Pražské Jezuliatko je jedno z najznámejších zázračných milostivých zobrazení Ježiša na svete. Nachádza sa v kostole Panny Márie Víťaznej v karmelitánskom kláštore v Prahe.
Úcta k Jezuliatku sa zrodila v srdci sv. Terézie z Avily (+ 1582) a sv. Urodzená mladá madridská dáma Maria Maximiliana Manrique de Lara sa v r. 1556 chystala ako nevesta na cestu až do vzdialených Čiech. Jej ženíchom bol Vratislav z Pernštejna, diplomat v službách českého kráľa a nemeckého cisára Maximiliána II. Nevesta si od svojej rodiny odniesla okrem bohatého vena aj vzácny dar - malého Ježiška z dreva potiahnutého voskom. Soška mala ľúbeznú tvár a podľa španielského zvyku bola oblečená do skutočných šiat. Po príchode novomanželov do Prahy bolo Jezuliatko uchovávané a uctievané v Pernštejnskom paláci na Hradčanoch.
Napriek atmosfére protestantsky orientovaných Čiech viedla horlivo doňa Maria svoje deti ku katolíckej viere. Dve z jej dcér odišli do Madridu a tam vstúpili do kláštora bosých karmelitánok. Starostlivosť o Jezuliatko prevzala v Prahe po smrti doni Marie dcéra Polyxena. Keď v r. 1628 darovala sošku bosým karmelitánom v kostole Panny Márie Víťaznej v Prahe so slovami: „Šľachetní otcovia, odovzdávajúc vám túto sošku prinášam vám to, čo mi je najdrahšie.“
Pôvod a Popis Sošky
Socha z obdobia renesancie vysoká 47 centimetrov predstavuje Ježiša vo veku okolo troch rokov. Je dielom neznámeho umelca zo 16. storočia. Drevená socha je pokrytá farebným voskom. Jezuliatko pravou rukou žehná, v ľavej drží jablko s krížom, symbol vlády nad svetom.
Podľa historických prameňov plastika Pražského Jezuliatka pochádza zo Španielska. Vyrobili ju pravdepodobne v druhej polovici 16. Podľa iného prameňa sošku vlastnila sv. Terézia z Avily (1515 - 1582), ktorá šírila úctu k Dieťaťu Ježišovi po celom Španielsku.
Žiadna kópia zatiaľ nedokázala presne napodobniť špecifický výraz tváre originálu. Kučeravé blond vlasy mali pôvodne tmavú farbu. Dieťa Ježiš je oblečené v kráľovskom rúchu, pričom nohy sú bosé.
Soška má na dlani otvor, do ktorého sa pripevňuje jablko. Soška bývala v minulosti ozdobená drobnými šperkami, ktoré pochádzali z darov veriacich. Korunka, ktorá v súčasnosti zdobí Jezuliatko, bola vyrobená v rokoch 1810 až 1820. Okrem tejto korunky má Jezuliatko ešte jednu z roku 1767. Obe pochádzajú z dielní pražských zlatníkov.
V roku 1630 boli bratia nútení opustiť Prahu. Vrátili sa späť o sedem rokov neskôr. Vo vyplienenom konvente našiel o. Cyril od Matky Božej poškodenú sošku Jezuliatka. Sochu našiel, no s bolesťou zistil, že má zlomené obe ruky. Znova ju umiestnil do noviciátskej kaplnky. Potom karmelitáni umiestnili Jezuliatko v kostole Panny Márie Víťaznej.
Malý Ježiš žehnal kláštor, miestnych obyvateľov i celú Prahu. Pripisujú sa mu zázračné uzdravenia a tiež okrem iného aj záchrana Prahy počas obliehania Švédmi v roku 1639.
Úcta k soške Božieho Dieťaťa sa rozšírila po celom kráľovstve - medzi jej ctiteľov patril aj sám cisár Ferdinand III. Vznešené dámy začali milostivé pražské Jezuliatko obdarovávať klenotmi a novými, vyšívanými šatami. Bol to prejav lásky a zároveň vďačnosti za milosti na príhovor tohoto Jezuliatka.
Takisto za panovania Márie Terézie sa Jezuliatko tešilo veľkej úcte verejnosti - v r. 1776 bol pre sošku na pravej stene chrámu vybudovaný nový oltár v štýle viedenského rokoka. Neskôr však prichádza smutná historická kapitola - Jozefom II. Je kláštor zrušený a karmelitáni sú nútení znova z Prahy odísť. Spravovanie kostola preberá Rád Maltézskych rytierov, avšak kvôli nedostatku finančných prostriedkov celý objekt chátral.
V r. 1889 založil o. V Čechách vyvolali novú vlnu horlivej úcty až oslavy v r. 1928 pri príležitosti 300. výročia darovania milostivej sošky karmelitánom. Ich Rád sa však do Prahy vrátil až po novembrovej revolúcii v r. Starostlivosť o milostivé Jezuliatko je v tejto dobe zverená našim sestrám, ktoré slúžia v kostole Panny Márie Víťaznej od r. O. Anzelm Gądek pri zakladaní našej Kongregácie sestier karmelitánok Dieťaťa Ježiša hovoril, že našim hlavným zakladateľom je samé Božie Dieťa. Po celý svoj život mal k Nemu veľkú úctu, ktorú rozširoval aj zakladaním Bractiev Dieťaťa Ježiša.
V súčasnosti sa socha Pražského Jezuliatka nachádza v strede chrámu na bočnom oltári vpravo. Strieborná skrinku pre plastiku zhotovil pražský zlatník Jan Pakeni (1694 - 1760).
Úloha meniť šaty Pražského Jezuliatka patrí ženskej reholi - Karmelitánkam Dieťaťa Ježiša. Jezuliatko je prezliekané do odevov farby príslušného liturgického obdobia.
Jezuliatko je prezliekanie do odevov farby príslušného liturgického obdobia, ktoré sa riadia podľa cirkevného kalendára. Všeobecne sa používajú štyri základné farby:
- Biela je farba slávnostná, značí čistotu a svätosť, používa sa počas veľkonočných a vianočných sviatkov.
- Červená je farba krvi a ohňa, kráľovská, používa sa pre Svätý týždeň, Svätodušné sviatky a sviatky sv. Kríža.
- Fialová symbolizuje pokánie, používa sa pre obdobie pôstne a adventné.
- Zelená je farba života a nádeje a používa sa pre medziobdobie.
Aj cisárovná Mária Terézia darovala v roku 1754 Jezuliatku vlastnoručne vyšívané šaty.
Úloha prezliekať Ježiška je zverený karmelitkám Dieťaťa Ježiša, ktoré pomáhajú karmelitánom starať sa o toto pútnické miesto.
Pražské Jezuliatko
Úcta k Pražskému Jezuliatku
Úcta k svätému Dieťaťu Ježišovi je pritom v katolíckej spiritualite dlhoročnou tradíciou. Raní cirkevní otcovia svätý Atanáz a svätý Hieroným požívali osobitnú úctu k Dieťaťu Ježišovi. Aj niektorí neskorší svätci - vrátane svätého Bernarda z Clairvaux, svätej Terézie od Dieťaťa Ježiša, svätého Františka z Assisi, svätého Antona Paduánskeho a svätej Terézie z Avily - pomohli spopularizovať túto pobožnosť k svätému Dieťaťu.
Svätá Terézia z Avily dokonca cestovala s vlastnou sochou svätého Dieťaťa, keď navštevovala iné kláštory.
Pobožnosť k Pražskému Jezuliatku vznikla v polovici 16. storočia. V roku 1556 sa Maria Manrique de Lara y Mendoza zo Španielska vydala za českého šľachtica Vratislava II. z Pernštejna. Do Česka si so sebou priniesla sošku svätého Dieťaťa a v roku 1587 ju darovala ako svadobný dar svojej dcére Polyxene Lobkowitzovej.
Milostivá soška bola najprv vystavená v Talmberskej kaplnke hneď vľavo od vchodu do kostola. Úcta k soške Božieho Dieťaťa sa rozšírila po celom kráľovstve.
Do chrámu denne prichádzajú veriaci i turisti z mnohých krajín sveta. Denne sa pred ním modlia ľudia z niekoľkých zemí sveta.
V roku 1631 obsadili Prahu vojská drancujúcich Sasov. Karmelitáni z kláštora museli utiecť. V roku 1637 sa karmelitáni znovu vrátili do Prahy. Soška bola opravená a neskôr jej bolo pripisované zázračné uzdravenie a okrem iného aj záchrana Prahy pri obliehaní Švédmi roku 1639.
Ani obdobie komunistickej diktatúry nezabránilo tomu, že do Prahy prúdili davy pútnikov z celého sveta.
Úcte ľudí je v kostole Panny Márie Víťaznej na Malej Strane vystavená soška malého Ježíška. Soška predstavuje malé dieťa, oblečené v dlhej košieľke. Pravicou Ježiško žehná, zatiaľ čo ľavica drží zemský globus zavŕšený krížom.
Pražské Jezuliatko pochádza zo Španielska, niekedy z polovice 16. storočia. Podľa legendy sa Ježiško ukázal istému mníchovi a ten ho podľa jeho podoby vymodeloval.
Po celý svoj život mal k Nemu veľkú úctu, ktorú rozširoval aj zakladaním Bractiev Dieťaťa Ježiša. Chcete si vyskúšať či funguje modlitba k Pražskému Jezuliatku? A neviete ako sa modliť, ale máte problém, ťažkosť, chorobu? Aj takéto služby naše sestry a bratia v Kristovi robia, stačí ak napíšte problém a s dôverou budete očakávať výsledok.
Prior Karmelitánskeho kláštora Peter Šleich uvádza, že až 90% návštevníkov sú cudzinci a len 10% sú Česi. Taktiež prior uvádza, že Pražské Jezuliatko je vo svete tak známe, ako napríklad Lurdy.
Ak sa chystáte do Prahy a chceli by ste Pražské Jezuliatko navštíviť, určite neváhajte. Je to vzácne miesto. Možno tam zažijete neobvyklé vyslyšanie aj vy.
Zázraky a Svedectvá
Objavte príbeh Pražského Jezuliatka
Viackrát sme počuli a možno aj vyslovili slová: pod lampou býva najväčšia tma. Ak tento výrok použijeme ohľadom Pražského Jezuliatka, bude to celkom oprávnené. Pritom na nás stále čaká a koná… áno, aj dnes koná zázraky! Je to taký zvláštny paradox. Do Prahy, zvlášť k Panne Márii Víťaznej, prichádzajú tisícky pútnikov z mnohých, neraz veľmi vzdialených krajín, aby navštívili najmä Pražské Jezuliatko. Vo svete sa šíri úcta k Jezuliatku - stavajú sa kostoly, usporadúvajú sa púte.
Niektorým možno príde zvláštne modliť sa pri nejakej voskovej soške a uctievať Ježiška ako dieťa - akoby to bolo pod úroveň dospelého kresťana. To ale nie je jediný dôvod, ktorý by nás mal presvedčiť, aby sme takýmto spôsobom začali uctievať Pána Ježiša. Príčinou je samotné nebo. Svedčí o tom množstvo vyslyšaných modlitieb, zverených Ježišovi Kristovi práve týmto spôsobom. Nie sú to žiadne staré svedectvá, ale čerstvé, riadne zdokumentované, doložené a preskúmané zázraky. Prečo ale prevažujú svedectvá cudzincov?
Mauro Stenico a Gloria Faccini z talianskeho mesta Fornace pricestovali do Prahy k Pražskému Jezuliatku 30. marca 2019. Podelili sa so svojím svedectvom: „Náš otec Marco bol po zástave srdca od 17. februára v kóme. Po 43 dňoch sa na Veľkonočný pondelok z kómy prebudil - navzdory očakávaniam lekárov. Bol duševne celkom v poriadku! Všetko to pripisujeme našej modlitbe k Jezuliatku.
Pani Carmen Isabel Olivencia Petiton priletela v máji 2009 s celou svojou rodinou do Prahy až zo San Juan v Portoriku. Prišla sa poďakovať. Osemnásťročnej Carmen diagnostikovali endometriózu. Viackrát ju operovali, ale napriek tomu nemohla mať deti. „V júli 1998 som s manželom navštívila Kostol Panny Márie Víťaznej. Po mesiaci urobilo Jezuliatko zázrak!
Giuseppe Zacco z Milána a jeho manželka sa prišli Pražskému Jezuliatku znovu poďakovať 6. júla 2019. V ten deň bolo totiž desiate výročie mimoriadneho uzdravenia ich pravnučky. Pán Giuseppe rozprával: „Ja, moja žena Maria a naša dcéra Roberta sme tu, aby sme poďakovali Jezuliatku. 6.
Návšteva Pápeža Benedikta XVI.
Veľmi dôležitejšou udalosťou bola návšteva pápeža Benedikta XVI. v roku 2009, ktorý ako dar priniesol Jezuliatku zlatú korunku. Pápežove kroky smerovali priamo z letiska ku Jezuliatku.
Korunku, ktorú daroval Pražskému Jezuliatku pápež Benedikt XVI., zdobí osem mušlí, ktoré sú symbolom sv. Augustína. Pod krížikom korunky je nápis s dátumom pápežovho daru.
Pápež Benedikt XVI. si na úvod svojej návštevy Česka uctil svetoznámu sošku Pražského Jezuliatka, na ktoré sa ľudia obracajú so žiadosťami o vypočutie svojich prosieb. Pápež Jezuliatku do Malostranského kostola Panny Márie Víťaznej priniesol novú zlatú korunku.
Korunka patrí popri obliekaní do oblečkov k tradícii Jezuliatka. Tá, ktorá ho v súčasnosti zdobí, bola vyrobená v rokoch 1810 až 1820. Okrem nej má ešte jednu z roku 1767. Obe pochádzajú z dielní pražských zlatníkov. Je pozlátená, vyrobená je zo striebra a následne ručne vyleštená achátom. Obohatili ju aj pravé perly a granáty.
Šaty Pražského Jezuliatka