Šamorín, mesto s bohatou históriou, leží na Žitnom ostrove, na brehu Dunaja pri vodnom diele Gabčíkovo. Prvá písomná zmienka o Šamoríne pochádza z roku 1238. Ku koncu 14. storočia sa Šamorín stal centrom obchodu horného Žitného ostrova. V 17. storočí sa znova stalo hospodárskym centrom horného Žitného ostrova.
V druhej polovici 17. storočia bol Šamorín obývaný prevažne obyvateľmi nemeckej národnosti protestantského vierovyznania. Vznik farnosti ako aj tamojšieho farského kostola sa datuje do 12. až 13. storočia. Po vydaní tolerančného zákona Jozefom II. v roku 1781 sa šamorínski evanjelici znovu zorganizovali a v polovici 80-tych rokov 18. storočia postavilo 814 obyvateľov mesta nový šamorínsky evanjelický kostol.
Evanjelický kostol v Šamoríne je jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlým záverom, bez veže, z rokov 1784-1785. Obnovou prešiel v roku 2004. V interiéri sa nachádza priebežná trojramenná empora. Zariadenie kostola je ešte v duchu baroka. Nachádza sa tu organ od Jozefa Effingera, upravený majstrom Volgethom v roku 1824. Oltár je kazateľnicového typu, s obrazom Vzkriesenie Krista a strážcovia jeho hrobu od dolnorakúskeho maliara F. Oelenhaina z roku 1785. Fasády kostola sú členené negatívnymi kazetovými poliami v celej výške stavby a oknami so šambránami, reliéfnymi festónmi a nadokennými rímsami. Okno poschodia na ose priečelia je ukončené trojuholníkovým štítom s tympanónom. Vstupný portál má nad rímsou pár reliéfnych váz s festónmi.
Evanjelický kostol v Šamoríne
Je zaujímavé, že hoci väčšina budov zmizla v prepadlisku dejín, okrem gazdovských domčekov na zábere vpravo hore ostatné budovy ešte stoja. Najstaršie šamorínske pohľadnice boli secesné viaczáberové. Ich vzhľad dokresľovali rôzne secesné ornamenty, rámčeky a ozdobný nápis. Do roku 1905 sa písal text na stranu s obrázkamiV pravom hornom rohu je ešte jednoposchodová budova radnice s priľahlou budovou, známou tiež ako Balheimov dom, neskôr v nej sídlila stará pošta. V susedstve radnice na prízemí mal svoju tlačiareň Jozef Goldstein, známy vydavateľ šamorínskych pohľadníc, ale aj týždenníka Somorja és vidéke. Vľavo v strede je chudobinec s kaplnkou sv. Dismasa (dnešná kaplnka sv. Kozmu a Damjána). Vľavo dole môžeme identifikovať budovu starých delostreleckých kasární.
Syn Márie Terézie, Jozef II. zaviedol jednotnú školskú sústavu aj pre protestantské školstvo a povolil zriadenie nekatolíckych škôl, ktoré zrovnoprávnil s katolíckymi. V praxi to znamenalo koniec ilegality šamorínskych protestantov, ktorá trvala od potlačenia Rákocziho povstania (1709). V roku 1839 sa z mestských prostriedkov zrekonštruoval evanjelický kostol a škola, pričom sa správa mesta zaviazala, že od nasledujúceho roka bude financovať všetky opravy a údržby.
Milan Rastislav Štefánik a Šamorín
Takmer každý rok nachádzame v zozname žiakov šamorínskej evanjelickej školy deti zo Sobotišťa, Myjavy, Senice, z Brezovej, ako aj z brezovských a myjavských kopaníc a samôt. V školskom roku 1889-90 navštevoval evanjelickú školu v Šamoríne aj Milan Rastislav Štefánik. Štefánik vo svojich spomienkach si svoj pobyt v Šamoríne vybavuje takto: „Spočiatku sme sa nič neučili a náš učiteľ sa nás spytoval iba na naše mená, častejšie na zamestnanie otcov. Najlepším žiakom býval údenárov, zeleninárov ši gazdov syn. Synovia farára či iných neproduktívnych zamestnaní sa usalašili v posledných laviciach.“
Do Šamorína kedysi chodila aj Milanova matka Albertína, rodená Jurenková (1853 - 1928), dcéra kapitána hurbanovských dobrovoľníkov Samuela Jurenku. Študovali tu aj Milanovi dvaja bratia Igor Branislav a Pavol Svätopluk. Milan Rastislav Štefánik bol významným astronómom, vojenským pilotom, francúzskym generálom. Patril medzi prvých Slovákov, ktorí viackrát vystúpili na štít Mont Blanc. Ako uznávaný diplomat sa spolu s Masarykom a Benešom zaslúžil o vznik prvej Československej republiky.
Reliéf Milana Rastislava Štefánika pred evanjelickou farou v Šamoríne
Architektúra a interiér kostola
Evanjelický kostol má jednomanuálny organ, ktorý je dielom Jozefa Effingera. Do dnešného stavu ho prebudoval organový majster Volgethon v roku 1824. Obraz umiestnený na oltári zobrazujúci vzkriesenie Krista a strážcov jeho hrobu je dielom dolnorakúskeho maliara F. Oelenhaina z roku 1785.
Fasády kostola sú členené negatívnymi kazetovými poliami v celej výške stavby a oknami so šambránami, reliéfnymi festónmi a nadokennými rímsami. Okno poschodia na ose priečelia je ukončené trojuholníkovým štítom s tympanónom. Vstupný portál má nad rímsou pár reliéfnych váz s festónmi.
Významné udalosti v histórii kostola
- 1784-1785: Postavenie kostola.
- 1824: Prebudovanie organu majstrom Volgethonom.
- 1865: Požiar, ktorý zničil faru a školu.
- 1932-1934: Oprava kostola.
- 1984: Vonkajšia oprava pri príležitosti dvestoročnice chrámu.
- 2004: Obnova kostola.
V minulosti zatracovaný, dnes najviac oslavovaný. Komunisti sa ho pre jeho nepriateľský postoj k boľševikom snažili vymazať nielen z učebníc dejepisu, ale aj zo všetkých piedestálov. Po roku 1989 došlo k opačnému extrému, keď na jeho počesť premenúvali ulice, školy. Na jeho počesť je dokonca pomenovaná planétka 3571 - Milanštefánik.
Šamorínčania si určite so záujmom prečítajú mená Štefánikových spolužiakov, ktorí v školskom roku 1889/90 navštevovali evanjelickú školu v Šamoríne. Uvádzame ich mená v podobe, ako boli v školskom výkaze uvedené: súrodenci János a Chrisztina Domsitzoví, Pál Fischer, Jenő Hoschorner, Károly Muth, József Plutzer, Béla Szloboda, Etelka Domsitz, súrodenci Erzsébeth a Mátyás Karl, Teréz Meizner, Giza Preiszler, Erzsébeth Szabó, László Domsitz, János Karl, Károly Koznár, Ödön Ulbrich, Zsuzsi Bánoczy, Mari Heiling, Chrisztina Horváth, Mária Pitnauer, Erzsébeth Plutzer, Lina Preiszler, Sarolta Ritter (dcéra evanjelického farára) a Teréz Szeitl. V spomínanom školskom roku navštevovali evanjelickú školu okrem miestnych aj žiaci z Kvetoslavova, Dunajskej Stredy, Bratislavy, Veľkej Paky a Kiliti.
Obnova kostola Reformovanej kresťanskej cirkvi v Šamoríne v roku 2014
tags: #evanjelicky #kostol #samorin