Evanjelické stupne krstu a ich význam

V evanjelickej cirkvi, podobne ako v iných kresťanských denomináciách, zohráva krst ústrednú úlohu. Tento článok sa zameriava na význam evanjelických stupňov krstu a na objasnenie pojmov súvisiacich so správou farnosti a cirkevnou hierarchiou.

Čo je diecézna svätyňa? Čo je bazilika-minor? Čo je mariánska svätyňa? Sú to pojmy súvisiace so správou farnosti.

Kto je diakon, čo je diakonát? Diakon je ordinovaný služobník cirkvi, ktorý asistuje kňazom pri bohoslužbách a vykonáva charitatívnu činnosť. Diakonát je stupeň sviatosti posvätného stavu.

Princíp menovania evanjelických kaplánov a farárov do cirkevných zborov.

Kedy môže požiadať o absolvovanie farárskych skúšok ordinovaný kňaz evanjelickej cirkvi, ktorý je kaplánom?

Prečo kaplán v evanjelickej cirkvi nemá štatutárnu právomoc nad cirkevným zborom?

Požehnať? Posvätiť? Konsekrovať? Výklad týchto pojmov je zložitý a vyžaduje predbežnú konzultáciu s odborníkom.

rektor kostola - kňaz, ktorému je zverená starostlivosť o nejaký kostol, ktorý nie je ani farský ani kapitulný, a ani nie je pripojený k domu rehoľného spoločenstva alebo spoločnosti apoštolského života, ktoré v ňom slávia bohoslužby. (CIC, Kán. 556)

rektor kňazského seminára - kňaz, ktorý je vykonávateľom a koordinátorom výchovy seminaristov.

vicerektor kňazského seminára - kňaz, ktorý rektorovi seminára pomáha v úlohe vykonávateľa a koordinátora výchovy seminaristov.

špirituál (v evanjelickej cirkvi spirituál/spirituálka) - kňaz, ktorý má na starosti duchovné vedenie seminaristov; vykonáva úlohu spovedníka a zodpovedá za duchovné aktivity v seminári.

prefekt, al. predstavený - kňaz, ktorý stojí na čele kňazského seminára / kláštora.

študijný prefekt - pomáha rektorovi pri organizovaní a vedení vyučovacieho procesu v seminári.

penitenciár - spovedník.

prebendát - člen rímskokatolíckeho kléru na poste kanonika, ktorého úlohou je spravovať katedrálu alebo kolegiálny kostol.

sucentor - kňaz, ktorý pomáha s prípravou a vedením liturgie vrátane žalmov, precíz a odpovedí.

kapitulný vikár - kňaz volený kanonikmi katedrálnej kapituly, ktorý po dobu sedisvakanacie riadil diecézu menom katedrálnej kapituly; pojem zodpovedajúci dnešnému úradu diecézneho administrátora používaný do roku 1983 pokým nebol promulgovaný nový Kódex kánonického práva.

ordinár - pod menom ordinár sa v práve okrem Rímskeho veľkňaza rozumejú diecézni biskupi a iní, ktorí sú hoci len dočasne na čele nejakej partikulárnej cirkvi alebo na jej roveň postaveného spoločenstva podľa normy kán. 368, ako aj tí, ktorí v nich majú všeobecnú riadnu výkonnú moc, totiž generálni a biskupskí vikári; a taktiež pre svojich členov vyšší predstavení klerických rehoľných inštitútov pápežského práva a klerických spoločností apoštolského života pápežského práva, ktorí majú aspoň riadnu výkonnú moc. (Kán. 1.

Môže ísť o prácu archivára, ekonóma, tajomníka diecézy alebo arcidiecézy, riaditeľa biskupského alebo arcibiskupského úradu či iných funkcií.

príslušnosť k pôvodnej diecéze - označnie pre diecézu / arcidiecézu alebo inú cirkevnú územnú jednotku, ktoré hovorí o tom, v ktorej časti územia je potrebné hľadať rodisko dotyčného kňaza, ktorý bol vysvätený. Inkardinovaní môžu byť aj rehoľní kňazi, a to z rehole do diecézy / arcidiecézy alebo opačne. Opakom inkardinácie je exkardinácia.

(Prípad, kedy by bol rehoľný kňaz inkardinovaný do Ordinariátu nám zatiaľ známy nie je. 1 Jedným z dôvodov je starostlivosť o rodinného príslušníka. Z tohto dôvodu Kongregácia pre rehoľníkov a sekulárne inštitúty v roku 1976 vydala smernice o pomoci publikované v dokumente Aide apportée par les religieux a leurs parents ages ou malades, ktorú rehoľníci majú poskytovať svojim starým alebo chorým rodičom.

1. Povinnosť postarať sa o rodičov sa netýka len detí, ktoré sú rehoľníkmi, ale rovnako tak aj ostatných detí, ako slobodných, tak žijúcich v manželstve; keď je nutná neustála asistencia, je potrebné sa v rodine dohodnúť, ako sa každý do tejto povinnosti zapojí. V takom prípade by bolo nesprávne a nespravodlivé, aby sa členovia rodiny, ktorí žijú „vo svete“ bez závažného dôvodu uvoľnili z tejto povinnosti pod zámienkou, že rehoľné a apoštolátne záväzky rehoľníka sú druhotné a že len on musí byť neustále a úplne k dispozícii.

2. Ak osobitné okolnosti vyžadujú, aby sa rehoľník angažoval viac, pretože je jedináčik, alebo preto, že súrodenci zo závažných dôvodov nemôžu pomôcť, je veľmi žiaduce, aby sa inštitút snažil poskytnúť pomoc, ktorá by mu aspoň čiastočne umožnila žiť komunitný život. To sa dá dosiahnuť napríklad tým, že sa u rodičov budú striedať aj iní členovia inštitútu, alebo poskytnutím finančnej pomoci, ktorá podľa situácie umožní prítomnosť zdravotníčky alebo opatrovateľky.

3. Ak žiadne z týchto riešení nie je možné a prítomnosť rehoľníka u rodičov je potrebná, je na mieste povolenie na dlhodobú neprítomnosť v rehoľnom dome.

4. Zdroj: sr. Mgr. Michaela Pitterová, FMA odborníčka na kánonické právo z Kongregácie dcér Panny Márie pomocnice súčasná riaditeľka cirkevnej strednej školy sv.

indult na opustenie rehole - žiadosť na opustenie inštitútu zasväteného života, ktorú podáva po zvážení situácie rehoľník svojmu predstavenému z dôvodov, kedy sa nachádza v kritickej situácii. Ide o milosť alebo oslobodzujúci dar. Slobodné prijatie indultu rehoľníkom prináša dišpenz, čiže oslobodenie od všetkých záväzkov plynúcich z profesie - sľubov, čo znamená aj zrušenie prekážky uzavretia manželstva. Rehoľník sa tak vracia do stavu laika a môže neskôr po patričnej príprave uzavrieť sviatostné manželstvo.

V prípade, že ide o rehoľníka klerika - kňaza, ten musí požiadať aj o dišpenz od povinnosti posvätného záväzku celibátu. Takýto dišpenz môže udeliť iba rímsky veľkňaz - pápež. Prax je taká, že udelený indult na opustenie zasväteného života obsahuje v sebe aj výslovný dišpenz od posvätného záväzku celibátu. Zdroj: ICDr. Ing.

sabatický rok - podľa Starého zákona ide o siedmy rok židovského kalendára, ktorý je spojený s odpočinkom viníc a polí a so skutkami milosrdenstva k blížnemu (porov. Lv 25, 2 - 7; Ex 23, 10 - 11). Pre kresťana je sabatický rok časom duchovnej a telesnej obnovy. Nemusíme brať doslovne presnú dĺžku trvania. Nemusí ísť o celý rok. Podstata spočíva v tom, že aj aktívny horlivý veriaci potrebuje obdobie intenzívneho načerpania duchovnej a telesnej sily, aby mohol opäť horlivo slúžiť Bohu.

Preto mnohé rehoľné spoločenstvá praktizujú sabatický rok (alebo sabatický trimester), keď rehoľník alebo rehoľníčka prestúpi z aktívneho režimu do režimu naberania duchovných a telesných síl, čím sa zabráni vyhoreniu. V tomto čase Boží služobník zanechá svoje aktivity, aby bol viac s Bohom i so sebou samým. Je to cesta do hĺbky svojho vnútra, aby prehĺbil svoje povolanie, vzťah s Bohom, so svojou komunitou a s tými, ktorých mu Boh v poslaní zveruje.

Nejde teda o akúsi dovolenku, ale skôr zmenu prostredia, zmenu aktivít, zmenu denného režimu. Náplň sabatického roku a jeho trvanie vyžaduje súhlas predstaveného. Zdroj: IClic. Ľuboš Tvrdý, farár rímskokatolíckej farnosti Pobedim krátené výsvetlenie pojmu uverejnené v Katolíckych novinách 5.

diecézny kňaz prepožičaný pre diecézu / arcidiecézu / Ordinariát - ide o diecézneho kňaza, ktorý je inkardinovaný do nejakej diecézy / arcidiecézy, je však na určité obdobie uvoľnený pre službu v inej diecéze / arcidiecéze.

diecézny kňaz alebo rehoľný kňaz prepožičaný pre Ordinariát OS a OZ SR - je kňaz, ktorý je na obdobie 5 rokov prepožičaný pre službu vo vojenskom ordinariáte. Po uplynutí tejto doby a zároveň po súhlase oboch biskupov (biskupa diecézy, z ktorej bol prepožičaný a biskupa Ordinariátu; v prípade rehoľného kňaza aj predstaveného rehole) a po vyslovení jeho mienky, o tom, či službu v Ordinariáte prijíma, može byť do neho inkardinovaný.

rehoľný kňaz uvoľnený pre službu v inej diecéze - ide o rehoľného kňaza, ktorý bol na základe dohody miestneho biskupa a predstaveného rehole, ktorej je rehoľný kňaz členom a ich predchádzajúcom súhlase presunutý na územie inej diecézy do farnosti, kde komunita, ktorej je rehoľný kňaz členom pôsobí.

V prípadoch presunu farského administrátora alebo farára sa postupuje podľa pravidla:

1. zámer biskupa diecézy =>
2. oznámenie zámeru biskupa diecézy farskému administrátorovi alebo farárovi farnosti =>
3. následná diskusia, v ktorej biskup objasní dôvody presunu =>
4. Rehoľník je potom menovaný svojim provinciálom a na základe vzájomnej dohody príslušného biskupa diecézy prostredníctvom tzv. asignačného listu, v ktorom predstavený tej rehole, do ktorej presúvaný rehoľník patrí, napíše menovanie pre takéhoto kňaza.

Ako sa určuje počiatočná hodnosť kňaza inkardinovaného do Ordinariátu?

Počiatočná hodnosť kňaza, ktorý bol inkardinovaný do Ordinariátu OS a OZ SR sa určuje na základe počtu rokov praxe, ktorú absolvoval ako kňaz pred inkardináciou do Ordinariátu, to znamená, že sa berú do úvahy roky od kňazskej vysviacky až do inkardinácie do Ordinariátu.

trpiteľ za vieru - je osoba, ktorá v rokoch 1948 - 1989 akýmkoľvek spôsobom trpela za svoju vieru (vo väzení alebo inak pezekuovaná 1) a spĺňala niektorý alebo všetkých päť stupňov prejavu perzekúcie kňazov, rehoľníkov a zasvätených osôb a ktorej bolo týmto spôsobom znemožnené vykonávať svoje kňazské či rehoľné povolanie.

1. tajná kňazská vysviacka alebo vysviacka v zahraničí Sem patria prípady slobodného a dobrovoľného rozhodnutia kandidáta na kňazstvo vystaviť sa možnej perzekúcii, po tom ako sa sám rozhodne prijať sviatosť kňazstva v tajnej vysviacke v zahraničí.
2. strata štátneho súhlasu na výkon kňazského alebo rehoľného povolania Strata štátneho súhlasu sa týka aj rehoľných sestier a rehoľných bratov (ktorí neboli kňazmi) či bohoslovcov vo formácii, ktorým bolo znemožnené slobodne vykonávať svoje zvolené povolanie. Aj tieto osoby po Barbarskej noci (z 13. na 14. apríla 1950), podobne ako kňazov, vyhodili zo štúdií a z kláštorov, nemali však po vyhadzove pre nich štátny súhlas z toho dôvodu, že neboli kňazmi. Rehoľné sestry zase vyhodili z nemocníc a škôl a znemožnili im tak slobodné vykonávanie svojho povolania. Miesto toho všetkých takýchto ľudí posielali do výroby (civilného zamestnania), kde často vykonávali slabo platenú prácu. (Žiadali od nich, aby sa zriekli rehoľného života, a potom by ich boli ochotní akceptovať.)
3. odsúdenie súdom a trest odňatia slobody
4. iná forma perzekúcie: - (prenasledovanie) nastávala v prípade, ak chcel ísť bohoslovec študovať do diecézneho seminára v Bratislave, ktorý zostal v tých časoch iba jeden pre tých, čo sa chceli stať rímskokatolíckymi kňazmi. Podmienkou na podanie prihlášky bolo, že sa kandidát na štúdium v seminári musel osvedčiť pre spoluprácu s vtedajším politickým režimom.

Skutočné dôvody, pre ktoré boli prenasledovaní trpitelia za vieru tkveli v tom, že si plnili svoje povinnosti:

1. venovali sa chorým a starým v nemocniciach bez ohľadu na politickú príslušnosť osôb
2. venovali sa mládeži bez ohľadu na ideológiu
3. strata štátneho súhlasu (na výkon kňazského povolania) al.

V období rokov 1949 - 1990 bolo nutné, aby mal každý duchovný v Československu udelený štátny súhlas. Toto ustanovenie bolo prijaté zákonom č. 218/1949 Zb. o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom a vstúpilo do platnosti dňa 14. októbra 1949. Podmienkou udelenia štátneho súhlasu bol sľub, ktorý musel duchovný skladať do rúk predsedu okresného národného výboru, predsedu krajského národného výboru, ministra povereného vedením Štátneho úradu pre cirkevné veci alebo predsedu vlády. Záležalo to od toho, do ktorej „platovej stupnice“ duchovný patril.

Štátny súhlas mohol byť prakticky za akékoľvek previnenie, i nevedomé, odobratý. Sľub bol nasledovného znenia: „Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem verný Československej socialistickej republike a jej socialistickému zriadeniu a že nepodniknem nič, čo by bolo proti jej záujmom, bezpečnosti a celistvosti. Budem ako občan socialistického štátu plniť svedomite svoje povinnosti, ktoré vyplývajú z môjho postavenia, a vynasnažím sa podľa svojich síl podporovať budovateľské úsilie smerujúce k blahu ľudu.“ Štátny súhlas bol zrušený novelizáciou vyššie spomínaného zákona (tzv. zrušením štátneho dozoru nad cirkvami) dňa 23.

Pozri aj: Zákon č. 217/1949 z Zb. o zriadení Štátneho úradu pre veci cirkevné a znenie Zákona č. v Zákone č 218/1949 z Zb. chýba § 13.: Trestné ustanovenie. Konania alebo opomenutia odporujúce ustanoveniam tohoto zákona alebo predpisom vydaným podľa neho, tresce, ak nejde o čin trestný súdne, okresný národný výbor ako správny priestupok pokutou do 100 000 Kčs.

„Ja, (meno), dňa ........................................... vymenovaný za správcu farnosti ........................................... prisahám na živého Boha a preblahoslavenú Pannu Máriu, že zachovám úctu a poslušnosť voči svojmu zákonitému Ordinárovi a jeho nástupcom. Sľubujem, že podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia budem sa usilovať viesť mne zverený boží ľud po ceste spásy. Starostlivo sa budem pripravovať na kázne a vyučovanie náboženstva. Pri svätej omši, pri vysluhovaní sviatostí a iných náboženských úkonoch budem zachovávať platné liturgické predpisy. Budem udržiavať kostol a farskú budovu v poriadku a starať sa, aby kostol bol vystrojený podľa platných liturgických predpisov. Zároveň sľubujem, že budem dodržiavať povinnú rezidenciu. Podľa Obežníka Spišskej diceézy č.

Po zobratí štátneho súhlasu sa kňaz mohol dostať do pastorácie, na základe § 16 vládneho nariadenia č. 1) Duchovný, ktorému bol udelený štátny súhlas k výkonu duchovnej činnosti a ktorý bol ustanovený na určité miesto v duchovnej správe so štátnym súhlasom podľa § 17 citovaného vládneho nariadenia, môže vykonávať vo svojej farnosti, resp. vo farnostiach, ktoré spravuje excurrendo všetky úkony duchovnej správy, t. j. 2) Mimo obvod svojej farnosti, ale v obvode okresu, v ktorom sa jeho farnosť nachádza, može taký duchovný vykonávať zhorauvedenú duchovnú činnosť až na správu cirkevného majetku len so súhlasom svojho príslušného okresného tajomníka. Ak chce duchovný vykonávať duchovnú činnosť v obvode iného okresu, potrebuje súhlas CO-KNV (Cirkevný odbor Krajského národného výboru, pozn.).

To sa však netýka ordinárov a generálnych vikárov v okruhu ich diecézy a dekanov v okruhu ich dekanstva. 4) Duchovní, ktorí nepôsobia v duchovnej správe, môžu konať len tiché omše bez účasti verejnosti. dobová citácia zverejnená v obežníku Nitrianskej diecézy č. 2/955 v bode II.

primície (primičná svätá omša) - prvá verejná svätá omša novovysväteného kňaza v jeho rodnej farnosti. Treba povedať, že primície tu boli stále, len nie vždy sa o nich zachoval záznam.

Krst Ježiša Krista

Pre lepšie pochopenie cirkevnej štruktúry a úradov je možné zhrnúť niektoré z uvedených pojmov do tabuľky:

Cirkevná hierarchia

tags: #evanjelicke #stupne #krst