Gréckokatolícka cirkev na Slovensku zažila historickú udalosť, keď nový prešovský arcibiskup a metropolita Jonáš Jozef Maxim prijal biskupskú chirotóniu. Zároveň kánonicky prevzal vedenie Prešovskej archieparchie v sobotu v Katedrále svätého Jána Krstiteľa v Prešove.
Stal sa tak deviatym sídelným biskupom a druhým metropolitom Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. V úvode slávnosti hostí a veriacich privítal Michal Sopko, kancelár archieparchiálnej kúrie v Prešove.
Na sviatok Prenesenia úctyhodných pozostatkov nášho otca svätého Jána Zlatoústeho predsedal obradom vysviacky hlavný svätiteľ, košický eparchiálny biskup vladyka Cyril Vasiľ. Spolusvätiteľmi boli bratislavský eparcha a doterajší apoštolský administrátor Prešovskej archieparchie Peter Rusnák a Benedikt Aleksijčuk, eparchiálny biskup pre Ukrajincov v Chicagu v USA.
Na biskupskej chirotónii sa zúčastnilo viac ako 50 biskupov východného a latinského obradu zo Slovenska i zahraničia. Nechýbali zástupcovia diplomatických misií, medzi nimi Marek Lisánsky, veľvyslanec Slovenskej republiky pri Svätej stolici a Zvrchovanom ráde maltézskych rytierov, a Myroslav Kastran, veľvyslanec Ukrajiny na Slovensku, predstavitelia verejného a spoločenského života.
Prítomný bol aj apoštolský nuncius na Slovensku Nicola Girasoli, košický arcibiskup metropolita a predseda KBS Bernard Bober. Z gréckokatolíckych biskupov bol prítomný na slávnosti Jeho Blaženosť Sviatoslav Ševčuk, väčší arcibiskup kyjevsko-haličský a hlava Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, vladyka Wiliam Skurla, arcibiskup metropolita z Pitsburghu, vladyka Filip Kočiš, arcibiskup metropolita z Debrecenu, a mnohí ďalší.
Spoločne s biskupmi archijerejskú svätú liturgiu koncelebrovalo takmer 250 kňazov.
Arcibiskup Vasiľ: Čaká ťa Boží ľud, kňazi, cirkev na Slovensku
V homílii sa prihovoril arcibiskup Vasiľ. Povedal, že veriaci dnes neboli svedkami iba ďalšej biskupskej vysviacky, ale že dnes „dostáva nové vedenie nielen jedno biskupstvo, ale celá gréckokatolícka metropolitná cirkev sui iuris na Slovensku“.
Arcibiskup Jonáš biskupskou vysviackou preberá štafetu vedenia Prešovskej archieparchie a celej slovenskej gréckokatolíckej metropolitnej cirkvi sui iuris.
„Zaradenie do nepretržitej reťaze apoštolskej postupnosti - to je ten najväčší dar, ktorý možno niekomu v cirkvi odovzdať. Otec Jonáš, považujem si za veľkú česť, že si ma vybral na odovzdanie tejto apoštolskej postupnosti vkladaním mojich rúk. Odteraz budeme už nielen priateľmi ako doteraz, ale skutočne aj bratmi, v istom zmysle takmer na úrovni pokrvných bratov, keďže od dneška máme aj spoločný biskupský rodokmeň, sme v jednej línii siahajúcej k apoštolom, a teda ku Kristovi,“ uviedol arcibiskup Vasiľ.
Arcibiskup Vasiľ dodal: „Čo ťa tu dnes čaká? Čaká ťa tu Boží ľud, ktorý v tebe chce vidieť svojho duchovného pastiera, vodcu, správcu, ochrancu, ktorý ho povedie v týchto nie ľahkých časoch. Ale boli vlastne niekedy pre našu Cirkev ‚ľahké časy‘?! Čakajú ťa kňazi, tvoji najbližší spolupracovníci, ktorí ťa budú volať otcom a vladykom a ktorí od teba toto otcovské i správcovské - láskavé, ale i rozhodné - vedenie očakávajú. Čakáme na teba aj my, biskupi, aby sme tak tvojím príchodom mohli obnoviť činnosť Rady hierachov, najvyššieho orgánu našej metropolitnej cirkvi. Čaká ťa Cirkev na Slovensku, pretože vysviackou sa stávaš aj členom Konferencie biskupov Slovenska. Veríme, že tvoja pokora, vážnosť, duchovná skúsenosť, pravovernosť i horlivosť budú tu cenným prínosom.“
„Milý otec Jonáš. Otvára sa pred tebou nová cesta, plná výzev a očakávaní. My, ktorí ťa dnes na nej vítame, vnímame v tvojom príchode presne to, čo sa očakáva od každého Božieho služobníka, ktorému je zverený posvätný biskupský úrad. Tento úrad je znakom a miestom priameho spojenia s Kristom, a preto svojím spôsobom prevyšuje aj ten kráľovský, ku ktorému sa niekedy upierajú obdivné zraky romantických nostalgikov či zvedavé zraky mediálnych mágov pri príležitosti občasných korunovácií. Kým od kráľov očakávame garanciu tradície, stability, kontinuity, vážnosti, autority - od teba všetci očakávame nielen všetko to, ale ešte oveľa viac, teda to, aby si bol v plnej miere živým obrazom Krista, Dobrého Pastiera, kráľa a veľkňaza, obetujúceho seba samého za zverený ľud,“ dodal.
Obrad biskupskej vysviacky Jonáša Jozefa Maxima
Obrad biskupskej vysviacky sa konal v dvoch častiach. V prvej, ešte pred začiatkom archijerejskej svätej liturgie, bol svätenec predstavený svätiteľom a apoštolský nuncius na Slovensku Nicola Girasoli prečítal latinský text buly, ktorou Svätý Otec František vymenoval nového prešovského arcibiskupa a metropolitu.
Po prečítaní slovenského prekladu nasledovalo trojité vyznanie viery kandidáta - všeobecné, trojičné a kristologické. Druhá časť vysviacky pokračovala už počas slávenia liturgie - v liturgii katechumenov (liturgia slova), keď sa svätenec pozdravil bozkom pokoja s hlavným svätiteľom a v sprievode spolusvätiteľov a ďalších biskupov obchádzal trikrát oltár, na ktorom už ako biskup bude sláviť nekrvavú obetu za živých i mŕtvych.
Kandidát si následne vyzliekol felón (vrchný odev kňaza) a kľakol si k prestolu. Hlavný svätiteľ položil ruky na hlavu svätenca a spolusvätitelia držali v rukách otvorené sväté evanjelium nad jeho hlavou. Ostatní biskupi vytvorili zástup z oboch strán prestola, pričom každý položil pravú ruku na pravé plece biskupa, ktorý stál pred ním. Takto celé kolégium biskupov zvolávalo Božiu milosť na svätenca.
V modlitbách svätenia sa hlavný svätiteľ modlil za to, aby bol novovysvätený biskup ozajstným nasledovníkom Krista, Dobrého Pastiera, vodcom slepých, lampou pre tápajúcich v temnotách, učiteľom detí a mládeže a svetlom pre tento svet. Následne novému biskupovi odovzdal insígnie jeho hodnosti. Prevzal sakos - tuniku byzantských biskupov, omofor - znak biskupskej hodnosti, ktorý ako metropolita prijíma priamo od Svätého Otca, enkolpión - medailón s ikonou Presvätej Bohorodičky. Potom nasledoval samotný obrad intronizácie metropolitu. Na jeho katedru ho priviedli a intronizovali apoštolský nuncius na Slovensku Nicola Girasoli a vladyka Cyril Vasiľ.
Následne mu vladyka Peter Rusnák už ako metropolitovi odovzdal druhý enkolpión - medailón s vyobrazením Ježiša Krista - a vladyka Cyril Vasiľ mu odovzdal arcibiskupské žezlo. Po intronizácii potom už vladyka Jonáš predsedal svätej liturgii ako nový prešovský arcibiskup a metropolita.
V závere prečítal po taliansky list kardinála Claudia Gugerottiho, prefekta Dikastéria pre východné cirkvi, jeho zástupca stavroforný protojerej Olexander Sapunko. Následne sa prihovoril apoštolský nuncius na Slovensku Nicola Girasoli a za Konferenciu biskupov Slovenska jej predseda Bernard Bober.
Ďalej vystúpila hlava Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, väčší kyjevsko-haličský arcibiskup Sviatoslav Ševčuk. Prihovoril sa v mene všetkých gréckokatolíckych Ukrajincov, kde takmer 20 rokov vladyka Jonáš pôsobil. Prihovoril sa aj generálny biskup ECAV a predseda Ekumenickej rady cirkví Ivan Eľko a ako zástupca kňazov, rehoľníkov a veriacich sa prihovoril protojerej Peter Borza, ktorý je spolužiakom vladyku Jonáša z čias teologických štúdií.
Spevom svätú liturgiu sprevádzal zbor, ktorý tvorili členovia Chrámového zboru bl. P. P. Gojdiča z Vranova nad Topľou-Čemerného a členovia Kňazského zboru sv. Jána Damaského, všetci spoločne pod vedením dirigentky Márie Šandorovej. Slávnosť svojím spevom obohatil aj Chrámový zbor KLIROS z Ľvova z Ukrajiny, ktorý dirigovala Neľa Iľčenko.
Na konci všetkým poďakoval novovysvätený arcibiskup Jonáš Jozef Maxim. Povedal, že je to 77 rokov, kedy sa naposledy v tejto katedrále konala biskupská vysviacka. Posledným biskupom vysväteným priamo v tejto katedrále bol blahoslavený Vasiľ Hopko.
11. mája 1947 ho vysvätil na pomocného biskupa blahoslavený biskup Pavol Gojdič so spolusvätiteľmi košickým biskupom Jozefom Čárskym a pražským arcibiskupom Josefom Beranom.
„Dnes máme týchto dvoch hieromučeníkov, Pavla i Vasiľa, na našich oltároch ako dve veľké svetlá našej miestnej cirkvi. Oni sú aj mne veľkými pochodňami na mojej ceste k spáse. Verím, že nie som sám,“ uviedol arcibiskup Maxim.
„Som dnes Bohu vďačný za to, že si ma povolal do tejto služby a silou svojho Svätého Ducha ma uschopnil, aby som pokračoval a niesol ďalej štafetu svedectva viery v Ježiša Krista, môjho Pána, učiteľa a sprievodcu. Túto službu preberám po svojom svätiteľovi na kňazstvo, blahej pamäti biskupovi Jánovi Hirkovi, ako aj po tu prítomnom emeritnom prvom arcibiskupovi a metropolitovi tejto cirkvi vladykovi Jánovi Babjakovi,“ pokračoval novovysvätený arcibiskup a poďakoval všetkým svojim predchodcom biskupom.
Po príhovoroch nový prešovský arcibiskup a metropolita - hlava Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku - prešiel katedrálou i ďalšími miestami, kde je zhromaždený Boží ľud, a udelil im svoje archijerejské požehnanie. Slávnosť priniesli naživo RTVS, TV Lux, Rádio Lumen a TV Logos.
OBRAD NAREČENIJA JONÁŠA JOZEFA MAXIMA
Životopis nového prešovského arcibiskupa metropolitu
Jeromonach SEODr. Jonáš Jozef Maxim sa narodil 21. novembra 1974 v Levoči. Pochádza z gréckokatolíckej farnosti Oľšavica. Po skončení gymnázia nastúpil na štúdiá na Gréckokatolíckej teologickej fakulte v Prešove. Vo februári 1994 vstúpil do kňazského seminára. V roku 1998 získal titul magister teológie a od toho istého roku pokračoval v štúdiách na Pápežskom východnom inštitúte v Ríme, kde v roku 2000 získal licenciát a v roku 2017 doktorát z východných cirkevných štúdií.
Trinásteho júna 1998 prijal ako celibátny diakon skú a 11. júla 1998 kňazskú vysviacku v Prešove. V rokoch 2001 - 2004 bol špirituálom v Kňazskom seminári bl. biskupa Pavla Petra Gojdiča v Prešove a v rokoch 2002 - 2004 aj asistentom na Katedre systematickej teológie Gréckokatolíckej teologickej fakulty Prešovskej univerzity.
V roku 2004 odišiel na Ukrajinu a vstúpil do Univskej lavry mníchov studitov na Ukrajine. Po skončení noviciátu tam zložil doživotné mníšske sľuby 22. mája 2008. V roku 2011 bol zvolený za predstaveného filiálneho monastiera v Ľvove a v roku 2020, ako 46-ročný, za igumena (predstaveného) Univskej lavry. Za nového arcibiskupa Prešovskej archieparchie a metropolitu Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku ho menoval 26.
Predtým bol igumenom (predstaveným) mníchov studitského kláštora v Unive na Ukrajine.
Dnes sme svedkami nielen ďalšej biskupskej vysviacky, aké Slovensko periodicky zažíva pri obsadzovaní biskupských stolcov. Dnes dostáva nové vedenie nielen jedno biskupstvo, ale celá Gréckokatolícka metropolitná cirkev sui iuris na Slovensku.
Biskup svoj úrad získava tzv. Biskup nie je len nástupcom svojho predchodcu v úrade, ale predovšetkým je nástupcom apoštolov, ba čo viac - je obrazom samého Krista uprostred Božieho ľudu. Neslúžia na osobnú okrasu, ale ako sprítomnenie, ako symbol večnej prítomnosti Krista, veľkňaza a kráľa.
Áno, lebo náš prvý arcibiskup byzantského pôvodu, svätý Metod, bol pred 1155 rokmi vysvätený nie na Slovensku, ale pápežom v Ríme. A historicky prvý gréckokatolícky metropolita Mons. Ján Babjak prijal biskupské svätenie pred 21 rokmi priamo z rúk pápeža svätého Jána Pavla II.
V tejto našej vetve, ktorá sa vinie od apoštolských čias cez stáročia až k línii konštantinopolských patriarchov a ktorá je od čias znovuobnovenej jednoty viacerých východných cirkví detailne menovite doložená už od 16. V reťazi našich spoločných „apoštolských predkov“ je aj meno jedného z dvoch tvojich biskupských spolu-rodákov zo spišskej Olšavice, biskupa našej materskej mukačevskej eparchie z druhej polovice 18. Ako gréckokatolíci na Slovensku sa okrem toho všetkého cítime nielen dedičmi ducha týchto únií a bratmi našich gréckokatolíckych spoluveriacich, ktorí sa k nim hlásia.
Nič sa nedeje náhodou. Nie vždy nosím pri liturgii biskupský prsteň, ale dnes som úmyselne zobral ten, ktorý som dostal pri svojej biskupskej vysviacke pred takmer 15 rokmi pri oltári baziliky Santa Maria Maggiore, pri oltári, na ktorom pápež Hadrián posvätil liturgické knihy v reči našich predkov. V tomto prsteni sú uložené relikvie našich biskupov - mučeníkov, tvojich predchodcov, blahoslavených Vasiľa Hopka a Petra Pavla Gojdiča. Práve meno biskupa Gojdiča ma privádza aj k inej súvislosti, ktorá vás spája. Rozhodol sa mu uniknúť tým, že si zvolil rehoľné povolanie. Nič nového v dejinách cirkvi. Aj svätí Cyril a Metod, obaja v najlepšom rozbehu ich kariéry, takpovediac ušli - jeden z cisárskeho dvora a druhý z kniežacieho úradu -, aby sa utiahli do kláštora. Božie plány však boli i v prípade našich vierozvestov, najmä nášho prvého arcibiskupa sv. Metoda, ale i nášho nedávneho prešovského biskupa blahoslaveného Petra Pavla Gojdiča iné. Mníšska fáza ich života v ústraní bola len akousi predohrou ich vstupu na verejnú scénu cirkvi. Kláštorné ticho, plný modlitebný a liturgický život, osobná askéza, poslušnosť predstaveným i otcovská starostlivosť o podriadených bratov - to je od stáročí považované vo východných cirkvách za najlepšiu prípravu na vedenie celej cirkvi. Tak tomu bolo v ich prípade i v mnohých ďalších - a to aj v univskej lavre, z ktorej prichádzaš.
Pred dvadsiatimi rokmi si sa ako mladý prešovský kňaz po získaní licenciátu a po niekoľkých rokoch práce formátora v kňazskom seminári rozhodol utiahnuť do ticha kláštora. Vybral si si kláštor, ktorý sa v gréckokatolíckej cirkvi najviac približuje tradícii pôvodného východného mníšstva. Možno by si niekto kládol otázku, či to nebol pokus o duchovný úkryt?
Prešiel si cez úrad magistra novicov, predstaveného pustovne i studitských spoločenstiev a farností vo Ľvove, aby si nakoniec, po dokončení doktorandských štúdií v Ríme, bol zvolený svojimi rehoľnými bratmi k úlohe igumena, teda hlavného predstaveného všetkých mníchov studitského ustavu na Ukrajine. Viedol si tento kláštor počas epidémie covidu aj v posledných dvoch vojnových rokoch, keď sa kláštor stal miestom úkrytu a pomoci pre stovky vojnových utečencov.