Entita Boha je zásadovou polemikou ľudstva, lebo tvorí esenciálnu prioritu vnímania života na tejto planéte ako aj fungovania celého vesmíru. Božská prítomnosť a jej prejavy sú mentálnou únikovou cestou pre všetky ostatné nepochopiteľné zlyhania, vplyvy a tragédie ľudskej bytosti.
Ateizmus je filozofia založená na absencii viery v Boha, opierajúca sa o materializmus a prírodné vedy. Ateizmus ani nemôže byť spájaný len a výhradne s marxizmom, pretože je obrovská skupina kapitalistov, čo nevyznávajú žiadneho boha a teda ani náboženstvo.
Problémom agresivity človeka je príslušnosť k samotnej ideológii. Pokiaľ je napádaná iným človekom, ohrozená je tým stabilita presvedčenia a viery v jej dôležitosť.
Vzťah vedy a viery
História vzťahov medzi vedou a vierou je veľmi pestrá, poučná a často aj dramatická. Všeobecne známe sú viaceré „kauzy“ (napr. „kauza Galileo“), v ktorých sa doslova napĺňali slová známej frázy, že vždy, keď sa veda dotkla viery, sa zaiskrilo.
Definitívne sa skončila „kauza Galileo“, a ak môžeme použiť športovú terminológiu, skončila sa víťazstvom sekulárnej vedy. Aj cirkevná hierarchia musela uznať, že Zem sa otáča okolo Slnka, a nie Slnko okolo Zeme. Naopak, víťazstvom teologického náhľadu na náš vesmír sa skončila kauza „večnosť či časová obmedzenosť vesmíru“, pretože sama veda dokázala, že náš vesmír má dobre definovaný počiatok a určite bude mať aj koniec.
Aj keď sa zdá, že kauza „evolucionizmus kontra kreacionalizmus“ sa už na vedeckej úrovni skončila víťazstvom prvého z týchto názorov, predsa len možno ešte stále registrovať aj existenciu početnej skupiny odporcov tohto názoru. Rovnako ešte stále prebieha „boj“ medzi teizmom a ateizmom, ktorý vyštartoval z rovnakého prameňa ‒ z tzv. newtonianizmu. Napokon sme v súčasnosti svedkami vzniku novej kauzy, ktorú možno stručne nazvať „kauza život“, v ktorej ide v podstate o spor vedy a viery v otázke, v ktorom okamihu sa vlastne začína život človeka. Pragmatickým výstupom tejto kauzy je stanovisko k otázke, či možno alebo nemožno manipulovať s ľudskými tzv. kmeňovými bunkami.
Problematika vzťahov medzi vedou a vierou bola v minulosti veľmi živá a zaujímavá, takou je aj v súčasnosti a rovnako to zrejme bude aj v budúcnosti, preto je potrebné sa ňou zaoberať a oboznamovať sa s objektívnymi a neskreslenými informáciami o nej. V tom vidíme hlavný zmysel a účelnosť napísania tejto publikácie, v názve ktorej slovo „verzus“ síce navodzuje určitý stret poznatkov vedy a viery, jej cieľom by chcelo byť nahradenie tohto názvu názvom „Kooperácia medzi vedou a vierou“.
Veda môže poskytnúť len určité indície na konštatovanie, že idea Boha neprotirečí jej poznatkom. Preto viera v Neho je zmysluplná a nie nezmyselná. Pripomeňme ešte raz, že keby veda nesporne dokázala, že Boh existuje, značilo by to nielen koniec ateizmu, ale aj koniec každého náboženstva založeného na viere.
Históriu vzťahov medzi vedou a kresťanskou vierou možno celkom prirodzene rozdeliť na etapu od jej vzniku až po začiatky vznikania prírodných vied a obdobie od ich vzniku až do súčasnosti. V prvej etape (trvajúcej takmer pätnásť storočí) boli dominantou diskusie o správnej interpretácii základných téz kresťanskej náuky medzi cirkevnými učiteľmi navzájom a diskusie medzi kresťanskou a sekulárnou filozofiou. Počnúc 15. storočím sa diskusie presunuli do oblasti konfrontácie náboženských koncepcií s výsledkami prudko sa rozvíjajúcich prírodných vied.
Racionalizmus
Nemecká škola teologického racionalizmu bola súčasťou širšieho hnutia 18. storočia, známeho ako „osvietenstvo“. Táto filozofia a jej metóda hlboko ovplyvnili súdobé nemecké náboženské myslenie, poskytli mu racionalistické východisko v teológii a exegéze.
Racionalisti totiž zjavenie nepopierali; hoci v skutočnosti, ak nie teoreticky, ho potichu potláčali tvrdením, ktoré sa čoraz viac uplatňovalo, že rozum je kompetentný sudca všetkej pravdy. Naturalisti naopak popierali samotný fakt zjavenia.
Gottfried Wilhelm von Leibniz
Kantova (1724 - 1804) kritika rozumu však znamenala zlom vo vývoji racionalizmu. No napriek presunu ťažiska náboženstva z číreho na praktický rozum sa zdá, že Kant sám nikdy nedospel k názoru - ku ktorému jeho práca smerovala -, že náboženstvo nie je len etikou, „chápaním morálnych zákonov ako Božích príkazov“, nech je akokoľvek vzdialené utilitarizmu -, že nie je záležitosťou rozumu, ale srdca a vôle; a že zjavenie neprichádza k človeku prostredníctvom vonkajšieho vyhlásenia, ale spočíva v osobnom nastavení smerom k Bohu.
Táto predstava sa postupne objavila s rozvojom teórie, že človek má zvláštny náboženský zmysel alebo schopnosť odlišnú od rozumovej, a nakoniec našla vyjadrenie u Schleiermachera (1768 - 1834), podľa ktorého náboženstvo nespočíva ani v poznaní, ani v konaní, ale v špecifickom postoji mysle, ktorý spočíva v uvedomení si absolútnej závislosti od Boha. Tu staršie rozlíšenie medzi prirodzeným a zjaveným náboženstvom zaniká.
Christian Wolff
Racionalizmus v širšom, populárnom zmysle slova označuje každý druh myslenia, v ktorom ľudský rozum zaujíma postavenie najvyššieho kritéria pravdy; v tomto zmysle sa používa najmä na označenie takých spôsobov myslenia, ktoré sú v protiklade k viere. Takto aj ateizmus, materializmus, naturalizmus, panteizmus, skepticizmus atď. spadajú pod hlavičku racionalistických systémov.
Oficiálne odsúdenia rôznych foriem racionalizmu, absolútneho aj zmierneného, možno nájsť v Sylabe Pia IX.
Termín racionalizmus sa zvyčajne neaplikuje na teologickú metódu katolíckej Cirkvi. Cirkev totiž odpovedá na nárok racionalizmu, s ktorým sme sa vyššie zaoberali, protiargumentom: že je to prinajlepšom len zmrzačený a nerozumný racionalizmus, ktorému tento názov ani vlastne právom nepatrí. Ale racionalizmus Cirkvi je, čo sa rozumu týka dokonalý a navyše integrovaný s nadrozumnou pravdou.
Empirizmus
Primárne, a v jeho psychologickej aplikácii, tento pojem označuje teóriu, podľa ktorej sú javy vedomia jednoducho produktom zmyslovej skúsenosti, teda vnemov rôzne spájaných a usporiadaných. Empirizmus sa v dejinách filozofie objavuje v troch hlavných formách, ako: (1) materializmus, (2) senzualizmus a (3) pozitivizmus.
Materializmus
Materializmus v najhrubšej podobe učili starovekí atomisti (Demokritos, Leukippos, Epikúros, Lucretius), ktorí zredukovali celú realitu na atómy a pohyb, učili, že skúsenosť, z ktorej je podľa nich poznanie zložené, vzniká odrazom obrazov z materiálnych objektov cez zmyslové orgány do duše.
Ernst Haeckel
U moderných materialistov (Helvétius, d’Holbach, Diderot, Feuerbach, Moleschott, Büchner, Vogt atď.) je poznanie vysvetlené buď ako mozgová sekrécia, alebo ako pohyb; zatiaľ čo Häckel a iní ho chápu ako fyziologický proces vykonávaný určitými mozgovými bunkami podliehajúci fyzikálnym zákonom. Avenarius, Willy, Mach a ďalší tento proces ešte viac spresňujú až na redukciu všetkej skúsenosti na vnútornú (empiriokriticizmus).
Senzualizmus
Všetci materialisti sú samozrejme senzualisti. Hoci opačné neplatí, predsa však popieraním akéhokoľvek podstatného rozdielu medzi zmyslovými vnemami a ideami (intelektuálnymi stavmi) senzualizmus logicky vedie k materializmu.
Locke odvodzuje všetky jednoduché idey z vonkajšej zmyslovej skúsenosti, všetky zložené idey (módy, substancie, vzťahy) z vnútornej skúsenosti (reflexia). Berkeley († 1753), prijímajúc Lockovo učenie, že idey sú len premenené zmyslové vnemy, subjektivizuje nielen vnímateľné alebo sekundárne vlastnosti hmoty (sensibilia propria, napr. farba a zvuk), ako to robil jeho predchodca, ale aj primárne vlastnosti (sensibilia communia, rozloha, priestor atď.), ktoré Locke považoval za objektívne.
Evanjelium života
Evanjelium života sa nachádza v samom srdci posolstva Ježiša Krista. Cirkev si je vedomá, že toto Evanjelium života, ktoré jej zveril Pán1, vyvoláva živú a vážnu odozvu v srdci každého človeka, tak veriaceho, ako neveriaceho, pretože aj keď nesmierne presahuje jeho očakávania, prekvapujúco s nimi súzvučí.
Každý človek je práve na základe tajomstva Božieho Slova, ktoré sa stalo telom (porov. Jn 1,14), zverený materinskej starostlivosti Cirkvi. Preto každé ohrozenie dôstojnosti a života človeka otriasa ju v samom strede, dotýka sa podstaty jej viery vo vykupiteľské vtelenie Božieho Syna a podnecuje ju plniť si poslanie ohlasovať Evanjelium života celému svetu a každému stvoreniu (porov. Mk 16,15).
Skutočnosť, že zákonodarstvo mnohých krajín, vzďalujúc sa dokonca od základných zásad svojich ústav, nielenže netrestá takéto praktiky proti životu, ale dokonca ich uznáva za celkom legálne, je znepokojujúci jav a zároveň jedna z hlavných príčin morálnej krízy: skutky, ktoré sa kedysi jednomyseľne považovali za zločinné a zdravý mravný cit ich nepripúšťal, stávajú sa postupne spoločensky prijateľnými.
Problému ohrozenia ľudského života v našej dobe bolo venované mimoriadne konzistórium kardinálov, ktoré sa konalo v Ríme od 4. do 7. apríla 1991. Táto encyklika, ovocie spolupráce episkopátu všetkých krajín sveta, chce teda byť rozhodným a jednoznačným potvrdením hodnoty ľudského života a jeho nenarušiteľnosti; zároveň však chce byť naliehavou výzvou v mene Boha, adresovanou všetkým a každému jednotlivo: rešpektuj, chráň, miluj život a slúž životu - každému ľudskému životu!
Ateistické útoky a obrana náboženstva v súčasnosti
Útok na náboženstvo, ktorý začal knihou Boží podvod (The God Delusion) Richarda Dawkinsa, neprestáva. Victor J. Stenger si v knihe Boh: neúspešná hypotéza (God: The Failed Hypothesis) dáva za cieľ predostrieť vedecký dôkaz, že Boh neexistuje. Ďalší príspevok do polemiky pochádza od anglického filozofa A.C. Graylinga. V zbierke krátkych esejí Proti všetkým bohom (Against All Gods) chce poskytnúť alternatívu k náboženstvu založenú na západnej filozofickej tradícii.
Mnohí recenzenti si povšimli nedostatočnú kvalitu argumentov v knihe Boh nie je veľký: ako náboženstvo všetko otrávi (God is not Great: How Religion Poisons Everything) od Christophera Hitchensa.
Ateisti tvrdia, že číra existencia jediného zlého skutku je dostatočná na to, aby sa mohlo pochybovať o idei dobrotivého Boha. Ateisti takýto základ nemajú. Jedna z nedávnych obhajob náboženstva pochádza od kanadského arcibiskupa Thomasa Collinsa. Arcibiskup Collins rečnil v posledný májový deň pred Empire Club of Canada na tému Spoločenský prínos náboženstva.
Arcibiskup na začiatku svojej prednášky spomenul spôsob, v ktorom nám náboženstvo umožňuje chápať význam materiálneho sveta a ľudského života. Arcibiskup vysvetľoval, že Katolícka cirkev kladie veľký dôraz na subsidiaritu, ktorá posilňuje menšie komunity. Katolícka cirkev oslavuje manželstvo ako stály zväzok muža a ženy verných v láske a otvorených daru života.
Arcibiskup Collins sa tiež venoval argumentom proti viere, ktorú sú založené na zlých skutkoch v mene viery. Mons. Thomas Collins sa tiež venoval argumentom proti viere, ktorú sú založené na zlých skutkoch v mene viery. Krása, pravda a dobrota sú znaky Božej prítomnosti a toho, čo je najväčšie v ľudstve, povedal arcibiskup Collins.
Na rozdiel od materializmu, ktorý arcibiskup nazval „maximálnym klamom“, náboženstvo nám umožňuje uvedomiť si harmóniu, krásu a nad všetkým lásku.
PREČO NEBYŤ ATEISTA? Ako Ateizmus Vedie k Protirečeniu
Ekonomický materializmus
Ekonomický materializmus, na druhej strane, láka ľudí prežiť svoj život v honbe za majetkom, nehľadať a nemyslieť na Boha, sýtiť sa materiálnymi vecami a pritom úplne prekrútiť pravé hodnoty.
Materializmus tvrdí, že všetky veci, celá realita vychádza z materiálu (matérie), vrátane ľudských myšlienok, pocitov alebo vedomia. Biblia ďalej hovorí, že Boha neobsiahnu ani nebesia nebies (1Kr 8,27). Jób 37,23 zasa tvrdí, že Boha nemôžeme vystihnúť.
Dimenzie
Biblia však hovorí, že Boh je večný a že On stvoril čas (1Kor 2,7, 2Tim 1,9, Tit 1,2 a Júd 1,25). Z toho vyplýva, že Boh musel existovať minimálne v jedenástej dimenzii.
Na úvod treba povedať, že Biblia nikde neodsudzuje peniaze, per se. Peniaze nenesú žiadnu morálnu hodnotu. Treba si dať pozor na dva extrémy: asketizmus a materializmus. Materializmus nie je opakom chudoby.
Tabuľka: Porovnanie materializmu a duchovných hodnôt
| Materializmus | Duchovné hodnoty |
|---|---|
| Meria úspech podľa majetku | Hľadá skutočné hodnoty |
| Rozmýšľa v termínoch "nie je dosť" | Zameriava sa na večné hodnoty |
| Naplnené potreby cez materiálne zabezpečenie | Hľadá Boha, modlí sa, študuje Slovo |
tags: #existuje #boh #podla #materialistov