V nasledujúcich kapitolách preskúmame históriu evanjelických zborov v rôznych mestách Slovenska, ako aj ich vývoj a významné udalosti.
Evanjelický Zbor v Partizánskej (Nemeckej) Ľupči
Jeho začiatky spadajú do r. 1525, keď Ľupča, a takmer celý Liptov prijali Lutherovu reformáciu. Prvým evanjelickým kňazom bol Štefan Špettinger a evanjelici užívali obidva miestne kostoly do r. V dobách násilnej protireformácie evanjelický zbor zanikol. V r. 1693 - 1783 patrila Ľupča k artikulárnemu zboru v Paludzi.Po vydaní Tolerančného patentu sa evanjelický zbor znovu obnovil r. 1783, kedy za účinkovania kňaza Pavla Šramku bol postavený tolerančný chrám na západnom brehu potoka Ľupčianka - na miestach dnešného parku. Chrám začali stavať 14.4.1783 pod vedením murárskeho majstra Jána Habovského z Ostravy a 21.9.1783 bol posvätený. V roku 1785 bol dom Márie Rumanovej odkúpený na faru. V tomto dome do r. Po Pavlovi Šramkovi v tolerančnom chráme účinkovali farári: Ondrej Farbaky, Ján Kmety, Adeam Philadephy a Móric Philadelphy.
Za účinkovania posledného bol postavený v r. 1881 - 1887 súčasný chrám. Staviteľ Félix Bulla z Dolného Kubína vypracoval plány. Práce viedol murársky majster Ondrej Krivoš z Liptovského Petra. Celkový náklad činil 25 tisíc zlatých. Posviacku vykonal 25.9.1887 Bedrich Baltík, senior. Po smrti Mórica Philadelphyho bol väčšinou hlasov 27.8.1905 zvolený za farára Vladimír Čobrda. Desiati cirkevníci podali žalobu proti voľbe. Proces sa vliekol 4 roky. Najvyšší súd zrušil voľbu farára.
Od 24.10.1909 do 31.10.1920 v zbore konsolidačne pôsobil farár Ján Jamnický, ktorý odišiel za profesora na Teologickú vysokú školu v Bratislave. Dňa 15.12.1920 bol za farára pozvaný doterajší kaplán - administrátor Miroslav Bázlik, ktorý požehnane pôsobil do 31.10.1959. Za jeho účinkovania bol dobudovaný chór pre nový dvojmanuálový organ od firmy Rieger. R. 1931 bol chrám elektrifikovaný a r. Dňa 10.1.1960 bol za farára zvolený Ján Zemiar.
Počas jeho účinkovania bola opravená fara, elektrifikované zvony, obnovené obvodové múry kostola. Pri storočnici kostola bol chrám vymaľovaný z vnútra, potom zvonka, pozlátený oltár, kazateľňa a hlavice stĺpov a boli zadovážené 3 kryštáľové lustre. Najväčšou stavebnou úlohou, bolo postavenie chrámu Božieho v najväčšej filiálke v Dúbrave, ktorý posvätil 20.9.1992 biskup Pavol Uhorskai. Ján Zemiar účinkoval v zbore až do roku 1998.
Evanjelický Zbor v Bratislave
História nášho zboru siaha do roku 1606, keď bol zriadený samostatný evanjelický zbor v Bratislave. Koncom roku 2012 bol veľký bratislavský cirkevný zbor organizačne zrušený a zároveň zriadené jeho tri menšie nástupnícke zbory. Tieto od polovice februára 2013 pôsobia samostatne. Je súčasťou Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku.Kostol mal pôvodne stáť na rohu ulíc Vajnorská a Škultétyho. Položený bol už aj základný kameň, no vtedajšie vedenie mesta plánovalo námestie s parkom od kostola Blumentál až po Legionársku ul. Zorganizovalo výmenu pozemkov a Nový ev. kostol bol postavený na Legionárskej ulici. Je na medzinárodnom zozname architektonických pamiatok 20. Je funkcionalistickým dielom. Má jednoduché línie. Vnútorný priestor kostola je striedmy. Súznie s biblickým učením, že chrámom Božím má byť každý veriaci.
Evanjelický Kostol v Prešove
V Prešove sa reformácia po nesmelom začiatku postupne rýchlo rozšírila a ku koncu 16. storočia - ako sme videli - bolo takmer celé mesto protestantské. Za takých okolností kostoly sa stali bohoslužobnými stánkami evanjelického náboženstva a boli rozdelené podľa národnosti, lepšie podľa bohoslužobného jazyka.História Kostola
Terajší evanjelický kostol bol vybudovaný na mieste, kde v 15. storočí stál kostol Sv. Štefana a Ladislava. O stavbe kostola sa zachoval jediný doklad: pamätná tabuľa nad hlavným kostolným vchodom. TEMPLUM HOC IN HONOREM S. S. DIE XV. JUNII MDCXLVII. dňa 15. Vybudovanie kostola trvalo 5 rokov, a to preto tak dlho, lebo v r. 1645 zúril v Prešove mor a stavbu museli na dlhší čas prerušiť. Okrem toho r. 1644 povstal Juraj Rakóczi I. Keďže stavba podľa pamätnej tabule bola dokončená dňa 15. júna 1647, deň tento pripadol na sobotu, dá sa predpokladať, že kostol bol na druhý deň, t.j. 16. júna 1647 v nedeľu odovzdaný svojmu účelu v rámci slávnostných služieb Božích.
Evanjelický kostol bol postavený v období hornouhorskej renesancie. Je to impozantná jednoloďová baroková stavba, 36 m dlhá a 12 m široká, má krásnu dúhovú klenbu, na bočných stranách rad pilierov, na ktorých spočívajú bočné chóry.
Obdobie Proti-reformácie
V rokoch 1673-1682, 1687-1705 a 1711-1773 mali kostol v držbe jezuiti. Pokiaľ ide o kňažské funkcie v kostole, hodno poznamenať, že jezuiti od usadenia do r. 1690 mávali tu maďarského kazateľa „concionator hungaricus“, od toho roku slovenského kazateľa „concionator slovenicus“. Evanjelický kostol, prirodzene, kultove nevyhovoval jezuitom, preto museli ho vnútorne prispôsobiť vlastným potrebám. Ešte roku 1673 po prvom prevzatí dali postaviť nový hlavný oltár, zasvätený na počesť Panny Márie a dva vedľajšie oltáre, jeden na počesť Sv. Ignáca, patróna rádu, druhý na počesť Sv. Františka Xaverského.
Roku 1728 vymenili na chóre drevené zábradlie za murované, r. 1731 postavili ďalšie štyri oltáre, r. 1733 vymenili starý zvon za nový, väčší. Napokon pod hlavným oltárom vybudovali kryptu, ktorú r. 1754 rozšírili o 52 výklenkov (skrýše). V krypte pochovali 17 jezuitov a 1 plukovníka. (28/42) Vchod do krypty bol vraj z malej miestnosti pod ľavým schodišťom, zárubne ktorej sú vzácnym kamenárskym výtvorom 17. storočia. Jezuiti mali záľubu v barokovej nádhere. Z jezuitskej éry pochádzajú dosiaľ zachované rezbárske umelecké výtvory na organe (no organ je už evanjelický z r. 1787) a na organovom chóre (na zábradlí). Pri sakristii sa zachovalo drevorezbami bohato ozdobené jednosedadlové kňažské stallum a naproti štvorsedadlové kňažské stallum ozdobené štylizovanými farebnými ružami a ľaliami.
Návrat Evanjelikom
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1773 | Pápež Klement XIV. zrušil jezuitský rád. |
| 1784 | Evanjelici formálne prevzali kostol a kolégium. |
| 1785 | Prvé služby Božie po prinavrátení kostola. |
Dňa 21. júla 1773 zrušil pápež Klement XIV. jezuitský rád. Už dňa 27. októbra 1773 prevzala trojčlenná komisia od Juraja Mačala, superiora a zároveň prešovského plebána, jezuitskú rezidenciu (kolégium) a kostol ako aj všetok majetok. (28/45) Kostol zatvorili a kolégium od r. Preto Jozef II. naliehal, aby sa také majetky odpredali a peniaze majú plynúť do spomenutého študijného fondu. Za takého stavu poveril Jozef II. r. 1783 najvyšším prípisom tunajšieho „tricesimatora“, t. j. tridsiatnika (=daňového výberčieho), Jakuba Lernera odpredať na dražbe bývalý jezuitský kostol a rezidenciu (kolégium). Licitácia bola stanovená na 24. augusta 1784.
Evanjelici oboch zborov ponúkli, a pre istotu podali aj písomne ponuku dňa 24. Mesto Prešov robilo si nárok na kostol z dôvodu, že ho r. 1642 vskutku dalo vybudovať. Po kúpe chceli ho použiť na sklad vojenských zbraní. Za vnútorné zariadenie kostola ponúkalo mesto 1000 zl. v prospech študijného fondu. Veľký oltár a pobočné oltáre chceli prepustiť brestovskej cirkvi. Mesto bolo toho názoru, že zariadenie kostola zadovážili pátri z mestských postriedkov, preto po práve patrí zariadenie parochiálnej (mestskej) cirkvi a nie jezuitom. (17/87).
Dňa 24. augusta 1784 bolo konečne rozhodnuté odovzdať evanjelikom kostol a kolégium, ak zaplatia 6000,- zlatých. Tak urobili 24. novembra 1784. Po odstránení menších prekážok a po podpísaní zmluvy dňa 24. novembra 1784 prevzali cirkevní predstavení formálne kostol a kolégium, slávnostne sa tak stalo 25. Kvôli historickej pravde treba konštatovať, že na akte odovzdania sa zúčastnilo spontánne celé obyvateľstvo a nedošlo k nijakým rušivým momentom, naopak udalosť našla srdečnú odozvu. „Tento akt odovzdania kostola a školy stal sa opravdovým sviatkom zmierenia“ konštatuje výstižne Tesnoskalský. Kostol a kolégium sa dostali po 73 rokoch právoplatne do rúk pôvodných majiteľov - evanjelikov.
Prvé Služby Božie po Návrate
Deň 15. mája 1785 ostane pamätným dňom prešovského evanjelictva. V ten deň po vyriešení celej kúpnopredajnej procedúry a po zadovážení potrebného kostolného zariadenia konali sa po 74 rokoch v späťzískanom, staronovom kostole prvé služby Božie. A je zaujímavé, že presne v ten deň pred 138 rokmi r. Zachovali sa dva vzácne tlačené dokumenty: Nemecké piesne spievané spevokolom; Slovenská slávnostná kázeň, ktorú povedal miestny farár slovenského zboru Samuel Nicolai.
Slávnostným kazateľom na nemeckých bohoslužbách Božích bol Eliáš Hellner, miestny farár nemeckého zboru, na slovenských službách Božích Samuel Nicolai. Koncepcia kázne zodpovedá vtedajším homiletickým pravidlám. Po krátkom suspíriu (vzdychu) nasleduje pomerne dlhý úvod (Predmluva) ukončený Otčenášom. Potom zvolený text Jer. 29, 10-14 s oznámením hlavných myšlienok kázne, nato krátky medziúvod (Prístup) k štyrom čiastkam reči (Výklad) a záver. Výber textu je vhodný. V úvode dá výraz nesmiernej radosti slovami 126. žalmu, na pozadí ktorého vykreslil babylonské zajatie Izraela a chápe to, ako súd nad ľudom.
Evanjelický Zbor v Nitre
Už od 4. nachádzali kresťanské cirkevné zbory. tak ako sa šírilo v Uhorsku od tridsiatych rokov 16.storočia, na rozdiel od mnohých iných častí dnešného Slovenska nenašlo v Nitre mohutnejší ohlas. Rímsko-katolícki biskupi, ktorí boli zároveň nitrianskymi zemepánmi, dbali na zachovanie konfesionálne jednoliateho charakteru mesta. V roku 1688 dokonca mestský magistrát vyzval evanjelikov, aby opustili mesto. Odišli vtedy traja muži s rodinami.Obdobie Tolerančného Patentu
Po Tolerančnom patente Jozefa II. sa v meste utvorila malá skupinka evanjelikov (v r. 1790 boli traja, r. 1819 desiati, v r. 1859 ich bolo 36, v r. 1890 už 66). Boli ako fília zaopatrovaní farármi z Nových Sadov (Ašakerť). V roku 1892 fília požiadala o vykonanie Služieb Božích priamo v Nitre. Pred 1. bola už nitrianska fília skonsolidovaná ako fungujúca časť Evanjelického cirkevného zboru v Nových Sadoch. Staral sa o ňu farár Ladislav Záthurecký.Reformovaný kresťanský zbor v Nitre si postavil a v r.1911 posvätil svoj kostol v mestskej časti Číneš. Evanjelici ho pomáhali budovať a neskôr finančne i prácou pomáhali pri jeho opravách. Kostol používali najprv sporadicky, od r.1932 každú druhú nedeľu a od vzniku samostatného zboru v r.1947 pravidelne, až do júna 2000. Z iniciatívy Ladislava Záthureckého sa vytvoril v r. Po vzniku 1. čs. republiky v r. počet evanjelikov rástol (v r. 1919 - 230, r. 1930 - 417, podľa sčítania ľudí).
Fília pre svoje bohoslužobné potreby hodlala zakúpiť dom na Seminárnej ulici. Či k tomu skutočne došlo, nevieme povedať. Rozhodnutím dištriktuálneho konventu z r. 1932 sa Nitra stala fíliou zboru vo Svätoplukove (Šalgov). Starali sa o ňu farári Karol Pavle, najmä však Michal Cibulka. Vypomáhal i vojenský duchovný v Nitre, kpt. Ľudovít Križka. V Nitre vznikla i evanjelická škola vo farskej budove Reformovaného kresťanského zboru. Služby Božie bývali už dvakrát za mesiac. Ukazovalo sa množstvo práce medzi čoraz väčším počtom evanjelikov meste (v r.
Bol zabezpečený projekt, pozemok na mieste dnešného internátu SPÚ Mladosť, aj finančné prostriedky. Predvojnové napäté politické a spoločenské pomery však odďaľovali začiatok stavby. Príchod vojny znamenal definitívny koniec tohto zámeru. 27. filiálny konvent žiadal vymenovanie vlastného kaplána do Nitry. 1. septembra 1944 bol do Nitry vymenovaný Pavel Valášek ako námestný farár, od r. 1948 bol prvým riadnym nitrianskym evanj.farárom. 24. marca 1946 sa zbor na svojom konvente rozhodol osamostatniť. Od 1. januára 1947 sa zbor v Nitre stal samostatným, zatiaľ však s prepožičanou kňazskou stanicou. V roku 1954 bola v Nitre zriadená systemizovaná kňazská stanica a osamostatnenie zboru tým bolo dovŕšené. Farár Pavel Valášek sa stal v roku 1958 seniorom novozriadeného Nitrianskeho seniorátu so sídlom v Nitre. Seniorát bol r. 1964 násilným spôsobom zrušený a územne reorganizovaný.
Súčasnosť
Znamenala dosiaľ nevídanú možnosť pre službu cirkvi. Volebný konvent cirkevného zboru 26. novembra 1989 do funkcie zborového farára zvolil Ondreja Prostredníka ml., ktorý sa služby v zbore ujal v decembri 1989. Popri množstve misijnej, pastorálnej a katechetickej práce sa z jeho iniciatívy začalo s prípravami projektu nového evanjelického kostola, so zabezpečovaním financií a stavebného pozemku. V novembri 1995 odišiel na štvorročný pracovný pobyt do Švajčiarska a zbor náhle zostal bez farára. Administrátorom sa stal od decembra 1995 farár Ondrej Prostredník starší. 26. decembra 1995 gen. biskup ECAV Július Filo posvätil základný kameň kostola Svätého Ducha v Nitre a v apríli 1996 sa začalo so stavbou kostola. Popri administrátorovi sa kaplánom stal Peter Fabok. V júli 1999 sa farárom v Nitre stal Ivan Eľko. 11. júna 2000 biskup Západného dištriktu ECAV Ivan Osuský posvätil nový a vôbec prvý evanjelický kostol v Nitre. Dostal pomenovanie „kostol Svätého Ducha“. K 31 decembru 2011 mal Cirkevný zbor ECAV v Nitre 1299 členov. Má aktívne presbyterstvo, tím dobrovoľných pracovníkov v misii a v zabezpečovaní prevádzky zboru.
Evanjelický kostol Svätého Ducha v Nitre
Evanjelický Zbor v Považskej Bystrici
Z histórie Evanjelického aug. vyznania v Považskej Bystrici vyplýva, že korene evanjelickej cirkvi v tomto meste a okolí sú skutočne hlboké a siahajú až do 16. storočia. Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v Považskej Bystrici vznikol v druhej polovici 16. storočia a patril do Hornotrenčianskeho seniorátu. S príchodom Balašovcov prišla do mesta evanjelická cirkev, na ktorú neskôr konvertovala drvivá väčšina obyvateľov. Zvlášť treba spomenúť Žigmunda Balassu, ktorý bol veľkým dobrodincom a ochrancom evanjelikov na celom Považí.V roku 1610 bol jedným z pripravovateľov a zároveň účastníkom pamätnej Žilinskej synody, kde bola zriadená samostatná evanjelická cirkev, dovtedy patriaca pod jurisdikciu katolíckych biskupov. Trvanie prvého evanjelického cirkevného zboru v Považskej Bystrici sa datuje od roku 1570 do roku 1709, kedy evanjelici v tomto meste tvorili 98% väčšinu. Teda 139 rokov evanjelici užívali pôvodný - dnes už rím. kat. kostol na námestí. Z tohto kostola sa zachovala bočná loď s presbytériom, veža a náhrobky Žigmunda Balassu a jeho manželky Alžbety Zborovskej.
Počas tejto doby rozmachu ev. cirkvi, po smrti posledného potomka ev. rodu Balassovcov boli farár a rektor školy zo zboru vypovedaní, kostol, fara a škola (založená evanjelikmi v roku 1593) odobraté a obyvateľstvo násilne vrátené do lona rímskokatolíckej cirkvi. Tak nastala aj v tomto meste doba temna a prenasledovania evanjelikov. Až v roku 1835 sa podľa obecnej kroniky uvádza v Považskej Bystrici 18 evanjelických rodín, ktoré sa hlásia do matkocirkevného zboru v Súľove.
Dňa 25. júna 1939 je v Považskej Bystrici usporiadaná prvá bohoslužobno-misijná slávnosť, ktorej sa zúčastňuje okolo 600 veriacich za účasti biskupa Dr. S. Š. Osuského. O rok neskôr sa pristupuje už k hospodárskemu osamostatneniu CZ od matkocirkvi púchovskej. V nedeľu 25. júna 1940 sa koná slávnosť položenia základného kameňa terajšieho Zborového domu. Posviacka Zborového domu sa konala 6. júna 1943 za účasti oboch biskupov Dr. V. Čobrdu, gen. biskupa, a Dr. S.Š. Osuského, dištriktuálneho biskupa, seniora Jána Zemana, konseniora Ivana Križana, veľkého počtu farárov a okolo 1600 veriacich.
Celé dielo bolo budované za výnimočných organizačných schopností farára a trpiteľa, Petra Škodáčka z Púchova. Pri slávnostných službách Božích účinkoval miestny cirkevný spevokol pod vedením br. kantora Miloslava Kortmana. Od 11. apríla 1954 je v PB systematizovaná kňazská stanica, ktorú postupne obsadzovali duchovní: Jan Bajcar, Jaroslav Moncoľ, Miloslav Blaho, Jaroslav Otepka a od 1.12.2009 Ľubomír Marcina, pod vedením ktorého prebehla rozsiahla generálna oprava Zborového domu, výmena zariadenia a nadstavba veže kostola so štyrmi zvonami.
Súčasnosť
Slávnosť posviacky prvej etapy obnoveného Božieho stánku sa konala 5. septembra 2010 za účasti dôst. br. Mgr. Miloša Klátika PhD., gen. biskupa ECAV na Slovensku, vz. br. Jozefa Havrilu, seniora TUS ECAV, kňazov, hostí z ekumény, zástupcov SED Košeca, dobrodincov a sponzorov a stoviek cirkevníkov.Vo februári 2019 bol v evanjelickom kostole v Považskej Bystrici inštalovaný píšťalový organ. Bohoslužobný priestor považskobystrických evanjelikov tak získava kráľovský nástroj, ktorý nielen v našej cirkvi neodmysliteľne patrí k sprievodu liturgie a spevu bohoslužobného zhromaždenia veriacich. Tento píšťalový organ nahrádza tak doterajší 20 ročný digitálny organ, ktorý si cirkevný zbor zaobstaral za výraznej finančnej pomoci mesta Považská Bystrica a účinkovania v blahej pamäti br. farára - seniora Miloslava Blahu.
Píšťalový organ v Evanjelickom kostole v Považskej Bystrici
Organ v považskobystrickom evanjelickom kostole je darom br. Ľubomíra Marcinu, duchovného správcu k 10. výročiu jeho požehnaného účinkovania v tomto cirkevnom zbore, teda bez akejkoľvek finančnej záťaže cirkevníkov. Dňa 21.2.2019 prebehla kolaudácia nástroja. Píšťalový organ bude do vznešeného užívania uvedený slávnostným posvätením na službách Božích v 3. pôstnu nedeľu dňa 24.3.2019 o 8:30 za prítomnosti nielen domácich viery, ale aj mnohých vzácnych hostí. Zvesťou slova Božieho poslúži biskup Západného dištriktu ECAV na Slovensku Mgr.Ján Hroboň.
tags: #evanjelicky #kostol #cirkvi #augsburskeho #vyznania