História farnosti Banská Bystrica-Fončorda

Farnosť Banská Bystrica-Fončorda je dôležitou súčasťou cirkevnej histórie mesta Banská Bystrica. V nasledujúcom článku sa pozrieme na jej históriu, významné udalosti a prínos pre miestnu komunitu.

Panoramatický pohľad na Banskú Bystricu.

Územný rozsah a správa farnosti

Farnosť Banská Bystrica-Fončorda patrí pod správu Banskobystrickej diecézy.

História Radvane a jej prepojenie na Fončordu

Keď je mesto Banská Bystrica perlou Slovenska, tak mestská časť Radvaň je určite jeho klenotom. Radvaň, niekdajšie slovenské zemepanské trhové mestečko, bola v roku 1966 pripojená k mestu Banská Bystrica. V 70. a 80. rokoch minulého storočia zasiahla Radvaň výstavba sídliska Juh, ktorá natrvalo poznačila historický kolorit tohto mestečka. Poznačila aj Radvančanov, ktorí sa museli v dôsledku asanácie vysťahovať z Radvane.

Prvýkrát máme doložený názov Radvane v roku 1263 ako Raduana, v roku 1287 ako Radona, v roku 1402 Radwan, v roku 1888 v maďarskom tvare Radvány. V období prelomu 19. - 20. storočia v Uhorsku a na území Slovenska existovalo a existuje viacej obcí s názvom Radvaň napr. Čiližská Radvaň pri Dunajskej Strede, Radvaň nad Laborcom pri Medzilaborciach, Radvaň nad Dunajom pri Komárne. Radvaň sa vyvinula na križovatke ciest zo Zvolena do Turca a na ceste zo Zvolena na Ľupčiansky hrad. Patrí medzi najstaršie obce v tejto oblasti. V roku 1287 máme v Radvani písomne doložený aj kostol zasvätený Panne Márii. Z roku 1263 poznáme aj prvých obyvateľov Radvane - kráľovských rybárov, synov Sykona. V rokoch 1289 a 1291 darovali uhorskí králi predkovi šľachtického rodu Radvanskovcov Dionýzovi synovi Juraja rozsiahle radvanské územie.

Radvanskovci si tu v ďalšom období vybudovali dva kaštiele Dolný (Radvanskovský), Horný (Bárczyovský) a jednu kúriu. Radvanský chotár sa menil v minulosti na základe donácií, ale predovšetkým na základe vývoja sídelných jednotiek novovzniknutých dedín, ktoré si vytvárali „vlastný“ chotár prislúchajúci k týmto dedinám. Tým sa vlastný chotár Radvane zmenšoval. K vzniku skutočných chotárov týchto obcí a ich právneho vydelenia z radvanského chotára došlo až v spojitosti so zánikom feudálnych vzťahov v roku 1848. Z vlastného chotára Radvane sa už v 13. - 14. storočí vyčlenili Malachov, Kráľová, neskôr ti vznikli dediny Podlavice - Skubín, Tajov - Jabríková a Králiky.

Po roku 1960 začala prebiehať na území Radvane nová etapa výstavby sídliska Fončorda. S výstavbou sídliska Radvaň sa začalo po dokončení väčšiny sídliska Fončorda. Rozdiel bol v tom, že kým sa sídlisko Fončorda stavalo na nezastavanom území - pred výstavbou sídliska Radvaň musela prebehnúť asanácia historickej Radvane a Kráľovej. Samotná asanácia Radvane začala v roku 1975 a už v roku 1979 stáli prvé panelové domy.

Radvanský jarmok

Prvý historický Radvanský jarmok sa konal 8. septembra 1657. Jeho história sa však začala písať predsa len o niečo skôr, a to už v roku 1655, keď uhorský kráľ Leopold I. Habsburský udelil Radvani právo konania jarmoku na sviatok Narodenia Panny Márie. Radvaň mala udelené ešte ďalšie 3 jarmoky, ale najznámejším a najvýznamnejším sa stal jarmok, ktorý začínal 8. Radvanskému jarmoku sa venovali vo svojich dielach aj spisovatelia Gustáv Kazimír Zechenter Laskomerský, Božena Němcová, Jozef Gregor - Tajovský a vo svojej básni ho ospieval aj Andrej Sládkovič.

Špecifikom Radvanského jarmoku bolo, že v posledný jarmočný deň si chlapci a muži kúpili varešky, ktorými potom udierali dievky a mladé ženy po zadku. Radvanský jarmok sa stal už v minulosti naším národným symbolom. Od roku 2011 je súčasťou nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska a ašpiruje aj na zápis do zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO.

„Kiachta, Novgorod, Lipsko a Radvaň sú vo svete známe trhoviská. V súvislosti s Radvanským jarmokom by som dodal: „Za veľký úspech považujem presadenie sa Radvanského jarmoku v celoslovenskom meradle. Radvanský jarmok sa stal najväčším a jedným z najvýznamnejších podujatí nášho mesta. Úspechom bola aj návšteva baróna Antona Radvanského s rodinou z Paríža v roku 2017 na tomto jarmoku. Banská Bystrica sa stáva mestom s medzinárodným dosahom.

Radvanskovský kaštieľ je klenotom mesta Banskej Bystrice a má bohatú minulosť, ktorá siaha až do 13. storočia. Je spojený so slovenským šľachtickým rodom Radvanskovcov, ktorý na tomto mieste sídlili nepretržite od 13. storočia až do konca druhej svetovej vojny v roku 1945. V tomto období tu Radvanskovci postavili ešte ďalšie Horný kaštieľ (nazývaný od roku 1917 Bárczyovský) v Hornej Radvani a v 19. V 19. storočí za Rakúsko - Uhorska sa uvažovalo o tom, že radvanský kostol Na Hôrke bol pôvodne kaštieľom - hrádkom. Predkovia rodiny Radvanskovcov mali prestavbou hrádku vybudovať zo západného krídla kostol. Táto tradícia sa udržala medzi Radvančanmi ešte aj v druhej polovici 20.

V roku 1316 sa prvýkrát v písomných prameňoch spomína v Radvani šľachtický dom Tomáša Radvanského, ktorý bol vnukom Juraja Radvanského. Zo 16. storočia sú už aj po architektonickej stránke doložené dva kaštiele - Dolný (neskôr nazývaný Radvanský) a Horný, ktoré boli postavené pri Malachovskom potoku. Pomenovanie kaštieľov nadväzovalo pravdepodobne na staršie urbanisticko-správne členenie Radvane na Hornú a Dolnú Radvaň. Kaštieľ patril spolu so zbierkami medzi najreprezentatívnejšie budovy. V roku 1945 bol majetok Radvanskovcov a Bárczyovcov daný pod nútenú štátnu správu a v roku 1947 prešiel do vlastníctva štátu.

V Dolnom kaštieli bol po jeho rekonštrukcii v 50.-tych rokoch 20. storočia umiestnený Štátny archív, neskôr, po jeho vysťahovaní v roku 1993 ostal kaštieľ nevyužívaný. Najreprezentatívnejšou miestnosťou Radvanského kaštieľa bola najväčšia sieň nazývaná po slovensky Palota neskôr Rytierska sála a Rákociho sieň, kde sa nachádzali najcennejšie predmety spojené s históriou rodu Radvanskovcov. Knižnica a pravdepodobne aj rodový archív boli umiestnené na prvom poschodí v južnom krídle. Z týchto predmetov sa postupne po 2. svetovej vojne časť dostala do zbierok súčasného Stredoslovenského múzea, väčšina sa však v týchto pohnutých časoch stratila. Unikátna Zelená sieň v Radvanskovskom kaštieli z konca 15. storočia.

Zo záveru 15. storočia pochádza nástenná maľba v miestnosti na prízemí Maľba v poliach krížovej klenby a na stenách v tejto, tzv. zelenej izbe je jedinečným príkladom renesančnej nástennej maľby. Podľa legendy sa za zakladateľa šľachtického rodu Radvanskovcov rodu považuje Radvan, ktorý mal byť poľského pôvodu a do Uhorska prišiel z Poľska v 11. storočí. Podľa jeho mena bola pomenovaná aj tunajšia slovenská osada ako Radvaň. V písomných prameňoch ako prvý predok Radvanskovcov vystupuje na konci 13. storočia Juraj. Radvanskovci sa dávajú do rodinnej hrobky na evanjelickom cintoríne v Kráľovej pochovávať aj naďalej - dokonca aj za socializmu ostala táto tradícia neprerušená. Naposledy Dionýz Radvanský v roku 1999. Jeho syn Anton Radvanský žije v Paríži a má syna Ladislava, ktorý je pokračovateľom rodu.

V prvej polovici 19. storočia pracovalo v Radvani 51 súkenníckych majstrov, 44 hrebenárskych, 42 klobučníckych, 32 zámočníckych majstrov, 32 nožiarskych. V Radvani môžeme sledovať rodiny, ktoré sa po niekoľko generácií venovali určitému remeslu. Zo súkenníckych rodín to boli Markovičovci, Horenickovci, Furdikovci, Študlíkovci, Melicherovci a viacerí z rodiny Gillan, Ruža, Šuhajík, Tichý a iní. Za prachárske rodiny môžeme považovať Turzovcov, Petrikovičovcov, Klimovcov, Holešovcov a Krušpánovcov.

Slovenský národovec, evanjelický kňaz, básnik Andrej Sládkovič autor Maríny a Detvana. Evanjelický farár a spisovateľ Daniel Sinapius Horčička, ktorý už v roku 1678 napísal slovensko-latinský slovník pre Jána Radvanského, aby naďalej používal krásny slovenský jazyk. Slovenský herec Juraj Sarvaš, architekt Igor Thurzo, národopisárka Daniela Hroncová rodená Faklová, humorista Ján Snopko, riaditeľ festivalu humoru a satiry Kremnické gagy Ján Fakla, či bábkoherec Michal Anderle, Bohuslav Anderle, Anton Anderle. Ďalej slovenský starosta Banskej Bystrice a mecén študentov Andrej Hanzlík, herečka a trojnásobná majsterka Slovenska v tenise Mária Markovičová, slovenský námorný kapitán Július Thurzo, Ing. Ich kompletný výpočet by zabral obrovské množstvo.

Mestečko Radvaň malo aj vynikajúcu školu, v ktorej tradícii v súčasnosti pokračuje Základná škola s materskou školou Radvanská 1. Pôsobí tu aj aktívna občianska rada. Dôležité je, že Radvančania nikdy nezabudli a nezabúdajú na svoju Radvaň.

Výstavba sídliska Fončorda a PTP

Fončorda bola projektovaná ako typické socialistické sídlisko (pôvodne sa malo volať Družba, názov sa však neuchytil). Prvé bytovky boli postavené armádou v roku 1953, dnešný Úsvit, neskôr pribúdali ďalšie - v časti Nové Kalište, ulice Okružná, Švermova, Internátna, Spojová, následne Moskovská, Tulská a Oremburská. V roku 1982 pribudli domy na THK a Šalgotariánskej ulici. Ako posledné vznikli ulice Zelená, Tichá a Bagarova. Ďalší rozvoj sa v dnešnej dobe presúva pod lokalitu Suchý Vrch. Veľká časť sídliska vznikla vďaka ťažkej práci PTP-ákov, ľudí v armádnych pracovných technických práporoch - tzv.

Príslušníkov Pomocných technických práporov (PTP), v ktorých v 50. rokoch minulého storočia slúžili vtedajšej komunistickej moci nepohodlné osoby namiesto vojenskej služby, si uctili na banskobystrickom sídlisku Fončorda, na ktorého výstavbe sa podieľali, pamätnou tabuľou. Na tamojšom Farskom kostole sv. Michala archanjela ju v stredu pri príležitosti 59. výročia zrušenia PTP (1. mája 1954) a 5. výročia úmrtia banskobystrického pomocného biskupa, politického väzňa a príslušníka PTP Petra Dubovského (10. Ako uviedla hovorkyňa Banskobystrickej diecézy Zuzana Juhaniaková, program slávnosti otvorí dve hodiny pred poludním svätá omša, ktorú bude celebrovať generálny vikár Banskobystrickej diecézy Marián Bublinec. Po odhalení a požehnaní tabule si zúčastnení vypočujú svedectvá bývalých príslušníkov PTP, ktorí stavali sídlisko Fončorda. Dve hodiny po poludní bude tiež ďakovná eucharistická adorácia vo Farskom kostole sv. Mikuláša v Sliači-Hájnikoch, kde príslušníci PTP stavali vojenské letisko a v miestnom kostole celebrovali sväté omše.

Obete PTP

Do Pomocných technických práporov posielal v rokoch 1950 - 1954 komunistický režim takzvaných politicky nespoľahlivých občanov, najmä kňazov a bohoslovcov, ktorí namiesto vojenskej služby so zbraňou vykonávali nútené práce na stavbách, v baniach, v lesoch či v priemyselných podnikoch. Ako uviedol Peter Sandtner z Konfederácie politických väzňov Slovenska, v Banskobystrickej diecéze pracovali príslušníci PTP vo Zvolene, Sliači a Banskej Bystrici. V Banskej Bystrici boli ubytovaní v drevenom baraku pri kasárňach v mestskej časti Radvaň a pracovali na stavbe dôstojníckych bytoviek na sídlisku Fončorda. Počas služby v PTP tam tragicky zahynuli kapucín Saturnin Karel Hanák (1951) a dominikán Leo Antorín Janovský (1953).

„Kňazi z PTP celebrovali svätú omšu u sestier vincentiek v banskobystrickej nemocnici. Bohoslovci tajne študovali teológiu u profesorov v PTP a počas dovolenky boli tajne vysvätení za kňazov. Tajné bohoslužby, modlitby a obety príslušníkov PTP priniesli pre takzvané socialistické sídlisko Fončorda duchovné ovocie. Od roku 1990 sa tam slúži pravidelne svätá omša, od roku 1996 je zriadená farnosť, od roku 2002 tam stojí kostol a z miestnej farnosti vzišlo veľa duchovných povolaní,“ uviedol Sandtner.

Vznik a vývoj farnosti Fončorda

Túžba prehlbovať náboženský život tu bola prítomná od počiatku sídliska. Kapitulný vikár František Haspra tu v sedemdesiatych rokoch 19. storočia chcel stavať kostol, čo sa však nepodarilo. Po páde komunizmu sa Fončorda stala filiálkou Radvanskej farnosti, v ktorej začali pôsobiť jezuiti (dp. Ján Ďurica, Mons. Peter Dubovský, dp. Timotej Masár a dp. Vincent Petrík). Keďže tu nebol kostol, pátri hľadali alternatívne priestory na slúženie sv. omší.

Banskobystrický diecézny biskup Mons. Rudolf Baláž sa svojím úsilím pridal k iniciatíve pápeža Ján Pavol II., ktorý vyzýval biskupov, aby sa starali o novopostavené mestské sídliská, kde žije veľký zástup duchovne hladných ľudí. Preto začal vytvárať nové sídliskové farnosti, medzi ktoré patrila i farnosť Banská Bystrica - Fončorda, ktorá bola zriadená k 1. júlu 1996 a na jej čelo bol menovaný prvý farár dp. Ján Buzák. Farnosť bola zverená pod ochranu sv.

Kostol sv. Michala Archanjela na Fončorde

V Banskej Bystrici sa plánuje výstavba nového rímskokatolíckeho kostola na sídlisku Fončorda. Hoci sa pôvodne predpokladalo, že s výstavbou sa začne v septembri minulého roka, začiatok prác sa presunul na leto tohto roka. Ako uviedol farár farnosti Ján Buzák, oddialenie spôsobilo posunutie celej stavby oproti pôvodnému projektu, pretože kostol by mohol spôsobiť neprehľadnosť blízkej križovatky. Kostol má byť zasvätený patrónovi mesta, svätému Michalovi Archanjelovi, a bude slúžiť na stretávanie sa a liturgické obrady najmä pre obyvateľov sídliska.

Farnosť Fončorda založila fundáciu na financovanie stavby, pričom členom sa stane každý, kto prispeje sumou najmenej 10 tisíc korún. K dnešnému dňu sú na účte fundácie vyše tri milióny korún. Farár J. Buzák verí, že vďaka podpore veriacich sa podarí vyzbierať sumu, ktorá pokryje kompletné náklady odhadované na 13 miliónov Sk. Nový chrám by mal mať kapacitu 250 miest na sedenie a 350 na státie. Jeho dominantou bude asi tridsať metrov vysoká veža ukončená symbolom zvona. Kostol sv. Michala Archanjela sa stane po takmer 300 rokoch prvou a zároveň jedinou sakrálnou stavbou na sídlisku Fončorda.

Ikona svätého Michala Archanjela.

Ďalšie sakrálne objekty v Banskej Bystrici

Okrem Kostola sv. Michala Archanjela na Fončorde sa v Banskej Bystrici nachádza mnoho ďalších významných sakrálnych objektov:

• Kaplnka sv. V minulosti slúžila ako konzistórium - miestnosť, v ktorej sa schádzal poradný zbor diecézneho biskupa. Dnes slúži ako kaplnka pre zamestnancov Rádia Lumen.
• Kostol sv. Kostol sv. Alžbety na Dolnej ulici postavili v roku 1303 ako súčasť mestského špitála pre chorých a nevládnych baníkov. Z malého jednoloďového gotického kostolíka, ktorý vyhorel v roku 1605, sa zachovala iba terajšia kaplnka sv. Anny a severný múr lode. Viackrát ho prestavali a v roku 1877 rozšírili v novogotickom slohu. Oltárny obraz sv.
• Kostol Božieho milosrdenstva: Nielen klientom a zamestnancom Domu Božieho milosrdenstva bude slúžiť priľahlý Kostol Božieho milosrdenstva, ktorý biskup posvätil a fara, ktorú požehnal. Sú totiž sídlom novovytvorenej farnosti Banská Bystrica-Belveder, ktorú katolícka cirkev vytvorila pre potreby obyvateľov už hotových aj plánovaných nových bytoviek v tejto štvrti. Na území farnosti sa predpokladá okolo 2500 obyvateľov.
• Kaplnka sv. Agáty: Slúži ako adoračná kaplnka všetkým, ktorí prichádzajú do Domu Moyses a osobitne do Mammacentra sv. Agáty hľadať zdravie pre telo, aby pritom mohli čerpať aj zdravie ducha a duše. Príležitostne tu býva aj sv. omša.
• Kaplnka Božieho hrobu: V rokoch 1712-1713 postavili obyvatelia mesta vrcholový objekt Kalvárie - kostolík - ako Kaplnku Božieho hrobu s malým nádvorím. Bol prejavom vďačnosti za záchranu počas morovej epidémie v r. 1710. Počas totalitného režimu ho dali predstavitelia komunistickej strany v meste postupne devastovať. Až v r. 2008 sa ukončila jeho oprava s celým areálom Kalvárie.
• Kaplnka sv. Hodnotná baroková kaplnka svätého Jána Nepomuckého z r. 1760 je už roky v zlom stave. Poškodzujú ju sprejeri aj niektorí návštevníci železničnej stanice Banská Bystrica - mesto.
• Kaplnka sv. Slúži všetkým, ktorí prichádzajú do priestorov Diecézneho pastoračného centra Jána Pavla II. Môžete tu v pokoji a tichu prežiť blízku prítomnosť s Eucharistickým Pánom. Alebo sa pri rôznych príležitostiach zúčastniť svätej omše.
• Kostol Nanebovzatia Panny Márie: Je najstaršou a dominantnou stavbou Mestského hradu, ktorého vznik nevieme úplne presne datovať, predpokladá sa, že bol postavený v druhej polovici XIII. storočia, jeho vznik sa spomína už v roku 1442. Tento farský alebo nemecký kostol je najstaršou stavbou na území mesta a prešiel viacerými stavebnými úpravami. Na jeho južnej strane pristavali v roku 1473 kaplnky sv. Ondreja, Tela Kristovho a v roku 1480 kaplnku sv. Jána Krstiteľa. Na severnej strane prestavali v roku 1478 bočnú loď kostola na kaplnku sv. Barbory, patrónky baníkov. Známa je neskorogotickým oltárom Majstra Pavla z Levoče, ktorý dokončil roku 1475. Oratórium sv. Jána Almužníka nad sakristiou pochádza z roku 1516,.V presklenenej nike na južnej strane je umiestnené súsošie Krista na Olivovej hore z konca 15.
• Kostol sv. Kríža: Bol v roku 1492 pristavaný k múru hradného opevnenia a k Pisárskej bašte. Nový vstup do kostola vybudovali v roku 1782 z južnej strany. Na portáli je vytesaný chybný letopočet 1452, namiesto roku 1492.
• Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov: Základný kameň kostola požehnal Svätý otec Ján Pavol II. pri svojej apoštolskej návšteve Banskej Bystrice 12. septembra 2003. 28.júna 2001 diecézny biskup, Mons. Rudolf Baláž posvätil základný kameň pre stavbu kostola Panny Márie Pomocnice kresťanov, ktorý po dokončení aj sám posvätil 21.decembra 2002.
• Univerzitné pastoračné centrum Štefana Moysesa, biskupa: Dňa 26. septembra 2007 o 19.30 hod. diecézny biskup Rudolf Baláž posvätil nové priestory Univerzitného pastoračného centra Štefana Moysesa, biskupa. Novopostavené centrum má slúžiť ako kontaktné miesto a priestor pre vzájomné stretnutia.

Aktuality z farnosti

• V sobotu 9. septembra zomrel v Pánovom pokoji, vo veku 86 rokov a v 63. roku kňazstva, penzionovaný kňaz vdp. Pohrebná svätá omša, ktorú bude celebrovať diecézny biskup Mons. Marián Chovanec, bude vo Farskom kostole nanebovzatia Panny Márie v utorok 12.
• Počas vigílie slávnosti (14. 8.) bude modlitba svätého ruženca pred svätou omšou o 16.30 hod. Po svätej omši budeme vysluhovať sviatosť pomazania chorých. V deň hodovej slávnosti našej farnosti - 15.
• Vystúpia mezzosopranistka Eva Šušková, sopranistka Zuzana Badárová, violistka a speváčka Júlia Urdová a organistka a speváčka Sylvia Urdová.
• Turistické informačné centrum, po dohode s našim farským úradom, organizuje Komentované prehliadky kostolov v hradnom areáli. Prebiehajú každý druhý piatok (7. a 21. júla, 4. a 18. augusta) a spoločné stretnutie je o 17.30 pred Kostolom nanebovzatia Panny Márie. Vstupné, ktoré vyberá informačné centrum, činí 4 € na osobu. Okrem toho je farský kostol pre verejnosť otvorený v pracovných dňoch od 13.00 do 16.00 hod.
• V nedeľu 2. júna 2024, slávil v Kostole nanebovzatia Panny Márie v Banskej Bystrici generálny vikár Mons. Branislav Koppal slávnostnú sv. omšu k úcte Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi. Spolu s ním koncelebrovali banskobystrickí dekani i ďalší kňazi pôsobiaci na území mesta Banská Bystrica. Tento rok výnimočne nepredsedal liturgii diecézny biskup Mons. Marián Chovanec, ktorý práve v deň slávenia odlietal na stretnutie slovenských biskupov so Svätým Otcom a spoločné putovanie Ad limina apostolórum, teda k hrobom apoštolov.
• V homílii sa zameral na vnímanie krásy ľudského tela a jeho dôstojnosti. Pomohol si porovnaním s častým „zdobením“ tela tetovaním. Obrovskou výsadou pre človeka je vedomie, že samotný Boh si v Ježišovi Kristovi vzal také isté telo, aké má každý z nás. Po svätej omši nasledovala eucharistická procesia, ktorá sa konala na Námestí Štefana Moysesa a Námestí SNP. Oltáriky si pripravili štyri banskobystrické farnosti: Banská Bystrica - Podlavice, Banská Bystrica - mesto, Banská Bystrica - Fončorda a Banská Bystrica - Radvaň. Procesiu zakončil generálny vikár pred Katedrálou sv.

tags: #farnost #banska #bystrica #foncorda