Katastrálne územie obce Soľ sa rozprestiera v severozápadnom výbežku oblasti Východoslovenskej nížiny, na rozhraní dvoch podcelkov Východoslovenskej pahorkatiny, v povodí Tople. Z juhozápadu tu zasahuje Podslanská pahorkatina a zo severovýchodu Toplianska niva. Stred obce leží v nadmorskej výške 142 m.n.m. V minulosti patrila obec administratívne do Zemlpínskej župy. V súčasnosti patrí do Prešovského kraja a do okresu Vranov nad Topľou.
Dopravná poloha Soli je výhodná, pretože leží na významnej štátnej ceste č.1/18 spájajúcej 10 km vzdialené okresné centrum Vranov nad Topľou so 41 km vzdialeným krajským sídlom Prešov. Rozloha katastrálneho územia obce je 1 029 ha. Územie Soli má trojuholníkový tvar s výraznejším výbežkom na juhozápad. Intravilán sa nachádza v jeho severnej časti. Soľ susedí so 6 obcami: na severe sú to Jastrabie nad Topľou a Hlinné, na západe Rudlov, na juhozápade Zámutov, na juhu Čaklov a na východe Komárany. Prirodzené katastrálne hranice tvorí Topľa s Komáranami a Jastrabím nad Topľou a potok Prilajná so Zámutovom. Ostatné hranice sú umelé.
V Soli sa možno stretnúť s nasledovnými chotárnymi názvami. V severnej časti extravilánu - Čierne zeme, Grófske, Pod baňou, Dlhé pri Rudlove, Za starou Topľou a Močiarky. V západnej časti extravilánu - Rybníky, Kľukaté, Hudákova dolina, Na bahniskách, Surovice. V južnej časti extravilánu - Čaklov, Medzi jarkami, Pod krajmi a Tabla. Vo východnej časti extravilánu - Za priekopou, Oproti mlynu, Kosturovské a Stredné hony.
História a Významné Udalosti
Meno obce, ktorá ležala v Zemplínskej župe - stolici dostala svoj názov od troch soľných prameňov v blízkosti terajšej obci, ktoré pramene privábili v dávnej a neznámej dobe, aby sa tu usadili. Meno tejto obce sa prvýkrát uvádza a spomína v historických zápisoch r. 1434, ako majer, ktorého majiteľmi boli Žipovci.
Reformácia chytro a pevne sa ujala v tomto regióne. V r. 1620 je už známy prvý evanjelický farár Jakub Fábry. Z r. 1642 je známy aj učiteľ Martin Árway, ktorý už vyučoval v duchu reformácie. V r. 1671 nastalo kruté prenasledovanie evanjelikov. V tom čase bol farárom Juraj Mollerus, ktorý bol v r. 1676 vyhnaný. Utiahol sa do filiálky Zámutov, odkiaľ riadil a spravoval svojich veriacich, povzbudzoval ich.
Veriaci zboru od r. 1672 - 1784 - 112 rokov pre svoje náboženstvo veľa trpeli a znášali protivenstvá od rim. katolíckych farárov, najmä od Adama Hadrmanna a Jána Maxima, ktorý prestúpil k rim. katolíkom a neľudsky prenasledoval evanjelikov, ku ktorým kedysi patril.
V časoch protireformácie cirkevný zbor dočasne zanikol. V r. 1783 po vydaní Tolerančného patentu, cisárom Jozefom II., nastala a vrátila sa sloboda náboženského presvedčenia. Cirkevný zbor sa obnovil po vydaní Tolerančného patentu v r. 1783. V tom čase sa cirkevnému zboru nevrátila zobratá fara, kostol, ani škola. Lenže svojou usilovnosťou a horlivosťou si evanjelici v Soli znovu nadobudli tieto budovy a to za podpory a pomoci cirkvi.
Cirkevný zbor od r. 1783 - 1897 bol začlenený do Zemplínsko-šarišsko-abovského seniorátu. 9. augusta 1793 bol položený základný kameň kostola - na pozemku, ktorý evanjelickému zboru daroval gróf Jozef Forgách, rim. kat. vierovyznania. Stavba chrámu Božieho bola dokončená v r. 1801, za služby v cirkevnom zbore farárom Matejom Rojkom. Vysviacka sa konala 7. septembra 1801 v XIII. nedeľu po Svätej Trojici - vysviacal domáci farár a Michal Sztanik. Veriaci boli zväčša roľníci, želiari, domáci remeselníci. Evanjelických veriacich v obci v tom čase bola len 1/3.

K cirkevnému zboru patrili tieto filiálky: Zámutov, Čaklov, Hlinné, Zlatník, Sačurov a Čemerné.
Kanonické Vizitácie
- 1. kanonická vizitácia bola v r. 1670 - vizitoval Jakub Zabler - superitendent.
- 2. kanonická vizitácia bola v r. 1806 - vizitoval Samuel Nicolai - superitendent.
- 3. kanonická vizitácia bola v r. 1826 - vizitoval Pavel Jozeffy - superitendent. Pri tejto vitiácii je poznamenané, že zbor mal „elegantný“ kostol. Veriaci privítali dôstojného pána superitendenta evanjelickou hymnou Hrad Prepevný.
- 4. kanonická vizitácia bola 2.a3. júna 1883 - vizitoval Štefan Czékus - superitendent.
- 5. kanonická vizitácia bola 17. júna 1926 - vizitoval Dr. Jur Janoška, biskup VD.
Ďalšie Významné Udalosti
V r. 1831 panovala na celom východnom Slovensku cholera, ktorá pripravila o život mnoho evanjelických veriacich. Ľud žil vo vedomí, že sú otravovaní, že páni im otrávili studne a týmto spôsobom ich chcú pripraviť o životy. Prišlo k vzbure, kde dochádzalo k vraždeniu. Najväčšie povstania prebiehali v Zámutove, Soli a Merníku.
V r. 1847 stále trvajúca cholera pripravila o život 268 veriacich.
V roku 1851 sa v cirkevnom zbore konalo 50 výročie od posviacky kostola.
V roku 1864 bola postavená veža ku kostolu.
V roku 1877 za pôsobenia farára Gustáva Kacziana zbor postavil oltár i kazateľnicu.
V roku 1880 z cirkevného zboru veriaci húfne utekali do USA, následkom čoho počet cirkevníkov značne klesol.
V rokoch 1897 - 1918 bol cirkevný zbor vyčlenený zo ŠZS a pripojený do novoutvoreného Potiského seniorátu. Táto zmena seniorátu nebola pre zbor priaznivá nielen preto, že sa nový seniorát stal s centrom v Debrecíne a rozprestieral sa až po Satmarskú župu, ale i pre rečové ťažkosti. Cirkevný zbor v Soli bol slovenský a bol vsunutý medzi čisto maďarské zbory.
V roku 1902, dňa 13. septembra - tragicky zahynul Július Kovácsy, ktorý vracajúc sa zo seniorálneho konventu z Nireďhazu zo železničného vozňa na moste pri Tokaji vypadol pod kolesá a na následky zranení zomrel. Pochovaní je v solianskom cintoríne.
Od roku 1919 - 1938 a od r. 1945 - 1952 patril cirkevný zbor do Abanovo - zemplínskeho seniorátu.
V r. 1925 bolo v Soli 294, v Čaklove 252, v Zámutove 145, v Hlinnom 147, v Zlatníku 24, v Čemernom 9, v Sačurove 3, v Rudľove 2 duše. Spolu v celom cirkevnom zbore bolo 876 duší.
V r. 1939 - 1944 cirkevný zbor bol v Zemplínskom senioráte.
V r. 1942 je poznamenané, že zbor v duchovnom raste zaostáva i na vzdor svedomitej práci, ktorú konal v zbore kňaz. Nebolo jednoty medzi matkocirkvou a filiálkami. Sektári konali zhubné dielo.
V r. 1947, 21. septembra sa konala posviacka obnoveného kostola, ktorú vykonal dôstojný pán biskup Fedor Ruppeldt. Kázal Dr. Igor Bella z USA, za prítomnosti Ľudovíta Altha - seniora zemplínskeho seniorátu. Oprava kostola stála 200.000 Kčs.
V r. 1958 v poslednú nedeľu po Svätej Trojici bola pamiatka posvätenia obnoveného chrámu. Posvätil ho v zastúpení biskupa VD, biskupský administrátor Adolf Kevický. Slávnostným kazateľom bol mernický farár E. Varga.
V r. 1998 sa v cirkevnom zbore postavil Zborový dom, a zrekonštruoval sa matkocirkevný kostol; do strán sa rozšíril, a tak zo 180 ľudí na sedenie, je možnosť na sedenie 300 ľudí. 30. augusta 1998 bola vykonaná i posviacka Zborového domu a zrekonštruovaného kostola - generálnym biskup ECAV na Slovensku Doc. ThDr. Júliusom Filom.

Filiálky Cirkevného Zboru
Filiálka Zámutov
Chrám Boží sa začal stavať v r. 1914, v tom čase začala 1. svetová vojna, ktorá bola prekážkou v stavbe. Po skončení 1. svetovej vojny daroval zámutovským evanjelikom pozemok v strede obce poliak Emil von Schleiber, kde si postavili chrám, ktorý bol na sviatok Petra a Pavla v roku 1920 posvätený.
Filiálka Čaklov
Má svoj chrám, ktorého stavba sa dokončila v r. 1976. Kostol bol posvätený v 4. adventnú nedeľu, 18. decembra 1977. posviacal ho Dr. Ján Michalko, gen. biskup, kázal Ján Demko - čaklovský rodák.
Filiálka Hlinné
Chrám Boží v Hlinnom sa postavil v r. 2001. Posviacka nového chrámu Božieho sa konala 11. novembra 2001 o 10:00h.; vykonal ju biskup VD ECAV na Slovensku Mgr. Igor Mišina.
Farári Cirkevného Zboru ECAV na Slovensku SOĽ
Zoznam farárov, ktorí pôsobili v cirkevnom zbore Soľ:
- Jakub Fábry - (1620-1646)
- Jakub Jakobeus - (1627-1629)
- Martin Arvay - (1646-1663)
- Juraj Mollerus - (1663-1676)
- Samuel Kapitány - (1786-1789)
- Samuel Némethy - (1789-1791)
- Matej Rojko - (1791-1832)
- Andrej Balogh - (1836-1869)
- Gustav Kaciány - (1869-1878)
- Štefan Plačko - (1878-1886)
- Július Kovácsy - (1886-1903)
- Juraj Timko - (1903-1930)
- Dezider Dzúrik - (1931-1972)
- Bohdan Konček - (1973 - 1979)
- Ľudovít Dudáš - (1980-1989)
- Boris Mišina - (1990-1998)
- Marta Ferjová - (1998-2006)
- Silvia Mariňáková - (2005)- kaplánka
- Ľuboš Kubačka - (2006)
- Zuzana Kubačková - (od 2006) - nám.
Rok 2017 bol pre našu evanjelickú cirkev významný, pretože sme si pripomínali 500. výročie reformácie. Pri tejto príležitosti v CZ Soľ vydali publikáciu o dejinách tohto cirkevného zboru pod názvom „Vy ste soľ zeme“, ktorú zostavila Mgr. Zuzana Kubačková. Úvod knihy, ktorá mapuje dejiny cirkevného zboru od jeho vzniku v roku 1620 až po život v súčasnosti, sa konal v rámci adventného koncertu 17. decembra 2017 v chráme Božom v Soli. Knihu predstavila jej autorka. Prítomných oboznámila s tým, ako vznikla myšlienka spracovať dejiny cirkevného zboru do knižnej podoby a čo všetko si vyžadovala takmer ročná práca.
Dejiny zboru sú rozpracované v 26 kapitolách, napr. Vznik cirkevného zboru; História obce Soľ; Kronika Mateja Rojku (Matej Rojko bol soliansky farár, ktorý v Soli pôsobil najmä v 1. polovici 19. stor. Vo svojej kronike veľmi podrobne a autenticky opisuje život zboru); Kanonické vizitácie (počas dejín ich bolo 5, zbor navštívili také osobnosti ako superintendent Samuel Nikolai, Pavol Jozeffy či biskup Dr. Jur Janoška); Jakob Jakobeus (autor slávneho diela Slzy, vzdychy a prosby slovenského národa, ktorý tu pár rokov pôsobil ako farár); kapitoly o jednotlivých kostoloch (keďže CZ má 4 kostoly - v Soli, Zámutove, Čaklove a Hlinnom); kapitoly o dejinách zboru, ktoré sú rozčlenené na niekoľko období; kapitoly o evanjelických školách, ktoré existovali v Soli a Čaklove; Zvony; Stavba zborového domu a rekonštrukcia chrámu Božieho v Soli; Oltárny obraz v Soli (Je to jedinečné dielo autorky prof. Ing. arch. Janky Krivošovej, PhD., ktoré znázorňuje Ježišovu Kázeň na vrchu, ako to opisuje evanjelista Matúš v 5., 6. a 7. kapitole.); Kultúrne pamiatky (ktoré sú vo vlastníctve CZ); Hudobná skupina Prázdny kríž a ďalšie.
V knihe sú uvedené aj životopisy nielen kňazov pôsobiacich v tomto cirkevnom zbore, ale aj rodákov, ktorí boli či stále sú v činnej službe v našej cirkvi. Názov knihy „Vy ste soľ zeme“ - nevychádza iba z názvu cirkevného zboru či obce, ale najmä zo slov Pána Ježiša, ktoré vyslovil vo svojej kázni na vrchu.
Autorka vo svojom úvode píše: „Byť soľou zeme neznamená byť obyčajnými, práve naopak - znamená to byť výnimočnými v Božích očiach. Takí sú aj evanjelici v cirkevnom zbore Soľ. Nielen tí, ktorí tu žili pred rokmi, ale takí sme aj my. Tak ako soľ nestratí svoju chuť, verme, že nikdy neskončí ani Božia milosť voči nám. Nebuďme ako kresťania neviditeľní, ale svojimi vlastnosťami, svojou vierou a službou Bohu i blížnym dávajme tomuto svetu dobrú príchuť. Dokážme, že nielen našim predkom, ale aj nám záleží na duchovných hodnotách a na budovaní pevnej a živej viery.
Obálku, na ktorej sú znázornené všetky štyri kostoly, teda prestavuje cirkevný zbor ako celok, pripravila Petra Kmecová. Grafickú úpravu knihy urobili Mgr. Martin Zaťko a Mgr. Ľuboš Kubačka. Publikácia bola vydaná s podporou Prešovského samosprávneho kraja.
Úryvok zo slova na úvod zborového farára - konseniora Mgr. Ľuboša Kubačku: „Život cirkevného zboru od jeho vzniku až po súčasnosť, ale i do budúcnosti by sme mohli vyjadriť slovami Pána Ježiša Krista: „Vy ste soľ zeme. Ak však soľ stratí chuť, čím bude osolená? Na nič nie je už súca, len ju vyhodiť, aby ju ľudia pošliapali. Tak svieť vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a velebili vášho Otca, ktorý je v nebesiach.“ (Mt 5, 13. 16). Kiež táto publikácia prispeje k obohateniu, vzdelávaniu a povzbudeniu vo viere v Boha všetkých, ktorí ju budú čítať.
| Farnosť | Rok postavenia kostola | Významné udalosti |
|---|---|---|
| Soľ | 1801 | Obnovenie po Tolerančnom patente, výstavba Zborového domu |
| Zámutov | 1920 | Pozemok darovaný Emilom von Schleiberom |
| Čaklov | 1976 | Posvätenie Dr. Jánom Michalkom |
| Hlinné | 2001 | Posvätenie biskupom Igorom Mišinom |
tags: #evanjelicka #farnost #sol