Evanjelium Podľa Marka Kapitola 4: Výklad a Kontext

V tomto článku sa zameriame na hlbší výklad 4. kapitoly Evanjelia podľa Marka. Peter Málik, teológ a prekladateľ, sa zapojil do projektu prekladu novozmluvného textu, pričom cieľom je sprístupniť text Novej zmluvy čitateľom v čo najkratšom čase.

Súčasne sa rozhodlo, že sa budeme v nasledujúcom období venovať výlučne prekladu Novej zmluvy, aby bol tento v čo najkratšom čase čitateľom k dispozícii.

V nasledujúcom období máme v pláne preklad Skutkov apoštolov, ktorý sa podujal pripraviť Peter Málik a preklad Listu Rimanom, na ktorom by chcel po dokončení Markovho evanjelia pracovať Daniel Šobr. Tieto preklady plánujeme priebežne uverejňovať na internete, kde bude lepší a najmä väčší priestor na debatu o jednotlivých otázkach prekladu ako v časopise.

V poslednom čase sa v debatách členov nášho prekladateľského tímu dostali do popredia otázky štýlu. Veď preklad nie je len o tom, aby sme našli ekvivalent k jednotlivým slovám, výrazom a gramatickým štruktúram, nemenej dôležitý je aj celkový dojem, ktorým text na čitateľa pôsobí. V Božom kráľovstve je všetko pekné, harmonické, celistvé, všetko je na svojom mieste. Je dôležité, aby túto harmóniu a celistvosť odzrkadľoval aj náš preklad.

Štýl a Presnosť v Preklade

Otvorenou otázkou je, do akej miery by sa mal náš preklad prispôsobiť k určitému „biblickému štýlu“, t. j. k tradícii vytvorenej doterajšími prekladmi. Od textu Biblie mnohí očakávajú, aby bol slávnostný a aspoň mierne archaický; očakáva sa od neho výskyt slov, ktoré sa už v bežnej reči nepoužívajú, to akoby pridávalo „vážnosti“ textu. Treba vedieť, že grécky originál Nového zákona nebol v dobe svojho vzniku vo všeobecnosti svojím štýlom ani „slávnostný“ (až na niektoré pasáže) a už vonkoncom nie archaický.

Nenachádzajú sa v ňom dokonca žiadne špeciálne „náboženské“ výrazy, ani „teologické“ termíny; tak napr. Ak chceme byť verní originálu, musíme sa snažiť odpútať sa od tradície vytvorenej doterajšími prekladmi a náboženským životom. Chceli by sme, aby sa náš preklad dostal aj do rúk ľuďom, ktorí ešte nie sú spasení, a vedeli ho pochopiť a nájsť v ňom potešenie, a tiež aby ho s radosťou čítali mladí kresťania, ktorí si ešte nezvykli na „kresťanský žargón“ používaný v zboroch a ktorí predtým nepoznali ani jazyk náboženských obradov používaný v kostoloch. Boli by sme neradi, keby títo ľudia museli prekonávať zbytočné jazykové bariéry.

Na druhej strane tradíciu vytvorenú doterajšími prekladmi nemôžeme celkom zavrhnúť, tým by sa totiž stal nový preklad úplne cudzím pre ľudí už dlhšie čítajúcich, študujúcich, počúvajúcich a hlásajúcich Božie slovo. Hľadáme preto určitú strednú cestu medzi úplným radikalizmom a naprostým tradicionalizmom, avšak nakoľko sa to len dá, chceli by sme byť radšej „radikálni“ ako „tradiční“. Preto niektoré zo spomenutých tradičných výrazov používame v preklade i my (napr. „anjel“, „krst“, „činiť pokánie“), iné však nahrádzame ich ekvivalentmi v modernej slovenčine (napr.

Druhou závažnou otázkou núkajúcou sa v súvislosti so štýlom je, či a do akej miery brať ohľad na literárny štýl dnešnej slovenskej prózy. Je to dôležitá otázka, veď Biblia nie je len inšpirovaným Božím slovom, ale ako súbor textov je i vysokohodnotným literárnym dielom, vzácnym i pre tých čitateľov, ktorí neveria v jeho Božskú inšpirovanosť. V tejto otázke zastávame názor, že pokiaľ to nejde na úkor presnosti, v zásade by sme mali používať štýlové prostriedky príznačné pre podobné druhy textov v dnešnej slovenskej próze. Týka sa to aj dialógov, v ktorých by sme sa mali približovať k štýlu hovoreného jazyka, podobne, ako sa to praktizuje aj v štylizovaných dialógoch umeleckej prózy.

Treba si uvedomiť, že „doslovnosť“ a „presnosť“ nie sú synonymá. Úplne doslovný preklad nie je presným, ale je prinajmenšom ťažko zrozumiteľným, na mnohých miestach nezrozumiteľným prekladom; doslovný preklad nie je schopný tlmočiť odkaz pôvodného textu, nepôsobí na čitateľa prívetivo, a preto vo všeobecnosti nie je dobrým prekladom. Na druhej strane nám však náš Boh v Biblii zjavuje mnohé skutočnosti, o ktorých sa vo svete hovorí málo alebo vôbec nehovorí. Ide o duchovné zákonitosti a princípy, ktoré nespasení ľudia, ktorí majú mŕtveho ducha (Ef 2,1; Kol 2,13) - t. j. ducha, ktorý nie je v Božej prítomnosti, a je teda oddelený od skutočného života - nepoznajú a ani nevedia pochopiť.

Nemôžme teda prispôsobiť preklad intelektuálnym požiadavkám nespasených ľudí a duševných kresťanov: v prípade duchovných skutočností sa musíme snažiť o ich verné tlmočenie i za cenu, že preklad bude pre nezasväteného človeka „neprirodzený“ a „nepochopiteľný“. V prípade skutočností, ktoré majú duchovný význam, chce byť preklad presný i za cenu ťažšej zrozumiteľnosti a menších problémov so štýlom. Tak i tí najduchovnejší čitatelia nepoznajúci grécky originál môžu byť niekedy zarazení niektorými formuláciami. To je však v poriadku, tieto kolízie totiž nastávajú predovšetkým v našich mysliach, ktoré musia byť Božím slovom neustále premieňané.

S otázkami štýlu súvisí aj používanie tzv. bohemizmov (slov a výrazov českého pôvodu). Niektorí čitatelia nám vytkli napr. použitie slova „naprosto“ i slova „kľud“ v preklade. Treba povedať, že z jazykového hľadiska výrazové prostriedky prevzaté z iného jazyka nie sú o nič horšie ako výrazové prostriedky domáceho pôvodu; jazykový kontakt je jedným z najdôležitejších zdrojov obohacovania jazykov. Vieme však i to, že niektorí ľudia, hovoriaci menšími jazykmi, najmä tí vzdelanejší, so silnejším jazykovým vedomím a často pritom i skrytým komplexom menejcennosti, majú iracionálny strach z používania jazykových prostriedkov pochádzajúcich z niektorých väčších jazykov, tých, ktoré boli v niektorých obdobiach dejín pociťované pre ich jazyk ako „konkurencia“ (v prípade slovenčiny ide najmä o nemčinu, maďarčinu a češtinu).

Vytvorili si jazykové ideológie, podľa ktorých výrazové prostriedky pochádzajúce z týchto jazykov ohrozujú „svojbytnosť“ jazyka. Jazyky sa však neustále menia, prispôsobujú svojmu prostrediu (i jazykovému) a mení sa tak aj ich „svojbytnosť“. Jazyk je prostriedok, ktorý má slúžiť ľuďom, a nie naopak. Ak si pozrieme ovocie, ktoré prináša purizmus, vidíme, že nie je dobré: v ľuďoch sa vytvárajú zbytočné zábrany, nemajú odvahu vyjadrovať sa prirodzene, čo ide často na úkor efektívnosti komunikácie; títo ľudia majú pocit viny kvôli niečomu, čo Božie slovo za hriech nepovažuje.

Keď nejaký výrazový prostriedok používa v určitom štýle celé jazykové spoločenstvo, tak je asi potrebný a neprospieva to nikomu, keď sa bráni jeho používaniu. Čo sa týka nášho prekladu: slovo alebo zvrat českého pôvodu, ktorý je bežne používaný v danom štýle dnešnej slovenčiny nemáme dôvod nepoužiť v preklade, ak sa nám do daného kontextu hodí lepšie ako jeho domáce ekvivalenty. Stojí za zamyslenie, že aj samotná gréčtina, v ktorej bol text Novej zmluvy napísaný, je relatívne nestabilnou miešaninou rôznych variet gréckeho jazyka, z hľadiska klasickej gréčtiny je mimoriadne „skazeným“ jazykom, prejavom „jazykového úpadku“ (ako by to nazvali puristi), navyše sa v ňom hojne vyskytujú výrazové prostriedky pochádzajúce z hebrejčiny, aramejčiny, dokonca latinčiny (hebraizmy, arameizmy, latinizmy), pričom toto všetko ani v najmenšom nespochybňuje jeho Božskú inšpirovanosť. Znamená to teda, že ani ľudskí autori Novej Zmluvy neboli puristi, ani samotný Svätý Duch sa neusiluje o jazykovú čistotu. Čistotou v Božích očiach je čosi úplne iné.

Milí čitatelia, prajeme vám požehnanie pri štúdiu ďalších kapitol nového slovenského prekladu Písma a prosíme, aby ste nám zachovali priazeň a vernosť vo vašej modlitebnej podpore tohto neľahkého diela. Naďalej radi prijmeme vaše pripomienky k jazykovej stránke prekladu; chceli by sme, pokiaľ je to možné, aby bol preklad z jazykovej stránky prijateľný pre čo najširšie vrstvy čitateľov z rôznych vzdelanostných vrstiev slovenského obyvateľstva. Čoskoro dôjde k založeniu špeciálnej nadácie pre financovanie tohto prekladu, ktorá vám umožní toto dielo podporovať aj finančne.

Analýza Vybraných Pasáží z Marka 14

Teraz sa pozrime na niektoré kľúčové pasáže z 14. kapitoly Evanjelia podľa Marka a ich hlbší význam.

Príprava na Paschu a Zrada (Marek 14:1-11)

Marek 14:1-2: 1 Bolo dva dni pred Veľkou nocou a sviatkami Nekvasených chlebov. Veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako ho podvodne chytiť a zabiť. 2 Ale hovorili: „Nie vo sviatok, aby sa ľud nevzbúril.“

Táto pasáž uvádza atmosféru napätia a sprisahania. Veľkňazi a zákonníci hľadajú spôsob, ako sa zbaviť Ježiša, no obávajú sa reakcie ľudu počas sviatkov.

Marek 14:3-9: 3 Keď bol v Betánii v dome Šimona Malomocného a sedel pri stole, prišla žena s alabastrovou nádobou pravého vzácneho nardového oleja. Nádobu rozbila a olej mu vyliala na hlavu. 4 Niektorí sa hnevali a hovorili si: „Načo takto mrhať voňavý olej?! 5 Veď sa mohol tento olej predať za viac ako tristo denárov a tie rozdať chudobným.“ A osopovali sa na ňu. 6 Ale Ježiš povedal: „Nechajte ju! Prečo ju trápite? Urobila mi dobrý skutok. 7 Veď chudobných máte vždy medzi sebou, a keď budete chcieť, môžete im robiť dobre. Ale mňa nemáte vždy. 8 Urobila, čo mohla. Vopred pomazala moje telo na pohreb. 9 Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila.“

Tento príbeh zdôrazňuje kontrast medzi duchovným vnímaním a materialistickým zmýšľaním. Žena, ktorá pomazala Ježiša drahým olejom, preukázala hlbokú úctu a predvídavosť, zatiaľ čo ostatní sa sústredili na finančnú hodnotu oleja. Ježiš oceňuje jej čin ako prípravu na jeho pohreb, čím poukazuje na blížiace sa udalosti.

Marek 14:10-11: 10 Judáš Iškariotský, jeden z Dvanástich, odišiel k veľkňazom, aby im ho zradil. 11 Tí sa potešili, keď to počuli, a sľúbili, že mu dajú peniaze. A on hľadal spôsob, ako ho príhodne vydať.

Judášova zrada je zlomovým bodom v príbehu. Jeho motívom sú peniaze, čo ukazuje na jeho duchovnú slepotu a uprednostňovanie materiálnych hodnôt pred duchovnými.

Posledná Večera (Marek 14:12-26)

Marek 14:12-16: 12 V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov, keď zabíjali veľkonočného baránka, povedali mu jeho učeníci: „Kde ti máme ísť pripraviť veľkonočnú večeru?“ 13 Poslal dvoch zo svojich učeníkov a vravel im: „Choďte do mesta. Tam stretnete človeka, ktorý bude niesť džbán vody. Choďte za ním 14 a pánovi domu, do ktorého vojde, povedzte: »Učiteľ odkazuje: Kde je pre mňa miestnosť, v ktorej by som mohol jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka?« 15 On vám ukáže veľkú hornú sieň, prestretú a pripravenú. Tam nám prichystajte.“ 16 Učeníci odišli, a keď prišli do mesta, všetko našli tak, ako im povedal. A pripravili veľkonočného baránka.

Táto pasáž opisuje prípravy na Paschu, ktorá má hlboký symbolický význam. Ježiš posiela učeníkov, aby pripravili večeru, čím zdôrazňuje jeho kontrolu nad udalosťami a naplnenie proroctiev.

Marek 14:17-21: 17 Keď sa zvečerilo, prišiel s Dvanástimi. 18 A keď boli pri stole a jedli, Ježiš povedal: „Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí, ten, čo je so mnou.“ 19 Zosmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: „Azda ja?“ 20 On im odpovedal: „Jeden z Dvanástich, čo so mnou namáča v mise. 21 Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človeku, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.“

Ježišova predpoveď zrady vyvoláva smútok a neistotu medzi učeníkmi. Zdôrazňuje nevyhnutnosť naplnenia Písma, ale zároveň vyjadruje hrozný osud zradcu.

Marek 14:22-25: 22 Keď jedli, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával im, hovoriac: „Vezmite, toto je moje telo!“ 23 Potom vzal kalich, vzdával vďaky, dal im ho a všetci z neho pili. 24 A povedal im: „Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých. 25 Veru, hovorím vám: Už nebudem piť z plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť nový v Božom kráľovstve.“

Táto pasáž opisuje ustanovenie Eucharistie, ktorá sa stala centrálnym bodom kresťanskej bohoslužby. Ježiš identifikuje chlieb a víno so svojím telom a krvou, čím ustanovuje novú zmluvu medzi Bohom a ľuďmi.

Marek 14:26: 26 Potom zaspievali chválospev a vyšli na Olivovú horu.

Zakončenie Poslednej večere chválospevom a odchodom na Olivovú horu predznamenáva blížiace sa udalosti utrpenia a modlitby.

Ježišova Modlitba v Getsemani a Zatknutie (Marek 14:32-52)

Marek 14:32-42: 32 Prišli na pozemok, ktorý sa volá Getsemani, a povedal svojim učeníkom: „Sadnite si tu, kým sa pomodlím.“ 33 Vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána. I doľahla naňho hrôza a úzkosť. 34 Vtedy im povedal: „Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte!“ 35 Trocha poodišiel, padol na zem a modlil sa, aby ho, ak je možné, minula táto hodina. 36 Hovoril: „Abba, Otče! Tebe je všetko možné. Vezmi odo mňa tento kalich. No nie čo ja chcem, ale čo ty.“ 37 Keď sa vrátil, našiel ich spať. I povedal Petrovi: „Šimon, spíš? Ani hodinu si nemohol bdieť? 38 Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo slabé.“ 39 Znova odišiel a modlil sa tými istými slovami. 40 A keď sa vrátil, zasa ich našiel spať: oči sa im zatvárali od únavy a nevedeli, čo mu povedať. 41 Keď prišiel tretí raz, povedal im: „Ešte spíte a odpočívate? Dosť už. Prišla hodina: hľa, Syna človeka už vydávajú do rúk hriešnikov. 42 Vstaňte, poďme! Pozrite, môj zradca je blízko.“

Ježišova modlitba v Getsemani je kľúčovou pasážou, ktorá odhaľuje jeho ľudskú stránku a zároveň jeho bezpodmienečnú poslušnosť voči Otcovej vôli. Jeho úzkosť a prosba o odvrátenie kalicha utrpenia sú v kontraste s jeho konečným prijatím Otcovej vôle.

Marek 14:43-52: 43 A kým ešte hovoril, prišiel zrazu Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním zástup s mečmi a kyjmi, ktorý poslali veľkňazi, zákonníci a starší. 44 Jeho zradca im dal znamenie: „Koho pobozkám, to je on. Chyťte ho a obozretne odveďte!“ 45 Keď prišiel, hneď pristúpil k nemu a povedal: „Rabbi.“ A pobozkal ho. 46 Oni položili naň ruky a zajali ho. 47 Tu jeden z okolostojacich vytasil meč, zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho. 48 Ježiš im povedal: „Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca, aby ste ma zajali. 49 Deň čo deň som učil u vás v chráme, a nezajali ste ma. Ale musí sa splniť Písmo.“ 50 Vtedy ho všetci opustili a rozutekali sa. 51 No akýsi mladík išiel za ním, odetý plachtou na holom tele; a chytili ho. 52 Ale on pustil plachtu a utiekol nahý.

Judášov príchod so zástupom a jeho zradný bozk znamenajú Ježišovo zatknutie. Reakcia jedného z učeníkov, ktorý vytasí meč, je potlačená Ježišom, ktorý zdôrazňuje naplnenie Písma. Opustenie Ježiša učeníkmi ukazuje na ich strach a zlyhanie v kritickej chvíli.

Ježiš pred Sanhedrinom a Petrovo Zapretie (Marek 14:53-72)

Marek 14:53-65: 53 Ježiša priviedli k veľkňazovi, kde sa zhromaždili všetci veľkňazi, starší a zákonníci. 54 Peter šiel zďaleka za ním až dnu do veľkňazovho dvora. Sadol si k sluhom a zohrieval sa pri ohni. 55 Veľkňazi a celá veľrada zháňali svedectvo proti Ježišovi, aby ho mohli odsúdiť na smrť. Ale nenašli. 56 Mnohí proti nemu krivo svedčili, a ich svedectvá sa nezhodovali. 57 Tu niektorí vstali a k...

Podobenstvo o rozsievačovi (Marek 4:1-20)

Marek 4:1-9 opisuje podobenstvo o rozsievačovi, kde zrno padá na rôzne typy pôdy: na kraj cesty, na skalnatú pôdu, medzi tŕnie a do dobrej pôdy. Iba zrno, ktoré padne do dobrej pôdy, prinesie úrodu.

Marek 4:14-20 vysvetľuje, že rozsievačom je ten, kto seje slovo. Zrno na kraji cesty predstavuje tých, ktorí počúvajú slovo, ale satan im ho hneď vezme. Zrno na skalnatej pôde sú tí, ktorí slovo prijímajú s radosťou, ale nemajú v sebe koreň a pri súžení odpadnú. Zrno medzi tŕním sú tí, ktorí počúvajú slovo, ale svetské starosti a žiadostivosti ho udusia. Zrno v dobrej pôde sú tí, ktorí slovo počúvajú, prijímajú a prinášajú úrodu.

Tabuľka: Výklad Podobenstva o Rozsievačovi

Podobenstvo o lampe (Marek 4:21-25)

Marek 4:21-23 hovorí, že lampa sa nenosí, aby ju postavili pod mericu alebo pod posteľ, ale na svietnik, aby svietila. Nič nie je skryté, čo by sa nemalo vyjaviť. Kto má uši na počúvanie, nech počúva!

Marek 4:24-25 zdôrazňuje, že akou mierou meriame, takou sa nameria aj nám, ba ešte sa nám aj pridá. Kto má, tomu sa pridá, a kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má.

Podobenstvo o rastúcom zrne (Marek 4:26-29)

Marek 4:26-29 opisuje, že s Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek hodí semeno do zeme; či spí alebo vstáva, v noci či vo dne, semeno klíči a rastie a on ani o tom nevie. Zem sama od seba prináša úrodu: najprv steblo, potom klas a napokon plné zrno v klase. Keď úroda dozreje, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva.

Podobenstvo o horčičnom zrnku (Marek 4:30-32)

Marek 4:30-32 prirovnáva Božie kráľovstvo k horčičnému zrnku, ktoré je najmenšie zo všetkých semien na zemi, ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre, takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky.

Marek 4:33-34 hovorí, že Ježiš v mnohých takýchto podobenstvách hlásal slovo podľa toho, ako boli schopní počúvať. Bez podobenstva im ani nehovoril, ale svojim učeníkom v súkromí všetko vysvetlil.

Utíšenie búrky na mori (Marek 4:35-41)

Marek 4:35-41 opisuje, ako sa strhla veľká víchrica a vlny sa valili na loď, takže sa loď už napĺňala. Ježiš bol v zadnej časti lode a spal na poduške. Učeníci ho zobudili a povedali mu: „Učiteľ, nedbáš o to, že hynieme?“ On vstal, pohrozil vetru a povedal moru: „Mlč, utíš sa!“ Vietor prestal a nastalo veľké ticho. Potom sa ich spýtal: „Čo sa tak bojíte?! Ešte stále nemáte vieru?“ Zmocnil sa ich veľký strach a jeden druhému hovorili: „Čo myslíš, kto je to, že ho i vietor, i more poslúchajú!“

tags: #evanjelium #podla #marka #kapitola #4