Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku zohráva významnú úlohu v náboženskom a kultúrnom živote krajiny. Na jej čele stoja generálni biskupi, ktorí sú dôležitými osobnosťami s bohatým životopisom a významným prínosom pre cirkev a spoločnosť. V tomto článku sa pozrieme na životopisy a pôsobenie niektorých z nich.
Jur Janoška
Dr. Jur Janoška alebo Juraj Janoška (* 25. december 1856, Dolný Kubín, Slovensko - † 27. január 1930, Liptovský Mikuláš, Slovensko) bol evanjelický kňaz, biskup, prvý generálny biskup evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku, spisovateľ, predseda Matice slovenskej, signatár Martinskej deklarácie.

Narodil sa 25. decembra 1856 v Dolnom Kubíne v roľníckej rodine. Ľudovú školu vychodil v Dolnom Kubíne. V rokoch 1871 - 1876 študoval na gymnáziách v Martine, Revúcej a Kežmarku. V rokoch 1876 - 1879 študoval teológiu v Rostocku a Viedni. Po skončení vysokej školy pôsobil v rokoch 1879 - 1880 najskôr ako učiteľ a potom ako kaplán v Dolnom Kubíne.
Bol aktívny v slovenskom národnom hnutí pred rokom 1918 a národné záujmy obhajoval v stoličnom zastupiteľstve. Janoška bol signatárom Martinskej deklarácie a zúčastňoval sa na zhromaždeniach za Slovenský klub. Písal literatúru pre deti a mládež, životopisov kultúrnych a cirkevných dejateľov. Prispieval do časopisov Dennica, Bleiben a Slovenské pohľady. Redigoval Cirkevné listy do roku 1921 a písal do časopisov bohoslovie (1901) a Evanjelického kazateľa (1905-1911). Spoluzakladal spolok Tranoscius.
Pôsobenie po roku 1918
Od októbra 1918 bol člen Slovenskej národnej rady a jeden zo signatárov Martinskej deklarácie. V rokoch 1918 - 1920 bol poslanec Národného zhromaždenia za Slovenský klub. Od roku 1922 bol biskupom východného dištriktu a prvým generálnym biskupom evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku.
Ján Michalko
Profesor ThDr. Ján Michalko, Dr. h. c. (* 16. október 1912, Važec - † 10. december 1990) sa narodil v nábožnej evanjelickej rodine Jána Michalka a Hany rodenej Duranovej. Základnú školu navštevoval v rodisku a v roku 1933 maturoval s vyznamenaním na Hodžovom reálnom gymnáziu v Liptovskom Mikuláši. Rozhodnutie študovať teológiu istotne ovplyvnilo láskyplné rodinné prostredie, kde stretanie sa pri čítaní Písma svätého a spev duchovných piesní bolo prirodzenou a významnou súčasťou každodenného života. V roku 1933 začal študovať na Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave a v rokoch 1935-1936 pokračoval na Teologickej fakulte Univerzity v Bazileji. Štúdium ukončil na bratislavskej fakulte s dosiahnutím titulu bakalára teológie. 27. júna 1937 bol v Bratislave ordinovaný na evanjelického kňaza.

Kňazské pôsobenie
Svoje kňazské účinkovanie započal ako seniorálny kaplán v Bratislave. Už v decembri 1938 sa stal zborovým kaplánom v nemecko-maďarskom cirkevnom zbore v Spišskej Novej Vsi, kde v krátkom čase za zložitých politicko-spoločenských podmienok inicioval založenie slovenského cirkevného zboru. V rokoch 1942-1947 pôsobil ako zborový farár v Pozdišovciach, zastával funkciu predsedu seniorálneho Zväzu evanjelickej mládeže a školského dekana a podieľal sa na prípravách smerujúcich k osamostatneniu cirkevného zboru v Michalovciach. 4. júna 1946 sa oženil s Alžbetou Škovránovou. Manželom sa narodili štyri deti (Darina, Viera, Ján Vladimír a Ľudmila).
Ako zborový farár pracoval v rokoch 1947-1954 v cirkevnom zbore v Mysleniciach (Grinava), kde sa za jeho pôsobenia podarilo opraviť vojnou poškodenú kostolnú vežu a zakúpiť organ do kostola. 1. decembra 1954 sa stal farárom cirkevného zboru v Bratislave-Rači. Napriek nanajvýš neprajnej politickej situácii sa v tomto čase uskutočnila generálna oprava kostola v Rači a vo fílii v Bernolákove sa dostaval kostol, ktorý bol posvätený 22. septembra 1957. Dva zvony do nového kostola zadovážil blízky priateľ Jána Michalka, Martin Niemöller, biskup Hessensko-Nassauskej cirkvi a predseda Ekumenickej rady cirkví. Od roku 1959 bol Ján Michalko zborovým farárom v Bratislave a v rokoch 1970 - 1990 zastával funkciu generálneho biskupa ECAV na Slovensku.
Teologické pôsobenie
Popri kňazskej práci sa Ján Michalko systematicky venoval aj ďalšiemu štúdiu teológie. Po obhájení dizertačnej práce z odboru systematickej teológie a úspešnom zložení dizertačnej skúšky bol 26. apríla 1946 promovaný na doktora teológie. V rokoch 1953 - 1990 bol profesorom a vedúcim Katedry systematickej teológie. Hosťovsky prednášal aj na zahraničných univerzitách v Prahe, Berlíne, Jene, Greifswalde, Bonne, Budapešti, Viedni, Minneapolise, Varšave a ďalších.
Záchrana fakulty
Začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia, kedy mimoriadne zosilnel tlak štátnych orgánov na preloženie fakulty do Prahy, prejavil veľkú angažovanosť v súvislosti so záchranou fakulty. Ako dôvod sa uvádzala skutočnosť, že v roku 1962 klesol počet študentov na trinásť a profesorov bolo osem. Ako dekan Michalko predkladal návrh, aby sa profesori fakulty stali aj farármi v cirkevných zboroch v okolí Bratislavy, čím by sa znížili náklady na chod fakulty. Nakoniec bol návrh bol akceptovaný a teologická fakulta na Slovensku bola zachránená.
Publikačná činnosť
Mimoriadne bohatá bola publikačná činnosť Dr. Jána Michalka. Rozmanité reflexie i odborné štúdie a články s historickou a teologickou tematikou publikoval v rôznych časopisoch, napríklad v Novom rode, Tvorbe, Cirkevných listoch, Evanjelickom posle spod Tatier, a tiež v časopisoch lokálneho charakteru, akou bola napríklad Evanjelická Bratislava. V roku 1955 vydal priekopnícke dielo Kázňové smery, v ktorom kriticky reflektoval kázňovú činnosť kazateľov pôsobiacich na území Slovenska od roku 1781 až po súčasnosť. V rokoch 1952 - 1990 bol šéfredaktorom Služby slova, homiletickej prílohy Cirkevných listov.
Ekumenické aktivity
Prof. Dr. Ján Michalko bol jedným z najvýznamnejších predstaviteľov našej cirkvi v ekuméne. Od roku 1952 sa zúčastňoval na ekumenických konferenciách konaných v rozličných častiach sveta. Na IV. Valnom zhromaždení SLZ v Helsinkách v roku 1965 bol zvolený za predsedu Komisie pre bohoslužby a duchovný život. V rokoch 1965-1966 pracoval Ján Michalko najprv ako expert našej cirkvi v Centrále SLZ v Ženeve a na V. Valnom zhromaždení v Eviane v roku 1970 bol na šesť rokov zvolený za člena Ústredného výboru SLZ.
Ocenenia
Za svoju vedeckú prácu a angažovanú prácu v cirkvi bol ocenený viacerými vyznamenaniami a udelením hodnosti doctor honoris causa:
- Univerzita Friedricha Schillera v Jene (13.05.1963)
- Kresťanská teologická akadémia vo Varšave (25.10.1974)
- Evanjelická teologická akadémia v Budapešti (01.06.1978)
- Prešovská pravoslávna akadémia (09.07.1985)
- Muhlenberg College Allentown, Pennsylvania, USA (17.04. 1988)
- Slovenská evanjelická bohoslovecká fakulta v Bratislave (1989)
Generálny biskup ECAV
Prof. Dr. Ján Michalko si po zvolení do funkcie generálneho biskupa ECAV stanovil dve hlavné priority: prípravu a vydanie kompletnej Biblie a Spevníka v slovenskom jazyku. Prvá celá Biblia v slovenskej reči vyšla tlačou v roku 1978 a prvý Evanjelický spevník v slovenčine bol do tlače pripravený v lete roku 1989.
Generálny biskup Prof. Dr. Ján Michalko sa k svojmu Pánovi do večného domova vrátil 10. decembra 1990.
Ivan Eľko
Mgr. Ivan Eľko sa narodil 6. decembra 1964 na Myjave do rodiny farára a učiteľky ako najmladší z piatich detí. V rokoch 1982 - 1987 študoval teológiu na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Ordinovaný za evanjelického kňaza bol 19. júla 1987 v Bratislave.

Po ordinácii sa stal kaplánom v Kostolnom. V rokoch 1987 - 89 vykonával základnú vojenskú službu. V rokoch 1989 - 1992 bol kaplánom a v rokoch 1992 - 1999 farárom v Krajnom. V Myjavskom senioráte bol zodpovedný za prácu s mládežou. V rokoch 1994 - 1999 bol seniorálnym presbyterom, zapisovateľom a delegátom na dištriktuálny konvent. V roku 1999 sa stal zborovým farárom v Nitre. Podieľal sa na dostavbe a zariaďovaní nového Evanjelického kostola Svätého Ducha v Nitre.
V rokoch 2000 - 2006 bol seniorálnym presbyterom Dunajsko-nitrianskeho seniorátu. V rokoch 2006 - 2012 bol seniorom Dunajsko-nitrianskeho seniorátu a viedol vybudovanie Misijno-rekreačného zariadenia DNS v Jabloňovciach. Od roku 2000 je koordinátor partnerstva DNS s dekanátom Kirchheim unter Teck (Wűrttemberg, Nemecko). V roku 2017 sa stal predsedom Synody ECAV na Slovensku za ordinovaných.
Bol šéfredaktorom časopisu Cirkevné listy (2003 - 2005) a od roku 2006 je predsedom Občianskeho združenia Pavla Valaška, podporujúceho činnosť Evanjelickej zborovej diakonie Nitra. Od roku 1999 je členom a od roku 2014 dirigentom Nitrianskeho evanjelického spevokolu.
Eľko bol 27. októbra 2018 zvolený za generálneho biskupa evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku. Inštalácia nových biskupov a uvedenie generálneho dozorcu do funkcie v marci 2019 vo Zvolene sa nezaobišla bez incidentov; pred slávnosťou bol anonymne nahlásený bombový útok.
Prehľad pôsobenia Ivana Eľka
Nasledujúca tabuľka sumarizuje pôsobenie Ivana Eľka v rôznych funkciách:
| Roky | Pôsobenie |
|---|---|
| 1987-1989 | Kaplán v Kostolnom |
| 1989-1992 | Kaplán v Krajnom |
| 1992-1999 | Farár v Krajnom |
| 1999-súčasnosť | Zborový farár v Nitre |
| 2006-2012 | Senior Dunajsko-nitrianskeho seniorátu |
| 2017 | Predseda Synody ECAV |
| 2018 | Generálny biskup ECAV |
Je Čestný občan mesta Naperville (2003), nositeľ Ceny primátora mesta Nitra (2014), nositeľ mestského ocenenia Dobrovoľník roka (2016). Je členom Spoločnosti Milana R. Štefánika a Konfederácie politických väzňov Slovenska.
tags: #evanjelicky #kostol #augsburskeho #vyznania #v #grinave