História evanjelického kostola vo Veľkom Slavkove

Veľký Slavkov, podtatranská obec, bol osídlený nepretržite od eneolitu. Archeologická lokalita na ostrovnom pahorku Burich prezrádza, že kedysi ležala obec severnejšie, bližšie k Tatrám. Najstaršia zmienka o obci pochádza z roku 1251, kedy jej obyvatelia patrili Turčianskemu konventu a ako Nemci sa usadili na mieste terajšej obce. Kedysi prevažne nemecká obec - Grosschlagendorf - Veľký Slavkov je dnes modernou obcou a svojou polohou sa stáva ideálnym východiskom pre návštevníkov Vysokých Tatier.

Vráťme sa preto do obdobia starých roztrúsených chalúp, kde ľudia chudobne žili. Je to pripomenutie ťažkého života ľudí pod Tatrami. Je obdivuhodné ako dokázali prežiť bez ohľadu na národnosť.

Erb obce Veľký Slavkov

Reformácia a evanjelická cirkev na Spiši

Vystúpenie Martina Luthera proti predávaniu odpustkov bolo známe v Uhorsku už koncom roka 1518. Na vnútorný cirkevný život v Uhorsku mala veľký vplyv bitka pri Moháči (1526). Nižší klérus bol vychovávaný na viedenskej, pražskej a krakovskej univerzite, na ktorej boli rozšírené myšlienky protestantizmu.

Evanjelická cirkev na Spiši mala zvláštne postavenie v rámci celého Uhorska. Prevažne nemecký Spiš sa stal jednou z kolísok evanjelického náboženstva. Pôdu pre reformáciu pripravili husitské a neskôr bratrícke vojská, ktoré pôsobili na Spiši v 15. storočí. Šírenie reformačných myšlienok podporil na Spiši rozšírený obchod s nemeckými mestami, no aj študenti, ktorí študovali napr. vo Wittenbergu. Počiatky reformácie môžeme na Spiši spojiť aj s Poľskom, kde pôsobili okrem iného zakladatelia protestantizmu Juraj Leudischer a Ondrej Fischer.

V ideovej oblasti dominovali kráľovské mestá Levoča a Kežmarok. Napr. v roku 1544 sa stal luteránom senior bratstva Juraj Moller pod vplyvom Sedmohradčana Bartolomeja Bognera. Z augburského vyznania vychádzalo vierovyznanie piatich miest (Košice, Levoča, Bardejov, Prešov a Sabinov) - Confessio Christianae doctrinae quinque regiarum liberarumque civitatum in Hungaria superiore, Cassovie, Leutschoviae, Bartphae, Epperiessini, ac Cibinii (známe ako Confessio Pentapolitana), zostavené v roku 1549 v Bardejove Leonardom Stöckelom.

Práve v tomto období tu „zápasili“ nielen dve ideové línie, ktoré vo svojom počiatku neboli ešte také vyhrotené a odlišné, ale práve v tejto oblasti sa stretávali dva štátne a finančno-hospodárske záujmy - uhorský a poľský. Uhorský kráľ Ferdinand I. poslal 3. novembra 1551 z Viedne kňazom zálohovaných miest nasledovný prípis: „Bolo nám oznámené, že maršálek poľského kráľovstva pod ťažkým trestom vám prikázal, aby ste mu odovzdali z tamojších kostolov zlaté a strieborné predmety. I keď sme už písali v tej veci poľskému kráľovi a menovanému maršálkovi, prísne Vám prikazujeme a ukladáme, že ak by menovaný maršálek i naďalej požadoval tieto veci, v žiadnom prípade mu ich nesmiete dať. Musíte ich zachovať pre bohoslužobné ciele. Lebo hoci sú tieto mestá titulom zálohu v držbe poľského kráľa a jeho úradníkov, čo do svetskej právomoci, sú majetkom naším a našej uhorskej koruny. Okrem toho v týchto mestách nebolo nič dané z cirkevnej právomoci ani čokoľvek z tamojších kostolov.

Na Spiši sa tieto udalosti prejavili nasledovne. Farár Marek, pochádzajúci zo Sliezska, musel odísť zo Spišskej Soboty, pravdepodobne kvôli šíreniu novej náuky. Na faru v Spišskej Sobote nastúpil bývalý mlynický farár Tomáš. Mlyničania povolali k sebe farára Marka. Keď to neprijal, obrátili sa na farára Sixta z Matejoviec, ktorý tiež ponuku odmietol. Funkciu neprijal ani matejovský altarista Pavol. O uprázdnené miesto sa uchádzal Juraj Leudischer podporovaný kapitánom Spišského hradu Jurajom Pauschnerom, keďže Mlynica patrila k Spišskému hradnému panstvu a aj do Bratstva 24 kráľovských farárov. Proti tomu protestoval farár z Popradu Anton Topercer, zo Spišskej Soboty Tomáš a z Veľkej Krištof. Prepošt ich poveril vyšetrením celej záležitosti. Napriek odporu Leudischer v Mlynici zostal a odtiaľ šíril reformačné myšlienky.

Na základe viacerých prameňov môžeme za prvých evanjelických kňazov považovať nižšie uvedených farárov. Spomenuli sme už Ľubicu, kde Tomáš Preissner v roku 1520 čítal 95 Lutherových článkov. V Strážach pôsobil jeden zo zakladateľov evanjelickej cirkvi Juraj Leudischer (1527 a 1542). Ako prvý evanjelický farár sa tu však uvádza Servác Botzdorfer (1566). V Tvarožnej bol prvým farárom Ondrej (Andreas) v roku 1543, vo Vrbove senior Laurentius Buchwald z Nisy v Sliezsku v rokoch 1545 - 1565, v Poprade senior Anton Topercer (1545 - 1565).

V Spišskej Sobote bol prvým evanjelickým farárom Anton Philadelphus (1552), v Matejovciach Sixtus de Bothizy (1543), vo Veľkej Juraj Filker (Stephany) (1552). V Ľubici od roku 1542 a v Spišskej Novej Vsi (1548 - 1555) pôsobil opäť Juraj Leudischer (Leutschau), v Spišských Vlachoch do roku 1549 Thomas, v Spišskom Podhradí v roku 1534 Ondrej Fischer (Vischer) a v Ruskinovciach v roku 1547 Baltazár Mattiasch.

V Spišskej Belej v rokoch 1545 - 1557 (1558?) kázal odchovanec krakovskej akadémie Vavrinec (Laurentius) Serpilius Quendel. Pri šírení nových myšlienok mu bol nápomocný poľský spišský starosta Mikuláš Maciejowski, ktorý viedol úrad v rokoch 1564 - 1574. V Spišskom Podhradí pôsobil poľský doktor teológie Damian Graff (1547) a potom pastor Matej, syn Antona (1551). V čase pôsobenia starostu Petra Kmitu ml. vydal ostrihomský arcibiskup Mikuláš Oláh 30. decembra 1553 zákaz kňazom v spomenutých mestách dávať poľským starostom protizákonné dávky obilia a krmovín, ktoré od nich vymáhali. Napriek tomu o rok neskôr kapitán Ľubovnianskeho hradu Jakub Lopnicki zhabal kňazom zálohovaných miest polovicu desiatku.

V Spišskej Belej sa 1. júna 1557 stretli farári 13 miest, aby rokovali o týchto nesmierne ťažkých podmienkach. Arcibiskup Mikuláš Oláh dal 20. novembra 1557 znova príkaz kňazom zálohovaných miest, aby ľubovnianskemu starostovi nedávali polovicu desiatku ani protiprávne vymáhané dávky a aby sa nedali ani násilím, ani lsťou odtrhnúť od cirkevnej právomoci ostrihomského arcibiskupa. 25. novembra toho istého roku arcibiskup protestoval u poľského kráľa Žigmunda II. Augusta.

V roku 1565 luterán a starosta Mikuláš Maciejowski zhromaždil na Ľubovnianskom hrade farárov 13 miest, aby ich podporil v evanjelickom cítení, a zároveň im oznámil, že nebude tolerovať pápežských prívržencov. 26. októbra 1569 sa domáhal, aby náuka hlásaná v evanjelický zboroch bola rovnaká. Krátko nato vo všetkých zálohovaných mestách zakázal katolícke bohoslužby. Paradoxne evanjelickým kňazom neponúkol výrazné úľavy. Tí museli každoročne dodávať na Ľubovniansky hrad veľké množstvo obilia ako tzv. koledu. Keď sa na to sťažovali, starosta im pohrozil, že na všetky fary zálohovaných miest dosadí jezuitov. Farári sa zľakli a ostatné dane odvádzali bez námietok. Akoby to nestačilo, Mikuláš Maciejowski poslal všetky kone z Ľubovnianskeho hradu i so sluhami na celú zimu na jednotlivé fary zálohovaných miest, ktoré ich museli zadarmo stravovať.

Pod vplyvom slovenských miest sa evanjelické náboženstvo rozšírilo v susednom poľskom Podhorí - v Krosne, Gorliciach a pod. Kvôli mnohým prekážkam sa evanjelické náboženstvo šírilo spočiatku pomerne pomaly. Pozoruhodný je prípad evanjelického duchovného v Ľubici Valenta Hortensia, rodáka zo Starej Ľubovne, ktorý pôsobil ako katolícky farár v Krakove, neskôr v Spišskej Belej. Potom prešiel na stranu reformácie a od roku 1572 už pôsobil v Ľubici. V roku 1581 bol zvolený za seniora Bratstva farárov 24 spišských miest a v tejto funkcii pôsobil až do 15. novembra 1585.

Najstaršou samosprávnou evanjelickou cirkevnou organizáciou sa v Uhorsku stalo Bratstvo farárov 24 spišských miest, ktoré sa evanjelickým stalo v roku 1544. Bratstvo, ktorého vznik siahal do 13. storočia, sa spočiatku bránilo novinkám. Prepošt Ján Horvát (Horváth) z Lomnice (1511 - 1544), i keď neskôr sám prestúpil na protestantizmus, vydal proti nemu veľmi ostré nariadenia. V roku 1543 sa Bratstvo dovolávalo Ferdinandovej pomoci na záchranu katolíckej viery proti „nehodnému“ Jánovi Horvátovi, ktorého protikatolícke konanie bolo údajne jedným z dôvodov prestúpenia Bratstva na evanjelické náboženstvo v roku 1544.

Drevený artikulárny kostol v Kežmarku

Veľký Slavkov po druhej svetovej vojne

Po oslobodení obce 28. januára 1945 začala písať nová história. Po oslobodení obce Veľký Slavkov začala písať nová história. Po oslobodení obce 28. Veľký Slavkov začala písať nová história.

Po prechode fronty ostalo v obci už len 99 pôvodných rodín. Podľa § 5 nariadenia č. 33/45 Zb. sa konfiškoval majetok Nemcov a Maďarov, ktorí sa aktívne zúčastnili na prenasledovaní Čechov a Slovákov, alebo ktorí sa hlásili k myšlienkam iredenty a fašizmu. Taktiež sa konfiškoval majetok osôb, ktoré boli počas vojny odsúdené za zradcovstvo, kolaborantstvo a za ohrozenie bezpečnosti ČSR, ako aj majetok právnických osôb, ktoré boli založené na základe nemeckého alebo maďarského práva. Toto nariadenie sa dotklo aj nášho spišské nemecké obyvateľstvo určené do odsunu.

Po oslobodení obce 28. Veľký Slavkov začala písať nová história. Po vojne sa niesol v budovateľskom duchu. Dňa 5. mája 1945 v Košiciach konalo zasadnutie prvej povojnovej čsl. vlády, ktorá vyhlásila tzv. Košický vládny program.

Po vojne sa niesol v budovateľskom duchu. Po oslobodení obce 28. Obec začala písať novú história. Hospodárska obnova obce po II. svetovej vojne sa zabezpečovala obecné zdroje z kroník. Hospodárska obnova obce po II. svetovej vojne sa zabezpečovala obecné zdroje z kroník.

Po skončení II. svetovej vojny nastala nová éra života obce. Po skončení II. svetovej vojny nastala nová éra života obce. Po skončení II. svetovej vojny nastala úplne nová éra života obce.

Podľa § 5 nariadenia č. 33/45 Zb. sa konfiškoval majetok Nemcov a Maďarov, ktorí sa aktívne zúčastnili na prenasledovaní Čechov a Slovákov, alebo ktorí sa hlásili k myšlienkam iredenty a fašizmu. Taktiež sa konfiškoval majetok osôb, ktoré boli počas vojny odsúdené za zradcovstvo, kolaborantstvo a za ohrozenie bezpečnosti ČSR, ako aj majetok právnických osôb, ktoré boli založené na základe nemeckého alebo maďarského práva. Toto nariadenie sa dotklo aj nášho spišské nemecké obyvateľstvo určené do odsunu. toto nariadenie sa dotklo aj nášho spišské nemecké obyvateľstvo určené do odsunu. sa konfiškoval majetok Nemcov a Maďarov, ktorí sa aktívne zúčastnili na prenasledovaní Čechov a Slovákov, alebo ktorí sa hlásili k myšlienkam iredenty a fašizmu.

V telocvični boli povybíjané okná, preto tam bola zima. V škole zberný tábor predstavoval skôr provizórne väzenie. Ľudia z táborov chodili na nútené práce. Ľudia z táborov chodili na nútené práce. Ľudia z táborov chodili na nútené práce. s roľami, lúkami.

Dňa 28.1.1955 sa konala oslava 10. výročia oslobodenia spod fašistického jarma. Na prítomných prehovorila Emília Herichová, v ktorom privítala účastníkov tohto podujatia. Dňa 28.1.1955 sa konala oslava 10. výročia oslobodenia spod fašistického jarma. Na prítomných prehovorila Emília Herichová, v ktorom privítala účastníkov tohto podujatia. Dňa 28.1.1955 sa konala oslava 10. výročia oslobodenia spod fašistického jarma. Na prítomných prehovorila Emília Herichová, v ktorom privítala účastníkov tohto podujatia.

Rok 1945 znamená nový život. Deň 28.1.1955 znamenal a znamená Sovietsky sväz. Deň 28.1.1955 znamenal a znamená Sovietsky sväz. Deň 28.1.1955 znamenal a znamená Sovietsky sväz. Dňa 28.1.1955 sa konala oslava 10. výročia oslobodenia spod fašistického jarma. Na prítomných prehovorila Emília Herichová, v ktorom privítala účastníkov tohto podujatia.

Za ONV boli prítomní dvaja delegáti a za MNV 15 jeho funkcionárov včetne poslancov. 8. mája 1955 bola založená kronika obce. Za ONV boli prítomní dvaja delegáti a za MNV 15 jeho funkcionárov včetne poslancov. 8. mája 1955 bola založená kronika obce. Za ONV boli prítomní dvaja delegáti a za MNV 15 jeho funkcionárov včetne poslancov. 8. mája 1955 bola založená kronika obce.

Tabuľka: Prehľad kostolov v Poprade a okolí

tags: #evanjelicky #kostol #velky #slavkov #188