Námestie SNP v Banskej Bystrici.
Farnosť Banská Bystrica - mesto
Farnosť Banská Bystrica - mesto je starobylá. Už v roku 1255 sa uvádza v charte kráľa Belu IV. meno obce „nova villa Bistrica“. Ak nie skôr, tak iste v tomto čase tu vznikol aj kostol, aj farnosť. Dá sa predpokladať, že prvý miestny kostol bol postavený podľa zvyku tej doby, teda 13. storočia. Historicky sa spomína v súvislosti s pápežskými decimačnými protokolmi, Pazmáňovým katalógom a Königsbergovým testamentom. Zakladačná listina Belu IV. z roku 1255 dala mestu právo slobodnej voľby farára, ktorého volil magistrát. Farnosť bola exemptná (vyňatá z bežných práv a povinností). Lutherovo hnutie tu hneď našlo živnú pôdu v patricijských rodinách a Magistrát si hneď začal robiť veľké nároky - napríklad si robil nároky aj na voľbu kaplánov, ktorých si najímal sám farár.Za posledného katolíckeho farára možno považovať Martina Hanku. Katolícka viera začala ožívať na začiatku 17. storočia. Vtedy už tu bolo niekoľko katolíkov z ľudí v komorských službách. Týchto začal duchovne obsluhovať od roku 1627 Matúš Schlegel, horlivý a učený kňaz, ktorému túto misiu zveril so súhlasom panovníka arcibiskup Pazmáň. Bol kaplánom pre všetky banské mestá. V Banskej Bystrici slávil služby božie v kaplnke patriacej Komore, lebo do kostolov ho nepustili. Keď Schlegel odišiel do Kremsmünsteru, kráľovský komisár pre banské mestá Adam Popěl Lobkovič vyžiadal od viedenského provinciála Spoločnosti Ježišovej Turkovicha dvoch kňazov, ktorí by mohli pokračovať v Schlegelovej misii. Za tököliovského povstania odišli jezuiti nočnou hodinou, len jeden ostal pre vojsko. Po potlačení povstania sa jezuiti vrátili. Jezuitská rehoľa bola v roku 1773 zrušená a pátri boli sekularizovaní. Rektor Michal Šeffcsik ostal farárom. Ostatní pátri sa stali kaplánmi, iní ostali profesormi na školách. Aj naďalej boli vedúcou zložkou vo farnosti. V roku 1779 stal sa farárom ex-jezuita Ignác Rauch.Mestský hrad a jeho opevnenie
Neskororománsky farský kostol a priestranstvo okolo neho bolo už pred rokom 1442 opevnené sústavou zemných valov a palisád, ktoré boli v 2. polovici 15. storočia nahradené murovanými kamennými hradbami, zosilnenými baštami a priekopou. Úlohou tejto fortifikácie bolo chrániť výnosy z ťažby drahých kovov a ochrana mesta. Neskôr do areálu postupne vstavali gotický dom kráľa Mateja (r. 1479), Kostol povýšenia Svätého kríža (r. 1492), kubus radnice (r. 1500) a opevňovacie práce boli dovŕšené do roku 1512 výstavbou vstupného barbakanu. Opevnenie tvoril vysoký kamenný múr a kruhové bašty. V druhej tretine 16. storočia prešla viacerými stavebnými úpravami, ktoré jej vtlačili dnešný ráz. V roku 1546 ju podstatne rozšírili a prestavali. V roku 1589 bolo mesto kompletne obostavané kamennými hradbami za účelom ochrany proti nájazdom nepriateľských Turkov. V roku 1620 tu bol na krajinnom sneme zvolený za kráľa Gabriel Bethlen.
Mestský hrad v Banskej Bystrici.
V roku 1761 došlo v jednej medenej huti k ničivému požiaru, ktorý zachvátil veľkú časť mesta a spôsobil veľké škody. Po požiari došlo k renováciám budov, taktiež farský kostol prešiel v roku 1767 barokovou obnovou. Zrútenú klenbu nahradili barokovou. Z tohto obdobia pochádzajú aj typické siluety s cibuľovitými medenými strechami. Do mestského hradu po čase včlenili aj mestskú radnicu.Kostoly v Banskej Bystrici
Vzhľadom na svoje bohaté dejiny i vzácne sakrálne stavby, zastáva banskobystrická mestská farnosť historicky najvýznamnejšie miesto v celom regióne. Medzi najvýznamnejšie kostoly v Banskej Bystrici patria:Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie
Srdcom mestskej farnosti je farský Kostol nanebovzatia Panny Márie, ktorý je súčasťou Mestského hradu. Takto vzniká farský kostol zasvätený Preblahoslavenej Panne Márii, uprostred pevnosti obklopený hradbami, vežami, baštami, strážami. Hovorí sa, že boli udelené mnohé odpustky pre tento kostol a jeho kaplnky počas jeho takmer dvestoročnej stavby. Dejiny kostola siahajú do 13. storočia a nesú stopy dramatických udalostí - prestavieb, požiarov i umeleckého rozkvetu. Kostol Nanebovzatia Panny Márie je najstaršou a dominantnou stavbou Mestského hradu, ktorého vznik sa predpokladá v druhej polovici XIII. storočia, jeho vznik sa spomína už v roku 1442. Tento farský alebo nemecký kostol je najstaršou stavbou na území mesta a prešiel viacerými stavebnými úpravami.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie.
V prvej polovici 14. storočia začalo slobodné kráľovské mesto Banská Bystrica stavať nový farský kostol. Z pôvodného hradného kostola z 13 storočia ponechali spodnú časť veže a západné priečelie. V 15.storočí bol kostol zväčšený prístavbou kaplniek. V polovici 15. storočia vidíme, že ku kostolu boli pristavané mnohé kaplnky. Prvá z týchto kaplniek, zasvätená Najsvätejšiemu telu Kristovmu a sv. Andrejovi, apoštolovi, vznikla v roku 1473. Na južnej strane pristavali v roku 1473 kaplnky sv. Ondreja, Tela Kristovho a v roku 1480 kaplnku sv. Jána Krstiteľa. Druhá bola kaplnka sv. Antona - základy boli položené okolo roku 1475. Nasledovala kaplnka sv. Barbory a sv. Hieronyma, ktorú začali stavať v roku 1477 a úplne dokončená bola až v roku 1502. Ďalšou bola kaplnka sv. Jána Krstiteľa a sv. Valentína. V predpisoch o odpustkoch sa uvádza rok 1480. Piata bola nazvaná kaplnka alebo oltár sv. Mikuláša, umiestený v kostole Blahoslavenej Panny Márie v Banskej Bystrici, ktorej boli v roku 1492 udelené v Ríme odpustky na prosby ctihodného pána Michala Königsbergera, občana Banskej Bystrice, ktorý jej prejavoval osobitnú úctu. Napokon zostáva ešte spomenúť kaplnku sv.Na severnej strane prestavali v roku 1478 bočnú loď kostola na kaplnku sv. Barbory, patrónky baníkov. Známa je neskorogotickým oltárom Majstra Pavla z Levoče, ktorý dokončil roku 1475. Oratórium sv. Jána Almužníka nad sakristiou pochádza z roku 1516,.V presklenenej nike na južnej strane je umiestnené súsošie Krista na Olivovej hore z konca 15. storočia. Na južnej strane bola pred portál pristavená predsieň s rebrovou hviezdicovou klenbou, nad ktorou je empora otvárajúca sa do lode pri organovom chóre a Kaplnka Kristovho tela. Na západnej strane sakristie bola pristavená Kaplnka sv. Tento chrám, ako aj ostatné bystrické kostoly mesta, sa vtedy zariadili prepychovo. Avšak túto nádheru zničil v roku 1500 veľký požiar, vtedy mesto vyhorelo takmer do tla. Ešte väčší požiar postihol mesto v roku 1761. Pri požiari sa zrútila klenba vo svätynii v lodi. Klenba v bočných kaplnkách ostala neporušená. Požiar zničil bohaté stredoveké vnútorné zariadenie i hlavný oltár, ktorý bol údajne gotická archa asi 20 m vysoká. Klenba bola asi o 8 m vyššia ako terajšia. Pri oprave bol kostol znovu zaklenutý, a to pruskými plackami.Klenba celého kostola je pokrytá maľbou Franza Schmidta zo 70. rokov 18. storočia. Hlavný oltár je mohutná stĺpová architektúra s obrazom Nanebovzatia Panny Márie od maliara Jána Lukáša Krackera. Štyri bočné oltáre sú jednoduché stĺpové architektúry zo 70. rokov 18. storočia. V Kaplnke Kristovho tela na južnej strane je krídlový gotický oltár z 15. storočia prenesený z Kostola sv. Jakuba, z obce Jakub, ktorá je už súčasťou Banskej Bystrice, zasvätený sv. Na severnej strane, v Kaplnke sv. Barbory, je krídlový gotický oltár, dielo majstra Pavla z Levoče. V skrini má sochy Panny Márie, sv. Barbory a sv. Hieronyma. Scény zo života sv. Barbory, patrónky baníkov, sú i na vonkajších stranách krídiel. Oltár je prototyp hlavného oltára Kostola sv. Zvonku na juhozápadnom nároží je vo veľkej zasklenej nike reliéf znázorňujúci Krista na Olivovej hore, cenná sochárska práca v kameni z konca 15. storočia. Neskorobarokový impozantný organ je zo 70. rokov 18. storočia. Mestská rada v tom čase poverila mladého nadaného Michala Podkonického (syn staviteľa organov Martina Podkonického) na postavenie nového organu. Bol dokončený v roku 1779 a mal 24 registrov v troch skriniach. Tento organ bol dvakrát prestavovaný. Prvýkrát v roku 1891 Jozefom Angster z Pecs a druhýkrát v roku 1941 firmou Rieger z Krnova. Prerobili ho na elektricko-pneumatický, má 4 manuály a 55 registrov v dvoch skriniach. Bohatú výzdobu tvorí hrajúci kráľ Dávid, sv.Banská Bystrica - Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie:
- Adresa: Námestie Štefana Moysesa 18/25, 974 01 Banská Bystrica
- História: Postavený v druhej polovici XIII. storočia, viackrát prestavovaný
- Oltár Majstra Pavla z Levoče: Neskorogotický oltár v Kaplnke sv. Barbory
- Fresky: Klenba pokrytá freskami Franza Schmidta z druhej polovice 18. storočia
Kostol Svätého kríža
Kostol Svätého kríža, pri Matejovom dome, nazývaný aj slovenský bol v roku 1492 pristavaný k múru hradného opevnenia a k Pisárskej bašte. Súčasťou Mestského hradu je aj Kostol Svätého kríža, ktorý má tiež bohatú históriu a zvlášť osobitý architektonický a umelecký ráz. Nový vstup do kostola vybudovali v roku 1782 z južnej strany. Na portáli je vytesaný chybný letopočet 1452, namiesto roku 1492.Katedrála sv. Františka Xaverského
Na rohu Námestia SNP a Kapitulskej ulice stojí dvojvežový katedrálny Kostol Sv. Františka Xaverského. Kostol je už vyše 200 rokov katedrálnym chrámom banskobystrického biskupa a zároveň hlavným kostolom banskobystrickej diecézy.
Katedrála sv. Františka Xaverského.
Katedrála stojí na mieste pôvodného Oberhausu, domu bohatého mešťana Michala Königsbergera. Súčasťou jeho domu bola gotická kaplnka sv. Jána Krstiteľa, ktorá bola v 16. storočí jediným miestom, kde sa slúžili katolícke bohoslužby. Koncom 17. storočia si na Königbergerovom pozemku, v priestoroch dnešnej Kapitulskej ulice, postavili svoje kolégium jezuiti a začali aj so stavbou kolegiálneho kostola sv. Františka Xaverského. Kostol vznikol podľa typu jezuitských chrámov „Il Gesú“ v Ríme. Keď však v roku 1703 mesto obsadili vojská Františka II. Rákocziho, Jezuiti boli nútení odísť. Práce na kostole sa na dlhý čas zastavili. Jednoloďový kostol v barokovom štýle má 6 postranných kaplniek a chór po celom obvode. Loď je zaklenutá valenou klenbou s lunetami. Kostol sa zmenil na katedrálny chrám so založením Banskobystrickej diecézy v roku 1776. Biskupi katedrálneho chrámu ho chceli rozšíriť a zväčšiť, no podarilo sa to až štvrtému biskupovi v poradí - Jozefovi Belanskému, ktorý vo svojom testamente poručil tretinu pozostalosti na zväčšenie katedrály. Z finančných prostriedkov biskupa sa tak realizovala rozsiahla prestavba chrámu - loď kostola a bočné chóry predĺžili, postavili novú kazateľnicu. Z bývalej sakristie sa stala nová svätyňa a novú sakristiu a konzistórium pričlenili ku kostolu z priľahlej budovy jezuitského kolégia. Hlavný oltár ozdobili pôvodným obrazom sv. Premenou prešla aj fasáda kostola. Dostavali dve veže a medzi nimi pribudol hlavný portikový portál so štyrmi toskánskymi stĺpmi. Bohato zdobený interiér katedrály bol riešený v duchu liturgickej reformy Druhého vatikánskeho koncilu a jeho renovácia sa uskutočnila v roku 2001.Kostol sv. Alžbety
Kostol sv. Alžbety na Dolnej ulici postavili v roku 1303 ako súčasť mestského špitála pre chorých a nevládnych baníkov. Z malého jednoloďového gotického kostolíka, ktorý vyhorel v roku 1605, sa zachovala iba terajšia kaplnka sv. Anny a severný múr lode. Viackrát ho prestavali a v roku 1877 rozšírili v novogotickom slohu. Oltárny obraz sv. Alžbety Durínskej je od Jozefa Božetecha Klemensa.Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov
28. júna 2001 diecézny biskup, Mons. Rudolf Baláž posvätil základný kameň pre stavbu kostola Panny Márie Pomocnice kresťanov, ktorý po dokončení aj sám posvätil 21. decembra 2002. Kostol bol posvätený 21. decembra 2002. Po kostoloch na sídliskách Fončorda a Sásová je iba treťou sakrálnou stavbou postavenou v Banskej Bystrici po takmer tristoročnej prestávke. Základný kameň kostola požehnal Svätý otec Ján Pavol II. pri svojej apoštolskej návšteve Banskej Bystrice 12. septembra 2003.Kaplnky v Banskej Bystrici
Okrem kostolov sa v Banskej Bystrici nachádza aj niekoľko kaplniek s bohatou históriou:* **Kaplnka sv. Agáty** (v Mammacentre sv. Agáty) slúži ako adoračná kaplnka.* **Kaplnka sv. Jána Nepomuckého** z r. 1760 je v zlom stave.* **Kaplnka sv. Kríža** slúži všetkým, ktorí prichádzajú do priestorov Diecézneho pastoračného centra Jána Pavla II.* **Kaplnka Božieho hrobu** bola postavená v rokoch 1712-1713 ako prejav vďačnosti za záchranu počas morovej epidémie v r. 1710.* **Kaplnka sv. Barbory** v budove Rádia Lumen.Kaplnky v Banskej Bystrici:
| Kaplnka | Umiestnenie | Poznámka |
|---|---|---|
| Kaplnka sv. Agáty | Mammacentrum sv. Agáty | Adoračná kaplnka |
| Kaplnka sv. Jána Nepomuckého | Železničná stanica Banská Bystrica - mesto | V zlom stave |
| Kaplnka sv. Kríža | Diecézne pastoračné centrum Jána Pavla II. | Slúži na tiché rozjímanie a sväté omše |
| Kaplnka Božieho hrobu | Kalvária Banská Bystrica | Postavená ako prejav vďačnosti za záchranu počas morovej epidémie |
| Kaplnka sv. Barbory | Rádio Lumen | Pôvodne konzistórium |
Nová farnosť Banská Bystrica-Belveder
Katolícka cirkev neustále reaguje na potreby veriacich, čoho dôkazom je aj vznik nových farností a sakrálnych stavieb. V roku 2007 bol posvätený Kostol Božieho milosrdenstva, ktorý sa stal centrom pre novovytvorenú farnosť Banská Bystrica-Belveder. Nielen klientom a zamestnancom Domu Božieho milosrdenstva bude slúžiť priľahlý Kostol Božieho milosrdenstva, ktorý biskup posvätil a fara, ktorú požehnal. Sú totiž sídlom novovytvorenej farnosti Banská Bystrica-Belveder, ktorú katolícka cirkev vytvorila pre potreby obyvateľov už hotových aj plánovaných nových bytoviek v tejto štvrti. Na území farnosti sa predpokladá okolo 2500 obyvateľov. Bola ustanovená diecéznym banskobystrickým biskupom Mons. Rudolfom Balážom 19. marca 2005. Prvým farárom a dekanom sa stal Vsdp. Jozef Kaniansky, ktorý bol dovtedy ...Ďalšie informácie:
- Zoznam kňazov, ktorí pracujú a žijú vo farnosti BB-Katedrála.
- Pre tých, ktorí hľadajú potrebné informácie, alebo chcú užitočne využiť voľný čas...
- Podrobné informácie o postupe a konaní krstu dieťaťa a dospelého, prvého svätého prijímania, birmovky či manželstva nájdete na tejto podstránke...