Evanjelický Kostol Svätej Trojice: História a Architektúra

Na Slovensku sa nachádza viacero evanjelických kostolov zasvätených Svätej Trojici, ktoré sú významnými pamiatkami a svedkami bohatej histórie reformácie a protireformácie. Tieto kostoly sa vyznačujú svojou architektúrou, interiérom a pohnutými osudmi, ktoré odrážajú náboženské a politické zmeny v priebehu storočí. V tomto článku sa pozrieme na históriu a architektúru niektorých z týchto kostolov, vrátane kostolov v Prešove, Poprade a Bratislave-Petržalke.

Evanjelický Kostol Svätej Trojice v Prešove

Evanjelický Kostol Svätej Trojice v Prešove

Evanjelický chrám Svätej Trojice sa nachádza v historickom centre Prešova pri Konkatedrále sv. Mikuláša. Tento chrám je jedným z malého počtu protestantských kostolov na Slovensku, postavených v období reformácie. Evanjelici i kalvíni používali totiž poväčšine staršie gotické, predtým katolícke chrámy a iba výnimočne si budovali nové.

Na mieste dnešného kostola stál pôvodne menší kostol, ktorý prešovskí mešťania dali postaviť ešte v 15. storočí, a to neďaleko už jestvujúceho Kostola sv. Mikuláša. Pravdepodobne slúžil maďarskému obyvateľstvu. Zasvätený bol sv. Ladislavovi (1077-1095), niekdajšiemu uhorskému panovníkovi, ktorý bol po smrti vyhlásený za svätého.

Na začiatku 30. rokov 16. storočia Prešovčania pomerne rýchlo prijali Lutherovo učenie. Veľkú zásluhu na tom mali prešovskí Nemci, ktorí mali s nemeckými krajinami dobré a čulé kontakty. V roku 1531 prešovskí katolícki kňazi Anton Transylvanius a Bartolomej Bogner sa spolu s veriacimi prihlásili k reformácii, čo spôsobilo, že sa Prešov zakrátko stal mestom s protestantským vierovyznaním.

O 77 rokov neskôr už maďarským evanjelikom postavený kostolík nepostačoval. Magistrát mesta súhlasil s výstavbou nového kostola, a to na námestí na mieste pôvodného Kostola sv. Ladislava. Základný kameň bol slávnostne položený 25. júla 1642. Stavba kostola, posvätenie základného kameňa i posvätenie chrámu prezrádzajú, že v Prešove v tom období prevládali tolerantné národnostné vzťahy.

Kostol prešiel počas svojej existencie veľmi pohnutými dejinami. Prešovskej evanjelickej cirkvi, pre ktorú bol kostol postavený, slúžil do r. 1670. Po potlačení Vesselényiho sprisahania a po obsadení Prešova habsburským vojskom generála Spankaua bol v r. 1671 Chrám Sv. Trojice, tak ako aj ostatné kostoly, evanjelikom odňatý a pridelený v meste sa obnovujúcej katolíckej cirkvi. Do užívania ho dostali jezuiti.

V roku 1672, keď do mesta prišli kurucké vojská, sa kostol nakrátko vrátil evanjelikom, ale už koncom toho istého roku bol opäť v rukách jezuitov. O desať rokov neskôr (1682) sa počas povstania Imricha Thökölyho Chrám Sv. Trojice vrátil do rúk evanjelikov, ktorí ho používali do r. 1686. Potom bol opäť spravovaný jezuitmi.

Počas povstania Ferenca Rákocziho II, keď bol Prešov obsadený jeho vojskom, bol kostol vrátený evanjelikom. V novembri 1710 však mesto, zdecimované strašnou morovou epidémiou, kapitulovalo pred silnejším habsburským vojskom a v nasledujúcom roku už kráľovná Eleonóra Magdaléna vydala nariadenie (25.7.1711), podľa ktorého mali prešovskí evanjelici opustiť Chrám Sv. Trojice a mali si postaviť nový kostol na západnom predmestí. Chrám potom opäť spravovali jezuiti, a to až do zrušenia rádu v r. 1773.

V r. 1784 sa stal chrám majetkom evanjelickej cirkvi, ktorá ho kúpila od magistrátu za 6000 zlatých, a to spolu s Kolégiom. Používať sa začal až od novembra 1784, kedy bol definitívne odovzdaný evanjelikom. Využívali ho spoločne slovenský a nemecký (neskôr nemecko-maďarský) ev. zbor. Počas veľkého požiaru, ktorý zachvátil mesto 5. júla 1788, zhorela strecha i veža chrámu.

Od roku 1784 už slúži kostol nepretržite prešovským evanjelikom maďarskej, nemeckej i slovenskej národnosti a prakticky až do skončenia 2. svetovej vojny. Kostol prešiel počas svojej existencie veľmi pohnutými dejinami.

Architektúra a Interiér

Kostol bol postavený ako typické renesančné jednolodie s trojbokým zakončením, speváckymi tribúnami na poschodí po oboch stranách lode a organovou emporou na severnej strane. Celých 89 rokov v ňom pôsobili jezuiti, po zrušení ich rádu sa kostol spolu s kolégiom dostal do verejnej dražby a v 18. storočí sa vrátil evanjelikom.. Kostol bol niekoľko rokov prepojený klenutou zastrešenou chodbou, spájajúcou ho s južným traktom budovy ev. kolégia v r. 1716.

Medzi zachované prvky vnútorného zariadenia patria renesančné lavice z konca 17. storočia a stally (neskorobarokové stolice z poslednej tretiny 18. storočia). Stally sa nachádzajú v sanktuáriu po bokoch oltára. Kazateľnica pochádza z r. 1876. Na vonkajšej strane zábradlia súčasnej kazateľnice sú reliéfy evanjelistov. Vo vnútri kostola hneď vedľa kazateľnice je pamätná doska so symbolmi mreží, okov, reťaze, vtáka a signatúrou Ž 124, V7. Ide o pamätnú tabuľu evanjelického farára Mateja Bahila (Bahyl, 1706-1761), ktorý bol v rokoch 1734-1746 farárom v Prešove.

Organ z r. 1642 patrí medzi najkrajšie barokové pamiatky Prešova. Organ postavili v rokoch 1642-1647. Posledná veľká rekonštrukcia organu s jeho vyladením sa vyhonala v r. 1997 za účinkovania farára ev. Na vrchole organu je plastika židovského kráľa Dávida (1012-972 pr. Kr.), hrajúceho na harfe. Po bokoch organovej skrine sú štyri plastiky anjelov. Dvaja anjeli stojaci pri horných píšťalách držia v rukách trúbky a palmové listy. Ďalší dvaja, nachádzajúci sa nižšie, znázorňujú hru na huslliach.

Výzdoba Chrámu Sv. Trojice je pomerne strohá, čo zodpovedá duchu protestantizmu. Sakristia je umiestnená vľavo od oltára. Zaujmú najmä vzácne renesančné dvere zo 16. storočia.

Dominantou kostola je oltár postavený v klasicistickom slohu v r. 1865. Uprostred je obraz s biblickým námetom Ježiš so Samaritánkou. Pôvodný obraz namaľoval dvorný maliar britskej kráľovnej Viktórie Karol Brocký. Oltár je dominantou celého chrámu. Pochádza z r. 1865 a zhotovený je v klasicistickom slohu. Plán na jeho výstavbu vyhotovili stavitelia Béla Gerster a Frey. Z dreva ho postavil peštiansky staviteľ Ján Maršalko.

Na oltári je dominantný obraz s biblickým námetom Ježiš so Samaritánkou (Jn 4, 1-30). Namaľoval ho Karol Brocký (1807-1855), dvorný maliar britskej kráľovnej Viktórie. Karol Brocký, rodák z Temešváru (Timisoara), ho v r. 1845-1846 namaľoval na prosbu svojho priateľa a prešovského farára Mórica Kolbenheyera a z Londýna ho poslal loďou cez Hamburg a Viedeň do Šopronu (Sopron) a odtiaľ do Prešova. 13. mája 1913 oltár a obraz poškodil požiar. Na úlohu namaľovať nový obraz, ktorý by bol rovnaký ako obraz Brockého, sa podujali v r. 1922 maliari Mikuláš Jordán (1892-1972) a Ernest Rákoši (1881-1973). Obraz namaľovali podľa fotografie a farebne ho zladili podľa staršej kópie, urobenej košickým umelcom Vojtechom Klimkovičom. Roku 1924 bol obraz dokončený a vsadený do oltárneho rámu.

Nad obrazom je v kruhovom medailóne stvárnený Baránok ležiaci na čiernej knihe, z ktorej vyžarujú zlaté lúče. Baránok symbolizuje nevinnosť Ježiša Krista a kniha s lúčmi zas jeho učenie - evanjelium.

Krypta Chrámu

Pod ľavým schodiskom je bočná krypta s pozostatkami štyroch obetí Prešovského krvavého súdu z r. 1687. V chrámovej krypte sú pozostatky 17 jezuitských mníchov a superiora, ktorých tam pochovali v priebehu 18. st. V suteréne kostola, pod hlavným oltárom je krypta, v ktorej sú štyri obete Prešovského krvavého súdu. Je tam uložených aj 17 pozostatkov jezuitov, ktorí v Prešove pôsobili, medzi nimi je aj staviteľ prešovskej Kalvárie jezuita František Perger. Na severnom múre sú pri vchode osadené dva náhrobné kamene. Krypta je v suteréne kostola. Pôvodne bola len pod hlavným oltárom, ale v r. 1754 ju rozšírili. Nachádzajú sa v nej pozostatky 17 jezuitov, ktorí pôsobili v Prešove, a ich superiora.

Evanjelický Kostol Svätej Trojice v Poprade

Evanjelický Kostol Svätej Trojice v Poprade

Pri prechádzke Námestím sv. Egídia v Poprade nájdete v jeho centrálnej časti evanjelický Kostol Svätej Trojice. Nachádza sa priamo v historickom centre na pešej zóne vedľa fontány z jednej strany a Kostola sv. Egídia zo strany druhej. Kostol Sv. Trojice bol postavený v klasicistickom umeleckom štýle v rokoch 1829-1834 podľa návrhov Jána Fabriciho. Kostol bol vysvätený 24.júna 1835 na sviatok Sv. Trojice. Hlavný oltár kostola vznikol v roku 1838.

Evanjelické kostoly sú oproti katolíckym oveľa strohejšie a menej zdobené, nič to však nemení na jeho atmosfére a jednoduchej krásne. Prehliadka tohto chrámu je možná po dohode v Mestskej informačnej kancelárii v Poprade alebo kostol môžete navštíviť počas evanjelických služieb. V kostole sa nachádzajú viacjazyčné písomné materiály o histórii kostola a cirkevného zboru.

Prehliadku kostola zvládne úplne každý, od detí až po tých najstarších. Ani pre vozičkárov nebude problém prehliadka. Návštevu kostola odporúčame spojiť s ďalšími popradskými zaujímavosťami. Na námestí sa nachádza gotický Kostol sv. Egídia, renesančná zvonica, súsošie Immaculata a Podtatranské múzeum. Alebo aj nákupné centrum Forum Poprad.

Hoci evanjelický cirkevný zbor pôsobil v Poprade už od polovice 16. storočia, drevený kostol bol vystavaný až v roku 1760. Stavba murovaného kostola v klasicistickom štýle podľa projektov Jána Fabriciho bola skončená v roku 1834. Kostol bol vysvätený v roku 1835. Klasicistický oltár pochádza približne z roku 1838. V kostole je umiestnená náhrobná doska kňaza, náboženského spisovateľa a šľachtica Ondreja Fabriciho z roku 1831, ktorý v tomto meste pôsobil 41 rokov.

Evanjelický Kostol Svätej Trojice v Bratislave-Petržalke

Evanjelický Kostol Svätej Trojice v Bratislave-Petržalke

Novodobá história Cirkevného zboru ECAV Bratislava-Petržalka je spojená s výstavbou nového Kostola Sv. Trojice podľa návrhu Ing. arch. Júliusa Baláža v spolupráci s Jozefom Hauskrechtom a Františkom Husovským. Posviacka základného kameňa sa uskutočnila v decembri 1991.

Uprostred trinásťpodlažných panelových domov vyrástol uzatvorený komplex, ktorý tvorí súbor troch spojených budov: fara, viacúčelový zborový dom a vlastný objekt kostola. Spolu ohraničujú pekné nádvorie s bohatou tvarovo formovanou zeleňou, ktoré je verejne prístupné. Tento dobre zvládnutý verejný priestor je súčasne zhromažďovacou a rozptylovou plochou kostola. Dlažba je usporiadaná do modulovej schémy a jej raster vhodne sceľuje celý priestor. Tejto štvorcovej sieti je prispôsobená aj poloha stromov s tvarovanou korunou.

V strede nádvoria je v symetrickom obkolesení stromov umiestnená socha Dr. Martina Luthera v mierne nadživotnej veľkosti (214 cm) od akad. sochára Rastislava Baláža. Je vytesaná zo svetlého kameňa a je to jediná Lutherova socha na Slovensku. Celý tento priestor je od ulice vyzdvihnutý - výškový rozdiel prekonáva monumentálne nástupné schodisko, akoby na osvedčený spôsob krepidómy.

V kontraste s horizontalitou panelákov dobre pôsobia šikmé veľké plochy striech kostola, a to aj farebne. Komplexu dominuje excentricky umiestnená kostolná veža - zvonica z prostého betónu pôdorysného tvaru päťuholníka s vyše 140 schodmi. Na veži je umiestený symbol kresťanstva - kríž.

Samotný chrám v pôdoryse predstavuje veľkorysý, ale pritom evanjelicky striedmy trojuholníkový priestor. Symbolizuje stany, ktoré slúžili Izraelcom na ich púti do zasľúbenej zeme. Chrám poskytuje miesto pre asi 500 sediacich návštevníkov, z čoho asi 100 miest je na balkóne.

Chrámový priestor je preklenutý lepenými dreveným nosníkmi, ktoré vo vrchole v mieste styku vytvárajú priestor na stropné bazilikálne osvetlenie. Jednoduchému oltáru a celému priestoru dominuje z kameňa vytesaný monumentálny kríž, zozadu osvetlený cez okennú štrbinu v stene. Spolu s kamennou kazateľnicou a oltárom je to tiež dielo R. Baláža.

Na náprotivnej strane na balkóne chrámu dominuje organ prevezený z nemeckého Bayeruthu. Ďalším výtvarným dielom sú vitráže od Mikuláša Klimčáka, ktoré cez deň presvecuje smerom do interiéru denné svetlo a večer, naopak, umelé osvetlenie presvecuje cez vitráže smerom do exteriéru. Asi v tretine stropu bližšie k oltáru visí z chrómových prútov vyskladaný veľký luster nadčasového dizajnu od akad. sochára a dizajnéra Andreja Cepku.

Po ukončení hlavného objektu chrám Boží posvätil biskup ZD ECAV Ivan Osuský 30. októbra 1994, deň pred sviatkom Pamiatky reformácie. Postupne sa areál stal miestom pravidelných stretávaní evanjelikov, ale zaradil sa aj medzi spoločenské a kultúrne centrá Petržalky. Okrem bohoslužobných aktivít sa tu organizujú rôzne podujatia, predovšetkým hudobné, pre ktoré objekt poskytuje výborné podmienky. Nedávno sa časť zborového domu adaptovala pre potreby materskej školy.

tags: #evanjelicky #kostol #svatej #trojice