Medzi Ježišovou „misijnou“ rečou (k. 10) a rečou „v podobenstvách“ (k. 13) sa v Matúšovom evanjeliu nachádza úsek kapitol 11-12. Ich nosnou témou je odmietnutie Ježiša a napätie medzi ním a židovskými predstaviteľmi. Výnimku v nich tvoria verše 11, 25-30, ktoré naopak hovoria o tých, ktorý Ho prijali.
Tento krátky úsek možno rozdeliť na tri časti:
- opis prijímateľov zjavenia (v. 25-26)
- opis samého zjavenia (v. 27) (nachádzajú sa aj u Lukáša a patria ku prameňu Q)
- pozvanie prijímateľov zjavenia (v.
Ježišove slová začínajú úvodom „V tom čase Ježiš povedal“, čo má jednoznačne oddeliť tieto verše od predchádzajúceho textu. Prvá časť je na spôsob typickej židovskej modlitby chválospevu. Ježiš v nej chváli svojho Otca za to, že si k poznaniu nevybral „múdrych a rozumných“, ale maličkých.
Dôvod je vysvetlený v druhej časti. Tu sa priam až „jánovským jazykom“ opisuje, že pravú múdrosť (poznanie Boha) možno nájsť jedine v a cez Syna, Ježiša Krista. V tretej časti následne Ježiš pozýva k prameňu múdrosti (čiže k sebe), všetkých, ktorý sú ochotní ho prijať (teda „maličký“ z prvej časti). Vyjadruje to symbolom „jarma“.
Nájdenie úľavy od vyčerpania | Matúš 11:28–30 | Náš každodenný chlieb zbožné video
Vziať na seba jarmo už v múdroslovnej literatúre Starého zákona znamenalo prijať nejaké učenie a podľa neho sa chovať. Prijatie Ježišovej náuky a koniec koncov jeho samého je charakterizované ako niečo príjemné a ľahké, tiché a pokorné. Pozrime sa bližšie na prvú časť, ktorá je dôležitá aj pre dnešného čitateľa evanjelia. Kto sú tí čo sú schopní prijať zjavenie?
Na prvý pohľad sa zdá, že tu Ježiš ide proti intelektuálom. Vedomosti a schopnosť pracovať s nimi však nie je to, na čo naráža. Tých, ktorým je zjavenie „ukryté“, nazýva múdrymi (gr. σοφός; dosl. obratný, bystrý, znalý, múdry, učený) a rozumnými (gr. συνετός; dosl. chápavý, schopný, múdry). Oproti nim však nestavia hlupákov alebo neschopných, ale maličkých (gr. νήπιος; dosl. malý, detský, slabý, nezrelý, neplnoletý).
Ako zaujímavo podotýka Mrázek, výhoda „maličkých“ je v ich formovateľnosti. Mladý ľudia ešte dozrievajú a sú schopní prijať iné názory a pohľady. Za „múdrymi a rozumnými“ sa skrývajú ľudia (múdri starci), ktorí sú si v sebe samom a v tom čo poznajú istý. Ich zmýšľanie len ťažko niečo zmení.
Ježiš v 11. kapitole Evanjelia podľa Matúša kladie dôraz na pokoru a otvorenosť srdca pri prijímaní Božieho zjavenia. Tí, ktorí sú ochotní učiť sa a meniť svoje zmýšľanie, majú väčšiu šancu spoznať pravú múdrosť, ktorú ponúka Ježiš Kristus.
Kontext a štruktúra Matúša 11
V tejto relácii sa autor venuje výkladu veršov - od 7. verša jedenástej kapitoly po 2. verš dvanástej kapitoly evanjelia podľa toho, ako ho zapísal Matúš. Po Kázni na vrchu pokračovala Mesiášova služba ďalšími prejavmi moci Ducha Svätého, Ježiš delegoval svoju autoritu učeníkom, ktorých vyslal, aby sa aj oni podieľali na hlásaní radostného posolstva. Keď sa o Ježišových zázrakoch dopočul Ján Krstiteľ, ktorý už vtedy bol vo väzení, poslal za ním svojich žiakov s otázkou na Ježišovo Mesiášstvo.
Ján, ktorý bol kedysi pri začiatkoch Ježišovej služby a verejne ho označil za Božieho baránka, ktorý „berie preč hriech sveta“ (J 1,29), bol zrejme v dôsledku tlaku, ktorý zakúšal vo väzení, na pochybách o Ježišovom poslaní. Pán dal Jánovi jednoznačnú odpoveď a hovoril o mocnom príchode Božieho kráľovstva, sprevádzanom zázrakmi.
Keď Jánovi učeníci odišli, Ježiš pokračoval v nastolenej téme o príchode Božieho kráľovstva. Vyzdvihol Jánovu osobnosť a službu, označil ho za „najväčšieho človeka“ a dodal, že aj tí najmenší v Božom kráľovstve sú väčší ako on. Príchod Božieho kráľovstva súvisí s Jánovou službou akéhosi „herolda“, ktorý oznamoval jeho príchod a pripravoval mu cestu.
Príchod Kráľovstva v osobe Mesiáša znamenal inváziu Božej lásky a dobroty do sveta poznačeného ľudským pádom do hriechu a nadvládou satana. Táto invázia sa nezaobišla bez duchovného konfliktu, o ktorom Pán hovorí v trocha tajomnom verši 12 v 11. kapitole Matúša: „Od dní Jána Krstiteľa až doteraz sa kráľovstvo Nebies násilne rozmáha a násilníci sa ho zmocňujú.“
Na to, aby človek vošiel do Božieho kráľovstva, je potrebné vyvinúť určité úsilie. Naše rozhodnutie obrátiť sa od hriechov a nasledovať Krista musí byť jednoznačné a silné, len vtedy sa vieme zmocniť všetkých dobrodení, ktoré nám Kristus na kríži vydobyl.
Ježiš chváli Otca a k sebe volá preťažených (Mt 11, 25-30)
V ten istý čas riekol Ježiš: Chválim Ťa, Otče, Pane neba a zeme, že si toto skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil nemluvňatám; áno, Otče, lebo tak sa Ti páčilo.
Všetko mi odovzdal môj Otec, a nikto nepozná Syna, len Otec, ani Otca nikto nepozná, len Syn a komu by Syn chcel zjaviť.
Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie! Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci, a nájdete si odpočinutie duše; lebo moje jarmo je lahodné a moje bremeno ľahké!
Ježišove slová v Matúšovi 11:28-30 sú pozvaním pre všetkých, ktorí sú unavení a preťažení životom. Ponúka im odpočinok a úľavu pod svojím jarmom, ktoré je príjemné a ľahké.
tags: #evanjelium #podla #matusa #11