Bánovce nad Bebravou pôsobia zmiešaným dojmom, na ktorom sa podpísala stredoveká história, 19. a 20. storočie, ale aj komunizmus. Nájdete tam gotický kostol na cintoríne, mestský dom z druhej polovice 19. storočia, bývalý súd z prvej republiky, synagógu, ale aj socialistické budovy a supermarket v tvare škatule na hlavnom námestí.
Medzi najvýznamnejšie pamiatky mesta patrí kostol sv. Mikuláša biskupa na cintoríne, ktorý sa nachádza v areáli cintorína na severovýchodnom okraji mesta. Bánovce nad Bebravou ležia na ceste medzi Trenčínom a Prievidzou.
História Kostola
Kostol postavili vo vyvýšenej polohe možno na mieste staršej stavby niekedy v priebehu 13. - 15. storočia, pričom niektorí autori uvádzajú ako presnejší termín prvú polovicu 14. Presné datovanie jeho vzniku je stále otvorené, písomné pramene tu spomínajú kostol už v 13. storočí (1232) a aj v blízkom okolí sa zachovalo viacero románskych stavieb.
Podľa starších prameňov by mali počiatky kostola siahať až do 12. storočia a iniciátorom stavby mal byť nitriansky biskup Mikuláš v roku 1149. Tradované legendy spájali výstavbu kostola s husitmi. Kostol slúžil ako farský chrám Bánoviec až do výstavby nového kostola v súčasnom centre, ku ktorej došlo po udelení mestských privilégií v roku 1376.
Počas reformácie patril kostol protestantom (polovica 16. - 2. polovica 17. storočia), do rúk katolíkov sa vrátil definitívne v roku 1709. Ešte v období baroka bola pristavaná severná sakristia. Na prelome 18. a 19. storočia prešiel objekt obnovou, z ktorej sa zachovalo viacero kusov vnútorného vybavenia (oltár sv. Mikuláša). Rokom 1923 je datovaná rekonštrukcia veže.
V prvej polovici 20. storočia bol kostol zanedbávaný a chátral bez potrebných opráv. Tie sa mali realizovať zo zbierok veriacich v 60. rokoch, úrady však súhlas podmieňovali odsvätením kostola a jeho premenením na múzeum. Kvôli tomu k oprave nedošlo, iba v roku 1967 sa uskutočnil menší sondážny umelecko-historický prieskum. Obnovy sa objekt dočkal až v roku 1989, kedy bol opravený krov strechy a vymenený šindľová strešná krytina.
Architektonické prvky a interiér
Prieskum v roku 1967 identifikoval murivo veže ako gotické a murivo lode ako renesančné. Zvyšky nástenných malieb datujú odborníci pravdepodobne do druhej polovice 15. storočia. Na gotickú dispozíciu upozorňuje hlavná loď, prestavaná veža, vstupný portál, sedílie a ďalšie sprievodné prvky.
Vo vnútornom vybavení je pozoruhodný klasicistický oltár sv. Mikuláša z konca 18. storočia, ďalej baroková polychrómová drevená plastika Ukrižovaného Krista z 18. storočia a na chóre sa nachádza malý štvorregistrový organ. Pivničné priestory kostola vypĺňajú dobové krypty.
Z obdobia renesancie (koniec 17. storočia) pochádza murovaná kazateľňa a z baroka prístavba sakristie.
Vnútorné vybavenie kostola:
| Prvok | Obdobie |
|---|---|
| Klasicistický oltár sv. Mikuláša | Koniec 18. storočia |
| Baroková polychrómová drevená plastika Ukrižovaného Krista | 18. storočie |
| Murovaná kazateľňa | Renesancia (koniec 17. storočia) |
| Štvorregistrový organ | Neznáme |
Súčasnosť
Bohoslužby sa konajú príležitostne pri pohreboch a na sviatok sv. Mikuláša (6. decembra).
Na území mesta sa nachádza 17 kultúrnych pamiatok evidovaných ÚZKP. Kostol sv. Mikuláša biskupa na cintoríne sa mal údajne začať stavať už v roku 1149 nitriansky biskup Mikuláš. Pôvodne románska stavba z 12. stor. bola prestavaná v gotike. Klasicistický hlavný oltár sv. Mikuláša z konca 18. stor., renesančná murovaná kazateľnica z konca 17. stor., baroková polychrómová drevená plastika Ukrižovaného Krista z 18. stor., na chóre sa nachádza malý štvorregistrový organ a pod dlážkou kostola sa nachádza krypta.
KOSTOL SV. MIKULÁŠA BISKUPA z 15. storočia je najvzácnejšou pamiatkou. Bánovce nad Bebravou sa nedostali ešte do povedomia širšej verejnosti svojimi stavebnými kultúrno-historickými pamiatkami, hoci niektoré z nich presahujú hranice regiónu. Takouto pozoruhodnou pamiatkou je i gotický kostol sv. Mikuláša biskupa na návrší severovýchodnej časti mesta, ktorý mal začať stavať už v roku 1149 nitriansky biskup Mikuláš a práce dokončiť biskup Eduard s pomocou arcibiskupa Jóba. Tí ho však s najväčšou pravdepodobnosťou nepostavili, i keď stavbu kostola môžeme zaradiť do prvej tretiny 15. stor. Tento kostolík je veľmi starobylý a pevný.
V súvislosti s týmto sa spomína bánovský farár Ján, ktorý zaplatil 14 grošov poplatku, najviac zo všetkých okolitých fár. Z toho vyplýva, že v Bánovciach existoval už pred uvedenými rokmi kostol, ktorý slúžil pod ním postavenej dedine, doložený v písomných prameňoch v roku 1232. V čase rozšírenia reformácie od polovice 16. do 2. polovice 17. storočia ho užívali protestanti.