Evanjelický kostol Svätej Trojice: História a Architektúra

Evanjelický chrám Svätej Trojice nájdete v historickom centre mesta Prešov, pri Konkatedrále sv. Mikuláša a Krajskej knižnici P. O. Hviezdoslava.

Na mieste dnešného kostola stál pôvodne menší kostol, ktorý prešovskí mešťania dali postaviť ešte v 15. storočí, a to neďaleko už jestvujúceho Kostola sv. Mikuláša. Pravdepodobne slúžil maďarskému obyvateľstvu. Zasvätený bol sv. Ladislavovi (1077-1095), niekdajšiemu uhorskému panovníkovi, ktorý bol po smrti vyhlásený za svätého.

Na začiatku 30. rokov 16. storočia Prešovčania pomerne rýchlo prijali Lutherovo učenie. Veľkú zásluhu na tom mali prešovskí Nemci, ktorí mali s nemeckými krajinami dobré a čulé kontakty. V roku 1531 prešovskí katolícki kňazi Anton Transylvanius a Bartolomej Bogner sa spolu s veriacimi prihlásili k reformácii, čo spôsobilo, že sa Prešov zakrátko stal mestom s protestantským vierovyznaním.

Prešovská evanjelická cirkev sa organizovala na národnostnom princípe, takže v meste pôsobili traja kňazi - slovenský, nemecký a maďarský. Podľa toho si rozdelili aj kostoly. Nemeckým evanjelikom pripadol Kostol sv. Mikuláša, slovenským dnešný kostol sv. Jána Krstiteľa a maďarskí evanjelici si v r. 1565 postavili vlastný kostolík južne od Slovenskej ulice v štvrti nazvanej Quintum quartale. O 77 rokov neskôr už maďarským evanjelikom postavený kostolík nepostačoval.

Magistrát mesta súhlasil s výstavbou nového kostola, a to na námestí na mieste pôvodného Kostola sv. Ladislava. 25. júla 1642 bol položený základný kameň, o 5 rokov neskôr bola stavba dokončená a 16. júna 1647 slávnostne posvätená. Stavba kostola, posvätenie základného kameňa i posvätenie chrámu prezrádzajú, že v Prešove v tom období prevládali tolerantné národnostné vzťahy.

Prešovskej evanjelickej cirkvi, pre ktorú bol kostol postavený, slúžil do r. 1670. Po potlačení Veselényiho sprisahania a po obsadení Prešova habsburským vojskom generála Spankaua bol v r. 1671 Chrám Sv. Trojice, tak ako aj ostatné kostoly, evanjelikom odňatý a pridelený v meste sa obnovujúcej katolíckej cirkvi. Do užívania ho dostali jezuiti.

V roku 1672, keď do mesta prišli kurucké vojská, sa kostol nakrátko vrátil evanjelikom, ale už koncom toho istého roku bol opäť v rukách jezuitov. O desať rokov neskôr (1682) sa počas povstania Imricha Thökölyho Chrám Sv. Trojice vrátil do rúk evanjelikov, ktorí ho používali do r. 1686. Potom bol opäť spravovaný jezuitmi.

Počas povstania Ferenca Rákocziho II (1705-1711), keď bol Prešov obsadený jeho vojskom, bol kostol vrátený evanjelikom. V novembri 1710 však mesto, zdecimované strašnou morovou epidémiou, kapitulovalo pred silnejším habsburským vojskom a v nasledujúcom roku už kráľovná Eleonóra Magdaléna vydala nariadenie (25.7.1711), podľa ktorého mali prešovskí evanjelici opustiť Chrám Sv. Trojice a mali si postaviť nový kostol na západnom predmestí. Chrám potom opäť spravovali jezuiti, a to až do zrušenia rádu v r. 1773.

V roku 1713 mal ich rád v Prešove 13 členov. Siedmi z nich boli kňazi, traja magistri a traja koadjutori. V r. 1773 museli odovzdať chrám i Kolégium. Od Juraja Mačalu, superiora a prešovského kňaza, oba objekty dňa 21.6.1773 prebrala trojčlenná komisia. Vtedy sa stali majetkom eráru.

V r. 1784 sa stal chrám majetkom evanjelickej cirkvi, ktorá ho kúpila od magistrátu za 6000 zlatých, a to spolu s Kolégiom. Používať sa začal až od novembra 1784, kedy bol definitívne odovzdaný evanjelikom. Kostol prevzal cirkevný dozorca evanjelickej cirkvi Žigmund Topercer. Využívali ho spoločne slovenský a nemecký (neskôr nemecko-maďarský) ev. zbor. Na konci 18. st. 5. júla 1788 počas veľkého požiaru, ktorý zachvátil mesto, zhorela strecha i veža chrámu.

Po vzniku Československa (1918) sa slovenskí evanjelici vyčlenili z organizačnej štruktúry celokrajinskej uhorskej evanjelickej cirkvi. Generálna cirkevná rada na Slovensku zriadila Východný a Západný dištrikt evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Prešovské evanjelické zbory boli súčasťou Východného dištriktu a v užšom organizačnom rámci súčasťou Šarišského seniorátu.

V r. 1930-1945 sa Prešov stal biskupským sídlom Východného dištriktu, čím Chrám Sv. Trojice vzrástol na svojom význame. Prvým biskupom Východného dištriktu evanjelickej a.v. cirkvi po prenesení sídla do Prešova sa stal Vladimír P. Čobrda (1880-1969).

V júli 1642 bol položený základný kameň kostola a o päť rokov neskôr, v júni 1647, bol kostol odovzdaný do úžívania. Vznikla tak na Slovensku ojedinelá renesančná stavba kostola s jednoloďovou dispozíciou, trojbokým záverom, dvoma chórmi po oboch stranách lode a s organovou emporou (priestor nesený klenbou) v severnej časti.

Stavbu kostola pripomína latinský text, ktorý sa nachádza v chráme na ľavej strane hlavného vchodu. V preklade: Dňa 1. mája 1642 bol tento kostol založený ku cti Najsvätejšej Trojice, na trovy kráľovského slobodného mesta Prešova. Za richtárstva šľachetného Daniela Lengfelnera, za dozoru šľachetného Adama Czimmermanna a starostlivého Daniela Schneidera šťastlivo dokončený dňa 15. júna 1647.

Vonkajší vzhľad chrámu sa počas jeho existencie výrazne nemenil. Jediným väčším zásahom bolo v r. 1716 prepojenie severnej empory chrámu s budovou Kolégia, a to klenutou zastrešenou chodbou. Ňou sa dalo prechádzať z Kolégia do chrámu. Táto stavebná úprava sa udiala v období, keď kostol vlastnili jezuiti. V tomto roku dostali jezuiti povolenie postaviť okolo Kolégia a kostola múr a vytvoriť si tak skutočnú rezidenciu.

Po návrate kostola do rúk evanjelickej cirkvi na konci 18. storočia, kostol počas jeho existencie niekoľkokrát zasiahli ničivé udalosti, no vzápätí bol opravovaný. O jednom z takýchto reštaurátorských zásahov vypovedá aj latinský nápis z roku 1850.

Ďalšie obnovovacie práce na kostole sa uskutočnili počas pôsobenia kňaza Johanna Stehla (1824-1912), ktorý bol v r. 1864-1895 seniorom Šarišsko-zemplínskeho seniorátu ev. a.v. Za pôsobenia ev. farára L. Liptaia (1871-?) a Lajosa Draskóczyho bol v r. 1905 kostol dôkladne renovovaný: vymaľovaný, múry vysušené, chrámové steny vo vnútri do výšky oblokov dostali drevené obloženie, okná sklenené tvárnice, podlaha keramickú dlažbu.

Požiar dňa 13.5.1913 zničil oltár s oltárnym obrazom, dym poškodil veľkú časť kostolnej maľby, vysoká teplota znehodnotila organ. Na úhradu reštaurátorských nákladov sa usporiadala nielen miestna, ale so súhlasom Ministerstva vnútra aj krajinská zbierka. Reštaurátorské práce stáli 28.148 korún. Doteraz posledná dôkladná obnova chrámu prebiehala v r. 1980-1982 pod vedením vtedajšieho ev. a.v. kňaza a seniora Jána Midiraka (bývalého biskupa Východného dištriktu evanjelickej a.v.

Tento u nás pomerne ojedinelý renesančný chrám je jedným z malého počtu protestantských kostolov na Slovensku, postavených v období reformácie. Evanjelici i kalvíni používali totiž poväčšine staršie gotické, predtým katolícke chrámy a iba výnimočne si budovali nové. V Prešove nastala takáto situácia v prvej polovici 17. storočia, keď natoľko vzrástol počet maďarských mešťanov, že im prestal postačovať kostolík na Slovenskej ulici, slúžiaci dovtedy ako maďarský evanjelický chrám. Nový maďarský kostol rozhodla mestská rada postaviť na námestí vedľa nemeckého, na mieste už zaniknutého stredovekého kostola sv. Ladislava.

Z vnútorného zariadenia pôvodného chrámu sa zachovali niektoré renesančné lavice a štollum. Organ z r. 1642 dal rekonštruovať, doplniť barokovou výzdobou a pozlátiť senátor S. Steller r. 1787. Z jezuitského obdobia pochádzajú niektoré lavice a svietniky. Z predmestského dreveného kostola sa dochovali dva oltárne obrazy, uložené dnes na fare. Pravdepodobne z 18. storočia pochádza i niekoľko cenných pôvodných prikrývok na oltár. Jednu z nich, zdobenú motívom bodliakov, r. 1900 vystavovali na svetovej výstave v Paríži.

Pseudorománsky oltár bol postavený v r. 1865 s použitím staršieho obrazu Kristus a Samaritánka od dvorného maliara britskej kráľovnej Viktórie Karola Brockeho. Obraz je jediným umelcovým dielom s biblickým motívom, ktorý vytvoril v r. 1845-1846 na žiadosť svojho priateľa, prešovského ev. a. v. farára Mórica Kolbenheyera. Po požiari r. 1913 ho reštaurovali Mikuláš Jordán a Ernest Rákosi a do opraveného oltára bol osadený až r.

V chrámovej krypte v suteréne kostola sú pozostatky 17 jezuitských mníchov a superiora, pochovaných tam v priebehu 18. storočia. Pôvodný vchod do krypty bol neskôr adaptovaný na bočnú kryptu, kam boli 12. novembra 1930 slávnostne uložené ostatky štyroch obetí Prešovského krvavého súdu z r. 1687. Rozštvrtené telá Juraja Radvanského, Andreja Keczera, Gabriela Pallásthyho a Juraja Bertóka pôvodne tajne pochovali ich príbuzní pod vežu kostola vo Svinej, kde ich r.

Evanjelický chrám bol niekoľko rokov prepojený klenutou zastrešenou chodbou, spájajúcou ho s južným traktom budovy ev. kolégia v r. 1716. Chrám viackrát vyhorel. Z vnútorného zariadenia pôvodného chrámu sa zachovali niektoré renesančné lavice z konca 17. st. a stally (neskorobarokové stolice z poslednej tretiny 18. st.).

Organ z r. 1642 patrí medzi najkrajšie barokové pamiatky Prešova. Z 18. storočia pochádza jedna z prikrývok, zdobená motívom bodliakov, ktorú v roku 1900 vystavovali na svetovej výstave v Paríži. Dominantou kostola je oltár postavený v klasicistickom slohu v r. 1865. Uprostred je obraz s biblickým námetom Ježiš so Samaritánkou. Pôvodný obraz namaľoval dvorný maliar britskej kráľovnej Viktórie Karol Brocký.

Pod ľavým schodiskom je bočná krypta s pozostatkami štyroch obetí Prešovského krvavého súdu z r. 1687. V chrámovej krypte sú pozostatky 17 jezuitských mníchov a superiora, ktorých tam pochovali v priebehu 18. st. So susedným Evanjelickým kolégiom tvorí kroniku dejín reformácie a protireformácie.

Dňa 6. 9. Na sviatok Svätej Trojice 11. júna 2017 sme sa prebudili do slnečného dňa plného radosti a sviatočnej atmosféry, aby sme slávnostnými službami Božími oslávili 370. výročie posvätenia nášho kostola Sv. Trojice. Na slávnostných službách Božích kázal brat farár Vladimír Ferenčík, prešovský rodák, na text z 2Mo 17, 1 − 7 verš. Liturgovali domáci farári Ondrej Koč, Ján Bakalár a Lenka Wagnerová.

Zhromaždenie pozdravil brat farár Roman Pawlas z partnerskej ECAV v Poľsku a jeho manželka Ewa zaspievala pieseň. Krátku informáciu o histórii kostola prečítal zborový dozorca Miroslav Čurlík. Dve básne predniesla pani profesorka Ľudmila Kónyová a dvoma piesňami poslúžil zborový spevokol Sion pod vedením sestry dirigentky Oľgy Adamkovičovej. Deti z detskej besiedky obohatili slávnosť piesňou a modlitbou za chrám i zbor. Pieseň „Nech ten chrám...“ zaspievalo na záver niekoľko desiatok členov zboru prakticky všetkých generácií.

Jeho základný kameň bol položený 25. júla 1642 a o päť rokov neskôr bola stavba dokončená a 16. júna 1647 slávnostne posvätená. Kostol prešiel počas svojej existencie veľmi pohnutými dejinami. Prešovskej evanjelickej cirkvi, pre ktorú bol kostol postavený, slúžil do r. 1670. Po potlačení Vešeléniho sprisahania a po obsadení Prešova habsburským vojskom generála Spankaua bol v r. 1671, tak ako aj ostatné kostoly, evanjelikom odňatý a pridelený v meste sa obnovujúcej katolíckej cirkvi. Do užívania ho dostali jezuiti.

Slávnostnými službami Božími sme chceli vzdať vďaku našim evanjelickým predkom a Pánu Bohu za to, že máme svoj chrám, a zároveň sme vyjadrili prosbu, aby náš kostol zostal aj v budúcnosti stánkom Božím s ľuďmi! „Aké sú milé Tvoje príbytky, ó, Hospodine mocností! Blahoslavení, ktorí prebývajú v Tvojom dome, ...

tags: #evanjelicky #kostol #svatej #trojicej