Evanjelium podľa Jána: Testy, otázky a odpovede

V dnešnej dobe, keď sa povie slovo "evanjelium", sme navyknutí myslieť na dielo podľa Marka, Matúša, Lukáša a Jána. Avšak prvotný význam slova "evanjelium" nie je spis alebo literárne dielo. Evanjelium je Ježiš. On nie je iba obsahom evanjelia, ale on je Evanjeliom. Toto Ježišovo posolstvo dostalo koncom 2. polovice 1. storočia po Kr. podobu písaného textu, aby sa zachovalo pre ďalšie generácie človeka. Napísané evanjeliové spisy boli odovzdávané bez udania autora. Autori boli doplnené a členené až neskôr.

Autorstvo Evanjelia podľa Marka

Podľa tradície, Marek napísal presne to, čo si pamätal z vecí, ktoré povedal a urobil Kristus. Marek sa nedopustil žiadnej chyby, ale tak napísal veci, ako si ich pamätal. Ak berieme do úvahy toto svedectvo, potom následne hľadáme v novozákonných textoch tie miesta, ktoré spomínajú postavu Marka, aby sme sa pokúsili identifikovať autora evanjelia, ktorého najstaršie svedectvá cirkevných otcov uvádzajú pod menom Marek.

Skutky apoštolov spomínajú Jána Marka, ktorý sa po Petrovom vyslobodení z väzenia uchýlil v dome Márie, matky Jána - Marka. Ján Marek bol spoločníkom Pavla a Barnabáša na ich prvej misijnej ceste. Neskôr, ako spomínajú Sk 15, 39, vydal sa s Barnabášom na Cyprus. Tradícia síce pripisuje autorstvo práve uvedenej osobe, ale pochybnosti ostávajú. Nie je isté, či v uvedených textoch ide vždy o jednu a tú istú osobu. V tých časoch bolo latinské meno "Marcus" = "Marek" veľmi rozšírené. Preto sa nedá s úplnou istotou povedať, že Ján Marek spomenutý v Skutkoch apoštolov je identický s Markom, ktorému sa pripisuje autorstvo evanjelia.

Adresáti a datovanie

Najčastejšie sa berie mesto Rím ako miesto vzniku evanjelia. V jeho prospech hovoria aj vnútorné svedectvá, ktoré nachádzame v samotnom texte evanjelia. Jedným z nich je skutočnosť, že Mk obsahuje veľa "latinizmov". Ide o latinské slová, ktoré Mk jednoducho len transliteroval - prepísal do gréckych písmen. Marek musel vysvetliť, čo je kvadrans. Existoval latinský peniaz kvadrans - štvrťpeniaz. Taktiež Evanjelium podľa Marka cíti potrebu vysvetliť hodnotu gréckeho peniazu. To naznačuje, že adresáti boli pravdepodobne z rímskeho prostredia, ktorým grécke mince boli neznáme. Ďalším príkladom je, že Marek prekladá slovo "praetorium" - čiže do vládnej budovy. To naznačuje, že evanjelium bolo určené pre kresťanov z časti Rímskej ríše, ktorí potrebovali grécko-latinské vysvetlenia.

Evanjelium podľa Marka bolo napísané skôr, ako evanjeliá podľa Matúša a Lukáša, z ktorých čerpali Mt aj Lk. Svedectvá cirkevných otcov hovoria, že Mk napísal svoje evanjelium v období okolo smrti apoštola Petra. Preto jeho pravdepodobný vznik sa datuje okolo roku 70 po Kr.

Obsah a štruktúra Evanjelia podľa Marka

Evanjelium podľa Marka sa zameriava na "činy" a maximum Ježišových skutkov. Cez Ježišove zázraky, uzdravenia, vzkriesenia atď. chce evanjelista ukázať, že v Ježišovi z Nazareta prichádza Božie kráľovstvo. Jadrom evanjelia je predstavenie Ježiša Krista, ktorému predchádza úvod. Utrpenie Ježiša zaberá až 1/5 jeho evanjelia. Celé Ježišovo účinkovanie začína v Galilei. Tam si povoláva apoštolov, ohlasuje Božie kráľovstvo, koná zázraky, potom prechádza do Judska, konkrétne do Jeruzalema, kde zomiera a vstane z mŕtvych. Oproti ostatným evanjeliám, Mk si svoje rozprávanie veľmi nerozširuje (napríklad o Ježišovo detstvo, príhovory, napomenutia, ďalšie jeho zázraky). Evanjelium podľa Marka sa delí na dve základné časti. Prvá časť sa niekedy označuje názvom "Tajomstvo kráľovstva". Dôraz sa kladie na predstavenie Ježiša, ktorý slovami a predovšetkým skutkami ohlasuje príchod Božieho kráľovstva. Evanjelium končí správou o Ježišovom zmŕtvychvstaní v 16, 20. Tým sa napĺňa Ježišovo poslanie.

Viera v Evanjeliu podľa Marka je podobná viere otca, ktorý volá: "Verím. Pomôž mojej nevere!" Viera je základným prvkom pre spoločenstvo veriacich, ktorým je Evanjelium podľa Marka adresované. Viera nie je vždy jednoduchá. V živote spoločenstva veriacich sa nachádzajú hrdinské činy a Mk to nezakrýva. Viera, v časoch prvej cirkvi, ale aj dnes, je cestou skúšok a vydávania svedectva. Pre Mk ideálom žitia viery je služba podľa Ježišovho vzoru. Kto je Ježiš pre mňa? Za koho ho považujem? Ježiš robí veľa zázrakov, uzdravení a vyháňa zlých duchov a na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ľudia ho poznajú, že predsa budú vedieť, kto je On. Opak je pravdou. Keď sa Ježiš pýta, za koho ho ľudia pokladajú, odpovede sú rôzne: Ján Krstiteľ, Jeremiáš, Eliáš alebo niektorý z dávnych prorokov. Nikto však nepovie, že ľudia vedia, že On je Boží Syn. Podobne sú na tom aj učeníci. Ježiš im musí neustále dohovárať. Učeníci mali inú predstavu o tom, aký má byť Mesiáš, akým spôsobom sa má správať. To sa tiahne počas celých dejín kresťanstva až do dnešných dní. Aj teraz pre neveriacich ľudí ostáva Ježiš nepoznaným. Hľadanie odpovede na otázku, kto Ježiš vlastne je, nedotýka sa len zástupov. Aj samotní učeníci sú postavení pred úlohu spoznávať, kto je pre nich Ježiš. Je to aj naše poslanie.

Vrcholom odhalenia Ježišovej pravej identity je kríž. Kto by už len povedal o tomto mužovi bolesti, ktorý visí na dreve opustený a vysmiaty v bolestiach, že je Boží Syn? A práve pohanský vojak vyznáva: "Tento človek bol naozaj Boží Syn!" Záver Mk je krátky a náhly. Utrpeniu sú venované dlhé verše, o vzkriesení je len krátka zmienka. Je to úmysel. Marek chce, aby sme rozmýšľali nad tým, čo to znamená pre náš život, a aby sme spoznali jeho pravú totožnosť, jeho identitu; že je Boží Syn tak, ako ho spoznal rímsky vojak pod krížom.

Mk v mnohých svojich príbehoch ukazuje, že pre prijatie Božieho kráľovstva, je podstatná viera. Len vďaka viere človek mohol začať, zakúsiť silu spásy, ktorá oslobodzuje od zla, ktorým je hriech alebo choroba. "Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu" (Mk 1, 15). Táto počiatočná Ježišova výzva, je prítomné v celom evanjeliu, ako neustála požiadavka pre všetkých, ktorí k Ježišovi pristupujú v minulosti aj dnes. Preto Evanjelium podľa Marka môžeme v istom zmysle nazývať "svedectvom viery", lebo bolo napísané, aby ľudia uverili, že Ježiš z Nazareta je Mesiáš a Spasiteľ všetkých ľudí.

Biblická prehistória a patriarchovia

Prof. ThDr. František Trstenský, PhD. sa venuje biblickej prehistórii (1, 1 - 11, 26) a dejinám patriarchov (11, 27 - 50, 26). Najskôr sa krátko zastavme pri historickosti obdobia patriarchov. Na jednej strane musíme uznať, že nejestvuje žiadny mimobiblický dokument, ktorý by spomínal patriarchov tak, ako ich uvádza Sväté písmo.

To neznamená, že biblické texty neobsahujú historické prvky. Po zmene klimatických podmienok znova opustili pôdu a venovali sa chovu. Veci svojej panej - manželke, predávanie otrokov a ich cena, vzťah sestra - manželka, ale aj spôsob uzatvárania zmlúv zodpovedá datovaniu 2. tisícročia pred Kr. človeka, pôvod zla, vzťahy v rámci rodiny, klanu a kmeňa, práva a povinnosti, vzťah k pôde a majetku atď.

Kniha Genezis

Genezis (Gn) znamená "Na začiatku". To je aj hebrejský názov celej Gn. Názov "Genezis" pochádza z gréckeho názvu knihy "genesis" = "pôvod". Iné Gn nazýva aj "Kniha pôvodu". Iné pomenovanie pre Gn, Ex, Lv, Nm, Dt. Pentateuch pozostáva z rôzne starých textov, ktoré pochádzajú od 10. storočia po 5. storočie pred Kr., a teda za jeho vznikom stojí viacero neznámych autorov.

Medzi tieto dokumenty patria:

• jahvistický dokument (J): vznikol v Judskom kráľovstve v 10. - 9. stor. pred Kr.
• eloohistický dokument (E): pochádza zo Severného Izraelského kráľovstva a vznikol od pol. 9. storočia pred Kr. do začiatku 8. stor. pred Kr.
• kňazský dokument (P = Priesterkodex); zostavili ho kňazské kruhy niekedy v 5. storočí.

Gn je dôležitá pre pochopenie celého posolstva Svätého písma. Gn jasne potvrdzuje monoteizmus = uctievanie jediného Boha uprostred rôznych polyteistických predstáv okolitých národov. Zjavné je to najmä v príbehoch patriarchov, ktorí si zachovali vieru v jedného Boha v rôznych skúškach. Gn vysvetľuje pôvod podstatných prvkov viery izraelského národa: monoteizmus, obriezku, prinášanie zvieracích a nie ľudských obiet Bohu, chápanie vyvolenia na základe uzatvorenia zmluvy atď.

Duchovné posolstvo je odovzdané cez príbehy - naráciu, keď sa striedajú veľké naratívne celky s krátkymi.

Abrahámov cyklus

Abrahámov cyklus môžeme vnímať aj ako dejiny skúšok a požehnaní. Hoci požehnanie zahŕňa všetky oblasti života, vo vtedajšom chápaní bolo "najhmatateľnejšie" plodnosťou, rastúcim potomstvom a prosperitou majetku. Čitateľ môže z perspektívy Abraháma prežívať dobrodružstvo cesty s Bohom, ak sa nechá ním viesť po ceste podobne, ako to urobil Abrahám. Abrahámov odchod z Mezopotámie je príkladom viery a dôvery. Abrahám sa v cudzom prostredí stáva odlišným od okolitého sveta, ale napriek tomu zachováva vernosť Bohu. Je to ukázané v tom, ako v rôznych skúškach poslušne nasleduje Božie usmernenia.

Biblické rozprávanie o obetovaní Izáka (Gn 22) nesmieme hodnotiť kritériami dnešnej doby. Národy, ktoré vtedy žili v Kanaáne, poznali prinášanie ľudských obiet, predovšetkým malých detí. Boh však ukazuje, že nechce ľudské obety. Cieľom rozprávania nie je iba odstránenie ľudských obiet, ale predovšetkým ukázať na Abrahámovu poslušnosť a vieru.

Izák a Jakub

Rozprávanie o patriarchoch sa Izákovi venuje dosť málo. Väčšina Izákových udalostí je spojených s jeho otcom Abrahámom. Jeho meno zostáva nezmenené - na rozdiel od Abraháma a Jakuba.

Pre izraelský národ sa stáva dôležitým Jakub, ktorému je venovaný druhý cyklus. Biblické rozprávanie predstavuje Jakuba bez akéhokoľvek idealizovania. Jakub za šošovicu získava od Ezaua prvorodenstvo a potom aj otcovo požehnanie. Samozrejme, správanie Jakuba nie je možné hodnotiť na základe morálnych kritérií dnešnej doby. Človek, ktorý myslí na budúcnosť, váži si právo prvorodeného, a tak stojí v protiklade s ľahkovážnosťou Ezaua.

Základom Jakubovho cyklu je jeho putovanie do Haranu a naspäť. V biblickom myslení sú sny formou Božej komunikácie. Nádherným je príbeh Jakubovej lásky k Ráchel. Sila lásky dokáže zmeniť srdce dovtedy prefíbaného Jakuba na srdce milujúceho muža. Vďaka sile lásky dokáže Jakub vydržať príkoria, ktoré zažije u strýka Labana v Harane. Človek sa stáva aj ľahšie zraniteľným. Jakubov pobyt u Labana mu však pomohol vnútorne dozrieť. Vzťah k Ráchel je symbolom lásky k Bohu.

Jozefov cyklus

Posledný cyklus hovorí o Jozefovi a jeho rodine. Časti Boh "ustupuje" z aktívnej postavy a skôr koná "v úzadí" príbehov. Boh obdaril Jozefa mimoriadnymi schopnosťami a múdrosťou. Jozef, podobne ako jeho otec Jakub, strávi 20 rokov v cudzine. Zvyšujú rodinné napätia, o ktoré v Gn nie je núdza. Pripomeňme niektoré: Kain - Abel, Izák - Izmael, Ezau - Jakub. Boh ho však neopúšťa. Ako to bolo v prípade Jakuba, aj tu uvidíme postupnú premenu od nenávisti k odpusteniu. Jozefov príbeh ukazuje krásnu cestu osobného prerodu a vnútorného dozretia.

Jeho veľkosť však závisí od otca. Dostane sa mu poníženia od bratov, je predaný za otroka, dostane sa až do väzenia v Egypte, teda až na samé dno ľudskej existencie. Človeka po faraónovi. Učil sa dôverovať Bohu, ktorého nikdy nezaprel. Učil sa Bohu. Posledné Jakubove slová, tzv. Jakubov testament v 49, 1 - 33 zjednocujú celú Gn. Božie prísľuby dané jednotlivým patriarchom ohľadom národa, veľkého potomstva, zasľúbenej krajiny, sa tu spájajú.

Genezis a Evanjelium podľa Marka: Porovnanie

Súčasťou obidvoch biblických spisov je "cesta viery". V Gn je to ešte zvýraznené tým, že duchovná cesta osobného dozrievania patriarchov je prepojená s geografickým putovaním. V Mk sa učeníci pýtajú, kto vlastne Ježiš Kristus je. Gn Boh koná prostredníctvom patriarchov znamenia, v Mk Boh koná prostredníctvom vlastného Syna Ježiša Krista zázraky a znamenia. V čítaní Svätého písma stali predobrazom, ktorý svoje naplnenie dosahuje v osobe Ježiša Krista.

Obetovanie Izáka je predobrazom obetovania Ježiša Krista. Niektoré udalosti zo života Jozefa môžeme chápať ako predobraz Ježiša Krista. Jozef je predaný do otroctva za 20 strieborných, potom nevinne odsúdený do väzenia v Egypte. Ježiš je "predaný" za 30 strieborných a nevinne odsúdený. Svätopisec v Gn chápe všetky udalosti s Jozefom, ako Boží zásah, aby zachránil svojich bratov: "Boh ma sem poslal pred vami, aby ste ostali nažive." (Gn 45, 5) Rovnako my kresťania chápeme Ježišov život, smrť a zmŕtvychvstanie, ako Boží plán, aby sme my, jeho bratia a sestry, ostali nažive.

Jakubov požehnanie a prísľuby svojmu synovi Júdovi v Gn 49, 10 má mesiášsky charakter: "Neoddiali sa žezlo od Júdu, ani berla od jeho nôh, kým nepríde Ten, ktorému prislúcha žezlo a ku ktorému sa pritúlia národy." V osobe Ježiša Krista sa definitívne napĺňajú prísľuby, ktoré Boh dal patriarchom. Mk ukazuje naplnenie prísľubov v pokornom služobníkovi - Ježišovi z Nazareta, ktorý ide na osliatku do Jeruzalema. Cesta utrpenia je cestou kráľovskej moci Mesiáša.

Príklady otázok a odpovedí z Evanjelia podľa Lukáša

Nasledujú príklady otázok týkajúcich sa evanjelia podľa Lukáša, ktoré môžu pomôcť pri štúdiu a pochopení textu:

1. Ktoré z nasledujúcich miest sa spomínajú v evanjeliu sv. Lukáša?
   • a) Na tomto mieste sa Ježiš krvou potil.
   • b) K tomuto miestu sa viaže povolanie prvých učeníkov.
   • c) Dedina, od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií.
   • d) Mesto, kde Ježiš učil v synagóge, a kde uzdravil posadnutého zlým duchom, a kde uzdravil Petrovu testinú.
   • e) Je to mesto v Judei.
2. Kto vydal rozkaz, aby sa v jeho ríši vykonal súpis ľudu po celom svete?
3. Kto boli veľkňazi v roku pätnástom panovania cisára Tiberia?
4. Koľko kapitol má evanjelium sv. Lukáša?
5. Čo odpovedal diabol Ježišovi na púšti?

Ježišovo pokušenie na púšti (Lk 4,1-13)

Všetky tri synoptické evanjeliá obsahujú tento príbeh o Ježišovom pobyte na púšti a dávajú ho na začiatok Ježišovho verejného účinkovania, hneď po Ježišovom krste v Jordáne. Lukáš medzi tieto state ešte vkladá Ježišov rodokmeň. Jánovo evanjelium takúto epizódu o Ježišovom pokúšaní vôbec nepozná. Marek je zas veľmi stručný. Nehovorí o žiadnych detailoch pokúšania. Povie len, že Ježiš bol na púšti štyridsať dní a satan ho pokúšal, bol medzi divou zverou a anjeli mu posluhovali (Mk 1,12-13). Matúš a Lukáš majú známe tri pokúšania, avšak v inom poradí. Lukáš kladie pokušenie spojené s Jeruzalemom a chrámom na koniec, kdežto u Matúša je na druhom mieste.

U Lukáša je prepojenie s udalosťou krstu zvlášť viditeľné. Pri krste v Jordáne na Ježiša zostúpi Duch Svätý a pokúšanie na púšti sa začína slovami: „Ježiš sa vrátil od Jordánu plný Ducha Svätého“ (Lk 4,1). Apropo, to pokúšanie: V Lk 4,2 text hovorí, že Ježiš: „bol pokúšaný diablom“. Gréčtina, tak ako hebrejčina, nerozlišuje medzi skúšaním a pokúšaním. Grécke sloveso πειράζω (peirazo), ktoré sa tu používa, znamená „skúšať niečo“, „pokúšať sa o niečo“, „skúmať“, „podrobovať skúške“, a v špecifickom význame aj „pokúšať“, „zvádzať“.

Na púšti, keď má ľud hlad, Boh im dáva mannu, ktorú si majú zbierať len na deň. A Boh tu hovorí: „Týmto ho chcem podrobiť skúške (opäť sloveso πειράζω) či bude kráčať podľa môjho zákona alebo nie“ (Ex 16,4c). Kniha Deuteronómium zhŕňa túto skúsenosť ľudu na púšti takto: „A rozpamätúvaj sa na celú cestu, po ktorej ťa Pán, tvoj Boh, vodil štyridsať rokov na púšti, aby ťa pokoril, vyskúšal (ἐκπειράζω/ekpeirázo) a zvedel, čo je v tvojom srdci, či budeš zachovávať jeho príkazy, alebo nie.

Tu vidíme ďalšiu podobnosť s dnešným evanjeliom. Boh vodí ľud štyridsať rokov po púšti - Duch vodí Ježiša štyridsať dní po púšti. Boh ľud skúšal hladom - Ježišovo najväčšie pokúšanie prichádza, keď vyhladne. Ježiš zaháňa prvé pokušenie citátom z tejto state. Pri putovaní púšťou to bol Boh, ktorý vyriešil hlad ľudu.

Prejdime hneď k tretiemu pokušeniu, keďže sa tiež vyslovene týka Ježišovho synovstva a odohráva sa v Jeruzaleme. Lukáš pravdepodobne preto kladie toto pokušenie na záver, lebo je úzko spojené so záverom Ježišovho života, ktorý sa má odohrať tiež v Jeruzaleme. Ako vhodne poznamenáva J. Diabol Ježiša vezme do Jeruzalema, na vysoký bod chrámu a nabáda ho, aby sa vystavil nebezpečenstvu smrti, a tak vyskúšal svoje synovstvo. Navyše, vezme ho do chrámu a ten mal byť znamením Božej prítomnosti - kde lepšie by sa mal Boh postarať o svojho Syna? Veď ak je Božím synom, Boh ho zachráni. Skôr tu teda ide o to, že Ježiš je pokúšaný chápať svoje synovstvo tak, že bude zachránený od smrti. Ježiš sa tu svojou reakciou nepodobá ľudu na púšti, ktorý v svojom hlade a smäde skúšal/pokúšal Boha (πειράζω), či sa o neho dokáže postarať (Ex 17,7; pozri aj Ž 77,18).

tags: #evanjelium #podla #jana #testy