Slovensko je krajina bohatá na historické a kultúrne pamiatky, medzi ktorými majú významné miesto aj kostoly. Niektoré z nich sú známe a navštevované, iné sa skrývajú v menších obciach a sú menej známe aj pre skúsených turistov. Jednou z takýchto obcí s bohatou históriou je aj obec Kopčany, ktorá sa nachádza na rozhraní Dolnomoravského úvalu, Borskej nížiny a Chvojnickej pahorkatiny, v blízkosti rieky Morava pri hraniciach s Českom.
V tejto obci, okrem iných zaujímavostí, nájdeme aj rímskokatolícky Kostol sv. Štefana kráľa, ktorý je významnou stavebnou pamiatkou a dokladom bohatej histórie obce. V tesnej blízkosti sa nachádza aj predrománsky Kostol sv. Margity Antiochijskej, ktorý je jednou z najstarších zachovaných stavieb na Slovensku a v strednej Európe.
Kostol sv. Štefana kráľa v Kopčanoch
História obce Kopčany
Kopčany sú obec s bohatou históriou, ktorá siaha až do neolitu. Doterajší archeologický výskum na Záhorí potvrdil kontinuitné osídlenie v celom priebehu historického vývoja, za čo tento kút zeme vďačí geografickej polohe a prírodným podmienkam tohto regiónu.
Územie je budované riečnymi štrkmi a pieskami, má rovinný reliéf, je odlesnené a využívané poľnohospodársky. Pôvodne patrila panstvu Holíč, od roku 1736 Habsburgovcom. V stredoveku existoval pri obci prievoz cez rieku Morava. V roku 1446 je tam doložené platenie mýta.
Cisár František I. Štefan dal v obci po roku 1736 vybudovať žrebčín (chov arabských a španielskych koní je v Kopčanoch doložený už 1660 - 80), ktorý bol v roku 1765 povýšený na dvorský (Cisársky a kráľovský žrebčín, zrušený 1828, chov zanikol už 1826). V roku 1814 boli do žrebčína dovezené anglické plnokrvníky a v roku 1816 sa tam konali prvé porovnávacie dostihy anglických a arabských plnokrvníkov v Uhorsku. Žrebčín v Kopčanoch spolu s neďalekým Holíčskym zámkom patril k významným reprezentačným objektom Habsburgovcov.
Po roku 1736 bol v obci zriadený rybník s priľahlými budovami na chov a odchyt divých kačíc, tzv. kačenáreň (od 1918 opustená). V 18. stor. bol v obci aj pivovar.
Kopčany sa v období veľkomoravskom podieľali na rušnom živote veľkomoravského centra na Valoch, ktorého jadro bolo vzdialené do 1,5 km od roľnícko - pastierskych osád nachádzajúcich sa v dnešnom chotári obce. Dnešná obec Kopčany leží medzi dvoma starými veľkomoravskými sídliskami, ktoré po prvý raz zameral a opísal v roku 1929 Štefan Janšák.
Pre osud Kopčian je rozhodujúci moment, kedy uhorská kráľovná Konštancia, manželka Přemysla Otakara I., dostala koncom 12. storočia od otca Belu III., uhorského kráľa, venom celú trnavskú oblasť, rozprestierajúcu sa medzi Karpatami a Váhom a k tomu od manžela získala dolné Pomoravie, takže vlastnila celé územie medzi Trnavou a dolným tokom rieky Moravy. V 20-30. rokoch 13. storočia dala upraviť cestu z Moravy cez Holíč, Jablonicu na Trnavu. Rieku Moravu táto cesta pretínala brodom a prievozom práve pri Kopčanoch, ktorý si udržal svoje významné postavenie až do 16. storočia, kedy bol obnovený prastarý prievoz pri Kátove.
V 16. storočí sa stávajú Kopčany domovom migrujúcich Habánov z Moravy na západné Slovensko, ktorí si tu vytvorili habánsky dvor. Czoborovci boli majiteľmi panstva až do vlády Márie Terézie, keď ho v roku 1736 pre kráľovskú rodinu získal manžel Márie Terézie František Lotrinský. Prítomnosť cisárskej-kráľovského rodu mala priaznivý vplyv na hospodársky rozvoj Kopčian. Habsburgovci zreorganizovali poľnohospodársku a živočíšnu výrobu podľa rakúskych vzorov a premenila tak feudálny veľkostatok na skutočný poľnohospodársky podnik s kapitalistickými prvkami hospodárenia a organizácie práce.
Kopčany sa stali známymi až po vzniku republiky zásluhou prvého prezidenta T. G. Masaryka. Jeho rodičia bývali v domčeku na Masarykovej ulici číslo 51. Ústne sa traduje, že prezident sa nenarodil v Hodoníne ale v Kopčanoch.
Kostol sv. Štefana kráľa
Kostol sv. Štefana kráľa v Kopčanoch je rímskokatolícky kostol postavený v štýle historizmu v rokoch 1862 - 1863. Ide o jednoľoďovú stavbu s transeptom a polygonálnym presbytériom. Všetky priestory majú pruské klenby, dosahujúce na rímsy nástenných pilastrov. Na bočných fasádach sú oporné piliere.
Hlavný oltár s ústredným obrazom od sobotištského zemana a maliara C. Bránika bol dokončený v roku 1853. V kaplnkách transeptu sú klasicistické oltáre, pedanty, zo začiatku 19. storočia. Kamenná klasicistická krstiteľnica je z konca 18. storočia, prenesená z bývalého cisárskeho kaštiela, rovnako ako oltár z červeného mramoru na pravej strane lode a luisézny organ. Pred kostolom sú prícestné sochy sv. Floriána a sv. Vendelína z roku 1871. V parčíku pred kostolom je umiestnený pomník datovaný r. 1880.
Kostol bol v 90. rokoch kompletne zrekonštruovaný, pribudla nočná iluminácia.
Kostol sv. Margity Antiochijskej
Západne od obce sa nachádza predrománsky veľkomoravský Kostol sv. Margity Antiochijskej s pozdĺžnou loďou a pravouhlou apsidou, postavený pravdepodobne v 9. alebo v 10. stor. v inundačnom pásme rieky Morava medzi dnešnými Kopčanmi a obcou Mikulčice (naproti niekdajšiemu veľkomoravskému mikulčickému hradisku, pôvodne jeho súčasť; prestavaný ranogoticky v polovici 13., goticky v polovici 16. a barokovo v 17. a 18. stor.; archeologický výskum od 1994, rekonštrukcie od 2000, interiér reštaurovaný od 2012, exteriér od 2014).
Kostol sv. Margity Antiochijskej nájdete v Kopčanoch, okres Skalica. Nedávny výskum ukázal, že predrománsky Kostol sv. Margity Antiochijskej pochádza ešte z obdobia okolo roku 850! Pýšia sa ním v obci Kopčany (okr. Skalica) a jeho rekonštrukcia prebieha od jari 2020.
Obec Kopčany boli v dávnej minulosti spolu s moravskými Mikulčicami jedným veľkomoravským hradiskom, známym pod názvom Valy. Dodáva, že to, že sa Kostol sv. Margity zachoval takmer v pôvodnom stave, je doslova zázrak. Na liturgické účely slúžil až do 18. storočia, kým v centre obce nepostavili Kostol sv. Štefana kráľa.
V súčasnosti sa ČR a SR sa snažia o zapísanie pamiatok Veľkej Moravy - hradiska v Mikulčiciach a kostolíka v Kopčanoch do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO od roku 2006. Kostolík ako významná pamiatka je sprístupnený verejnosti spolu s odborným výkladom.
Kopčany ležia 5 km južne od Holíča. Kostolík sa nachádza cca kilometer na západ od dedinky uprostred polí. Je voľne prístupný po poľnej ceste, dostupnosť zlepšilo vybudovanie chodníka poza kostolík, ktorý je napojený na lávku ponad Moravu. Severne od kostola je zasa menšie "záchytné" parkovisko.
Kačenáreň
Len pár desiatok metrov od Kostola Sv. Margity je v rekonštrukcii aj baroková kačenáreň, z ktorej ostala len ruina. Jej história siaha do roku 1736, keď v tejto lokalite z iniciatívy cisára Františka Štefana Lotrinského vznikol legendárny žrebčín. Okrem neho tu vybudovali aj rybník s cieľom odchytu divých kačíc, ku ktorému postavili objekt kačenáreň.
Napriek nespochybniteľnej jedinečnosti Kostola Sv. Margity Antiochijskej je vo všeobecnosti čoraz známejšie slovanské hradisko, ktoré sa nachádza asi tri kilometre od moravskej obce Mikulčice. Od Kopčian je vďaka novému cyklomostu vzdialené už len pár kilometrov. Táto lokalita je chránená kultúrna pamiatka. Areál je udržiavaný a pred pár rokmi v ňom pribudla vyhliadková veža.
Vďaka rozsiahlej rekonštrukcii, plánom s archeoparkom pri Kostole sv. Margity Antiochijskej, ale aj novému cyklomostu, ktorý prepojil veľkomoravské hradisko opäť do jedného celku, sa očakáva rozvinutie regiónu, ktorý má čo ponúknuť.
Kopčany sú obec s bohatou históriou a množstvom zaujímavých pamiatok, ktoré stoja za návštevu. Okrem Kostola sv. Štefana kráľa a Kostola sv. Margity Antiochijskej tu nájdete aj ďalšie historické budovy, archeologické náleziská a krásnu prírodu. Táto oblasť je ideálna pre milovníkov histórie, kultúry a prírody, ktorí hľadajú menej známe, ale o to zaujímavejšie miesta na Slovensku.
Kostol sv. Margity Antiochijskej a Kačenáreň v Kopčanoch
Ďalšie sakrálne pamiatky na Slovensku
Okrem Kostola sv. Štefana Kráľa a Kostola sv. Margity Antiochijskej sa na Slovensku nachádza množstvo ďalších sakrálnych pamiatok, ktoré stoja za návštevu. Tu je niekoľko tipov:
- Katarínka pri Dechticiach: Zrúcanina Kostola a kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej.
- Románsky kostolík v Haluziciach: Zrúcanina románskeho Kostola Všetkých svätých z 13. storočia.
- Drevený kostol v Ladomírovej: Drevená cerkev Chrám svätého Michala Archanjela so zvonicou z prvej polovice 18. storočia.
- Dražovský kostolík: Kostol sv. Michala Archanjela z 12. storočia.
- Drevený kostolík vo Vyšnom Komárniku: Gréckokatolícky kostol zasvätený sv. Kozmovi a Damiánovi.
- Kostolík v Pominovci: Románsky Kostolík sv. Jána Krstiteľa z prelomu 12. a 13. storočia.
Mapa sakrálnych pamiatok na Slovensku