Ale Mária stála vonku pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, nahla sa do hrobu a videla dvoch anjelov v bielom sedieť tam, kde bolo predtým uložené Ježišovo telo, jedného pri hlave, druhého pri nohách. Oni sa jej opýtali: „Žena, prečo plačeš?“ Vravela im: „Odniesli môjho Pána a neviem, kde ho položili.“ Keď to povedala, obrátila sa a videla tam stáť Ježiša; no nevedela, že je to Ježiš. Ježiš sa jej opýtal: „Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?“ Ona mu v domnení, že je to záhradník, povedala: „Pane, ak si ho ty odniesol, povedz mi, kde si ho položil, a ja si ho vezmem.“ Ježiš ju oslovil: „Mária!“ Ona sa obrátila a po hebrejsky mu povedala: „Rabbuni,“ čo znamená Učiteľ. Ježiš jej povedal: „Už ma nedrž, veď som ešte nevystúpil k Otcovi; ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu.“ Mária Magdaléna išla a zvestovala učeníkom: „Videla som Pána,“ a že jej toto povedal.
V kontexte kresťanskej viery, Panna Mária zohráva ústrednú úlohu, a to najmä v súvislosti so Zvestovaním. Evanjelium nám ponúka scénu zo Zvestovania. Zvestovanie sa udialo v reálnom čase a na konkrétnom mieste. Počuli sme presnú adresu: galilejské mesto Nazaret, panna zasnúbená mužovi menom Jozef, z rodu Dávidovho; meno panny: „Mária“.
Svätý Lukáš vyslovene podotýka, že toto mimoriadne pozvanie a posolstvo zaznelo k panne, ktorá už bola zasnúbená mužovi. Je pravda, že zásnuby ešte nie sú manželstvom a dajú sa aj zrušiť, ale väčšinou ich chápeme tak, že už čosi znamenajú, čosi hovoria o ľudskom rozhodnutí. Židia neuznávali hodnotu panenstva ako trvalého životného stavu. Možno i preto, že chceli naplniť boží príkaz z knihy Genezis: „Ploďte sa a množte!“ A možno i preto, že každá židovská žena túžila byť matkou Mesiáša. Zvlášť sa to týkalo žien z Dávidovho rodu. Aj keď prorok Izaiáš výslovne hovorí o panenskom počatí, bolo to zrejme pre židov tak nepochopiteľné, že to unikalo ich pozornosti.
Je tu otázka: „Môže Boh takto vstúpiť do ľudských plánov a predstáv, do plánov tak osobných ako je manželstvo, výber partnera, zrušenie zásnub?“ Táto otázka sa objavuje v nás moderných ľuďoch, ktorí sme si zvykli ľudskú slobodu chápať ako najvyššiu hodnotu. Ale sloboda je hodnotou až po láske. V bežnom živote to uznávame, keď sa z lásky k niekomu dokážeme zriecť svojej slobody a uzavrieť manželstvo.
Boh je Pánom celej zeme a všetkého, čo stvoril. Zabúdame, že On - Láska je tou Najvyššou hodnotou, ktorú v záujme vlastnej normality musíme rešpektovať a uznávať a dokonca milovať nadovšetko. Čo máme také, čoby sme neprijali ako dar od Neho. Sami pre seba vo svojej podstate sme jeho veľkým darom. Boh má neobmedzené a absolútne právo na svoje Stvorenie. Má ho i preto, lebo chce a koná len dobro. Láska dáva právo. Boh je Láska. A predsa, tento Neobmedzený Absolútny Pán sa zaviazal ľuďom svojou zmluvou a pokorne sa pýta. Hoci je Absolútno, pokorne čaká.
Od Marinej odpovede záleží, či sa uskutoční úžasný Boží projekt vtelenia Božieho Syna, vtelenia Božieho Slova. Sú medzi kresťanmi ľudia, ktorí majú oči a nevidia a majú uši a nepočujú. Chovajú sa k Panne Márii tak, akoby sa počatie z Ducha Svätého konalo každý deň, akoby to bolo čosi bežné. Nemajú úctu k neveste Ducha Svätého. Čudujú sa nám, že jej vzdávame väčšiu úctu, ako ostatným svätým. Ale ako si nectiť tú, ktorú sám Boží anjel v mene Božom pozdravuje: „Zdravas, milostiplná…“ My v našej modlitbe „Zdravas…“ len nasledujeme Boží príklad. Boh nežiarli na skutočnú veľkosť svojho Stvorenia. Aj Pán Ježiš ohlasuje, že toho, kto plní vôľu Božiu, uctí si sám Otec. Boh žiarli len na to, čo nie je skutočnou hodnotou, na mŕtve modly. Ozajstná veľkosť a svätosť človeka predsa zjavuje niečo z veľkosti a svätosti Božej. Dokonca sa odvážia tvrdiť, že Mária je prekážkou prijatia Ducha.
Všimnime si túto rozumnú Pannu ako reaguje na Božie Slovo. Božie Slovo nás často pozýva k veciam, ktoré evidentne presahujú naše sily a vlohy. Máme tendenciu odpovedať Bohu: „Nie“ a tak sa dostávame do vnútorného konfliktu s Bohom, ktorý pozýva. Aj Panna Mária bola vyzvaná k niečomu, čo ďaleko presahovalo jej prirodzené možnosti. Bola panna a mala porodiť. Bola človekom a mala porodiť Božieho Syna. Ona však odpovedá múdro: „Nech sa mi stane podľa tvojho Slova!“ Vyslovuje tak modlitbu, ktorá je vždy dokonale vyslyšaná.
Ako som už povedal: sú medzi nami kresťania, ktorí sa chovajú k Panne Márii tak, akoby sa počatie z Ducha Svätého konalo každý deň, akoby to bolo čosi bežné. A teraz budeme trošku protirečiť tomu, čo som už povedal. Ono sa naozaj deje a môže udiať každý deň, hoci Máriino prvenstvo tým nechcem poprieť. Sv. Bonaventúra, tvrdí, že „duša počína Ježiša, keď je nespokojná so životom, aký vedie, a pod vplyvom svätých vnuknutí a zapálená svätým žiarom sa konečne rázne odtrhne od svojich starých návykov a chýb a je akoby duchovne oplodnená milosťou Ducha Svätého dá si predsavzatie, že začne nový život. Došlo ku Kristovmu počatiu. Keď bol požehnaný Boží Syn počatý, narodí sa v srdci, ale len vtedy, ak duša všetko rozumne uvážila, vyžiadala si vhodnú radu a vzývala Boha o pomoc a ihneď uskutoční svoje sväté predsavzatie a začne uskutočňovať to, čo v nej už dávno zrelo, ale sa to stálo odkladalo z obavy, že nie je k tomu súca.
Ale jedno musíme zdôrazniť: Toto predsavzatie „začať nový život” sa musí ihneď prejaviť niečím konkrétnym. Ak nie je predsavzatie uskutočnené, bol síce Ježiš počatý, ale nebol zrodený. Ide o jeden z mnohých duchovných potratov. Sv. Bernard z Clairvaux nám dáva takúto radu z príležitosti tajomstva dnešnej spomienky na meno Panny Márie: „Keď sa strhnú víchrice pokušení, keď sa dostaneš medzi úskalia súžení, pozri na hviezdu, volaj Máriu. Keď tebou zmietajú vlny pýchy, ctibažnosti, ohovárania, žiarlivosti, pozri na hviezdu, volaj Máriu. Keď loďkou tvojej duše otriasa hnev alebo lakomosť alebo žiadostivosť tela, pozri na Máriu. Keď ťa desí veľkosť výčitiek, keď ťa ľaká špinavé svedomie, keď sa hrozíš prísneho súdu a už ťa chce pohltiť pažerák zármutku a priepasť zúfalstva, mysli na Máriu. V nebezpečenstvách, v úzkostiach a v pochybnostiach mysli na Máriu, vzývaj Máriu. Jej meno nech nezíde z tvojich úst, nech nevymizne z tvojho srdca. A aby si získal podporu jej príhovoru, nezabúdaj na príklad jej života. Nasleduj ju a nebudeš blúdiť. Ju pros a nikdy nebudeš bez nádeje. Na ňu mysli a nikdy sa nezmýliš. Jej sa drž a nepadneš. Pod jej ochranou nebudeš poznať strach. Keď ťa bude ona viesť, neunavíš sa. Keď ti bude ona milostivá, dosiahneš cieľ.
Texty sv. Josemaríu Escrivá o svätej Márii Magdaléne:
Mal pravdu istý kňaz, keď kázal: „Ježiš mi odpustil množstvo hriechov aj napriek mojej nevďačnosti - aká veľkodušnosť! Ak aj Márii Magdaléne odpustil mnoho hriechov, pretože veľmi milovala, o čo viac lásky mu potom dlhujem ja, ktorému odpustil ešte viac!“ - Ježišu, chcel by som ťa milovať hrdinsky, až do zbláznenia! S tvojou milosťou, Pane, hoci by som mal za teba zomrieť, už nikdy ťa neopustím.Vyhňa, 210
Víťazný trón pre Ježiša z Nazareta, židovského kráľa, je pripravený. Ani ty, ani Ja ho nevidíme zvíjať sa, keď je pribíjaný. Trpiac všetko, čo sa len vytrpieť dá, rozprestiera svoje ramená gestom večného veľkňaza. Vojaci berú jeho svätý odev a delia ho na štyri časti. Aby nemuseli rozrezať vrchné rúcho, hádžu oň lós, komu má pripadnúť. A opäť sa plnia slová Písma: Rozdelili si moje šaty a o môj odev hodili lós (Jn 19, 23-24). Už je vyvýšený... -A celkom blízko svojho Syna, pri Kríži, stojí jeho Matka Mária... a Mária, manželka Kleopasova, a Mária Magdaléna. A Ján, ten učeník, ktorého On miloval. „Ecce Mater tua!“ - Hľa, tvoja Matka! (Jn 19, 25-27) Dáva nám svoju Matku za našu Matku. Predtým mu dali piť víno zmiešané so žlčou. Ale keď ho ochutnal, nechcel piť (Mt 27, 34). Teraz ho smädí... po láske, po ľuďoch. „Consummatum est“ - Je dokonané (Jn 19, 30). Hlúpe dieťa, pozri: To všetko... to všetko vytrpel pre teba... a pre mňa. -Neplačeš?Svätý ruženec, 10
Keď sa pominula sobota, Mária Magdaléna a Mária, Jakubova matka, i Salome nakúpili voňavé oleje na pomazanie mŕtveho Ježišovho tela. - V prvý deň týždňa, skoro ráno, po východe slnka, prišli k hrobu (Mk 16, 1-2). Vchádzajúc ostávajú ohromené úžasom, lebo nenašli telo Pánovo. Mládenec zaodiaty do bieleho rúcha im hovorí: Nebojte sa, hľadáte Ježiša z Nazareta: „Non est hic, surrexit enim sicut dixit“ - Niet ho tu, lebo vstal, ako povedal (Mt 28, 6). Vstal z mŕtvych! -Ježiš vstal z mŕtvych. Niet ho viac v hrobe. -Život zvíťazil nad smrťou. Zjavil sa svojej Presvätej Matke. -Zjavil sa Márii Magdaléne, zbláznenej láskou. -A Petrovi a ostatným apoštolom. -Zjavil sa tebe a mne, ktorí sme jeho učeníci, a sme ešte zbláznenejší ako Magdaléna. Čo všetko sme mu povedali! Že už nikdy viac nezomrieme hriechom, že si želáme, aby naše duchovné zmŕtvychvstanie trvalo naveky. -A prv, ako skončíme desiatok, bozkáš rany na jeho nohách... a ja, ešte opovážlivejší -lebo som väčšmi dieťaťom-, pritlačil som pery na jeho otvorený bok.Svätý ruženec, 11
Nepros Ježiša o odpustenie len svojich hriechov; nemiluj ho len svojím vlastným srdcom... Ponúkni Mu zadosťučinenie za všetky urážky, ktoré sa mu dostali, dostávajú a ešte dostanú... Miluj Ho celou láskou všetkých sŕdc, tých sŕdc, ktoré Ho najviac milovali. Buď odvážny a povedz Mu, že si doňho zbláznenejší viac ako Mária Magdaléna, viac ako Terézia a Terezka...
Dnes slávime spomienku mena Panny Márie. Tento sviatok bol v západnej cirkvi zavedený pápežom Inocentom XI. v r. 1683 ako prejav vďačnosti, keď sa podarilo pri Viedni s pomocou Jána Sobieského poraziť Turkov. Aj dnes je stále veľmi aktuálny odkaz tohto sviatku, zvlášť keď narážame na terorizmus konaný v mene Islamu. Tvrdosť Islamu bola premožená zjavením Božej lásky k človeku v tomto mene.
Evanjelium nám ponúka scénu zo Zvestovania. Zvestovanie sa udialo v reálnom čase a na konkrétnom mieste. Počuli sme presnú adresu: galilejské mesto Nazaret, panna zasnúbená mužovi menom Jozef, z rodu Dávidovho; meno panny: „Mária“. Počúvame tento text evanjelia na rôzne mariánske sviatky, a preto sa nám môže stať, že si akosi naň zvykneme a prestaneme ho vnímať. Z druhej strany, ak ho človek stále znovu a znovu číta a hlavne, ak nad ním premýšľa vo svojom srdci, objavuje v ňom stále nové tajomstvá. Sv. Lukáš vyslovene podotýka, že toto mimoriadne pozvanie a posolstvo zaznelo k panne, ktorá už bola zasnúbená mužovi.
V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. Dnešný text evanjelia zodpovedá druhému radostnému tajomstvu: „Navštívenie Alžbety“. Je to skutočne tajomstvo! Tichý výbuch hlbokej radosti. Je to radosť Márie, ktorá sa práve stala matkou, pôsobením a milosťou Ducha Svätého. Latinské slovo „gaudium“ vyjadruje hlbokú a intímnu radosť, ktorá nevybuchuje. Napriek tomu boli judské vrchy naplnené radosťou. Mária jasala ako matka, ktorá sa práve dozvedela, že čaká syna. A akého Syna! Radosť v duši a tvári Alžbety a v dieťati, ktoré od radosti skáče v jej lone. Slová Máriinej sesternice pretrvávajú stáročia: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života“ (porov. Lk 1, 42). Modlitba ruženca ako zdroj radosti je jednou z nových perspektív, ktoré objavil svätý Ján Pavol II. Radosť je neoddeliteľná od viery. „Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?“ (Lk 1, 43). Radosť Boha a Márie sa rozšírila do celého sveta. Aby sme jej uvoľnili cestu, stačí sa vierou otvoriť neustálemu pôsobeniu Boha v našom živote, aby sme kráčali po ceste s Dieťaťom, s Tou, ktorá uverila a vedení silnou rukou zamilovaného svätého Jozefa. Na pozemských cestách, na asfalte, dlažobných kockách či blatistom teréne si kresťan vždy nesie so sebou dva rozmery viery: spojenie s Bohom a službu druhým. Máriina návšteva umožnila malému Jánovi stretnúť sa s Ježišom.
Evanjelium (Lk 2, 16-21)
Pastieri sa poponáhľali a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach. Keď ich videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati. A všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri rozprávali. Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich.Pastieri sa potom vrátili a oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané.Po ôsmich dňoch, keď ho bolo treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako sa počal v živote matky.
Byť matkou je vždy Boží plán. Ale byť Božou Matkou bolo určené len pre jednu ženu v dejinách, Máriu z Nazareta.Dnešné evanjelium odhaľuje niečo o tajomstve Máriinho Božieho materstva. Nevieme, ako bol Ježiš počatý materiálne, ako pôsobil Duch Svätý, ale vieme, ako Ježiš chápal, čo znamená byť jeho Matkou: „Kto plní Božiu vôľu, je môj brat, sestra a matka“ (Mk 3, 35). Boží Syn teda dáva jasne najavo, že Mária je jeho Matkou skôr preto, že je poddajná Božej vôli, než pre všetky prirodzené povinnosti vlastné materstvu.A čo robí tá, ktorá plní Božiu vôľu? Vo vianočných udalostiach mnohí počujú Božie slová, ako pastieri zvestovanie anjelov alebo Zachariáš Gabrielovo posolstvo. Ale Mária robí niečo iné, Ona „to všetko uchováva a premýšľa o tom vo svojom srdci“. Tento postoj nachádzame u Márie aj pri iných príležitostiach (porov. Lk 2, 51).
Niektorí umelci zobrazujú scénu zvestovania ako Božie slovo, ktoré vchádza do Máriinho ucha. V staroveku a stredoveku bolo po stáročia rozšírené presvedčenie, že Panna počala Ježiša Krista z počutia.Tento špecifický postoj našej Matky nás pozýva, aby sme na začiatku nového roka obnovili svoju túžbu pristupovať k Slovu ako k niečomu, čo v nás a okolo nás vytvára Boží život. Niekedy to bude veta z čítania sv.
Príbeh Nanebovzatia Panny Márie, Matky Božej
Starobylé „evanjelium“ bolo objavené na stránkach maličkej knihy, ktorej pôvod sa datuje do 6. storočia.Tisícpäťstoročný text, vedcami prezývaný ako "Evanjelium o Márii" je napísaný v koptickom jazyku a obsahuje prisľúbenia, ktoré sa používali ako pomoc pre ľudí, ktorí hľadajú pomoc pri problémoch.Samotný text nie je evanjeliom v tradičnom slova zmysle, pretože jeho obsahom nie je učenie o Kristovi. Starú knihu darovala ešte v roku 1984 Sacklerovmu múzeu Harvardskej univerzity Beatrice Kelekianová, na pamiatku svojho manžela Karla Dikran Kelekian.Do ich rodiny sa vzácna kniha dostala cez jej svokra, ktorý bol "vplyvný obchodník s koptskými rukopismi", no samotný pôvod knihy je neznámy. Text následne študovala profesorka Anne Marie Luijendijk z Princetonskej University.
Koptský jazyk bol používaný v Egypte od 2. storočia až po 17 storočie.Je zmesou gréčtiny a siedmich ľudových znakov a je povedal, a pravdepodobne vznikol severných častiach Egypta. Jazyk je tiež úzko súvisí s hieroglyfmi.
Vzácna kniha má 160-strán a obsahuje 37 krátkych pasáží a opatrení. Je len 75 mm vysoká a 68,7 mm široká.Osoba žiadajúca o odpoveď na konkrétnu otázku alebo obavy mala otvoriť knihu na náhodnej stránke a prečítať si vyhlásenie navrhnuté tak, aby slúžilo ako odpoveď na konkrétny problém.
V úvode knihy sa píše: "Evanjelium o Márii, matke Pána Ježiša Krista, ktorej archanjel Gabriel priniesol radostnú zvesť. Ten, kto pôjde dopredu (= bude sa bude usilovať) celým svojím srdcom, získa to, čo hľadá. Len to nesmie byť dvoch rozdelených myslí."Jedna z rád znie: "Prestaň byť dvoch myslí, človek, či sa táto vec stane, alebo nie. Áno, stane sa to! "Buď odvážny a nebuď dvoch myslí. Čo chceš, ti zostane dlho a prinesie ti radosť a šťastie. "Ďalší hovorí: "Vieš, človek, že si urobil maximum.