Druhá pôstna nedeľa nám predstavuje jednu z najkrajších a najzjavnejších stránok Svätého písma: Ježišovo premenenie. Na vysokej hore Pán ukázal svoju slávu trom najbližším učeníkom, aby ich pripravil na blížiace sa Umučenie. Naplnilo sa tak ohlásenie, ktoré zaznelo niekoľko dní predtým: „Veru, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia Božie kráľovstvo“ (Lk 9, 27).
Evanjelium (Lk 9, 28b-36) hovorí: „Ježiš vzal so sebou Petra, Jána a Jakuba a vystúpil na vrch modliť sa. Ako sa modlil, zmenil sa vzhľad jeho tváre a jeho odev zažiaril belobou. A hľa, rozprávali sa s ním dvaja muži - boli to Mojžiš a Eliáš. Zjavili sa v sláve a hovorili o jeho odchode, ktorý sa mal uskutočniť v Jeruzaleme. Petra a tých, čo boli s ním, premohol spánok. A keď sa prebudili, videli jeho slávu a tých dvoch mužov, čo s ním stáli. Keď od neho odchádzali, povedal Peter Ježišovi: „Učiteľ, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Nevedel, čo hovorí. Kým toto hovoril, utvoril sa oblak a zahalil ich. Keď vstúpili do oblaku, zmocnil sa ich strach. A z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho!“ A kým hlas doznel, ostal Ježiš sám. Oni zmĺkli a v tých dňoch nehovorili nikomu o tom, čo videli.“
Premenenie Pána na hore Tábor. Zdroj: Wikimedia Commons
Teologický Význam Premenenia
Toto „anticipované veľkonočné zjavenie“, ako ho nazýva pápež František, presahuje bariéry času a priestoru a je nabité teologickým významom. Apoštol Peter vysvetlil prvým kresťanom: „Veď sme nesledovali vymyslené bájky, keď sme vás oboznámili s mocou a príchodom nášho Pána Ježiša Krista, ale sami sme boli očitými svedkami jeho veleby. On dostal od Boha Otca česť a slávu, keď mu z velebnej slávy zaznel hlas: Toto je môj Syn, môj milovaný, v ktorom mám zaľúbenie. A tento hlas sme my počuli; zaznel z neba, keď sme boli s ním na svätom vrchu“ (2 Pt 1,16-18).
Lukáš zámerne zdôrazňuje, že sa to všetko stalo, „kým sa Ježiš modlil“.
V Biblii hora predstavuje blízkosť k Bohu. Práve tam mali Mojžiš a Eliáš dôverné rozhovory s Pánom (porov. Ex 24 a 1 Kr 19). Obe postavy sa teraz zjavujú slávne a rozprávajú sa s Ježišom o svojom odchode (exode) v Jeruzaleme. Predstavujú Zákon a Prorokov, ktorí ohlasujú tajomstvo Mesiášovho umučenia a zmŕtvychvstania, ako to zmŕtvychvstalý Ježiš vysvetlí emauzským učeníkom (porov. Lk 24, 1 a nasl.). Úryvok tiež zjavuje „celú Trojicu: Otca v hlase, Syna v človeku, Ducha v jasnom oblaku“.
Najdôležitejšie učenie je však zhustené vo výzve hlasu týkajúcej sa Ježiša: „Počúvajte ho“. Mojžiš ohlásil, že Boh vzbudí proroka, ktorý bude ako on, ktorého bude počuť (porov. Dt 18, 15). Hlas teda predstavuje nového Mojžiša: Syna, ktorý nám s autoritou zjavuje Otca a ktorého musíme počúvať.
Ježiš, ktorý neprišiel Zákon a Prorokov zrušiť, ale naplniť (porov. Mt 5,17), bol nimi ohlasovaný a teraz mu vydávajú svedectvo ako tomu, kto je naplnením všetkých Božích prisľúbení.
Od nás, ktorí hľadíme na toto tajomstvo, sa žiada iba prijatie Otcovho hlasu, ktorý implicitne vyhlasuje Ježiša za svoje Slovo: „Toto je môj milovaný Syn, milujte ho, počúvajte ho!“
Úvod AktualityO nás Róbert Lapko - moderátorJán DolnýLukáš DurkajJuraj FeníkMatúš ImrichPeter JuhásSpoluprácaŠkola jazykov Biblie LŠJB 2012LŠJB 2013LŠJB 2014LŠJB 2015LŠJB 2016LŠJB 2017LŠJB 2018LŠJB 2019LŠJB 2020LŠJB 2021LŠJB 2022ŠJB 2023ŠJB 2024Škola jazykov Biblie 2025Celoživotné štúdium Biblie Ježišova smrť v Jánovom evanjeliuNarodenie Krista podľa LukášaNarodenie Krista podľa MatúšaPosledná večera a Ježišova rozlúčkaEvanjeliové hymny a vybrané Pavlove textyJežišove znamenia v Jánovom evanjeliuBiblická cesta pôstomAko kázať PavlaSlabosť lásky: Impulzy pre pôstnych kazateľovDo kruhu k pokrmu slova 2024Do kruhu k pokrmu slova 2025Konferencie K 2015Metodika prekladu SPO biblickom jazyku a prekladeK 2016Kresťanskí migranti na SlovenskuAmoris laetitia - biblické a pastorálne aspektyK 2017Martin Luther po 500 rokochK 2018Biblia a mládežPokániePreklad prvých kapitol Lukášovho a Jánovho evanjeliaKonferencia k prekladu Jánovho evanjeliaK 2019TeokraciaK 2020Otváral nám PísmaVýzvy pre starovekých a moderných prekladateľov BiblieBiblia a umenieSemináre S 2015Biblia a filmO srdci človekaO cudzinectve a migráciiS 2016Biblia a hudbaDejiny starovekého Izraela - 1. semesterVybrané problémy biblických kníhS 2017Jeruzalemský chrámDejiny starovekého Izraela - 2. semesterDostojevský a SolovjovS 2018NanebovstúpenieS 2019ExodusS 2022Ako (ne)čítať BibliuBiblická výstava VTKolokvium Rodina v BibliiS 2023Kolokvium 2023S 2024Ako sa orientovať v prekladoch BibliePublikácie a články z edície C-SBBSAmoris laetitia očami teológovLingua Latina BiblicaMartin Luther po 500 rokochBiblia a mládežJánovo evanjeliumOd čistoty ku hygiene - od hygienu ku zdraviuLukášovo evanjeliumLukášovo evanjelium (Postoj Media)List RimanomListy KorinťanomRodinná terminilógia vybraných biblických spisovRodinná terminilógia vybraných biblických spisov IIČesť z pohľadu etnolingvistikyod členov C-SBBSBiblické duchovné obnovy Izaiášova cesta do Božích hlbínS anjelom k prázdnemu hrobuPatriarcha Jozefv Roku Božieho slovaDC o žalmochDC s prorokom JeremiášomDC Žalmy 2024LAM LAM 2018LAM 2019LAM 2021LAM 2022LAM 2023LAM 2024LAM 2025RAMUbytovanie +Poznávacie cesty Púť do Svätej zeme 2017Archeologické parky Svätej zeme 2018Púť do Svätej zeme 2023Zamyslenia Liturgický rok AAdventné obd. AVianočné obd. APôstne obd. AVeľkonočné obd. AObdobie cez rok ALiturgický rok BAdventné obd. BVianočné obd. BPôstne obd. BVeľkonočné obd. BObdobie cez rok BLiturgický rok CAdventné obd. CVianočné obd. CPôstne obd. CVeľkonočné obd. Zamyslenie - 2. pôstna nedeľa v roku C (Lk 9, 28b-36) Evanjelium druhej pôstnej nedele sa vždy zameriava na udalosť Ježišovho premenenia. Zachytávajú ju traja synoptici. V tohtoročnom cykle čítaní máme pred sebou Lukášovu verziu. Ježiš vzal so sebou Petra, Jána a Jakuba a vystúpil na vrch modliť sa. Ako sa modlil, zmenil sa vzhľad jeho tváre a jeho odev zažiaril belobou. A hľa, rozprávali sa s ním dvaja mužovia - boli to Mojžiš a Eliáš. Zjavili sa v sláve a hovorili o jeho odchode, ktorý sa mal uskutočniť v Jeruzaleme. Petra a tých, čo boli s ním, premohol spánok. Keď od neho odchádzali, povedal Peter Ježišovi: „Učiteľ, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Nevedel, čo hovorí. Kým toto hovoril, utvoril sa oblak a zahalil ich.
K dnešnej nedeli sme v súvislosti s nebezpečenstvom šíriaceho sa ochorenia dostali od našich biskupov niekoľko usmernení. Ako vieme, ochoreniam sa celkom vyhnúť nedá, ale urobiť treba, čo je v našich možnostiach. K súčasnej situácii v Taliansku sa zaujímavo vyjadril profesor Andrea Riccardi, zakladateľ komunity sv. Egídia. Toto spoločenstvo sa desaťročia venuje chudobným a pri svojej činnosti prepája službu ľuďom s aktuálnym výkladom evanjelia. V Taliansku sú v niektorých oblastiach zatvorené kostoly. Obchody a kaviarne však zostali otvorené a ani verejné dopravné prostriedky sa nezastavili. Riccardi hovorí: „Zatvorenie toľkých kostolov, odvolanie sv. omší, pohreby len v najužšom rodinnom kruhu a podobné opatrenia zanechali vo mne istú horkosť. Nie som špecialista na epidémie, no stojíme skutočne pred takými veľkými rizikami, aby sme sa museli zrieknuť nášho komunitného náboženského života? Opatrnosť je užitočná, ale azda sme sa nechali strhnúť veľkým protagonistom tejto doby - strachom“… Riccardi pripomína, ako kresťania v minulosti počas epidémií neutekali z mesta ako pohania, ale sa navzájom navštevovali a podporovali, spoločne sa modlili a pochovávali mŕtvych. Z dôvodu tejto služby a sociálnej spätosti bola miera ich prežitia vyššia ako u nepokrstených. „Kostoly nie sú len rizikové miesta zhromažďovania, ale aj miesta Ducha“, dodáva Riccardi. „Ako zdroje poskytujúce nádej a útechu v ťažkých časoch kostoly pripomínajú, že človek sa nemôže zachrániť sám. Spoločná modlitba v kostole živí nádej a solidaritu. Vyznanie Andreu Riccardiho nevnímam len ako príspevok do debaty, ale ako osobné svedectvo o zjavení nášho premeneného Pána, Ježiša Krista, ktorý je s nami uprostred našich ohrození. Nech si túto vieru v Ježišovu posilňujúcu prítomnosť overíme aj my v našej situácii a potvrdíme v našej skúsenosti!
Prvá otázka, ktorú by sme si mali položiť v túto druhú pôstnu nedeľu znie, prečo nám liturgia dáva počúvať Evanjelium premenenia. Pôstna doba je časom nášho obrátenia. Je to čas, keď máme zmeniť svoj život, aby sme nasledovali Ježiša. Ale aké ťažké je v hodine nášho kríža v smútku, chorobe, bolesti zachovať si vieru! Aké ťažké je spoznať tvár Božieho Syna, ktorá je znetvorená bolesťou a krvou. Aké ťažké je vniknúť do logiky obete. Ježiš to vie a preto pripravuje svojich učeníkov na hodinu kríža. Vedie ich na vysoký vrch, iba ich samých (Mk 9, 2-10). Na vrchu sa Ježišova ľudskosť stáva priezračnou a učeníci môžu vytušiť jeho božskú povahu! Je to pred-znázornenie slávy zmŕtvychvstania. Traja učeníci sú oslnení, omámení, túto chvíľu by radi zastavili, už nepustili: „Urobme tri stánky.“ Ale to znamená, že zmysel premenia nepochopili. Je to príprava na umučenie, nie veľmi pekná predstava ako samoúčel. A naozaj, žiarivý oblak zahalí scénu a hlas Otca zjaví zmysel tohto diania: Ježiš je jeho milovaný Syn! A to je to - počúvanie! Musíme sa obrátiť, no prvý krok obrátenia spočíva vo viere. „Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho.“ Jeho máme počúvať!
Prvé čítanie (Gn 22,1-18) nám kladie pred oči Abrahámovu vieru. Jeho viera siaha až po najradikálnejšou poslušnosť, až po ochotu obetovať, to, čo je pre neho najcennejšie na tomto svete - svojho syna. Ale je tu ešte niečo iné - Abrahám, ten dokonalý veriaci, sa stal práve vďaka viere podobný Bohu. Abrahám sa nezdráhal obetovať svojho jediného syna a z tejto obety vyšlo požehnanie pre svet. Boh - hovorí nám sv. Slávime práve eucharistickú obetu, na tomto oltári sa o chvíľu prinesie obeta Božieho Syna. On nám daruje kalich novej a večnej zmluvy - svoju krv - ktorá bude preliata za nás a za mnohých na odpustenie hriechov. V prvom rade viera - spoznať Krista, plne sa s dôverou odovzdať jeho láske, aj keď sme - ako sa v žalme hovorí - „hlboko pokorení“. Boh zachraňuje, Kristus zomrel a vstal z mŕtvych, on sa nás zastane!
Takže sa od nás očakáva ochota k obete. Nikto nemôže vstať z mŕtvych, ak nezomrie sebe samému nezomrie. Skúsme sa postiť od klebiet a ohovárania, pozval Svätý Otec na 2. P:3, 28. 02. 2021 19:32, ZAHVatikán 28. februára (RV) Pri poludňajšom stretnutí s veriacimi v nedeľu 28. februára dal pápež František všetkým veriacim radu ako prežívať Veľký pôst: zdržať sa klebetenia a ohovárania. „Vystúpiť na vrch neznamená zabudnúť na realitu; modlitba nikdy nie je únik pred životnými ťažkosťami; svetlo viery neslúži na dosiahnutie pekného duchovného pocitu. Nie, toto nie je Ježišovo posolstvo. Sme povolaní zažiť stretnutie s Kristom, aby sme ožiarení jeho svetlom mohli toto svetlo niesť a dať mu zažiariť všade. Po udelení požehnania z okna Apoštolského paláca sa pápež František spolu s veriacimi prítomnými na Námestí sv.
„Na dnes pripadá Medzinárodný deň zriedkavých chorôb. (...) Pozdravujem členov rozličných združení angažujúcich sa v tejto oblasti, ktorí prišli na námestie. V prípade zriedkavých chorôb je mimoriadne dôležitá sieť solidarity medzi príbuznými, čomu napomáhajú tieto združenia. Povzbudzujem iniciatívy, ktoré podporujú výskum a liečbu, a vyjadrujem svoju blízkosť chorým, rodinám, ale predovšetkým deťom. Buďme nablízku deťom, ktoré trpia, modlime sa za ne, dajme im pocítiť Boží láskavý dotyk, nehu... A liečme deti aj modlitbou. Keď sú tu tieto choroby, pri ktorých sa nevie, čo sú vlastne zač alebo majú zlú prognózu.
„Všetkým prajem zdarné kráčanie týmto obdobím Veľkého pôstu. A poradím vám jeden spôsob postenia sa, taký pôst, ktorý vám nespôsobí hlad: postiť sa od klebetenia a od ohovárania. A tento pôst môžeme konať všetci. Je to pekný pôst. A nezabudnite, že bude užitočné aj denne si čítať úsek z Evanjelia, nosiť si malé Evanjelium vo vrecku, v kabelke, a vziať ho do rúk keď sa dá, hocaký úryvok. Táto Druhá pôstna nedeľa nás pozýva rozjímať nad Ježišovým premenením na vrchu, pred troma z jeho učeníkov (porov. Mk 9,2-10). Krátko pred tým Ježiš oznámil, že bude v Jeruzaleme mnoho trpieť, že ho zavrhnú a zabijú. Môžeme si predstaviť, čo sa vtedy asi muselo odohrať v srdci jeho priateľov, tých najdôvernejších priateľov, jeho učeníkov: predstava silného a víťaziaceho Mesiáša je zrazu otrasená, ich sny sa rozpadli a popadla ich úzkosť z myšlienky, že Učiteľ, v ktorého uverili, by mal byť zabitý ako nejaký najhorší zo zločincov. Evanjelium hovorí: „vyviedol ich na vysoký vrch“ (v. 2). V Biblii má vrch vždy špeciálny význam: je vyvýšeným miestom, kde sa nebo a zem dotýkajú, kde Mojžiš a proroci mali neobyčajný zážitok stretnutia s Bohom. Ježiš stúpa nahor spolu s tromi učeníkmi a zastavia sa na vrchole hory. Tu sa Ježiš pred nimi premení. Jeho žiariaca tvár a jeho žiarivý odev, ktoré anticipujú obraz Vzkrieseného, ponúkajú týmto vystrašeným mužom svetlo, svetlo nádeje, svetlo na prechod temnotami: smrť nebude znamenať koniec všetkého, pretože sa otvorí sláve Vzkrieseného. Ako zvolal apoštol Peter (porov. v. 5), je krásne zostať s Pánom na vrchu, zažívať túto „predzvesť“ svetla uprostred Pôstneho obdobia. Niekedy sa stáva, že človek prechádza temnými chvíľami v osobnom, rodinnom alebo spoločenskom živote, a dostane strach, že nejestvuje nijaká cesta východiska. Cítime sa vyľakaní zoči voči veľkým záhadám, ako sú choroby, utrpenie nevinných či tajomstvo smrti. Potrebujeme teda iný pohľad, svetlo, ktoré by do hĺbky osvetlilo tajomstvo života a pomohlo nám prekonať naše schémy a kritériá tohto sveta.
Buďme však pozorní: ten Petrov pocit „dobre je nám tu“ sa nesmie stať duchovnou lenivosťou. Nemôžeme zostať na vrchu a tešiť sa sami z blaženosti tohto stretnutia. Sám Ježiš nás znovu privádza späť do údolia, medzi našich bratov a sestry, do bežného života. Nie! Vystúpiť na vrch neznamená zabudnúť na realitu; modlitba nikdy nie je únik pred životnými ťažkosťami; svetlo viery neslúži na dosiahnutie pekného duchovného pocitu. Nie, toto nie je Ježišovo posolstvo. Sme povolaní zažiť stretnutie s Kristom, aby sme ožiarení jeho svetlom mohli toto svetlo niesť a dať mu zažiariť všade.
Evanjelium dnešnej nedele komunikuje jedinečnú mystickú udalosť. Šesť dní potom, ako Peter Ježiša vyznal ako Mesiáša a Syna živého Boha (16,16), Ježiš na vrchu zažil „metamorfózu“, čiže premenu vzhľadu, ktorá má posilniť učeníkov zoči voči nastávajúcemu utrpeniu Pána a má legitimovať Krista ako Mesiáša a Syna Božieho Syna navzdory pohoršlivému proroctvu o blízkej smrti. Grécky pasív metemorfóthé, dosl. „bol zmenený vo vzhľade/forme“ odkazuje na pôsobenie Boha, ktorý umožnil zmenu jeho tváre a odevu. Traja vidia troch. Apoštoli Peter, Jakub a Ján vidia zrazu v Božom svetle troch mužov: Ježiša, Mojžiša a Eliáša. Scéna má apokalyptický ráz, je to zjavujúce videnie, ktoré má bežne vizuálnu časť (1) vyvolávajúcu zmätok (2) vo vizionároch a napokon je to vrcholná zvuková časť (3). To, čo učeníci vidia a čo ich vydesí, je im vysvetlené (často sa to deje tak aj v Knihe zjavenia apoštola Jána). Ježiš v spoločnosti veľkého Mojžiša a Eliáša ich prevýši jednak ako Boží Syn a tiež aj Pánov sluha, v ktorom má Otec zaľúbenie. Nepotrebuje ani on ani ďalší dvaja samostatné stánky, ktoré chce postaviť zmätený Peter. Avšak sám Boh Otec zastrie svojím oblakom troch apoštolov a Ježiša potvrdí mocným hlasom ako svojho Syna a sluhu. Petrovo vyznanie spred šiestich dní („Ty si Mesiáš, Syn živého Boha“) sa tak veľkolepo spečaťuje hlasom Otca, pričom apoštolom zaznel na vrchu aj príkaz: „Počúvajte ho!“ (porov. Dt 18,15b). Odteraz bude treba počúvať už nie Mojžiša ani Eliáša, ale Ježiša, ktorý ich presahuje. Boží hlas apoštolov „tlačí“ k zemi a úplne precitne ich hrôza. Až dotyk a výzva obvykle vyzerajúceho Ježiša ich zbaví strechu a postaví ich na nohy. Mystická Ježišova premena má silu premieňať tých, čo sa na neho intenzívne dívajú a umožní aj nám počúvať a nasledovať ho ako toho, kto víťazi nad zlom smrťou na kríži a víťazne zažiari v zmŕtvychvstaní. Mons. Publikované v spolupráci s Katolíckym biblickým dielom na Slovensku.
Marek 9 (1. časť) :1-13 Premenenie
tags: #evanjelium #na #druhu #postnu #nedelu