Evanjelický kostol v Ochtinej je významná stredoveká sakrálna stavba, ktorá prešla niekoľkými vývojovými fázami, spájajúcimi románske, gotické a barokové prvky. Bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku 6. mája 1963. Tento kostol, ktorý je situovaný na miernej vyvýšenine v centre obce, je významnou historickou pamiatkou a symbolom náboženskej tradície v tomto regióne. Ochtinský kostol s pôvodným patrocíniom sv. Mikuláša patrí medzi výrazné dominanty gemerského vidieka.
Názov obce odvodený s veľkou pravdepodobnosťou od nemeckého mena lokátora Achacius je dôkazom osídlenia tejto lokality nemeckými hosťami v 2. polovici 13. storočia.
Evanjelický kostol v Ochtinej.
História Kostola
Kostol bol postavený na prelome 13. a 14. storočia, pričom prvá písomná zmienka pochádza z rokov 1332-1337, v rámci pápežských desiatkov. Pôvodne bol zasvätený sv. Mikulášovi a mal jednoloďovú dispozíciu s kvadraticky ukončeným presbytériom. Prvý spoľahlivý písomný údaj o existencii kostola v Ochtinej teda pochádza až z r. 1332 zo súpisu pápežských desiatkov. Dokladá už existujúci kostol s farskou úlohou.
Listina z roku 1320 dokladá ďalšie delenie územia, pričom z nej vyplýva aj vyčlenenie samostatného územia zo štítnického panstva s Ochtinou, západnou časťou Štítnika, ďalšími šiestimi dedinami a Kameňanmi s tamojším hradom. Práve toto delenie majetku a oboch panstiev mohlo mať za následok aj doosídľovací proces a následne aj vznik samostatných farských kostolov, teda kostolov mimo dovtedajších starších centier v Plešivci a Štítniku.
Na základe písomných prameňov kostol v Ochtinej mohol vzniknúť v období od konca 13. stor. najneskôr do r. 1332. Jeho vznik v skoršom období nie je listinne, ani inak priamo doložený.
Predpokladáme, že kostol vznikol v rozmedzí konca 13. stor. až r. 1332 ako jednoloďový kolonizačný sakrálny objekt s plochostropou loďou obdĺžnikového pôdorysu, kvadratickým presbytériom na východnej strane ako napr. v Roštári a možno už aj so sakristiou na severnej strane presbytéria.
V 14. storočí, v období medzi rokmi 1340 a 1380, prešiel kostol významnou stavebnou úpravou. V tomto období bol rozšírený, vybudované bolo nové presbytérium, a obvodové múry kostola boli vyvýšené. Tieto úpravy sú spojené aj s realizáciou bohatých fresiek v interiéri, ktoré sú dnes považované za hodnotný príklad stredovekého náboženského umenia. Tieto fresky sú dielom známeho Majstra ochtinského presbytéria a dodnes predstavujú významnú umeleckú a historickú hodnotu.
Fresky v kostole.
V polovici 14. storočia sa podľa archívneho výskumu mohla vyprofilovať Ochtiná do väčšieho centra majetkov a sídla Petra zo Štítnika († 1347). Jemu a následne jeho synovcom by bolo možné pripísať stavebné aktivity a úpravy kostola v Ochtinej.
Architektonicko-historický výskum však v objekte priamo identifikoval torzo krovovej konštrukcie, ktoré spadá do druhej etapy vývoja kostola (1340-1380) a priamo súvisí s prestavbou presbytéria a s jeho následnou výmaľbou. Identifikácia prvkov nového krovu nad svätyňou realizovaného podľa dendrochronologického datovania v roku 1377, alebo tesne po tomto roku, zatiaľ ako jediná bližšie datuje prestavbu presbytéria, jeho zaklenutie a následnú výmaľbu interiéru kostola.
V 15. storočí, pravdepodobne v druhej polovici, bola k severnej strane kostola pristavaná bočná loď s hviezdicovou klenbou, čo je typické pre gotickú architektúru. V tomto období bola tiež postavená sakristia a veža, ktorá bola vybavená románskymi oknami, pravdepodobne pochádzajúcimi zo staršej časti kostola.
V druhej polovici 16. storočia sa kostol stal evanjelickým, čo je dôležitým medzníkom v jeho histórii. Kostol bol postavený na prelome 13. a 14. storočia, pričom prvá písomná zmienka pochádza z rokov 1332-1337, v rámci pápežských desiatkov.
Interiér kostola.
Stavebné Úpravy a Obnovenia
V 17. storočí došlo k ďalším úpravám kostola, kedy bol nahradený pôvodný plochý drevený strop pruskou klenbou. Tieto úpravy boli pravdepodobne sprevádzané zatemnením pôvodných fresiek, ktoré boli neskôr objavené a reštaurované v 19. storočí. V 18. storočí bol kostol doplnený o emporu na severnej stene a veža bola vybavená drevenou nadstavbou s cibuľovou helmicou.
Fresky, ktoré boli pôvodne skryté, boli v roku 1897 odkryté Istvánom Gróhom, ktorý sa zároveň podujal na ich reštaurovanie v rokoch 1901-1907. Tento zásah pomohol zachovať cenné umelecké diela a prispel k obnove historickej hodnoty kostola.
Detail fresiek.
Súčasný Stav
Kostol bol naposledy obnovený v rokoch 1958-1959, pričom bola zachovaná jeho historická a architektonická integrita. Dnes je Evanjelický kostol v Ochtinej nielen náboženským centrom, ale aj významnou pamiatkou, ktorá priťahuje návštevníkov z oblasti histórie, kultúry a umenia.
Architektonický a umelecko-historický význam kostola v Ochtinej nie je potrebné Gemerčanom, členom Občianskeho združenia Gotická cesta, či účastníkom seminára osobitne predstavovať. Všeobecne je známy najmä nástennými maľbami zachovanými v celom rozsahu svätyne.
Všeobecne je známy najmä nástennými maľbami zachovanými v celom rozsahu svätyne. Doterajšia spisba všeobecne považuje kostol za ranogotický, postavený na mieste staršieho, bližšie nepoznaného zničeného románskeho chrámu, z ktorého sa dodnes zachovala iba jeho románska veža.
Ochtiná - Evanjelický kostol.
Rozsiahla umelecky mimoriadne kvalitná fresková výmaľba interiéru je časovo radená do obdobia rokov 1360-1380. Stredoveký vývoj kostola uzatvára prístavba bočnej, severnej lode.
Gotické nástenné maľby pokrývajú celý vnútorný plášť presbytéria a fragmentárne sú zachované v povalovom priestore. Na severnej stene hlavnej lode, ktorá bola otvorená dvomi širokými arkádami do pristavanej bočnej lode, sa nástenné maľby nezachovali, oproti na južnej stene lode vidno len niekoľko fragmentov malieb a mladšiu renesančný ornamentiku.
Detail interiéru.
Maľby v presbytériu zobrazujúce christologický cyklus sú rozdelené do troch pásov nad sebou. intimitou príbehu, ktorá vrcholí v nasledujúcom výjave Modlitba v Getsemanskej záhrade. V záklenku rozetového okna presbytéria je v kruhovom medailóne archaické zobrazenie Svätej Trojice v podobe jednej hlavy s tromi tvárami (toto stvárnenie poznáme u nás len z Kostola sv. Ducha v Žehre na Spiši a z Kostola Najsvätejšej Trojice v gemerskom Rákoši). Toto zobrazenie sa používalo do Tridentského koncilu (1545 - 1563).
Autora ochtinských malieb môžeme stotožniť s autorom koceľovského presbytéria. V Ochtinej však upustil od prísnej lineárnosti a výrazných kontúr a v zobrazení jednotlivých postáv uplatňuje modeláciu tvarov tónovou maľbou. Postavy sú živšie, gestá výraznejšie a záhyby odevov mäkšie ako u koceľovských malieb. Kvalitu maliara počas výskumu v 70. rokoch zhodnotili prof. Milan Togner a akad. mal. Jiří Josefík, ktorí mu prisúdili prívlastok Majster ochtinského presbytéria.
Svätá Trojica.
Združenie Gotická cesta systematicky pomáha s obnovou kostola.
Kostolík postavili na miernej vyvýšenine niekedy v období od konca 13. storočia po koniec prvej štvrtiny 14. storočia. V rokoch 1340 - 1380 došlo k stavebnej úprave kostolíka. Svätyňa bola prestavaná/predĺžená do podoby polygonálneho presbytéria a taktiež došlo k zvýšeniu jeho obvodových múrov. Nová svätyňa bola následne zaklenutá krížovou rebrovou klenbou (podľa dendrochronológie zvyškov krovu sa tak mohlo stať po roku 1377). Novú podobu dostali aj okná.
V období reformácie prevzali kostolík evanjelici (protestantský kňaz Šimon sa tu spomína už v roku 1545). Koncom 17. alebo začiatkom 18. storočia doplnili interiér lode o tribúnu pri severnej stene. V druhej polovici 18. Gotické fresky boli v roku 1894 odkryté I. Grohom, ktorý ich následne v rokoch 1901-07 aj reštauroval nie veľmi uspokojivým spôsobom. Neporušené fresky objavili v 70.
Pohľad na kostol.
Počas prvej svetovej vojny, v roku 1916, boli zrekvirované a rozbité dva zvony z veže kostola. Na tej v roku 1983 inštalovali nové hodiny. V rokoch 1958 - 59 bol celý kostolík renovovaný.
Freskovú výzdobu zachovanú vo svätyni a na víťaznom oblúku realizovala koceľovská dielňa, o čom svedčí takmer rovnaký obsah malieb i mnohé zhodné detaily.
Tabuľka prehľadu Christologického cyklu fresiek:
| Časť cyklu | Výjavy |
|---|---|
| Mariánska časť | Zvestovanie Panne Márii, Návšteva Márie u Alžbety, Narodením Krista, Príchod a poklona troch kráľov, Obetovanie v chráme, Dvanásťročný Ježiš v chráme, Korunovanie Panny Márie |
| Pašiová časť | Príchod Ježiša do Jeruzalema, Posledná večera, Modlitba v Getsemanskej záhrade, Skupina farizejov, Petrova obrana, Judášov bozk, Peter zapiera Krista, Kristus pred Herodesom, Kristus pred Kaifášom, Pilátovo umývanie rúk (pravdepodobne) |
| Záverečná časť | Bičovanie Krista, Korunovanie tŕním, Nesenie kríža, Kalvária s tromi krížmi a so skupinou troch Márií a sv. Jánom pod Ukrižovaným Ježišom, Snímanie z kríža, Kristus Trpiteľ, Oplakávanie Krista, Postavy dvoch svätých biskupov, Ukladanie do hrobu, Zmŕtvychvstanie Krista, Kristus s krížom |
Detail fresky.
Obec Ochtiná sa nachádza cca 20 km západne od Rožňavy. Kostolík je vďaka svojej veži viditeľný už zďaleka. Pri návšteve treba rátať s poplatkom za fotenie.
Praktické informácie pre návštevníkov
- Prehliadka: V prípade záujmu o prehliadku Ochtinského evanjelického kostola kontaktujte diakona p. na telefónnom čísle: 0905 874 096.
- Vstupné: Vstupné do kostolov Gotickej cesty so sprievodcovskou službou je vo forme dobrovoľného príspevku.
- Adresa: Ochtiná, Slovensko (cca 20 km západne od Rožňavy)
tags: #evanjelicky #kostol #ochtina