Asi je málo ľudí medzi kresťanmi na Slovensku, ktorí by nepoznali Mariána Kuffu a jeho Inštitút Krista Veľkňaza v Žakovciach. Poznáme ho ako farára zo Žakoviec, ktorý sa od roku 1994 stará o ľudí na okraji spoločnosti. Publikácia čerpá z duchovnej orientácie filantropa Mariána Kuffu, známeho kňaza zo Žákoviec.
V týchto dňoch sa v mnohých kinách na Slovensku premieta celovečerný dokumentárny film Všetky moje deti, ktorý zobrazuje obetavú pomoc Mariána Kuffu v okolitých rómskych osadách. Film sa stretáva s veľkým záujmom u divákov, čoho dôkazom je, že mnohé kiná presúvajú premietanie filmu Všetky moje deti do väčších sál alebo pridávajú ďalšie časy a miesta premietania.
Režisérom filmu je Ladislav Kaboš a producentkou je Svatava Maria Kabošova. Tentoraz Kabošovci veria, že film Všetky moje deti rozprúdi diskusiu na tému riešenia rómskej otázky.
P. Kuffu som poznala skôr z jeho záznamov vystúpení / omší na internete. Tento človek má môj obdiv preto čo robí. Tým čo robí, supluje štát a rôzne ostatné inštitúcie. Klobúk dolu pred jeho prácou. Je to praktik, nie teoretik. Nie je z tých čo vodu kážu a víno pijú.
V rozhovoroch opakovanie autor poukazuje na potrebu lásky a pochopenia tých najopustenejších, ktorých máme viac milovať, lebo sú symbolom opusteného Krista. Uvádza ako aj ten najväčší hriešnik a očami spoločnosti „darebák“, môže po obrátení viac znamenať.
Rada čítam knihy, ktorých autor nie je iba prázdnym teoretikom, ale to, čo podkladá čitateľom aj žije v praxi. Tento autor skutočne je taký, jeho kniha zachytáva stopy, ktoré on sám zanecháva v živote iných ľudí naplnený hlbokou láskou a súcitom k blížnym. Nielen úžasne píše, aj robí úžasné veci v živote.
Kniha napísaná formou otázok a odpovedí je pre mňa novou skúsenosťou. Pán farár je človek, od ktorého sa má veľa ľudí čo učiť. Obdivujem jeho vnútornú silu ako sa vie ku náročným situáciám postaviť. Je to jedna z mála kníh, ktorú môžem opakovane čítať a stále sa naučím niečo nové. Kiež by bolo viac takých ľudí ako je Kuffa. Je vzorom pre všetkých, či už svojou láskou k Bohu, Panne Márii, je plný pokory a to, čo robí v Zakovciach pre tých najbiednejsich, no nepoznám takého nikoho.
Naozaj nadherna kniha plna lasky, Boha, utrpenia, detstva, zazitkov, zivotneho pribehu. Knaz Kuffa milo aj trpko vykreslil svoje detstvo a zazitky. Vrele odporucam!
ODVÁŽNA KÁZEŇ Dr.h.c. Ing. Mgr. Mariána Kuffu TRNAVSKÁ NOVÉNA 16.11.2019
Marián Kuffa v piatkovom rozhovore s novinárkou Mimi Šramovou upozornil, že zo zovšadiaľ sa na nás valí “liberálna mediokracia”. Dodal, že aj v dobe sv. Jána Krstiteľa sa hovorilo, že radšej mal zostať ticho, lebo za svoje slová pykal zoťatím hlavy. “Dnes po dvoch tisíckach rokov sa pýtame, kto je víťaz? Mal hovoriť. A dobre, že hovoril! Zasvietil baterkou dvetisíc rokov dopredu, keď hovoril, že nesmieš ísť s cudzou ženou.” To je podľa Kuffu odkaz aj pre dnešných kňazov či veriacich.
Ku prílivu liberalizmu o. Marián Kuffa uviedol, že takýchto ľudí nie je väčšina a čuduje sa zbabelosti alebo lenivosti ostatných, že sa tomu nevedia vzoprieť. Naznačil, že keď sa kritizuje nacizmus alebo komunizmus za desiatky miliónov obetí, takúto kritiku si zaslúži aj liberalizmus. Kuffa hovorí o stovkách miliónov obetí potratov a eutanázií.
Ku otázke blížiacich sa volieb do parlamentu o. Kuffa povedal, že je samozrejmé, že pôjde voliť. Vyjadril sa aj ku tomu, koho by podľa jeho názoru Slováci voliť nemali. Farár Kuffa uviedol, že osobne sa stará o ľudí z Ukrajiny, aktuálne konkrétne o skupinu z oblasti Bachmutu.
Kňaz pripomenul, že už v prvých mesiacoch vojny počas sv. omší vyzýval na “spravodlivý mier”. Novinárka Mimi Šramová dodala, že podobné výzvy má teraz aj pápež František.
Vo Vrbove sa dozvedáme to, čo nám deň predtým prezradil Google. Do Žakoviec treba prejsť ešte dva kilometre peši. Našťastie ju predstavuje len niekoľko neomietnutých domov s kôpkami blata a jediné riziko hrozí zo štvorice uškŕňajúcich sa Rómov, ktorí sa vyvážajú v starom favorite.
Predná brána inštitútu je zamknutá, a tak nesmelo nakúkame pomedzi škáry v plote. V mysli nám ožívajú fotografie charitných domov z internetu, keďže Inštitút Krista Veľkňaza pozostáva z niekoľkých budov. Z jednej z nich postupne vychádzajú ľudia a jeden za druhým sa nás pýtajú, koho hľadáme. Púšťame sa do debaty s vrátnikom, ktorý nám odporúča pohovoriť si s pani Gitkou Majerčákovou, ženou útleho vzrastu, ktorá postáva neďaleko nás. Je vedúcou jedného z charitných domov a pre inštitút pracuje viac ako 15 rokov.
Pri slove zbierka spozornie a my neveriacky počúvame jej slová o tom, že v inštitúte sa zbierkam, či rozposielaniu šekov a pýtaniu peňazí od ľudí všemožne bránia. Boh sa vraj postará a ľudia pomôžu sami od seba. Po jej slovách sa v nás v momente láme mesiášsky pocit, s ktorým sme sem išli. Gitka si sklamanie na našich tvárach nevšimne a podáva jedno svedectvo za druhým o tom, čo sa stane, ak sa človek dokáže odovzdať do Božích rúk. Zdá sa, že to, čo bežný veriaci ovláda len teoreticky, je v IKV každodennou realitou.
Z budovy fary vybehne správca farnosti, jedna z osobností, ktoré stoja za celým sociálnym projektom v Žakovciach. Marian Kuffa je charizmatickým kňazom s pozoruhodnou životnou filozofiou, ktorého v týchto končinách nenazve nikto ináč ako farár Maroš Kuffa. A hoci by sa teraz hodilo pár riadkov chvály na jeho adresu, on by bol určite radšej, keby sa o Žakovciach hovorilo ako o Božom diele, kde je farár Kuffa „len“ Božím nástrojom.
IKV pozostáva zo štyroch charitných domov. Najstarším je Dom Božského Srdca Ježišovho (DBJS), ktorý slúži ako strecha nad hlavou a resocializačné stredisko už 17 rokov. Počas svojho fungovania jeho dverami prešli mnohí ľudia z ulice, osoby po výkone trestu, či mládež po skočení ústavnej výchovy. Zaujímavosťou je, že klientmi inštitútu boli okrem Slovákov aj ľudia zo zahraničia. S DBJS susedí budova Domu Nepoškvrneného Srdca Panny Márie. V nej našli svoj domov telesne postihnutí muži a ženy. V areáli IKV sa nachádza aj najmladšie zo zariadení, ktorým je Dom Márie Magdalény pre slobodné matky s deťmi, postavený v roku 2001. V neďalekej dedinke Ľubica, bol zriadený Dom Božieho Milosrdenstva pre ženy po opustení detských domovov a po výkone trestu, ktorého cieľom je poskytnúť im pomoc v ťažkých a neriešiteľných situáciách.
Po obede nás prevedie areálom inštitútu. Prechádzajúc stajňami s dobytkom, autodielňou a pekárňou stretávame ľudí v pracovnom nasadení s fúrikmi, vidlami, či pri peci s práve upečenými rožkami. „Práca tu nie je cieľom, ale prostriedkom,“ vysvetľuje filozofiu IKV Vilček, pričom cestou vymýšľa zlepšováky so zamestnancami inštitútu, ktorí ho ustavične zastavujú. „Využijeme veci, ktoré by iní vyhodili“ hovorí a následne to demonštruje garážovou stenou postavenou pomocou závaží zo starých práčok.
Exkurziu končíme pri novostavbe pastoračného centra, ktorá bude akýmsi miestom pre všetko. Od pastoračných aktivít pre farnosť, až po nocľah pre dobrovoľníkov, ktorí sem chodia priložiť ruku k dielu. „Mnoho ľudí k nám prichádza hľadať duchovnú pomoc, keďže naši kňazi nie sú odtrhnutí od reality, ale žijú v nej. Aj tých treba niekde ubytovať,“ dopĺňa účely centra náš sprievodca.
Za roky svojej existencie IKV pomohol mnohým ľuďom. Niektorí sa vrátili naspäť na ulicu, iní si založili rodiny alebo nanovo postavili mosty, ktoré za sebou pred rokmi spálili. Inštitút sa na istú dobu stal pre týchto ľudí skleníkom, ktorý ich chránil pred vonkajším svetom. Každodennou disciplínou, budovaním vzťahu s Bohom a láskavým prístupom z nich vychoval silnejších jedincov, vďaka čomu sa mnohí stali schopní žiť dôstojný život.
Podporte spolu s portálom Postoy.sk a združením CEBSI aktivity Inštitút Krista Veľkňaza v Žakovciach zaslaním finančného daru.