V nasledujúcom texte sa zameriame na evanjelické kostoly v tomto regióne, pričom zvláštnu pozornosť venujeme jednému z nich, ktorý sa nachádza v obci Zelené, dnes už časti Poltára. Práve tu, neďaleko kamenného tureckého mosta zo 16. storočia, stojí nenápadný klasicistický evanjelický kostol s pozoruhodnou históriou.
Letecký pohľad na evanjelický kostol v Zelenom v pozadí Poltár, časť. Zelené
Evanjelické klasicistické tolerančné kostoly
Evanjelické klasicistické tolerančné kostoly sú významnou súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska. Tieto kostoly boli postavené v období tolerancie, ktorá nastala po vydaní Tolerančného patentu cisárom Jozefom II. v roku 1781. Patent zaručoval náboženskú slobodu a umožnil evanjelikom stavať si vlastné chrámy, hoci za určitých obmedzených podmienok.
Architektúra tolerančných kostolov
Tolerančné kostoly sa vyznačovali určitými špecifikami. Nemohli mať vežu a vchod musel byť z ulice. Napriek týmto obmedzeniam si evanjelici dokázali postaviť chrámy, ktoré boli architektonicky hodnotné a dodnes svedčia o ich viere a odhodlaní.
Klasicistický kostol postavený ako tolerančný v rokoch 1784 - 1785, mohutnou empírovou vežou ho doplnili v roku 1834. Je to pozdĺžna trojpriestorová stavba so širokou ústrednou sieňou, zaklenutou krížovou klenbou na pásoch a dvoma užšími priestormi s pruskou klenbou. Po troch stranách spojeného priestoru je protestantská empora. Mohutná hranolová veža v trojstupňovej výstavbe je v strednej časti členená pilastrami a štítmi.
Exteriér kostola bol počas stavby veže, vyrastajúcej zo štítového priečelia, prefasádovaný v neoklasicistickom štýle. Sieňový priestor klasicistickej stavby s polkruhovým oltárnym uzáverom má fabiónový strop, steny interiéru sú členené plochými pilastrami so štylizovanou hlavicou.
Je to sieňový priestor so segmentovo zakončeným oltárnym uzáverom a mohutnou predstavanou vežou. Interiér zaklenutý pruskými klenbami má murovanú protestantskú emporu stojacu na stĺpoch. Fasády sú členené lizénovým rámovaním. Veža členená pilastrami je zakončená klasicistickou zvonovitou strechou, ktorá dosadá na terčíkovú podstrešnú rímsu.
Interiér kostolov
Oltár je klasicistický so stĺpovou architektúrou a ústredným obrazom Ukrižovania z čias stavby kostola. Kazateľnica a krstiteľnica sú klasicistické, z konca 18. storočia. Oltár a kazateľnica sú z roku 1785 v retardovanom rokokovom slohu s bohatým vyrezávaním od miestneho rezbára J. Reisigera. Na oltári je ústredný obraz Ukrižovaného a oválny nadstavbový obraz Nanebovstúpenia.
Oltár v kostole je rokokovo - klasicistický s obrazom Krista v Getsemanskej záhrade.
Oltár je klasicistický z polovice 19. storočia, uprostred má obraz Kristus v Getsemanskej záhrade od V. Kissa z roku 1852. Klasicistická kazateľnica pochádza z 19. storočia. Zvon vo veži je z roku 1789.
História evanjelického kostola v Zelenom
V Zelenom sa k Lutherovej reformácii prihlásili už koncom 16. storočia a udržali sa aj v dobe protireformácie. Miestni evanjelici však dlho nemali vlastný kostol.
Evanjelický kostol v Zelenom z roku 1835. Kostol dal postaviť František Tihányi. Okrem výstavby chrámového objektu sa postaral aj o interiér (oltár, kazateľnicu, 4 svietniky, krásny organ so 6 mutáciami) a to všetko venoval na pamiatku svojej manželky Márie Tihányiovej.
Miestnym zemepánom v Zelenom bol v tridsiatych rokoch 19. storočia František Tihanyi de Ebeck, ktorý bol katolík. Mal manželku Annu, ktorú veľmi ľúbil a tá bola evanjelička. Hoci krížne manželstvá v tej dobe neboli bežnou vecou, ich vzťah bol príkladný. Jediným tieňom bolo, že dlhšie nemohli mať vlastného potomka. František preto zložil sľub, že ak mu milovaná manželka porodí vytúžené dieťa, dá evanjelikom postaviť kostol. Po čase Anna otehotnela, veci však nedopadli tak, ako všetci dúfali. Anna zomrela pri pôrode. František bol zdrvený žiaľom, no napriek tomu daný sľub splnil.
V rokoch 1837 - 1845 dal postaviť neveľký klasicistický tolerančný kostol bez veže a spolu s ním venoval aj vnútorné zariadenie.
Architektúra a interiér kostola
Na okraji obce Zelené, ktorá je už nejakú dobu časťou Poltára, neďaleko kamenného tureckého mosta zo 16. storočia, stojí klasicistický evanjelický kostol.
Peštianski sochári vytvorili z bieleho kameňa unikátne umelecké dielo pozostávajúce z troch ľudských postáv a zo sochy strážneho leva.
Jeho najzvláštnejšou súčasťou, ktorá nemá v slovenských kostoloch obdobu, je zvláštne súsošie z bieleho mramoru s epitafom, zhotovené v Budapešti. Tvoria ho tri smútiace ženské postavy a v popredí je socha leva. Chovali ho v pánovom kaštieli a údajne od žiaľu za paňou, ktorú mal veľmi rád, odmietol po jej smrti prijímať potravu a uhynul.
Podľa cirkevnej kroniky bol použitý stavebný materiál z bývalého zaniknutého kostola v polohe Kostolisko, čo potvrdil architektonický prieskum súčasného kostola v roku 1967. Vtedy sa zistilo, že v múroch dnešného kostola sa nachádzajú zamurované architektonické články z 15. storočia.
Ak pôjdete okolo, zastavte sa. Kamenný turecký most aj kostolík so súsoším za to stoja.
Kamenný most v Zelenom
Most cestný v Zelenom Je postavený cez rieku Ipeľ. V 17. storočí postavili Turci Most, ktorý časom schátral a bol rozobratý. Začiatkom 19. storočia sa na výstavbu mosta použili kamene z pôvodného, preto sa v literatúre uvádza ak stredoveký a považuje sa za tretí najstarší zachovaný most tohto druhu na Slovensku a je chránená kultúrna technická pamiatka.
Máme tu unikát. Slovenský unikát.
Tabuľka významných udalostí
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1781 | Vydanie Tolerančného patentu Jozefom II. |
Wooden Churches of the Slovak part of the Carpathian ... (UNESCO/NHK)
tags: #evanjelicky #kostol #zelene #foto