom dôležitým bodom: 1.) Svätosť je Božia nezmeniteľná prirodzenosť, 2.) On nám dal zasľúbenie o našej novej prirodzenosti.
Svätosť je taká Božia vlastnosť, ktorou uchováva integritu celej svojej vlastnej bytosti. To znamená, že Bohu nie je potrebné nikdy pripomínať, aby bol dobrý, milujúci, múdry alebo úžasný. On nepotrebuje pracovať na tom, aby uskutočnil to, čo väčšina z nás definuje ako „byť svätý“. Namiesto toho, keďže Božia prirodzenosť je to, že je Svätý, nikdy nebude menej než to, čo už je.
Čo to znamená pre teba? To znamená, že nikdy ťa neprestane milovať. Nikdy nebude bez milosrdenstva. Nikdy nebude nič iné než spravodlivý. Nemusím ti hovoriť, že ľudská osobnosť má ďaleko k Božiemu charakteru. Naša integrita bola otrasená, rozbitá a poškodená, znížená na oveľa nižší stupeň, než bol pôvodný zámer.
Dobrá správa je, že to tak nemusí zostať. Prichádza náš Spasiteľ! Prichádza nielen preto, aby nám odpustil, ale aj preto, aby nás obnovil. Jeho plánom je, aby nám dal nový zrod a skrze znovuzrodenie do nás vložil nové semeno.
Prvá Epištola Jána 3,6;9 hovorí: „Nikto, kto zostáva v ňom, nehreší, a nikto, kto hreší, ho nevidel ani ho nepoznal. Zvykol som čítať tieto verše a chcel som sa vzdať. Hovoril som si: „Dobre, myslím, že som narodený z Boha, ale toto hovorí, že ak si, tak nehrešíš. Ja, ale niekedy hreším. Potom ma prenasledovali slová z verša 8: „Ten, kto hreší je z diabla.“ Pochytili ma pochybnosti a pocit márnosti: „Keďže nie som bez hriechu, som naozaj spasený? Takže v skutočnosti som z diabla?“ Roky išli a nikto mi to nevyvrátil. Tak ako mnoho iných ľudí, opakovane som reagoval na výzvu k pokániu a vystúpil pred zhromaždenie. Zdalo sa, že to je jediný spôsob, ako som sa vedel uistiť o tom, že ma Boh prijal.
Moje nepochopenie bolo odstránené vtedy, keď som odhalil čas, v ktorom bolo sloveso v gréčtine. Originál tohto verša vlastne hovorí: „Nikto, kto sa narodil z Boha, nepokračuje v hrešení.“ V skutočnosti predchádzajúca kapitola už ustanovuje fakt, že len pomocou Ježišovho Ducha môžeme rásť v schopnosti odporovať hriechu: „Moje dieťatká, toto vám píšem na to, aby ste nezhrešili. A keď by niekto zhrešil, máme prímluvcu u Otca, Ježiša Krista, spravodlivého. On je zmierením za naše hriechy, no nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta“ (1.
Biblia vlastne hovorí toto: „Tí z nás, ktorí sme sa znovuzrodili, nie sme dobrými hriešnikmi.“ Čím viac rastieme, tým je ťažšie zostávať na tej istej úrovni ako predtým. Ako často predtým než si poznal Krista, si hrešil a cítil si sa spravodlivý, aj keď si to robil? Spomínaš si na slobodný pocit odplaty, nechať vzplanúť svoj temperament alebo byť sebecký? Všimol si si, že odkedy si sa znovuzrodil, začalo v tebe prevládať chcenie páčiť sa Bohu?
Tu je dôvod prečo: Čo sa narodilo z Boha, nechce pokračovať v hrešení, pretože On zasial svoje semeno do teba. Božie semeno je v tebe! Ako ukazuje každá moja fotografia, predná línia vlasov mi trochu ustúpila. Neplánoval som byť plešatý. Vo svojich 20-tich rokoch som neurobil rozhodnutie: „Myslím, že začnem strácať vlasy.“ Ale začal som ich strácať a hocikto mi to mohol predpovedať, že sa to stane. Obidvaja moji starí otcovia a môj otec mali presne takú istú vlasovú líniu a ten istý genetický princíp, ktorý spôsobil ich plešivosť, bol prenesený aj na mňa. Môj brat a ja máme podobný tvar plešiny, ako mali naši predkovia. Táto, možno trochu smiešna ilustrácia, poukazuje na to, čo Boh hovorí tebe a mne: „Moje semeno je v tebe a keďže ja som svätý, postupne aj ty budeš tiež svätý.“ My sme svätí, pretože On je svätý.
Duch Svätý ide za tým, aby každý jeden z nás rástol a bol obnovovaný, nech to trvá akokoľvek dlho. Nehemiáš bol pohárnik (rešpektovaný poradca) kráľa Artaxerxa, ktorý vládol nad 127 provinciami obrovského Perského impéria. „A ja som mu udal čas.“ Nehemiáš oznámil svoju požiadavku (Nehemiáš 2,5-6). Aký dlhý čas žiadal? Ako sme sa neskôr dozvedeli v príbehu, Nehemiáš žiadal kráľa o 12 rokov! Dokážem si predstaviť, ako sa človek pýta: „Mohol by som odísť na dva mesiace?“ alebo „Dobre, kráľu, rád by som mal možnosť zostať tam dlhšie.
Je to udivujúce, ale kráľ súhlasil s Nehemiášovou požiadavkou. Od jeho reakcie, keď prvýkrát počul od Chananiho o strašných podmienkach židov v Jeruzaleme, cez jeho ochotu riskovať svoj život, keď žiadal kráľa o povolenie odísť zo svojej funkcie a až k jeho žiadosti o neuveriteľne dlhú neprítomnosť viac než jedno desaťročie, je Nehemiáš príkladom charakteru a srdca Božieho Ducha. Týmto spôsobom si Duch Svätý neoddýchne, pokiaľ sa nepostará o teba a o mňa. Prichádza, aby v nás a s nami pracoval, aby obnovil múry našej Bohom stanovenej osobnosti a nedá sa zastrašiť pravdepodobnou dĺžkou trvania svojej úlohy.
Tak ako kráľ súhlasil, tak je to aj dnes: „Hospodin dokoná za mňa. Nech to zaberie akúkoľvek dobu, On je vydaný tomu, aby ťa učinil dokonalým a aby dokončil prácu svätosti v tebe, pracujúc v tebe skrze Ducha Svätého. On dokončí prácu obnovenia tvojej osobnosti. Evanjelium Matúša hovorí, že všetci, ktorí sa dotkli Ježiša boli uzdravení - skutočne obnovení (14,36). Ján poukazuje na to, že prameň vody nového života bude v tebe bublať (Ján 4,14). Priamym zásahom Svätého Ducha, Boh spôsobí, že ten prameň prerazí tak, že z tvojho vnútra začnú vyvierať rieky Ducha.
V dnešnom svete je práca Ducha Svätého skrze cirkev potláčanou silou. „Veď tajomstvo neprávosti potajomky už pôsobí, ale prv musí byť odstránený ten, čo ho doteraz zdržiava“ (2. Tes 2:7). Veriaci vystupujú ako soľ. V antických časoch mala soľ konzervačnú funkciu. Byť soľou znamená zastať sa dobra a pravdy a zastavovať rozmáhajúce sa zlo v našej kultúre. Ježiš povedal: „Vy ste soľ zeme. Ak však soľ stratí chuť, čím bude osolená?
Veriaci vystupujú ako svetlo. Byť svetlom znamená svedčiť ostatným skrze dobré skutky, ktoré robíme, aby sme oslávili Boha. Tiež to znamená dať ostatným najavo našu vieru v Ježiša Krista. Hlásanie evanjelia je najúčinnejšou obrannou a útočnou zbraňou v našom duchovnom arzenáli. Ako súčasť úžasného procesu obrátenia nám Duch Svätý osobne dáva uistenie o prítomnosti Ježiša Krista v našom živote (Rim 8:16) a prebývaní v nás tým, že si z našich sŕdc robí chrámy (1. Kor 3:16). Písmo nám vraví, že keď sme uverili v Krista „boli sme spečatení zasľúbeným Duchom Svätým“ (Ef 1:13). Tento opis nepriamo poukazuje na kráľovskú pečať, používanú za čias antiky.
Čokoľvek spečatené kráľovskou pečaťou bolo jedinečnou známkou vlastníctva. Rovnakým spôsobom Boh spečatil nás: prítomnosťou a prácou Ducha Svätého v našich srdciach a životoch. Duch Svätý je tiež nazývaný „záruka nášho dedičstva“ (Ef 1:14). Podobne ako keď platíte za kus tovaru zálohou, dokiaľ nemôžete zaplatiť v plnej výške, Boh dáva - preddavok alebo zálohu - Ducha Svätého, aby nám ukázal, že to naozaj myslí vážne!
Keď čítame a študujeme Písmo, Duch Svätý nám môže dať neuveriteľné pochopenie toho, čo nám Božie slovo hovorí a chce povedať dnes (J 14:26). Keďže niektoré pasáže môžu byť náročné na pochopenie, ten istý Duch Svätý, ktorý Písmo podnietil nám môže svoje slová osvietiť (1. Kor 2:13). Často sme sklamaní, keď Boh neodpovedá na naše modlitby spôsobom, akým chceme my. Niektorí dokonca ukončia svoj vzťah s Bohom a úplne sa vzdajú.
Skutočná modlitba sa pohybuje v kruhu: Začína sa v Božom srdci, jeho zámermi a túžbami. Boh potom vloží tieto túžby do tvojho srdca. Ako hovorí Božie slovo: „Však Boh je ten, ktorý pôsobí vo vás, aby ste aj chceli aj činili nad svoju dobrú vôľu“ (Fil 2:13). Ak zostávaš v Bohu a dovolíš Duchu Svätému, aby prebýval v tvojom srdci, tvoj modlitebný život bude viac nastavený na Božiu vôľu (J 15:7).
Len si pomysli, že Duch Svätý ťa obrátil, ubezpečil a spečatil, a to všetko počas toho, ako ťa učil a pomáhal ti v tvojich modlitbách. Duch Svätý je tvoj Pomocník, Učiteľ a Utešiteľ. „Ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť“ (Gal 5:22-23). Radujme sa!
Duch Svätý usvedčuje alebo presviedča svet o hriechu tým, že v ľuďoch vyvoláva pocit viny a priestupku. Používa si usvedčenie, aby spôsobil, že neveriaci uvidia, ako potrebujú Ježiša Krista. Niektorí dobre mieniaci, ale pomýlení veriaci sa uchyľujú k - nátlakovým taktikám - aby niekoho priviedli k Pánovi. No v skutočnosti môžeme obráteniu zabrániť, ak týmto spôsobom zasahujeme do práce Ducha Svätého.
Čo sa stane s ľuďmi, ktorí odmietajú usvedčenie Ducha Svätého? Často počujeme, že dobrí ľudia pôjdu do neba, zatiaľ čo zlí pôjdu do pekla. No Ján v 16:8-9 jasne ukazuje, že rozhodujúcim faktorom nie je byť dobrý alebo zlý. Najhorším možným hriechom je ignorovať usvedčenie Ducha Svätého a odmietať veriť v Ježiša. Keď sme už raz počuli evanjelium, naša vedomosť v sebe zahŕňa zodpovednosť.
Duch Svätý nebude usvedčovať človeka donekonečna. Ak človek viac necíti vinu alebo ľútosť nad svojím hriechom, je to príznak toho, že takého človeka už Duch neusvedčuje. Skôr než môže človek úplne oceniť úžasnú Božiu lásku, musí najprv vidieť svoju vlastnú totálnu skazenosť a zúfalú potrebu spravodlivého Spasiteľa. K pyšnému, namyslenému človeku, ktorý si myslí, že Ježiša nepotrebuje, prichádza Duch Svätý so svojou usvedčujúcou, uisťujúcou silou a zjavuje mu pravdu (J 16:10). Naša vlastná spravodlivosť nikdy nenaplní Božie požiadavky (Mt 5:20).
Ježiš nehovorí o nejakom budúcom súde, ale o súde, ktorý sa už začal. Knieža tohto sveta (Satan) bolo odsúdené, keď Ježiš šiel na Golgotský kríž a zomrel namiesto nás. Satan tým v podstate stratil silu, ktorú nad nami mal, pokúšať nás konať veci proti Bohu.
Duch Svätý, ktorý na začiatku premenil chaos na kozmos, pôsobí na to, aby túto premenu uskutočnil v každom človeku. Prostredníctvom proroka Ezechiela Boh sľubuje: „Dám vám nové srdce a vložím do vás nového Ducha... Svojho ducha vložím do vášho vnútra“ (Ez 36, 26 - 27). Pretože naše srdce sa podobá tej pustej, temnej priepasti z prvých veršov knihy Genezis. Miešajú sa v ňom protikladné pocity a túžby: telesné a duchovné.
Všetci sme v istom zmysle tým „vnútorne rozdeleným kráľovstvom“, o ktorom hovorí Ježiš v evanjeliu (porov. Mk 3, 24). Prosme Ducha Svätého, aby k nám prišiel a urobil z nás nových ľudí s novosťou Ducha. Prvé, čo sa o človeku dozvieme, je meno. Podľa neho ho voláme, rozlišujeme ho a pamätáme si ho. Tretia osoba Trojice má tiež meno: volá sa Duch Svätý. Ale „Duch“ je latinizovaná verzia.
V Biblii je toto meno také dôležité, že sa takmer stotožňuje so samotnou osobou. Posväcovať Božie meno znamená posväcovať a uctievať samotného Boha. Snažíme sa vietor „uzavrieť do fľaše“ alebo do škatuľky, ale to nie je možné: je voľný. Svätý Pavol z toho urobí zásadný zákon kresťanského konania, keď hovorí: „Kde je Pánov Duch, tam je sloboda.“ (2 Kor 3, 17) Slobodný človek, slobodný kresťan, je ten, ktorý má Pánovho Ducha.
Nie je to sloboda robiť si, čo sa človeku zachce, ale sloboda slobodne robiť to, čo chce Boh! Nie sloboda konať dobro alebo zlo, ale sloboda konať dobro a konať ho slobodne, teda z príťažlivosti, nie z donútenia. Bratia a sestry, odkiaľ načerpáme túto slobodu Ducha, ktorá je veľmi protikladná slobode sebectva? Prosme Ježiša, aby nás prostredníctvom svojho Svätého Ducha urobil skutočne slobodnými mužmi a ženami. Slobodnými slúžiť v láske a radosti.
V druhom liste sv. Pavla Timotejovi sa nachádza toto tvrdenie: „Celé Písmo je Bohom vnuknuté“ (3, 16). Duch Svätý, ktorý vnukol Písma, je aj ten, ktorý ich vysvetľuje a robí ich večne živými a činnými. Z inšpirovaných ich robí inšpirujúcimi. „Sväté písmo ako Bohom vnuknuté - hovorí 2. Vatikánsky koncil - raz navždy napísané, nemenne podáva slovo samého Boha a v slovách prorokov a apoštolov dáva zaznieť hlasu Ducha Svätého“ (Dei Verbum č. 21).
Takto Duch Svätý v Cirkvi pokračuje v pôsobení Zmŕtvychvstalého, ktorý po Veľkej noci - hovorí evanjelium - „otvoril učeníkom myseľ, aby porozumeli Písmu“ (porov. Lk 24, 45). Čím je táto zmena spôsobená, ak nie osvietením Ducha Svätého? Bratia a sestry, Cirkev sa živí duchovným čítaním Svätého písma, teda čítaním uskutočňovaným pod vedením Ducha Svätého, ktorý ho vnukol.
Cirkev, Kristova Nevesta, je oprávnenou vysvetľovať inšpirovaný text Svätého písma, Cirkev je sprostredkovateľkou jeho autentického ohlasovania. Keďže Cirkev je obdarená Duchom Svätým, preto je inšpirujúcou, je „stĺpom a oporou pravdy“ (1 Tim 3, 15). Jedným zo spôsobov duchovného čítania Božieho slova je ten, ktorý sa nazýva lectio divina. Spočíva vo vyhradení určitého času počas dňa na osobné, meditatívne čítanie úryvku zo Svätého písma.
V rámci prípravy na blížiaci sa Jubilejný rok som navrhol, aby sme venovali rok 2024 „veľkej ‚symfónii‘ modlitby“. Sú to piesne, ktoré sám Duch vložil na pery Nevesty, jeho Cirkvi. Ježiš podľa Listu Hebrejom prichádza na svet s veršom žalmu v srdci: „Hľa, prichádzam, aby som plnil tvoju vôľu, Bože“ (porov. Hebr 10, 7; Ž 40, 9); a podľa Lukášovho evanjelia opúšťa svet s iným veršom na perách: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha“ (Lk 23, 46; porov. Ž 31, 6). Pýtam sa preto: Modlíte sa niekedy so žalmami? Vezmite si Bibliu alebo Nový zákon a pomodlite sa žalm. Napríklad, keď ste trochu smutní, pretože ste zhrešili, modlíte sa Žalm 50? Existuje mnoho žalmov, ktoré nám pomáhajú ísť vpred.
Osvojte si zvyk modliť sa so žalmami. Nemôžeme však žiť len z dedičstva minulosti: je potrebné, aby sa žalmy stali našou modlitbou. Svätosť je najkrajšou tvárou Cirkvi. Duch Svätý svätosť rozlieva všade, na svätý ľud verný Bohu, pretože „Bohu sa zapáčilo posväcovať a spasiť ľudí nie každého osve, bez akéhokoľvek vzájomného spojenia, ale vytvoriť z nich ľud, ktorý by ho pravdivo poznal a sväto mu slúžil“.
Nech milosť tvojho krstu prinesie ovocie na ceste k svätosti. Nechaj, aby všetko bolo otvorené Bohu, a preto si vyber jeho; vyberaj si Boha znova a znova. Nestrať nádej, pretože máš silu Ducha, aby to bolo možné, a svätosť je v podstate ovocím Ducha Svätého v tvojom živote (porov. Gal 5, 22 - 23). Treba nám takého ducha svätosti, ktorý preniká samotu aj službu, intimitu aj úlohu evanjelizovať - takým spôsobom, že každý okamih bude prejavom lásky, darovaným pred Pánovými očami.
Neboj sa svätosti. Nepripraví ťa o silu, život či radosť. Práve naopak: pretože sa staneš tým, čo mal Otec na mysli, keď ťa stvoril, a budeš verný svojmu bytiu. Závisieť od neho nás oslobodzuje z otroctva a pomáha nám spoznať vlastnú dôstojnosť. V takej miere, v akej sa posväcuje, sa každý kresťan stáva plodnejším pre svet. Toto poslanie má svoj plný zmysel v Kristovi, a možno mu porozumieť len od neho počínajúc.
Svätosť v podstate znamená žiť tajomstvá jeho života v jednote s ním. Spočíva v spojení so smrťou a vzkriesením Pána jedinečným a osobným spôsobom, v neustálom zomieraní a vstávaní z mŕtvych s ním. Azda nás môže Duch Svätý pobádať k naplneniu jedného poslania a zároveň od nás žiadať, aby sme od neho utekali, alebo sa doňho nesnažili vložiť naplno - pre zachovanie vnútorného pokoja? Niekedy sme však pokúšaní odsúvať pastoračnú službu ...