V 5. storočí pred naším letopočtom sa objavili filozofi, ktorí nevytvárali nijakú školu, prúd či systém poznatkov. Boli skôr individualistami a do dejín antickej filozofie vstúpili pod označením sofisti. To v gréčtine znamená sophia - múdrosť. Boli to prví platení učitelia múdrosti.
Prechod od rannej gréckej filozofie ku klasickému obdobiu sa spája s činnosťou sofistov, ktorí ako prvý upriamili pozornosť na človeka, jeho praktické záujmy, poznávacie schopnosti a úlohy jazyka. Sofisti sa zaoberali špecializovanými disciplínami ako je matematika, gramatika, rétorika, poézia, história, právo a estetika, pripravovali tak pôdu pre vznik logiky. Nezaoberali sa hľadaním arché, teda toho čo bolo prvotné. Sofisti sa orientujú na človeka, jeho myslenie a rozvíjanie schopností a vylepšovanie doposiaľ dosiahnutých poznatkov.
Hlavný materiál o nich samotných a o ich tvorbe nám poskytujú Platónove a Aristotelove diela. Tí čo sa chceli so sofistami vzdelávať, čiže svojich žiakov pripravovali na politickú dráhu a preto dávali veľký dôraz na rétoriku, využívanie jazykových prostriedkov a správnu argumentáciu. Preto sofisti rozvinuli teóriu reči - rétoriku. Pretože už nestačila tradičná výchova v duchu mytológie a nezodpovedala požiadavkám doby, ktorá si vyžadovala aktívnu účasť na riadení verejných záležitostí.
Jazykom učili narábať bez ohľadu na skutočný stav veci a nevyhýbali sa prekrúcaniu dokumentov a ani relativizácií, to je keď pravda stráca svoju objektívnu hodnotu a stáva sa prostriedkom na dosiahnutie cieľov, ktoré nesúvisia s poznaním. Často aj lož vydávali za pravdu a tým vytvárali dojem, že klamstvo môže byť pravda. Táto manipulácia s rečou jej logickou a gramatickou výstavbou mala žiaka vyškoliť v umení presviedčať. Podľa sofistov totiž, ten kto vie presvedčivejšie hovoriť má napokon pravdu.
V nasledujúcom, klasickom období vývinu gréckej filozofie sa sofisti za svoj relativizmus často stávali terčom kritiky(hlavne Sokrates a Platón). Hoci je táto kritika do veľkej miery oprávnená nemožno im uprieť zásluhu, že ako prvý upriamili pozornosť na človeka.
V 1. polovici 5. storočia sa jednotlivec začína presadzovať šikovnosťou a zručnosťou, od ktorých závisí úspech v spoločenskom živote. Filozofia na toto reaguje odklonom od prírody a začína sa zaoberať problematikou človeka. Obdobie je nazývané aj ako antické osvietenstvo. Sofisti sa venovali rétorike, logike, matematike, gramatike a sofistike (= umenie viesť rozhovor a usilovať sa za každú cenu zvíťaziť nad protivníkom).
Sofisti boli potulnými učiteľmi múdrosti, teda chodili po krajine, vyučovali slobodných občanov, z pravidla iba mužov, lebo v tomto období mali právo zasahovať do riadenia štátu len muži nad dvadsať rokov.
Sofisti sa venovali rétorike, logike, matematike, gramatike a sofistike (= umenie viesť rozhovor a usilovať sa za každú cenu zvíťaziť nad protivníkom). Sofisti sa zaoberali špecializovanými disciplínami ako je matematika, gramatika, rétorika, poézia, história, právo a estetika, pripravovali tak pôdu pre vznik logiky. Nezaoberali sa hľadaním arché, teda toho čo bolo prvotné. Sofisti sa orientujú na človeka, jeho myslenie a rozvíjanie schopností a vylepšovanie doposiaľ dosiahnutých poznatkov. Vôbec ich nezaujímala problematika týkajúca sa počiatku sveta oni si to vysvetľovali po svojom, pre nich bol dôležitejší než vznik svetu samotný človek.
Sofisti rozlišovali spoločenské a prírodné zákony. Prírodné sú pôvodnejšie, spoločenské výsledkom dohody. Spravodlivosť je ľudským výtvorom a pravda otázkou dohody. Zákony a pravda plynú z moci, slúžia jej na ochranu. Presadzovali tendenciu slobodného myslenia, nebrali ohľad na mravy, vieru a tieto normy, ktoré mohli pociťovať ako obmedzujúce. V úvahách o spoločnosti, morálke, zákonoch vyvracali predstavy o ich božskom pôvode.
Existujú rôzne delenia sofistov:
- Individualisti - PROTAGORAS z ABDÉR, HIPPIAS, PRODIPOS
- Krajní realisti - GORGIAS z LEONTÍN, TRASIMACHOS, LYKOFRÓN, ANTIFÓN, KALLIKLES
Vyučovali za peniaze gramatiku, matematiku, hudbu, poéziu, históriu, estetiku, právo, ... ale hlavne rétoriku (rečníctvo, umenie rečniť a argumentovať) - riadili sa heslom „ten, kto sa kvetnatejšie vyjadruje, má pravdu“. Všetko závisí na dohode medzi ľuďmi, nedôverovali zmyslom, prispôsobovali si svoju náuku, uplatňovali subjektivizmus a relativizmus, rozvíjali jazyk a jazykové prostriedky ako nástroj dorozumievania, predmetom ich filozofie je človek a jeho reč = najdôležitejší nástroj, kládli dôraz na štýl, formu vyjadrovania a spôsob argumentácie. Zneužívali jazyk, manipulovali rečou a logickými argumentmi - argumentovať možno nielen za pravdu, ale aj za lož, kt. častokrát vydávali za pravdu.
Medzi hlavné črty sofistov patrí:
- upriamenie pozornosti na človeka
- rozvoj jazyka a jazykových prostriedkov
- rozvoj rétoriky, vytváranie sofizmov - eristika = spor o prázdne slová
- relativizmus pojmov - prekrúcanie pravdy a lži podľa výhodnosti (boli platení na súdoch)
- formalizmus - išlo im o formu a nie o obsah (kvetnatosť)
- nešlo im o skutočnú podstatu vecí - o objektívnu pravdu, skutočnú podstatu zastierali
- racionalizmus - nedôvera v zmysly, viera v rozum, presadzovali subjektivizmus = všetko závisí od človeka a od jeho uhla pohľadu - „ku každej veci môžeme povedať aj kladný, aj záporný súd“
- všetko je dielom človeka - právo, náboženstvo a morálka je len dohoda mocných, PROTAGORAS: „mierou všetkých vecí jestvujúcich, že sú, a nejestvujúcich, že nie sú, je človek“
- skepticizmus a nihilizmus - hlavne GORGIAS a jeho triáda (3 výroky), v kt.
Významní Predstavitelia Sofistov
Protagoras z Abdér
Protagoras si dal ako prvý zaplatiť za vyučovanie 100 mín, od tejto udalosti vznikol pojem „platení učitelia múdrosti“. Za svoju prácu a čas chceli mať viac než len dobrý pocit, chceli byť materiálne ohodnotení. Za toto boli v neskoršom období ostro kritizovaní. Proti tomu vystúpil hlavne Sokrates. Tiež ako prvý rozšíril slovesné časy, uviedol preteky v rečníctve a poskytoval sofizmy pre milovníkov slovných sporov. Väčšinu svojich úvah Protagoras venoval človeku, jeho životu, praktickej i poznávacej činnosti, uvedomoval si, že človeka obmedzujú nedostatočné poznávacie schopnosti. Vyjadroval to v spise O bohoch: „O bohoch nemožno vedieť ani to, že sú, ani to, že nie sú, ani to akú majú podstatu. Lebo mnoho vecí to bráni vidieť: nejasnosť veci a krátkosť ľudského života.“ Snažil sa tým asi vyjadriť, že ľudský život je na toľko krátky, že jednoducho sa všetky chcené veci nedajú dokázať alebo pochopiť, aj keď sa to zdá jednoduché. Ale opak je však pravdou.
Protagoras sa ako prvý vyhlásil za sofistu, teda učiteľom vzdelania a cnosti a jeho cieľom bolo urobiť zo svojich žiakov dobrých občanov a to na základe toho, že títo mladí ľudia sa budú učiť iba to kvôli čomu sami za ním prídu. Čiže sa budú učiť len to čo ich v skutočnosti zaujíma a tak u nich mohol vzbudiť tak ťažko dosiahnuteľný záujem. Sami dobre vieme, že pokiaľ nás niečo zaujíma, k danej tematike alebo ako keby priťahuje, tak si to aj skôr zapamätáme a má to aj osoh. Vyjadril to výrokom: „Mladý priateľu, ak budeš mojim žiakom, bude ti súdené každý deň, ktorý sa budeš učiť, večer vracať sa domov s vedomím, že si sa stal lepším, ako si bol, a nasledujúci deň to bude tak. A tak každý deň sa budeš stavať lepším a lepším. Iní učitelia totiž týrajú mladých ľudí lebo nútia mladých ľudí, ktorí práve utiekli od odborných náuk, proti ich vôli zasa len do štúdia odborných náuk, keď ich učia matematiku, astronómiu, geometriu a hudbu.“ Protagoras bol proti núteniu žiakov učiť ich to o čo v skutočnosti nemali záujem a preto im dal voľnosť výberu náuk, ktoré ich samotných zaujímali. Od svojich žiakov Protagoras vyžadoval cvičenie, teda mali sa venovať tomu čo ich v skutočnosti zaujímalo, aby vzdelanie vzniklo tak hlboko, aby vyrastalo v ich duši.Zaoberal sa tiež základnou formou reči, reč rozdeľoval na štyri druhy: prosbu, otázku, odpoveď a rozkaz. Rozlíšil aj rody mien: mena mužské, ženské a vecné. Ako prvý tiež zaviedol relativizmus, teda, že hmota plynie. Za príčinu všetkých javov považoval hmotu „tak že, hmota pokiaľ na nej záleží, môže byť všetkým tým, ako a čím sa všetkým ľuďom javí.
Gorgias
- Nič nie je.
- Ak aj niečo je, nemožno to poznať.
- Ak to aj možno poznať, nemožno to oznámiť a vysvetliť blížnemu.
Ďalší Sofisti
- Kritias kritizoval náboženstvo. Bol toho názoru, že náboženstvo vzniklo zo strachu pred božím trestom za utajované hriechy a zločiny.
- Prodikos Presadzoval, že náboženstvo vzniklo, lebo ľudia zbožšťovali všetko, čo im prinášalo účitok. Napríklad veciam a javom pripisovali božskú moc, ako je to pri slnku, vode, zemi, vzduchu.
Vplyv Sofistov
Kultúrno-historický význam sofistiky je značný. Rozširovala takmer všetky vedy, alebo položila ich základ a vyvolala ruch duševný vtedajších Athén. Najväčšie zásluhy si vydobyla jazykozpytom. Sofisti sú stvoritelia attickej prózy, s nimi počína attická výmluvnosť. Sokrates, zakladateľ najkvetúcejšej gréckej rhetorickej školy, s Antiphonom sú odchovanci sofistiky.
Sofisti boli platení učitelia múdrosti a myslenia. Vyučovali za peniaze gramatiku, matematiku, hudbu, poéziu, históriu, estetiku, právo, ... ale hlavne rétoriku (rečníctvo, umenie rečniť a argumentovať) - riadili sa heslom „ten, kto sa kvetnatejšie vyjadruje, má pravdu“.
Zhrnutie
Sofisti prispeli k rozvoju myslenia, vzdelávania a politickej kultúry v starovekom Grécku. Ich relativizmus a skepticizmus boli neskôr kritizované, ale ich vplyv na filozofiu a rétoriku zostáva významný.
| Sofista | Hlavné myšlienky |
|---|---|
| Protagoras | Človek je mierou všetkých vecí, relativizmus poznania |
| Gorgias | Skepticizmus, nič nie je, nič sa nedá poznať, nič sa nedá vysvetliť |
| Kritias | Kritika náboženstva, náboženstvo ako vynález na ovládanie |
| Prodikos | Náboženstvo ako zbožňovanie užitočných vecí |