Jozef Donoval sa narodil 26. augusta 1829 v Skalici a zomrel 19. septembra 1897 v Slovenských Pohľadoch. Bol známy aj pod pseudonymom Dusarov. Bol slovenský ľudomil, lekár v Žiline, a od roku 1904 osobný lekár L. N. Tolstého.
V roku 1930 odišiel na penziu. Bol úradníkom na mestskom úrade v Bratislave, a znovu boly jeho články ozdobou nového časopisu. Vlastenecké a lyrické básne uverejnil v Slovenských Pohľadoch v roku 1897.
Zprvu pôsobil ako učiteľ v Liptovskom Svätom Mikuláši, neskôr ako evanjelický farár v Ružomberku. Narodil sa 2. februára 1818 v Liptovskom Svätom Mikuláši a zomrel 24. februára 1884 v Ružomberku. V rokoch 1839 - 1844 študoval v Bratislave, kde bol veľkou nádejou svojich vrstovníkov.
Bol referentom Matice slovenskej v Turčianskom Svätom Martine. Narodil sa 10. decembra 1866 v Ružomberku a zomrel 12. júna 1916. Po návrate do vlasti onedlho umrel. Uverejňoval literárno-historické a pedagogické štúdie v Slov. Pedagogickom sborníku (tento rediguje s J. Čečetkom), v Živene a inde. V roku 1929 štúdiu Samo Ormis, slovenský pedagog. esteticko-kritické (1935).
Manželka predošlého; viď Rázusová Mária. Učiteľ v Padinej, narodil sa 29. apríla 1855 v Kulpíne, umrel 19. Padinej. Hojne zásoboval slovenské časopisy (Národnie Noviny od r. Slov. Pohľady od r. 1888) didaktickými rozprávkami.
Jeho diela sa vyznačujú národným povedomím. viď Záborský Jonáš, a tiež Zúbek Ľudovít. Vedomostí. (Články v Pešťb. Ved. pseudonymom Dusarov, v Slov. Nov. ľud. dorozumenie. viď Beblavý Pavel.
Najprv pôsobil ako gymnaziálny profesor v Levoči a Revúcej, neskôr ako inšpektor v Petrohrade. Narodil sa 14. februára 1837 v Trenčíne. Známy slávnostný rečník. (Dom svätý t. j. Život Tobiašov, 1801 a i.) od r. svoje kázne.
V roku 1911 sám vydávať vychovávateľský časopis Domácnosť a Škola. ho tri úplné ročníky. Egypta, Domácnosť a Škola 1912). ideál „Maríny“ a Tragika v Sládkovičovej „Maríne“).
Bol evanjelickým kňazom, narodil sa 7. apríla 1825 v Maškovej (Novohrad), umrel 18. apríla 1879 na Ľuboreči. Bol štúrovcom a horlivým buditeľom slovenského ľudu. (Verili sme - aj ešte veríme, Sokol 1862). pokus Turčianska ruža.
Narodil sa 16. mája 1845 v Benove u Přerova a zomrel 22. decembra 1901 v Trnave. Bol redaktorom Lacného čítania (1883 - 1893), Katolíckej školy (len 8 čísel r. sostavovateľ učebníc, prekladateľ Schmidových rozprávok.
Uverejňuje v Slovenských pohľadoch, Slovenských smeroch, Postupe a inde. Informačné články zo srbskej moderny tamže. Krležu (Návrat Filipa Latinowicza, 1935, spolu s A. výbor z národnej poezie srbskej Hajdúci a úskoci (1935).
Narodil sa 1. decembra 1843 v Ondrašovej (iní uvádzajú 19. augusta 1844) a zomrel 27. 1919 v Spiš. Podhradí, ako kaplán v Nem. napokon v Hnilci. Bol folkloristom. v Slov. Pohľadoch (od r. 1895), v Sborníku MSSp. (od r. 1872) a inde. Sosbieral Piesne zo Spiša a vydal ich r. 1898.
Ev. farár čáčovský, senior nitriansky, narodil sa 26. novembra 1911 v Senici. Jeho doby a jeho kancionálu. Eliáš Láni, 1902), sbieral aj materiál k dejinám ev. Slovensku. V Korouhvi na Sionu uverejnil životopisy evanjelických spisovateľov. Slovákov od XVI. - XVIII. Slovenský rukopis s konca XVI. a počiatku XVII.
Mošovský (Mošocius) Zachariáš, zv. kanonik, neskôr biskup nitriansky, kráľovský radca. Humanistický učenec, básnik a právny historik uhorský. articuli Regum Inclyti Regni Hungariae (1583).
Narodil sa 28. novembra 1904 v Petrovci v Juhoslávii. Doktorát filozofie získal si na univ. Bratislave. R. 1926 vydal unáhlenú štúdiu Svetozár Hurban Vajanský. roku 1926 prispieva kritikami do Slovenských pohľadov a inde. (Povojnové slovenské drama, tamže). nár. divadla v Bratislave. Matica slovenská v rokoch 1863 - 1875 (1935). zaoberá sa štúdiom tolstojizmu na Slovensku (štúdia o A. Škarvanovi v Slov. 1935).
Narodil sa 18. júna 1835 v Žiline a zomrel 12. júna 1884 v Užhorode. (1864) bola pred Czamblovou Rukoväťou z najspoľahlivejších gramatík. Úplnú theoreticko-praktickú mluvnicu maďarského jazyka (1865).
Narodil sa 7. septembra 1835 v Čabradskom Vrbovku a zomrel 11. septembra 1887 v Turč. Sv. Martine. bol od roku 1872. v Národných Novinách (1870 - 84), v Pesťbudínskych Vedomostiach (1861 - 70) a inde. maďarsky vydal brošúru A Felvidék (1878), odpoveď B. panszlavizmus (1882; porovnaj Pavlove články v Nár. Novinách 1882).
Brat predošlého, politický vodca Slovákov, advokát v Turč. Sv. Martine. decembra 1835 v Čabradskom Vrbovku a zomrel 9. marca 1914 v Tešíne. Pochovaný je v Turč. Martine.
Tabuľka významných dátumov a udalostí
| Dátum | Udalosť |
|---|---|
| 26. augusta 1829 | Narodenie Jozefa Donovala v Skalici |
| 19. septembra 1897 | Úmrtie Jozefa Donovala |
| 2. februára 1818 | Narodenie v Liptovskom Svätom Mikuláši |
| 24. februára 1884 | Úmrtie v Ružomberku |
Skalica, miesto narodenia Jozefa Donovala
Jeho populárne názory boli vyložené v novele Sirota kráľom (1913). V roku 1917 bol prepustený z väzenia.
Jeho syn sa narodil 28. mája 1880. Bol väznený v Leopoldove. Po vyslobodení odchádza do Wittenbergu, potom do Jeny, Drážďan a Žitavy. Po návrate do vlasti bol za čas kňazom v Blatnici a v Uhrovci, kde umrel 28. júla 1697.
Bol katolíckym farárom dubnickým a neskôr kanonikom nitrianskym. Narodil sa 23. decembra 1747 a zomrel 12. decembra 1812 v Nitre. Bol známy slávnostný rečník.
Bol advokátom v Novom Sade, narodil sa 25. augusta 1874 v Kysáči a zomrel 6. júla 1935. Bol Dolnozemským Slovákom.
Jeho brat bol učiteľom v Kysáči, narodil sa 14. marca 1871 v Kysáči a zomrel 25. decembra 1932 tamže. Písal pre besednice Národných Novín.
Bol rektorom žarnovickým a kňazom kostolňanským. (Můj nejmilejší Pane Ježiši v Tranosciu) veku sedemnásteho. Dostal milosť a bol väznený v Leopoldove.
Magistratus Politici, Ozdoba Wrchnosti Swetské…. Bol redaktorom Slovenskej politiky; narodil sa 31. marca 1909 vo Veľkej Bytči.
Vyštudoval za notára. O zlatej jaskyni (1935). Zbierku Bez návratu vydal v roku 1935.
Bol evanjelickým kňazom sarvašským, narodil sa r. 1707 v Dobronivej a umrel r. šíriť ňou užitočné školské vedomosti. Ukážky z nich uverejnil Jar. Vlček v Slovenských Pohľadoch 1898.
Prekladá s pochopením a jemným vkusom najmä poľské básne a beletriu vôbec. Písal práce kritické a recenzné v našich i poľských časopisoch. Bol časťou Sborníka Matice slovenskej.
Bol bojnický prepošt, historik a etnograf slovenský. Narodil sa 10. júna 1847 v Hornej Lehote na Orave. Napísal obsiahle dejiny prevratu Slovenský prevrat (sv. I. - 1931) a Z mojich rozpomienok k šesdesiatinám (1935). Anglie (1925). Muzeálnej slov. spoločnosti.
(Petrovský), narodil sa 23. júla 1886 vo Veľkých Šuranoch, umrel 5. decembra 1932 v Kremnici. Zámkoch, v Banskej Štiavnici, v Jágri, teologiu v Budapešti. (Turecko-uhorské boje v severozápadnom Uhorsku, Slov. 1897). Z dejín slobodného a hlavného banského mesta Kremnice (1928).
Stoličný úradník v Dolnom Kubíne; narodil sa 10. januára 1821 v Dolnom Kubíne. (Orava, tamže) v duchu školy Štúrovej. (Shoda liptovská v „Nitre“ 1846). Nad Tatrou sa blýska. Domovej Pokladnici r. 1851. Vznikom siaha do r. lesoch oravských, ožobráčil sa Matúška na celý život a umĺkol navždy. dňa 11. januára roku 1877.
(Beňovský), najprv učiteľ v Brezne a na Starej Turej, od r. učit. pripravovni v Trnave, potom správca chóru a hlavný tajomník Spolku Sv. Vojtecha. Redaktor Lacného čítania (1883 - 1893), Katolíckej školy (len 8 čísel r. sostavovateľ učebníc, prekladateľ Schmidových rozprávok. v Prievidzi dňa 21. Bratislave, v Prahe, v Lipsku, v Poznani, v Krakove a vo Varšave.
Písal revuí prehľadné články a štúdie o tejto časti slovanského písomníctva. (píše pod značkou M. Th. M.), maliar v Turčianskom Sv. narodil sa 1. júla 1875 tamže, študoval v Prahe, Mníchove, Florencii a vo Viedni. Vydal sbierku antických evokácií, čŕt a skíz Pani Helene.
(Mlynárov, Mlynárových, Molitoris), ev. dodnes veľmi obľúbenú sbierku modlitieb Duchownj Žiwota-Studnice. Slovákov od XVI. - XVIII. Slovenský rukopis s konca XVI. a počiatku XVII.
Od r. bol kaplánom v Pešti. Od r. kráľ. akademii v Zagrebe, potom ako kanonik tamže). R. bansko-bystrický. Umrel 5. júla 1869 v Banskej Bystrici. spisovnú reč slovenskú. vychodil v tejto opravenej slovenčine.