Modlitba za krstnú mamu: Dôležitá súčasť duchovného života

Krst je základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu, ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Krstom sme oslobodení od hriechu a znovuzrodení ako Božie deti, stávame sa Kristovými údmi, sme začlenení do Cirkvi a dostávame účasť na jej poslaní.

Katechéza pápeža Františka o krste nám pripomína, že päťdesiat dní veľkonočného liturgického obdobia je vhodných na uvažovanie nad kresťanským životom, ktorý pre svoju prirodzenosť je životom pochádzajúcim od samotného Krista. Veď kresťanmi sme v tej miere, v akej necháme Ježiša Krista žiť v nás. Odkiaľ teda začať, aby sme oživili toto vedomie, ak nie od počiatku, od sviatosti, ktorá v nás zažala kresťanský život? Je ňou krst.

Kristova Pascha, so svojím nábojom novosti, sa k nám dostáva prostredníctvom krstu, aby nás premenila na jeho obraz: pokrstení prináležia Ježišovi Kristovi, on je Pánom ich existencie. Grécke sloveso „krstiť“ znamená „ponoriť, pohrúžiť“ (porov. KKC, 1214). Kúpeľ vo vode je rítus vlastný rozličným náboženstvám na vyjadrenie prechodu z jedného stavu do druhého, znamením očisťovania pre nový začiatok.

Avšak nám kresťanom nesmie uniknúť skutočnosť, že ak je telo ponorené do vody, duša je ponorená do Krista, aby prijala odpustenie hriechu a aby žiarila v Božom svetle. Vďaka Duchu Svätému nás krst vnára do smrti a zmŕtvychvstania Pána, potopiac v krstiteľnici starého človeka ovládaného hriechom, ktorý oddeľuje od Boha, a umožňujúc narodiť sa novému človeku, pretvorenému v Ježišovi. Krst je teda znovuzrodenie.

Pamätajme na posledné slová Zmŕtvychvstalého adresované apoštolom, sú presným mandátom: «Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého» (Mt 28,19). Veď krstná voda nie je hocijaká, ale je vodou, nad ktorou sa vzýva Duch Svätý, ktorý «dáva život» (Krédo). Pomyslime na to, čo Ježiš povedal Nikodémovi, aby mu vysvetlil narodenie sa pre Božský život: Ježiš odpovedal: «Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva. Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je Duch» (Jn 3,5-6). Krst je preto účinným znamením znovuzrodenia, aby sme kráčali v novosti života.

Vnárajúc nás do Krista nás krst robí údmi jeho Tela: nie sme izolovaní. My pokrstení nie sme izolovaní - sme údmi Kristovho Tela, ktorým je Cirkev, a sme účastní na jej poslaní vo svete. Krst Kristovi dovoľuje žiť v nás a nám dovoľuje žiť zjednotení s ním, aby sme spolupracovali v Cirkvi, každý podľa vlastného stavu, na pretváraní sveta. Krstný kúpeľ, prijatý jediný raz, osvetľuje celý náš život, vedúc naše kroky až k Nebeskému Jeruzalemu.

Sviatosť predpokladá cestu viery, ktorú nazývame katechumenát, samozrejme vtedy, keď o krst žiada dospelá osoba. Avšak aj deti sú už od dávnych čias krstené vo viere svojich rodičov. Vždy musíme dať túto príležitosť všetkým, všetkým deťom, aby mali vo svojom vnútri Ducha Svätého, ktorý ich bude viesť v priebehu života. Nikto si krst nezasluhuje, ten je vždy nezištným darom pre všetkých, pre dospelých aj novorodencov. Avšak tak ako je to aj u zrnka plného života, tento dar sa zakorení a prináša plody v prostredí živenom vierou.

Krst Ježiša Krista v rieke Jordán

Úloha krstných rodičov

Zatiaľ čo dospelí katechumeni sami v prvej osobe verejne vyjadrujú to, čo túžia prijať ako dar od Cirkvi, deti predstavujú ich rodičia, spolu s krstnými rodičmi. Dialóg s nimi im dáva vyjadriť vôľu, aby maličkí prijali krst a Cirkvi vyjadriť úmysel sláviť ho. Pri slávení [krstu] poznačujeme deti znakom kríža. Kríž je charakteristický znak, ktorý ukazuje, kým sme: naša reč, naše myslenie, náš pohľad, naše konanie je pod znamením kríža, čiže pod znamením Ježišovej lásky až do krajnosti. Deti sa krížom poznačujú na čele. Dospelí katechumeni sú poznačovaní aj na zmysloch.

Kresťanmi sa stávame v tej miere, v akej sa kríž do nás vtlačí ako „veľkonočné“ znamenie, ktoré robí viditeľným aj navonok to, že sa k životu staviame ako kresťania. Urobiť znamenie kríža vtedy, keď sa zobudíme, pred jedlom, v nebezpečenstve, na obranu pred zlom, či večer pred spaním, znamená povedať sebe samým a aj ostatným, komu prináležíme, kým chceme byť.

Modlitba Cirkvi

Ku krstiteľnici človek nikdy nejde sám, ale sprevádzaný modlitbou celej Cirkvi, ako to pripomínajú Litánie k svätým, ktoré predchádzajú modlitbu exorcizmu a predkrstné pomazanie olejom katechumenov. Cirkev sa modlí, a modlí sa za všetkých, za všetkých nás! My, Cirkev, sa modlíme za iných. Je to pekná vec modliť sa za iných. Musíme sa v spojení s Cirkvou modliť za iných: „Pane, prosím ťa za tých, čo sú v ťažkostiach, za tých, čo nemajú vieru...“ Nezabudnite: modlitba Cirkvi je činná neustále.

Preto cestu dospelých katechumenov sprevádzajú opakované exorcizmy vyslovované kňazom, čiže modlitby, ktoré prosia o oslobodenie od všetkého, čo oddeľuje od Krista a bráni dôvernému spojeniu s ním. Aj pre deti sa vyprosuje od Boha, aby ich oslobodil od prvotného hriechu a urobil ich príbytkom Ducha Svätého. Zo skúsenosti vieme, že život kresťana je vždy vystavený pokušeniu, zvlášť pokušeniu oddialiť sa od Boha, od jeho vôle, od spoločenstva s ním, a padnúť opäť do pút svetských zvodov.

Krst nás pripravuje a dáva nám silu na tento každodenný boj, aj na boj proti diablovi. Okrem modlitby je tu aj pomazanie na hrudi olejom katechumenov, ktorí «takto získavajú silu pre zrieknutie sa diabla a hriechu, prv ako pristúpia ku krstiteľnici a narodia sa pre nový život».

Je namáhavé zápasiť proti zlu, unikať jeho podvodom, opäť nabrať silu po ťažkom boji, ale musíme vedieť, že celý kresťanský život je boj. Musíme však tiež vedieť, že nie sme sami, že Matka Cirkev sa modlí, aby jej deti, znovuzrodené v krste nepodľahli úskokom zlého, ale zvíťazili mocou Kristovej Veľkej noci.

Zamyslime sa predovšetkým nad vodou, nad ktorou sa vzýva moc Ducha Svätého, aby mala silu znovuzrodiť a obnoviť. Voda je kolískou života a rozkvetu, zatiaľ čo jej nedostatok spôsobuje vyhasnutie akejkoľvek plodnosti, ako sa to deje na púšti; voda však môže byť aj príčinou smrti, keď pohlcuje do svojich vĺn alebo keď vo veľkom množstve všetko zaplaví.

Avšak moc odstrániť hriechy nespočíva v samotnej vode ako takej, ako to vysvetľoval sv. Ambróz novopokrsteným: «Videl si vodu, avšak nie každá voda uzdravuje. Uzdravuje tá voda, ktorá má Kristovu milosť. Preto Cirkev nad vodou vzýva pôsobenie Ducha Svätého, «aby tí, čo v nej prijmú krst, boli pochovaní s Kristom v smrti a spolu s ním vstali z mŕtvych k nesmrteľnému životu».

Modlitba požehnania hovorí, že Boh pripravil vodu, «aby bola znamením krstu» a pripomína hlavné biblické predobrazy: nad vodami sa na počiatku vznášal Duch Boží, aby ju urobil zárodkom života; voda potopy značila koniec hriechu a začiatok nového života; cez vody Červeného mora sa Abrahámovi synovia vyslobodili z egyptského otroctva. Vo vzťahu k Ježišovi sa tu pripomína jeho krst v Jordáne, krv a voda, čo vyšli z jeho boku, ako aj na vyslanie učeníkov krstiť všetky národy v mene Najsvätejšej Trojice. V sile tejto pamäti žiadame Boha, aby na vodu krstiteľnice zoslal milosť Krista, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych. A tak sa táto voda mení na vodu, ktorá v sebe nesie silu Ducha Svätého.

Keď sme posvätili krstnú vodu, je potrebné pripraviť si srdce na pristúpenie ku krstu. To sa uskutočňuje zrieknutím sa zlého ducha a vyznaním viery - dvoma vzájomne úzko prepojenými úkonmi.

Ak žiadajú o krst dieťaťa rodičia, ktorí nie sú cirkevne sobášení, je to pre nich príležitosť hľadať spôsob, ako sa dostať k sviatostnému životu. Ak sa nemôžu cirkevne sobášiť, (pretože napr. po rozvode žijú v druhom manželstve), treba zistiť, ako vytvoria prostredie rastu vo viere pre svoje dieťa. Kódex kanonického práva hovorí, že krst možno udeliť dieťaťu vtedy, ak je zaručený rast dieťaťa v krstnej viere. Ak tento rast nie je zaručený, treba krst oddialiť na neskorší čas.

Ako vybaviť krst dieťaťa?

Rodičia si na farskom úrade dohodnú termín krstu. Na farský úrad je potrebné priniesť:

• rodný list dieťaťa
• cirkevný sobášny list rodičov
• krstné listy oboch krstných rodičov, ktoré nesmú byť staršie ako 3 mesiace a musia obsahovať poznámku o birmovke, príp. aj o cirkevnom sobáši. Požiadavky na krstného rodiča sú uvedené nižšie.

Ak rodičia nemajú cirkevný sobáš, potom predložia okrem rodného listu dieťaťa aj krstné listy krstných rodičov. Rodičov k cirkevnému sobášu nenútime, ani ho nekladieme ako podmienku pre pokrstenie dieťaťa. Rodičia k tomuto rozhodnutiu majú dozrieť sami.

Rodičia a krstní rodičia musia pred krstom absolvovať krstnú náuku. Na krst si prineste krstnú košieľku a sviecu. A samozrejme dieťa.

Požiadavky na krstného rodiča:

• dovŕšený 16-ty rok života
• pobirmovaný praktizujúci kresťan katolík
• má byť pre dieťa vzorom vo viere
• slobodný alebo cirkevne sobášený
• nemá byť otcom alebo matkou krsteného dieťaťa

Pred krstom odporúčame rodičom aj krstným rodičom prijať sviatosť zmierenia.

Krst dospelého

Ak máte záujem o krst, prihláste sa na farskom úrade. Príprava (katechumenát) trvá približne 1,5 roka. Krst sa udeľuje na Veľkonočnú vigíliu (Bielu sobotu). Zároveň Vám bude vyslúžená sviatosť birmovania a sviatosť Eucharistie (1. sväté prijímanie).

Krstné sľuby, ktoré si každý rok obnovujeme pri Veľkonočnej vigílii, musia znovu ožívať každý deň, aby nás krst „kristifikoval“ (pripodobňoval Kristovi, robil Kristom): nemusíme mať strach z tohto výrazu - krst nás „kristifikuje“.

Význam krstu jasne vystupuje do popredia z jeho slávenia, ktorému preto budeme venovať našu pozornosť. Uvažujúc nad gestami a slovami liturgie môžeme zaregistrovať milosť a záväzok tejto sviatosti, ktorú treba vždy znovu objavovať. Pripomíname si ju pri kropení svätenou vodou, ktoré sa môže konať v nedeľu na začiatku svätej omše, ako aj pri obnovovaní krstných sľubov počas Veľkonočnej vigílie.

Veď to, čo sa deje pri slávení krstu, vyvoláva duchovný dynamizmus, ktorý prechádza celým životom pokrstených; je to úvod procesu, ktorý dovoľuje, aby sme žili zjednotení s Kristom v Cirkvi. Ide teda o obnovenie záväzku, o lepšie chápanie daru, akým je krst a o pripomínanie si dňa nášho krstu.

Pri obrade privítania sa predovšetkým žiada meno kandidáta, pretože meno naznačuje totožnosť osoby. Keď sa predstavujeme, začíname hneď naším menom: „Volám sa tak a tak“, aby sme vyšli z anonymity. Anonym je ten, kto nemá meno. A tak, aby sme vyšli z anonymity, zaraz vyslovíme naše meno. Bez mena zostávame neznámymi, bez práv a povinností.

Krst iniciuje osobné povolanie žiť ako kresťania, ktoré sa bude rozvíjať po celý život. Predpokladá osobnú odpoveď, nie vypožičanú odinakiaľ systémom „skopíruj a prilep“. Kresťanský život je v skutočnosti utkávaný radom volaní a odpovedí: Boh v priebehu rokov neustále vyslovuje naše meno, dávajúc tisícorakými spôsobmi zaznievať svoje volanie, aby sme sa stali podobnými jeho Synovi Ježišovi. Meno je teda dôležité! Je veľmi dôležité!

Istotne, stať sa kresťanmi je darom pochádzajúcim zhora. Viera sa nedá kúpiť, avšak požiadať o ňu a prijať ju ako dar, to sa dá. „Pane, daruj mi dar viery“ - to je jedna pekná modlitba! „[Prosím], aby som mal vieru“ - aj to je dobrá modlitba. Treba o ňu prosiť ako o dar, avšak nedá sa kúpiť.

Evanjelium osvecuje kandidátov a vzbudzuje v nich priľnutie k viere: «Krst je totiž osobitným spôsobom „sviatosťou viery“, lebo je sviatostnou bránou do života viery». Keď sa katechumeni pri počúvaní Ježiša učia z jeho náuky a jeho skutkov, prežívajú skúsenosť Samaritánky smädnej po živej vode, slepca od narodenia, ktorého oči sa otvárajú svetlu, Lazára, ktorý vychádza z hrobu.

Posilnení Zmŕtvychvstalým Pánom, ktorý porazil knieža tohto sveta, aj my môžeme opakovať s vierou sv. Pavla: «Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje».

Aj v dnešnej dobe je dôležité nezabúdať na krst a jeho význam v živote kresťana. Pripomínajme si dátum nášho krstu a obnovujme si krstné sľuby, aby sme kráčali v novosti života a boli svedkami Krista vo svete.

Maličké Slovensko navštívil až trikrát - v rokoch 1991, 1995 a 2003. Prečo toľká pozornosť? Kde pramení jeho vrúcny vzťah ku Slovákom a Slovensku? Prečo do nás vkladal toľkú nádej? K hrobu tohto veľkého pápeža denne prichádzajú zástupy pútnikov. Zakaždým mi ostane vo vnútri niečo neurčité, jemné a zároveň hlboké. Sú to fakty každodenného života.

Svätý Otec Benedikt XVI. Koloseum, Rím, 6. apríla 2012Dňa 28. februára 2013, v deň, kedy sa Sv. Otec Benedikt XVI.

tags: #modlitba #za #krstnu #mamu