Kostoly na námestí v Banskej Bystrici: História a architektúra

Banská Bystrica a jej okolie sú bohaté na sakrálne pamiatky, ktoré svedčia o bohatej histórii a kultúrnom dedičstve regiónu. Medzi najvýznamnejšie patrí niekoľko kostolov a kaplniek, ktoré si zaslúžia pozornosť pre svoju architektonickú hodnotu a historický význam. Mestský hrad v Banskej Bystrici s jednotlivými stavbami patrí medzi jeho významné symboly. Mestský hrad v Banskej Bystrici sa nachádza na Námestí Štefana Moyzesa, v centre historického jadra mesta a je jeho dominantou.

Kostoly v Banskej Bystrici

Medzi najvýznamnejšie kostoly v Banskej Bystrici patria:

• Kostol Nanebovzatia Panny Márie: Rímskokatolícky kostol z roku 1255.
• Kaplnka sv. hrobu na kalvárii: Postavená v rokoch 1712-1713. Po rozsiahlej obnove v rokoch 2006-2008 nesie patrocínium Povýšenia sv. Kríža.
• Kostol sv. Františka Xaverského

Tieto kostoly sú dôležitými svedkami histórie mesta a regiónu, a predstavujú významné kultúrne a náboženské centrá.

Okrem areálu mestského hradu môžete v Banskej Bystrici obdivovať Námestie Slovenského národného povstania s Mariánskym stĺpom a hodinovou vežou. Námestie po stranách obklopujú meštianske domy. Na Dolnej ulici stojí Kostol sv. Alžbety zo 14. storočia a Bethlenov dom z konca 14. storočia, v ktorom sú v súčasnosti umiestnené výstavné priestory a depozitár diel zo zbierky Stredoslovenskej galérie.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie

Najstaršou stavbou mestského hradu je farský kostol z 13. storočia, ktorý bol do súčasnej podoby prestavaný v priebehu storočí. Kostola sv. tzv. Kostol je známy aj pod názvom Kostol Nanebovzatia Panny Márie či nemecký kostol. Ide o jednoloďovú stavbu s predĺženým presbytériom a po oboch stranách pristavanými kaplnkami a oratóriom. Je najstaršou časťou mestského hradu v Banskej Bystrici. Postavili ho v 13. storočí na mieste staršej románskej baziliky. Výrazná prestavba nastala v období neskorej gotiky a neskôr v období baroka.

Svojím pôvodom je to najstarší banskobystrický kostol, nazývaný tiež hradný, pretože bol súčasťou mestského hradu. V prvej polovici 14. storočia začalo slobodné kráľovské mesto Banská Bystrica stavať nový farský kostol. Z pôvodného hradného kostola z 13 storočia ponechali spodnú časť veže a západné priečelie. V 15.storočí bol kostol zväčšený prístavbou kaplniek. Na južnej strane bola pred portál pristavená predsieň s rebrovou hviezdicovou klenbou, nad ktorou je empora otvárajúca sa do lode pri organovom chóre a Kaplnka Kristovho tela. Na západnej strane sakristie bola pristavená Kaplnka sv. Tento chrám, ako aj ostatné bystrické kostoly mesta, sa vtedy zariadili prepychovo. Avšak túto nádheru zničil v roku 1500 veľký požiar, vtedy mesto vyhorelo takmer do tla.

Ešte väčší požiar postihol mesto v roku 1761. Pri požiari sa zrútila klenba vo svätynii v lodi. Klenba v bočných kaplnkách ostala neporušená. Požiar zničil bohaté stredoveké vnútorné zariadenie i hlavný oltár, ktorý bol údajne gotická archa asi 20 m vysoká. Klenba bola asi o 8 m vyššia ako terajšia. Pri oprave bol kostol znovu zaklenutý, a to pruskými plackami. Klenba celého kostola je pokrytá maľbou Franza Schmidta zo 70. rokov 18. storočia. Hlavný oltár je mohutná stĺpová architektúra s obrazom Nanebovzatia Panny Márie od maliara Jána Lukáša Krackera.

Štyri bočné oltáre sú jednoduché stĺpové architektúry zo 70. rokov 18. V Kaplnke Kristovho tela na južnej strane je krídlový gotický oltár z 15. storočia prenesený z Kostola sv. Jakuba, z obce Jakub, ktorá je už súčasťou Banskej Bystrice, zasvätený sv. Na severnej strane, v Kaplnke sv. Barbory, je krídlový gotický oltár, dielo majstra Pavla z Levoče. V skrini má sochy Panny Márie, sv. Barbory a sv. Hieronyma. Scény zo života sv. Barbory, patrónky baníkov, sú i na vonkajších stranách krídiel. Oltár je prototyp hlavného oltára Kostola sv.

Zvonku na juhozápadnom nároží je vo veľkej zasklenej nike reliéf znázorňujúci Krista na Olivovej hore, cenná sochárska práca v kameni z konca 15. Neskorobarokový impozantný organ je zo 70. rokov 18. storočia. Mestská rada v tom čase poverila mladého nadaného Michala Podkonického (syn staviteľa organov Martina Podkonického) na postavenie nového organu. Bol dokončený v roku 1779 a mal 24 registrov v troch skriniach. Tento organ bol dvakrát prestavovaný. Prvýkrát v roku 1891 Jozefom Angster z Pecs a druhýkrát v roku 1941 firmou Rieger z Krnova. Prerobili ho na elektricko-pneumatický, má 4 manuály a 55 registrov v dvoch skriniach. Bohatú výzdobu tvorí hrajúci kráľ Dávid, sv.

Pri Kostole Nanebovzatia Panny Márie začína turisticko poznávacia cesta s názvom Barborská cesta. Ide o takmer 190 km dlhú cestu, ktorá spája viacero pamiatok v okolí. Funkciou mestského hradu bolo chrániť výnosy z ťažby drahých kovov a kráľovskú pokladnicu. Sídlil tu zástupca kráľa a cirkvi, schádzala sa tu mestská rada. Mestský hrad v Banskej Bystrici vznikol pri pôvodnej baníckej osade. V 13. storočí tu vybudovali farský kostol Nanebovzatia Panny Márie, na starších základoch románskej baziliky. Kostol nechali vybudovať bohatí nemeckí mešťania a majitelia baní. V okolí hradu sa nachádzalo drevené opevnenie.

Prvé stavebné práce začali v 2. polovici 15. storočia v hradnom areáli. V 16. storočí sa začalo s prestavbou do kameňa a výstavbou celého mestského opevnenia. V tomto období boli v okolí kostola vystavané budovy patriace samospráve banských miest, mestskej správe a kráľovi (Matejov dom, radnica). Postavený bol aj Kostol sv. Kríža. a barbakan. Koncom 16. storočia sa pôdorys hradného areálu ustálil do dnešnej podoby. V roku 1761 postihol mesto obrovský požiar. Na farskom kostole sa zrútila strecha, prepadli sa klenby a zhorel oltár Majstra Pavla z Levoče.

Najväčšou dominantou celého mestského hradného areálu a najstaršou stavbou v Banskej Bystrici je Kostol nanebovzatia Panny Márie, nazývaný aj nemecký. Kostol bol postavený v 13. Kostol postupne prešiel viacerými prestavbami až nadobudol súčasnú podobu. Chrám vo svojom interiéri ukrýva skutočné skvosty gotického umenia na Slovensku. Vo svojej pôvodnej podobe sa zachovala Kaplnka sv. Barbory, známa neskorogotickým oltárom Majstra Pavla. Obdivovať tu je možné aj originálnu klenbu, či fresky svätcov. Za povšimnutie určite stojí aj bronzová krstiteľnica. Hodnotný chrámový poklad tvoria liturgické predmet zo 17. a 18.

Základ budúceho Mestského hradu určila najstaršia stavba v meste - farský Kostol Nanebovzatia Panny Márie. Kostol, ktorý sa stal srdcom mesta, tu stojí už sedem storočí a oprávnene je jeho najväčšou pýchou. Jednoduchý, jednoloďový kostol začali stavať na starších základoch románskej baziliky v polovici 13. storočia. Neskôr ho rozšírili pristavené kaplnky sv. Ondreja, Tela Kristovho a sv. Jána Krstiteľa.

V roku 1478 bola bočná loď prestavaná na kaplnku, ktorú zasvätili sv. V roku 1500 zasiahol mesto ničivý požiar a značne zničil aj kostol Nanebovzatia Panny Márie. Po tomto požiari dostal chrám nový, honosný vzhľad. „Ohnivý kohút“ sa do mesta vrátil v roku 1761. Tento požiar patril k najničivejším v celej Európe. V Banskej Bystrici vtedy zhorelo vyše 300 domov. Oheň si našiel cestu aj do farského kostola a zničil interiér hlavnej lode aj hlavný drevený oltár - vyše 20 metrov vysokú archu, dielo Majstra Pavla z Levoče. Tento oltár bol vyšší ako levočský (v Bazilike sv. Jakuba v Levoči). Prepadla sa aj klenba v hlavnej lodi. Takmer zázračne sa požiar nedostal do Kaplnky sv. Barbory a zachovala sa aj plastika „Kristus na Olivovej hore“, uložená v nike na južnej fasáde kostola.

Kaplnka sv. Známa je aj ako „Plathovská“ kaplnka, podľa najvýznamnejšieho investora - mešťana Mikuláša Platha. Táto časť kostola ukrýva niekoľko vzácností. Krídlový drevený oltár z roku 1509 je dielom Majstra Pavla z Levoče. V skrini sú umiestnené sochy Panny Márie, sv. Barbory a sv. Hieronyma. Na krídlach sú z oboch strán zobrazené scény zo života sv. Barbory, patrónky baníkov. Veľmi vzácny je aj výjav v predele, ktorý zobrazuje 14 pomocníkov v núdzi, a ktorý je 1 zo 4 na svete. Naľavo od oltára stojí bronzová krstiteľnica z banskobystrickej mede, z roku 1475. Majstrovské dielo kovolejárskeho umenia, ktoré vytvoril Majster Jodok. Unikátna je aj originálna rebrovo-hviezdicová klenba ukončená sochárskou výzdobou v podobe hláv svätých.

V Kaplnke Kristovho Tela na južnej strane kostola sa nachádza ďalší vzácny gotický krídlový oltár. Pochádza z 15. storočia a zasvätený je sv. Magdaléne. Do farského kostola bol prenesený z Kostola sv. Impozantný neskorobarokový organ postavil talentovaný staviteľ organov, Michal Podkonický. Organ bol dokončený v roku 1779 a pôvodne mal 24 registrov v troch skriniach. Neskôr bol dvakrát prestavovaný. V roku 1941 ho prerábala firma Rieger z Krnova. Organ prerobili na elektricko-pneumatický, so 4 manuálmi a 55 registrami v dvoch skriniach. Je bohato zdobený drevorezbami majstra Jána Uttnera, zobrazujúcimi výjavy hrajúceho kráľa Dávida, sv.

Na južnej fasáde farského kostola sa nachádza unikátna plastika - reliéf vo veľkej zasklenej nike, ktorý zobrazuje Krista na Olivovej hore. Ide o vzácnu sochársku prácu v kameni z konca 15. storočia. Pod nikou sa kedysi nachádzal vstup do krypty farského kostola, ktorý bol začiatkom 19. Hrob A.

Katedrála sv. Františka Xaverského

Katedrálny kostol sv. Františka Xaverského sa nachádza na Námestí SNP a stojí na mieste bývalého Königsbergerovho domu, zvaného Oberhaus, kde jeho vlastník vybudoval v 16. storočí kaplnku sv. Jána Krstiteľa. Kaplnka slúžila pre jeho domácnosť a úradníkov banskej komory. V 16. V rokoch 1647 - 1671 využívali kaplnku jezuiti, ktorí sa usadili v meste, aby v ňom a na jeho okolí podporovali katolícku reformu.

Na mieste kaplnky sv. Jána Krstiteľa začali jezuiti v roku 1695 budovať svoju rezidenciu. V roku 1702 začali pri rezidencii stavať svoj kostol, ktorý však pre búrlivé roky rákociovského povstania mohli dokončiť až v roku 1715. Novopostavený jezuitský kostol slávnostne konsekroval 24. Po zrušení jezuitského rádu v roku 1773 a po vzniku banskobystrickej diecézy v roku 1776 sa kostol sv.

Dispozícia kostola vychádza z pôvodnej myšlienky rímskeho chrámu Il Gesù, ktorého tvorcom bol Vignola. Stavba je jednoloďová so šiestimi bočnými kaplnkami, nad ktorými sú tribúny. Loď je zaklenutá štyrmi poľami valenej klenby s lunetami. Hlavný oltár s obrazom sv. Františka Xaverského je z roku 1829. V roku 1844 bol kostol predĺžený zrušením pôvodnej sakristie, z ktorej vznikla dnešná svätyňa. V tomto roku vzniká aj dvojvežová fasáda, orientovaná smerom k námestiu. V 80. rokoch 19. storočia vzniká romantizujúca úprava veží a štítu hlavnej fasády.

Interiér kostola ako aj vonkajšia fasáda boli opravované aj v 70. rokoch 20. storočia. Vtedy bol kostol čiastočne upravený aj pre pokoncilovú liturgiu. Pokoncilovému duchu úplne zodpovedá až úprava kostola z roku 2001, keď prebehla generálna oprava a úprava interiéru katedrály. Renovácia exteriéru prebehla v roku 2000. Dňa 2. 10. 2001 sa konalo slávnostné posvätenie nového oltára a požehnanie obnovenej katedrály sv. Františka Xaverského. Slávnosť začala o 10:00 hod. Celebroval ju J. E. Mons.

Kostoly v okolí Banskej Bystrice

V okolí Banskej Bystrice sa nachádza množstvo ďalších kostolov a kaplniek, ktoré stoja za návštevu:

• Banská Štiavnica - neskorogotický Kostol sv. Kataríny z roku 1500.
• Banská Štiavnica - Kostol nanebovzatia Panny Márie z 13. storočia.
• Banská Štiavnica - Kostol sv. Alžbety zo 14. storočia.
• Banská Štiavnica - horný kostol kalvárie na Ostrom vrchu.
• Brezno - Kostol sv. Kríža.
• Divín - pôvodne gotický Kostol všetkých svätých bol v 17. storočí prestavaný.
• Divín - Kaplnka sv. Anny z 18. storočia.
• Donovaly - Kaplnka sv. Antona Paduánskeho.
• Hliník nad Hronom - Kostol sv. Kríža.
• Hliník nad Hronom - Kaplnka sv. Jána Nepomuckého.
• Hronský Beňadik - gotický Kostol Panny Márie a sv. Benedikta zo 14. storočia.
• Katarínska Huta - Kostol povýšenia sv. Kríža.
• Kremnica - Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej z polovice 15. storočia.
• Kremnica - Kostolík sv. Jána Krstiteľa.
• Kremnické Bane - Kostol sv. Jána Krstiteľa.
• Muráň - Kostol sv. Juraja.
• Muránska Zdychava - rímskokatolícky Kostol povýšenia sv. Kríža.
• Nová Baňa - Kostol sv. Alžbety.
• Senohrad - Kostol sv. Jána Krstiteľa.
• Tajov - Kostol sv. Jána Krstiteľa.
• Zvolen - rímskokatolícky Kostol sv. Alžbety.
• Žarnovica - Kostol sv. Petra a Pavla.

Tieto sakrálne stavby predstavujú dôležitú súčasť kultúrneho dedičstva stredného Slovenska.

Významné miesta

Kostol sv. Klimenta na Levom Hradci

Na území mesta Roztoky, v jeho časti Žalov, leží miesto známe ako Levý Hradec. Tu bol položený základ kresťanstva v Čechách. Asi 10 km po prúde Vltavy sa na útese vysoko nad riekou vypína hradisko so svojim malým kostolíkom. Kostol bol postavený pravdepodobne v roku 874 a je približne o päťdesiat rokov mladší ako podobné kresťanské stavby na Morave. Založil ho knieža Bořivoj po svojom krste na Veľkej Morave, čím získal pre svoj rod i pre vznikajúci štát rovnosť s kresťanskou Európou.

Kostol zohral významnú úlohu v rannom českom štáte. Ale po tom, ako Přemyslovci presťahovali svoje sídlo do Prahy, význam Levého Hradca upadol do zabudnutia. O sto rokov neskôr sa v Levém Hradci konala voľba prvého českého biskupa Vojtěcha. Niektorí historici dokonca tvrdia, že by tu mohlo byť aj miesto zavraždenia svätého Václava. Až začiatkom minulého storočia sa archeológom podarilo v okolí barokového kostola objaviť základy hradiska a cirkevnej stavby. Z pôvodnej rotundy sv. Klimenta z čias Bořivoja sa zachovali iba základy rotundy pod podlahou dnešného kostola. Po jeho období gotiky a renesancie sa celková rekonštrukcia kostola konala v rokoch 1939 - 1940 a v poslednom desaťročí boli reštaurované fresky zo 14. storočia.

Levý Hradec bol aj pútnickým miestom, púte sa od roku 1870 konali každoročne až do druhej svetovej vojny. V časoch totality bola púť povolená iba raz, v roku 1982, pri výročí 1000 rokov od zvolenia svätého Vojtěcha za biskupa. Tradícia sa obnovila v roku 1991. Na prvej levohradeckej omši, ktorú celebroval pražský biskup Josef Lebeda, bol medzi hosťami prezident Václav Havel a ďalší politickí predstavitelia. Neveľký kostolík svätého Klimenta je národná kultúrna pamiatka. Pre verejnosť je otvorený cez víkendy, možná je aj prehliadka so sprievodcom. Každú sobotu sa v ňom od 14,00 do 15,00 hod. koná rímskokatolícka omša. Pri kostole sa nachádza cintorín.

Tabuľka významných miest

tags: #kostol #na #namesti #v #banskej #bystrici