Kostol Všetkých svätých je gotická sakrálna stavba situovaná v severozápadnej časti mesta Humenné, ktorý bol v čase svojho vzniku na okraji mesta. Ide o najvýchodnejšie situovaný gotický kostol na Slovensku. Staviteľmi kostola i kláštora boli františkáni.
História kostola a farnosti
Prvá písomná zmienka o meste Humenné sa vyskytuje na listine z roku 1317, avšak osada na tomto mieste bola už oveľa skôr. Niektorí archeológovia totiž pripúšťajú možnosť jej existencie už v dobe bronzovej a na začiatku doby železnej. Oblasť bola osídlená aj v období Rímskej ríše, Humenné sa totiž nachádza na starej obchodnej ceste z juhu na sever. Historik Richard Marsina kladie existenciu Humenného do polovice 13. storočia. Túto domnienku potvrdzuje aj existencia hradných panstiev Jasenov a Brekov.
Z historických dokumentov sa dozvedáme, že už v 13. storočí v Humennom existovala kostol i fara, no neboli situované v priestoroch dnešného kostola. Archívne dokumenty nepriamo posúvajú existenciu rímskokatolíckej farnosti pred rok 1322.
Pôvodný farský kostol sv. Petra stál v centre stredovekého Humenného, na ľavom brehu miestneho potoka. Nevieme či ho dali postaviť Petenovci (šľachtický rod Zemplínskej stolice z 13. storočia), alebo vznikol až po roku 1317. V r. 1669 v strede mesta postavili nový kostol. Ten sa však v r.
Náboženský život v Humennom prehĺbilo účinkovanie františkánov, ktorí prišli do Humenného v 14. storočí na podnet Drugetovcov.
Žobravá rehoľa sv. Františka z Assisi stavala kostoly a kláštory spravidla pri mestských hradbách a tam, kde ich nebolo - taký prípad bol v Humennom, postavila kostol a kláštor mimo centra, námestia. Vybudovali ho v 14. a 15. storočí. Humenskí františkáni zasvätili kostol a kláštor Panne Márii. Dá sa povedať, že mariánska úcta, ktorá tu bola od nepamäti, sa ešte prehĺbila.
Roku 1531 františkánsky kláštor v Humennom načas zanikol. Zdá sa, že hlavnou príčinou odchodu františkánov z Humenného bol veľký požiar, ktorý vyčíňal v mestečku v roku 1529. Za obeť požiaru padol kostol Panny Márie i priľahlý františkánsky kláštor, ktorý úplné vyhorel. Františkáni boli nútení odísť z Humenného pre blížiacu sa reformáciu, ale stihli ešte zachrániť oltárny obraz Panny Márie. Obraz sa dostal do kláštora v Starej Vsi v Poľsku.
Kláštor bol obnovený až po príchode jezuitov do Humenného. Ako kostol, tak aj kláštor v roku 1529 úplne vyhorel a opravili ho až po príchode jezuitov začiatkom 17. storočia. Dobudovaný bol v roku 1651, keď ho opäť vrátili františkánom. V roku 1642 k nemu pristavili južnú kaplnku ku kostolu. Kláštor už v roku 1676 opäť vyhorel po zničení vojskami Imricha Tököliho, bol opravený však až koncom 1. tretiny 18. storočia. V roku 1765 bola zaklenutá loď a postavený organový chór, dokončenie opravných prác datuje letopočet nad vstupným portálom (1765).
Pri poslednej oprave roku 1911 boli vymenené pôvodne trojlistové a plamienkové kružby gotických okien za verné kópie a bol upravený štít vstupného priečelia na spôsob štítov zo 14. storočia s ustupujúcimi hrotito zakončenými vertikálnymi výplňami.
Významné dátumy a udalosti:
- 13. storočie: Existencia kostola a fary v Humennom.
- 1317: Prvá písomná zmienka o Humennom.
- 14. storočie: Príchod františkánov do Humenného.
- 15. storočie: Vybudovanie františkánskeho kostola a kláštora.
- 1529: Požiar kostola a kláštora.
- 1531: Dočasný zánik františkánskeho kláštora.
- 1642: Pristavenie južnej kaplnky ku kostolu.
- 1676: Opätovný požiar kláštora.
- 1765: Zaklenutie lode a postavenie organového chóru.
- 1911: Výmena kružieb gotických okien a úprava štítu priečelia.
Architektúra a Exteriér
Vstup do kostola je na západnej strane, hneď vedľa kláštora. Západné priečelie tvorí trojuholníkový hladký štít s vypadlinami, ukončený krížom. V predsunutej predsieni je vstupný portál so slepím tympanónom a dvoma slepými oknami, ktoré sú ukončené lomenými oblúkmi, sú tu zachované aj gotické nábehy lomeného oblúka portálu.
Strecha je v priečelí ukončená krížovou kyticou. Na priečelí chrámu sa nachádzajú dve lomené okná, jedno je zdobené kružbou v tvare trojlistu, zatiaľ čo druhá kružba je v tvare dvojplamienku, pod každou kružbou sú dve mníšky oddelené jedným prútom. Spoločnú sedlovú strechu má hlavná loď s presbytériom, ktoré je ukončené polygonálnym uzáverom.
Na tejto streche si môžeme povšimnúť vežičku sanktusník. Ďalšou dominantou je zvonicová veža, ktorá má po obvode lomené okná s kružbami. Na južnej strane sa nachádza jedna bočná kaplnka so sedlovou strechou a polygonálnym uzáverom. Po obvode kostola môžeme vidieť oporné piliere so strieškou, jedenkrát členené.
Gotické okná majú lomený oblúk, ich kružba je v tvare trojlístku alebo dvojplamienku, pod nimi sa nachádzajú dve mníšky oddelené jedným prútom, celé okná sú zdobené vitrážou. Severná stena kostola a trojkrídlová stavba kláštora vytvárajú ústredný dvor - rajskú záhradu.
Interiér
Samostatný kostol je jednoloďová gotická stavba s polygonálne ukončenou svätyňou - presbytérium a zachované architektonické prvky ju datujú do 15. storočia. Neskorogotická sieťová klenba na vyžliabkovaných štíhlych rebrách je pri styčných bodoch opatrená drobnými kruhovými svorníčkami. V lodi sú barokové krížové klenby na nástenných pilieroch a klenba kaplnky je dokladom barokovej pseudogotickej klenby so štukovými rebrami, tvoriacimi gotické hviezdice. V západnej časti lodi sa nachádza baroková kruchta s varhanmi.
Dvojpodlažná budova kláštora zachováva vo svojom pôdoryse a interiéroch staršie architektonické prvky zo 17. a 18. storočia. Hlavný oltár je v sanktuáriu nad troma schodmi. Na štyroch stĺpcoch z červeného mramoru spočíva ťažká kamenná menza. Na menze spočíval novogotický z dreva krásne vypracovaný oltár, zhotovený Jozefom Riffeserom Altábauer. Celý oltár zobrazuje uhorských sv. patrónov, ako Panne Márii vzdávajú hold.
Oltár Panny Márie Karmelskej bol zhotovený v Tirolsku v roku 1900. Celý je z kameňa a umelej kameniny v novogotickom slohu a je v kostolnej lodi na pravom boku. Oltár sv. Jána Nepomuckého, ktorý je umiestnený v kostolnej lodi na ľavom boku, je celý z kameňa a umelej kameniny v novogotickom slohu.
Oltár sv. Kríža je novogotický, zhotovený z kameňa v Tirolsku v roku 1900. Zobrazuje sv. Kríž, na kríži bez korpusu je prevesené plátno po sňatí Ježiša. Pod krížom je pieta, po bokoch dvaja adorujúci anjeli, a pod menzou Boží hrob. Celý oltár je umiestnený v separátnej gotickej kaplnke, spojenej s kostolnou loďou.
Kazateľnica bola zhotovená v Tirolsku roku 1900. Spodná časť je z kameňa a umelej kameniny, celá v novogotickom slohu. Vrchná časť baldachýnu je z dreva. Je to jemná rezbárska a kamenná práca s piatimi plastickými obrazmi.
Vitráže okien sú dielom akad. maliara Mikuláša Klimčáka. Vnútorné zariadenie v pseudogotickom prevedení je z prelomu 19. a 20. storočia.
Súčasnosť
HUMENNÉ - Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých - národná kultúrna pamiatka je významnou sakrálnou stavbou, ktorá sa nachádza v centre mesta Humenné. Bývalý františkánsky kláštor, dnes farský rímskokatolícky kostol, je najvýchodnejšie položená gotická stavba v Európe mimo tehlovej gotiky. Súčasťou výzdoby kostola sú vitrážové okná akademického maliara Mikuláša Klimčáka, rodáka z Humenného. V kostole sú umiestnené i telesné pozostatky svätého Bonifáca, ktoré dostal humenský pán Žigmund II.
HUMENNÉ - Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých - národná kultúrna pamiatka je významnou sakrálnou stavbou, ktorá sa nachádza v centre mesta Humenné. Bývalý františkánsky kláštor, dnes farský rímskokatolícky kostol, je najvýchodnejšie položená gotická stavba v Európe mimo tehlovej gotiky.
Drughetovci po príchode do Humenného osadili na svojom panstve cirkevný rád františkánov, ktorí za prispenia svojho zemepána vybudovali gotický kostol, ktorí zasvätili Panne Márii a zo severnej strany pristavali poschodový trojkrídlový kláštor, ktorý spolu s kostolom uzatváral rajský dvor. Z roku 1456 máme priame dôkazy o existencii kláštornej školy. Roku 1531 františkánsky kláštor v Humennom načas zanikol. Hlavnou príčinou bol zdá sa veľký požiar, ktorého dôsledkom bol kostol a kláštor zničený.
Roku 1539 bol postavený farský kostol Všetkých svätých. V dôsledku šírenia reformácie bol však už na konci 16. storočia v rukách protestantov. Roku 1604 sa Valentín Drugeth, ktorý bol protestantom pridal k povstaniu Štefana Bočkaia. Po jeho smrti (zomrel 1609 v Užhorode), prevzal Humenské panstvo Juraj III Drugeth, ktorý bol katolíkom a snažil sa aj o zjednotenie pravoslávnych s Rímom podľa vzoru Brest-Litovskej únie. Zaujímal sa o účinkovanie jezuitov a neskôr sám požiadal o misionárov, ktorí by vykonávali misijnú činnosť v Humennom. Juraj Drugeth ich najprv umiestnil v humenskom kaštieli(vybudovaný 1610 na mieste kamenného hradu) a daroval im bývalý františkánsky kláštor i s kostolom, ktoré zreštaurovali a príjem z niekoľkých osád. Ich zásluhou sa mnoho obyvateľov Humenného a okolia vrátilo ku katolíckej viere.
Roku 1615 Juraj III založil jezuitské gymnázium, ktoré sa už od roku 1617 spomína ako jezuitské kolégium. Vyučovalo sa na ňom až do roku 1643, keď bolo prnesené do Užhorodu. Roku 1684 vymrel rod Drugethovcov po meči. Novými majiteľmi boli Csákyovci a Van Dernáthovci, v 19. stor. Andrássyovci.
Okrem rímskokatolíkov a gréckokatolíkov početnú komunitu tvorili aj židia. V roku 1778 ich žilo v Zemplínskej stolici 3390 (Humenné malo v tom čase 1914 obyvateľov). Keď v tomto roku vyhorel rímskokatolícky farský kostol, farským chrámom sa stal jezuitský chrám a fara sa presunula do kláštora, keďže jezuitský rád bol v tom čase zrušený. Kostol všetkých svätých sa už neobnovil a kamene požili židia na stavbu svojej synagógy (1795). Roku 1856 židovská náboženská obec založila trojtriednu verejnú ľudovú školu. V Humennom existovali teda už dve školy. V roku 1889 bola dokonca otvorená aj obchodná škola. Bola to prvá obchodná akadémia v Rakúsko-Uhorsku.
Roku 1890 bol postavený kalvínsky kostol a o rok neskôr neoklasicistický kostol na kalvárii.
V roku 1921 (1930) bola konfesionálna štruktúra obyvateľstva takáto: Rímskokatolíci 45,3% (48,8%), gréckokatolíci 11,9% (12,7%), evanjelici a.v. 1,3% (1,2%), židia 39,5% (32,2%). Situácia sa zásadne zmenila počas druhej svetovej vojny. Do októbra 1942 bolo z Humenského okresu odsunutých 2600 židov. Dnes je pamätná tabuľa obetiam holokaustu na budove mestského úradu.
Farský chrám (bývalý františkánsky a jezuitský) prešiel opravou a maľbou a bol vysvätený 10.11.1940. Mesto sa zasa začalo po cirkevnej stránke rozvíjať až po roku 1989. Boli postavené dva nové rímskokatolícke, dva gréckokatolícke chrámy a jeden pravoslávny, zriadená bola cirkevná základná škola sv. Cyrila a Metoda, osemročné Gymnázium sv. Košických mučeníkov a gymnázium sv.
V tomto roku stál už v Humennom murovaný farský kostol, ktorý bol zasvätený sv. Petrovi (roku 1778 vyhorel). Môžeme povedať, že mariánska úcta bola v Humennom už od nepamäti. Františkáni, ktorí boli nútení odísť pred blížiacou sa reformáciou, zachránili ešte pred odchodom oltárny obraz Panny Márie. Keď sa františkáni v roku 1656 opäť vrátili do svojho kláštora, kostol síce nezasvätili Panne Márii, ale vybudovali za pomoci zemepánov v ohrade kostola kaplnku, ktorú zasvätili Panne Márii Loretánskej (Kráľovnej anjelov). Stala sa známym pútnickým miestom. Spomínaný obraz Panny Márie v Starej Vsi sa už nedostal naspäť do Humenného.
HUMENNÉ - Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých - národná kultúrna pamiatka je významnou sakrálnou stavbou, ktorá sa nachádza v centre mesta Humenné. Bývalý františkánsky kláštor, dnes farský rímskokatolícky kostol, je najvýchodnejšie položená gotická stavba v Európe mimo tehlovej gotiky. Súčasťou výzdoby kostola sú vitrážové okná akademického maliara Mikuláša Klimčáka, rodáka z Humenného. V kostole sú umiestnené i telesné pozostatky svätého Bonifáca, ktoré dostal humenský pán Žigmund II.