Životopis kňaza je svedectvom jeho cesty viery, služby a odovzdanosti cirkvi. Medzi významné osobnosti Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku patrí aj otec Michal Drahňovský, ktorého život a dielo si zaslúžia pozornosť.
Život a pôsobenie otca Michala Drahňovského
Otec Michal Drahňovský zomrel 11. marca 2015, zaopatrený sviatosťami, v nemocnici v Starej Ľubovni. V 75. roku života a 47. roku kňazstva zomrel otec Michal Drahňovský, gréckokatolícky kňaz Prešovskej archieparchie. Zosnulý kňaz mal právo nosiť nábederník. Michal Drahňovský sa narodil 30. októbra 1940 v dedinke Zemplínska Široká ako prvé z dvoch detí rodičov Jána a Alžbety rod. Jančíkovej. Počas štúdia na gymnáziu v ňom dozrievalo kňazské povolanie. Po štúdiách teológie absolvoval vojenskú základnú službu.
24. júna 1967 prijal sviatosť manželstva s Máriou rod. Čabrovou v Chráme sv. Michala archanjela v Starine. Kňazskú vysviacku prijal 2. júna 1968 v Michalovciach. Prvou farnosťou otca Michala bola Matysová, kde okrem duchovnej služby veriacim sa pričinil o postavenie Chrámu sv. Petra a Pavla. Ďalšími pôsobiskami boli Jakubany, Kremná, Bajerovce, Kyjov, Krajná Bystrá, Breznička, Petrová, Cigeľka, Ortuťová, Livov, Lukov, Kečkovce a Žakovce. V týchto jednotlivých farnostiach slúžil ľuďom a tiež prispel k stavbám a opravám farských budov a chrámov.
Od roku 2005 bol otec Michal na odpočinku. Vypomáhal vo farnosti Stará Ľubovňa v nemocničnej kaplnke až do roku 2012. Každý mesiac v prvú nedeľu po prvom piatku vysluhoval sviatosť zmierenia na pútnickom mieste hora Zvir v Litmanovej. Spolu s manželkou Máriou vychovali dvoch synov Jaroslava a Mariána. Otec Michal rád čítal Sväté písmo - mnohé žalmy vedel naspamäť. Medzi jeho obľúbené knihy patrili životy svätých.
V novembri 2013 dostal mozgovú príhodu. Aj napriek tak vážnemu ochoreniu zostal plný viery v živého Krista a prijal neľahký kríž v tejto chorobe. Z Božej milosti sa po čase opäť postavil na nohy. Bola v ňom neustála túžba slúžiť Bohu cez službu ľuďom. Aj keď s paličkou, ale predsa prichádzal pravidelne na horu Zvir, aby pomohol vysluhovať sviatosť zmierenia. Rád bol v kňazskom spoločenstve a tiež aj medzi ľuďmi.
Ďalšie významné osobnosti Gréckokatolíckej cirkvi
Otec Michal Zámkovský CSsR
Štyridsiate výročie kňazstva oslávil vo štvrtok P. Michal Zámkovský CSsR. Redemptorista, ktorý sa narodil 11. júla 1948 v Toporci, zložil svoje prvé rehoľné sľuby 13. novembra 1976 v Bratislave a 21. mája 1980 bol tajne vysvätený na kňaza kardinálom Franciszkom Macharským v Zakopanom.
"Páter Michal oslávil 40. výročie svojho kňazstva slávením spoločnej svätej omše, po ktorej nasledovalo posedenie s jeho sestrami, komunitou redemptorisov v Podolínci a s pátrom provinciálom," informoval TK KBS Ján Kniez z mediálneho tímu redemptoristov.
"Ja si v týchto dňoch s vďačnosťou pripomínam svoju diakonskú i kňazskú vysviacku spred 40 rokov a znovu žasnem nad tým, ako Pán Boh všetko zariadil. Počas tajných štúdií teológie u otca Ivana Mastiliaka, som bol párkrát aj na duchovných cvičeniach pre klerikov v Tuchove v Poľsku. Tu si ma vyhľadal otec profesor Marián Brudzisz a upozornil ma, aby som bol opatrný v rečiach, lebo aj tam v kláštore sú nasadení eštebáci. A potom sa ma ujal a sprevádzal ku kňazstvu. Sám vybavil kňazskú vysviacku u kardinála Františka Macharskeho a všetko sa uskutočnilo v rekreačnom rehoľnom dome poľských redemptoristov v Zakopanom.
Večer 20. mája 1980 otec Marián priviezol z jezuitského domu „Ksienžovky“ kardinála Františka a ten mi okolo 22:00 udelil diakonskú vysviacku. Potom prišiel 21. mája 1980 ráno okolo 6:00 a udelil mi kňazské svätenie. Jediným svedkom týchto svätení bol otec Marián Brudzisz, ktorý odoslal svedectvo do Ríma na pohľadnici (tak sme to našli po rokoch). Kardinál František mi potom prikázal, aby som o tejto vysviacke nikomu - ani najbližším z rodiny - nič nepovedal a odišiel. S otcom Mariánom sme ešte mali slávnostný obed v hoteli „Kasprowy“ a išli sme každý svojou cestou. Ja som sa snažil po ceste domov a potom aj na druhý deň v práci v Starej Ľubovni všetkých okolo tajne žehnať. Vo fabrike som ako kňaz pracoval ešte desať rokov a tajne som doma osamote slávil eucharistiu. Až teraz si uvedomujem, ako ma Pán Boh a Matka Mária chránili cez všetky tie roky kňazstva, ktoré neboli vždy ľahké.
Otec Marián Brudzisz však so mnou zostal v kontakte a pomáhal mi povzbudením, literatúrou a zaiste modlitbou. Dnes vnímam, že bol pre mňa takým Ananiášom, ktorého Pán Boh poslal, aby ma voviedol na cestu kňaza a misionára. Otec Marián teraz žije v Tuchove, má 92 rokov a stále na mňa pamätá. Chcem poďakovať aj vám mnohým, ktorí ste ma na tejto 40-ročnej kňazskej ceste sprevádzali a posilňovali. Je krásne, že ako kresťania nie sme na ceste sami, ale ideme spolu, každý vo svojom povolaní a chceme ísť až do konca, do slávy. Spomeňte si aj vy na svojho Ananiáša vo viere, lebo určite tam niekde bol z Božej milosti prítomný," píše na stránke redemptoristi.sk P.
Michal Janočko a Peter Sahajda
V nedeľu svätých otcov (22. decembra 2019) vladyka Peter (Rusnák) udelil nižšie svätenia dvom bohoslovcom bratislavskej eparchie: Michalovi Janočkovi a Petrovi Sahajdovi. Obrad sa konal v bratislavskej katedrále o 10:30 h. pred sv. liturgiou. Slávnosť sa začala predstavením kandidátov. Ich krátke životopisy prečítal miestny farár o.
Ing. Peter Sahajda sa narodil v roku 1982 vo Svidníku, kde ukončil stredoškolské vzdelanie na gymnáziu. Od roku 2001 študoval na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej Technickej univerzite v Bratislave, odbor elektronika, ktorú v roku 2007 úspešne ukončil. Po ukončení štúdia pracoval v Bratislave ako softvérový vývojár. Počas štúdia aj zamestnania sa zapájal do života farnosti v katedrále a v Univerzitnom pastoračnom centre.
Bc. Michal Janočko sa narodil v roku 1992 v Bratislave. Jeho starý otec Mikuláš Janočko bol gréckokatolíckym kňazom. Michal Janočko pochádza z mnohopočetnej rodiny; má piatich súrodencov. Stredoškolské vzdelanie ukončil na Gymnáziu Matky Alexie v Bratislave. Ďalej pokračoval v štúdiu na fakulte Matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave v odbore aplikovaná informatika, kde dosiahol bakalársky titul. V minulom akademickom roku absolvoval pastoračný ročník v Jazykovo-katechetickom inštitúte v Rakúskom Gamingu. Aktuálne študuje v štvrtom ročníku na Gréckokatolíckej teologickej fakulte v Prešove a v prešovskom seminári bl.
Nižšie svätenia (cirkevnoslovansky Postriženije na čteca, pivca a sviščenosca ) sú prvým stupňom svätení, pri ktorom svätiteľ (biskup) zveruje svätencovi službu čteca (lektora), pivca (kantora) a svišcenosca (svieconosiča). V latinskej cirkvi po reforme Druhého vatikánskeho koncilu nižšie svätenia ako také zanikli a ostali dve služby (ministériá): lektorát a akolytát. Súčasťou obradu boli modlitby, ktoré svätiteľ prednášal nad svätencami a odovzdanie sviece, Apoštolára a sticharionu.
Vo svojej homílii vladyka poukázal na to, že Boh stvoril svet ako harmóniu, kde všetko chválilo Boha a bolo v súzvuku. Hriech však túto harmóniu narušil a človek ju vlastnými silami nedokázal obnoviť, akokoľvek by sa bol snažil. Vladyka svätencov Michala a Petra povzbudil a privítal v spoločenstve tých, ktorí konajú službu pri prestole, službu svieconosičov a službu čitateľov a vyjadril im svoje želanie, aby boli v harmónii, v súzvuku v Božou vôľou.
„Tváriť sa, že som liberál, že mne nikto nebude rozkazovať, a že ja som slobodný v zmýšľaní, je teraz veľmi moderné a nebyť v jednote, či už s predstavenými, so spolubratmi, to sa považuje za prejav iste autonómie - teologickej, morálnej, dogmatickej, atď. A náprava - zdôraznil vladyka - spočíva v tom, že Ježiš, hoci je Boží Syn a nemyslel si, žeby túto hodnosť vlastnil neprávom, stal sa poslušným, a to poslušným až na smrť. Kiež by sa nám táto poslušnosť stala základom tej symfónie v Eucharistii; veď v nej sa modlíme, aby sme jedným srdcom, jednou mysľou.., aby sme spoločne vyznávali Otca i Syna, a tak sa milovali navzájom.
V závere vladyka vyzval všetkých prítomných, aby sa modlili za jednotu a svätencom zaželal , aby boli „v symfónii“, „harmónii“ s Božou vôľou, s Božím slovom, a tak skutočne vytvárali Cirkev. „Že zo sveta vychádzajú falošné tóny, to je normálne. Len aby nevychádzali z Cirkvi - dodal eparcha - , aby nevychádzali z nášho slávenia Eucharistie, lebo tu sme prišli preto, aby sme vzdávali vďaku Bohu jedným hlasom a jedným srdcom.
Jeromonach SEODr. Jonáš Jozef Maxim
Za nového arcibiskupa Prešovskej archieparchie a metropolitu Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku ho menoval 26. Jeromonach SEODr. Jonáš Jozef Maxim sa narodil 21. novembra 1974 v Levoči. Pochádza z gréckokatolíckej farnosti Oľšavica. Po skončení gymnázia nastúpil na štúdiá na Gréckokatolíckej teologickej fakulte v Prešove.
Vo februári 1994 vstúpil do kňazského seminára. Trinásteho júna 1998 prijal ako celibátny diakonskú a 11. júla 1998 kňazskú vysviacku v Prešove. V rokoch 2001 - 2004 bol špirituálom v Kňazskom seminári bl. V roku 2004 odišiel na Ukrajinu a vstúpil do Univskej lavry mníchov studitov na Ukrajine. Po skončení noviciátu tam zložil doživotné mníšske sľuby 22. mája 2008.
Michal Džatko
V sobotu 9. februára 2019 v Trebišove odovzdal svoju dušu Stvoriteľovi v 55. roku kňazského života a v 77. roku života gréckokatolícky kňaz Prešovskej archieparchie otec Mgr. Michal Džatko, titulárny dekan, s právom nosiť nábederník.
Zádušnú svätú liturgiu a pohrebné obrady v slovenskom jazyku budú sláviť prešovský arcibiskup metropolita Ján Babjak SJ spolu s košickým eparchiálnym biskupom Milanom Chauturom CSsR v piatok 15. februára 2019 o 09.00 hod. v Chráme Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Trebišove. Telesné pozostatky budú po skončení pohrebných obradov prevezené do Chrámu sv. archanjela Michala v Kobylniciach a o 15.00 hodine po panychíde v cirkevnoslovanskom jazyku budú uložené na miestnom cintoríne.
Michal Džatko sa narodil v roku 1942 v Sečovskej Polianke a kňazskú vysviacku prijal 21. apríla 1963 v Sečovskej Polianke. V rokoch 1968 - 2006 bol správcom farnosti Giraltovce, v rokoch 1992 - 2000 bol aj správcom farnosti excurrendo Ďurďoš, v rokoch 2006 - 2011 pôsobil ako správca farnosti Porúbka a od roku 2011 bol výpomocným duchovným farnosti Vranov nad Topľou-Čemerné.
Michal Harakaľ
„Máriina láskavá starostlivosť a ochota postarať sa o svoje deti je neutíchajúca,“ hovorí MICHAL HARAKAĽ (45), farár farnosti Panny Márie Ružencovej v Obišovciach. pochádza z obce Dlhé nad Cirochou, študoval katolícku teológiu v Kňazskom seminári sv.
Historické súvislosti
Dnes sme svedkami nielen ďalšej biskupskej vysviacky, aké Slovensko periodicky zažíva pri obsadzovaní biskupských stolcov. Dnes dostáva nové vedenie nielen jedno biskupstvo, ale celá Gréckokatolícka metropolitná cirkev sui iuris na Slovensku. Áno, lebo náš prvý arcibiskup byzantského pôvodu, svätý Metod, bol pred 1155 rokmi vysvätený nie na Slovensku, ale pápežom v Ríme. A historicky prvý gréckokatolícky metropolita Mons. Ján Babjak prijal biskupské svätenie pred 21 rokmi priamo z rúk pápeža svätého Jána Pavla II.
V tejto našej vetve, ktorá sa vinie od apoštolských čias cez stáročia až k línii konštantinopolských patriarchov a ktorá je od čias znovuobnovenej jednoty viacerých východných cirkví detailne menovite doložená už od 16. V reťazi našich spoločných „apoštolských predkov“ je aj meno jedného z dvoch tvojich biskupských spolu-rodákov zo spišskej Olšavice, biskupa našej materskej mukačevskej eparchie z druhej polovice 18. Ako gréckokatolíci na Slovensku sa okrem toho všetkého cítime nielen dedičmi ducha týchto únií a bratmi našich gréckokatolíckych spoluveriacich, ktorí sa k nim hlásia.
V tomto prsteni sú uložené relikvie našich biskupov - mučeníkov, tvojich predchodcov, blahoslavených Vasiľa Hopka a Petra Pavla Gojdiča. Práve meno biskupa Gojdiča ma privádza aj k inej súvislosti, ktorá vás spája. Rozhodol sa mu uniknúť tým, že si zvolil rehoľné povolanie. Nič nového v dejinách cirkvi. Aj svätí Cyril a Metod, obaja v najlepšom rozbehu ich kariéry, takpovediac ušli - jeden z cisárskeho dvora a druhý z kniežacieho úradu -, aby sa utiahli do kláštora.
Božie plány však boli i v prípade našich vierozvestov, najmä nášho prvého arcibiskupa sv. Metoda, ale i nášho nedávneho prešovského biskupa blahoslaveného Petra Pavla Gojdiča iné. Mníšska fáza ich života v ústraní bola len akousi predohrou ich vstupu na verejnú scénu cirkvi. Kláštorné ticho, plný modlitebný a liturgický život, osobná askéza, poslušnosť predstaveným i otcovská starostlivosť o podriadených bratov - to je od stáročí považované vo východných cirkvách za najlepšiu prípravu na vedenie celej cirkvi. Tak tomu bolo v ich prípade i v mnohých ďalších - a to aj v univskej lavre, z ktorej prichádzaš.
Cesta do kláštora
Pred dvadsiatimi rokmi si sa ako mladý prešovský kňaz po získaní licenciátu a po niekoľkých rokoch práce formátora v kňazskom seminári rozhodol utiahnuť do ticha kláštora. Vybral si si kláštor, ktorý sa v gréckokatolíckej cirkvi najviac približuje tradícii pôvodného východného mníšstva. Možno by si niekto kládol otázku, či to nebol pokus o duchovný úkryt? Prešiel si cez úrad magistra novicov, predstaveného pustovne i studitských spoločenstiev a farností vo Ľvove, aby si nakoniec, po dokončení doktorandských štúdií v Ríme, bol zvolený svojimi rehoľnými bratmi k úlohe igumena, teda hlavného predstaveného všetkých mníchov studitského ustavu na Ukrajine.
Viedol si tento kláštor počas epidémie covidu aj v posledných dvoch vojnových rokoch, keď sa kláštor stal miestom úkrytu a pomoci pre stovky vojnových utečencov. Ale ani to nie je nič nového pre studitských mníchov. Počas druhej svetovej vojny sa v kláštore pred nacistami ukrývali židovské deti. To je najvýrečnejšia odpoveď na neľudskú agresiu, vedenú aj v mene etnickej či konfesionálnej dominancie. Tvoj kláštor sa súčasne stal miestom adresnej humanitárnej pomoci, a to aj zo Slovenska, aby tak aj Slovensko, aj naša cirkev cez tento kláštor pomáhali obetiam vojny na Ukrajine humanitárnymi darmi.
Tvoj menovec prorok Jonáš cítil, že je povolaný k ohlasovaniu pokánia pre Ninive, ale chcel sa tejto úlohe vyhnúť. Vybral sa za more, až kamsi do Taršišu. Ale Pán mal pre neho iný plán. Ninive. Aj ty si sa v mladosti vybral nie za more, ale za hory, za Karpaty. Jonášovi Pán povedal: „Vstaň, choď do veľkého mesta Ninive a zvestuj mu zvesť, ktorú ti ja poviem!“ (Jon 3,2) Tebe zaznel Boží hlas prostredníctvom hlasu a povolania rímskeho biskupa, pápeža Františka. Nie Ninive, ale Prešov.
Čaká ťa tu Boží ľud, ktorý v tebe chce vidieť svojho duchovného pastiera, vodcu, správcu, ochrancu, ktorý ho povedie v týchto nie ľahkých časoch. Čaká ťa cirkev na Slovensku, pretože vysviackou sa stávaš aj členom Konferencie biskupov Slovenska. Stávaš sa biskupom, pastierom Božieho stáda. Architektonickým vyjadrením tohto evanjeliového symbolu je usporiadanie liturgického priestoru v našich chrámoch s ikonostasom a tzv.
Milý otec Jonáš. Zlodejov zastav už na bráne. Spoznáš ich. Tvária sa sebaisto, aby unikli pozornosti, skúmajú terén, každú škáru v plote či chvíľkový nedostatok ostražitosti zo strany pastiera. Aby ovečky nebľačali, keď ich kradnú, tak im pod nosom mávajú trsom šťavnatej trávy, teda zvodných a presvedčivých rečí, sľubujú im pastvu na bezhraničných pláňach ničím neobmedzenej slobody a pomaly ich vyvádzajú z košiara na cestu k bitúnku. Nájomníkov a nádenníkov odhalíš tiež dosť rýchlo. Možno dokonca aj medzi tými, od ktorých by si očakával, že by mali nezištne a horlivo pásť tú časť Božieho stáda, ktorú si im ako hlavný pastier zveril.
Spoznáš ich podľa toho, že to tak trochu flákajú a akosi zriedka sú pri ovciach a ich ovečky sú zanedbané a nezaopatrené. Nehovorím ti, aby si ich hneď vyplatil a poslal kade ľahšie. Daj im šancu... povzbuď ich, ukáž im svoj príklad. Možno sa v nich zobudí spomienka na ideály, s ktorými kedysi vstupovali do pastierskej služby.
S vlkmi je to beznádejné. Ich nátura je už raz taká. Na nich platí len pastierska palica, ktorou ich pošleš, kam patria. Nech si lovia v svojom lese, nech sa živia trebárs mrcinami, ako to majú vo zvyku, ale ovciam nech dajú pokoj. Rátaj však s tým, že to s nimi však nebude ľahké. Útočia ako svorka, raz hryzne jeden, raz druhý, raz do ovce, raz do pastiera. Dnes si už ani nedávajú námahu zohnať si nejaké ovčie rúcho, aby sa doň na oklamanie zahalili. Dávajú to na hulváta, za bieleho dňa. Ovce z iného ovčinca možno často ani nevedia, ako sa doň zatúlali. Možno sa to len kedysi dávno pastieri pohádali a každý si urobil ten svoj. Si tu na to, aby si každému pripomínal, že bezpečný ovčinec je len jeden, ten Kristov. Možno je čas aj na Slovensku prestať hovoriť o čiernych ovciach - možno sú len zablatené, lebo sa zatúlali a nikto ich dostatočne nehľadal.
Diecézny katechetický úrad Prešovskej archieparchie (DKÚ PA)
Diecézny katechetický úrad Prešovskej archieparchie (DKÚ PA) zohráva kľúčovú úlohu v katechetickej činnosti. Dňa 1. septembra 1993 zriadil vtedajší prešovský biskup Mons. Ján Hirka Diecézne katechetické stredisko s poslaním zabezpečovať katechetickú činnosť v celom Prešovskom biskupstve. Povýšením Gréckokatolíckeho biskupstva v Prešove pápežom Benediktom XVI. dňa 30. 1. 2008 na Gréckokatolícke arcibiskupstvo sa zmenil názov na Diecézny katechetický úrad Prešovskej archieparchie.
V minulom školskom roku pôsobilo na poli školskej katechézy 126 kňazov a 42 katechétov a katechétiek. DKÚ PA v spolupráci s NIVAM pripravuje pre učiteľov náboženstva odborné semináre. V prešovskej archieparchii sa konajú stretnutia učiteľov náboženstva/náboženskej výchovy v priestoroch NIVAM /Národný inštitút vzdelávania a mládeže/.
| Udalosť | Dátum | Miesto |
|---|---|---|
| Púť maďarských veriacich | 5. október 2019 | Bazilika Narodenia Panny Márie v Marianke |
| Diecézny eucharistický kongres | Od štvrtka do soboty | Ružomberok |
| Návšteva Raymonda Lea Burkea v Trnave | 15. - 18. novembra 2019 | Trnava |
Gréckokatolícka cirkev na Slovensku prešla dlhú a zložitú cestu vývoja, pričom zohrala významnú úlohu v duchovnom a kultúrnom živote krajiny. Životy a diela jej predstaviteľov sú svedectvom hlbokej viery, odovzdanosti a služby Bohu a ľuďom.