Kostol sv. Štefana Kráľa v Matejovciach: História, Architektúra a Súčasnosť

Kostol sv. Štefana Kráľa v Matejovciach pri Poprade predstavuje významnú kultúrnu a historickú pamiatku. Kostol stojí v otvorenom areáli v centre mesta na Námestí sv. Egídia ako jedna z jeho neprehliadnuteľných dominánt. Pravidelné prehliadky kostola sú každý pracovný deň o 15.00 hod., vstupenky sa kupujú v Mestskej informačnej kancelárii Poprad.

História Kostola

Kostol postavili niekedy v 60. rokoch 13. storočia (obec sa spomína prvýkrát v roku 1268) ako typickú ranogotickú stavbu tých čias v podobe jednolodia s kvadratickým presbytériom a západnou predstavanou vežou. Kostol postavili niekedy okolo roku 1280 ako typickú ranogotickú stavbu tých čias v podobe jednolodia s kvadratickým presbytériom a západnou predstavanou vežou.

Začiatkom 40. rokov 14. storočia bolo pôvodné presbytérium rozšírené polygonálnym ukončením a k severnej strene lode pristavali kaplnku. Veľkou prestavbou prešiel začiatkom 60. rokov 14. storočia, kedy bola loď zaklenutá na jeden centrálny pilier, čím vzniklo terajšie dvojlodie. Okolo roku 1370 bola loď zaklenutá na dva desaťboké piliere, čím sa jej dispozícia zmenila na dvojlodie. Zo severnej strany lode bola pristavaná kaplnka sv. Valentína, zbúraná v 17. storočí.

Ďalšou prestavbou prešiel kostol aj koncom 15. storočia, kedy severnú kaplnku nahradila dvojpodlažná prístavba, ktorej horná časť, pôvodne prístupná z lode, slúžila zrejme ako oratórium. V období rokov 1575 až 1671 slúžil kostol tunajším evanjelikom.

V 18. storočí bol celý objekt zbarokizovaný, pred južný portál doplnili predsieň a roku 1819 vstavali do západnej časti lode murovanú klasicistickú tribúnu. V 18. storočí sa uskutočnila veľká baroková prestavba, kedy pribudla severná sakristia a predsieň pred južným vstupom do lode (podľa iných zdrojov už v 17. storočí). Gotické okná boli zamurované a nahradené novými. V interiéri pribudla západná tribúna. Na túto obnovu prispel aj cisár Jozef II.

V roku 1877 bol interiér kostola znova vymaľovaný, pričom premaľbe sa vyhlo len niekoľko stredovekých fresiek. V roku 1956 odkryli sondami stredoveké nástenné maľby na južnej stene severnej prístavby, ktoré zrejme tvoria súčasť christologického cyklu a pochádzajú cca z polovice 14. storočia.

V 70. rokoch 20. storočia sa začalo s komplexnou obnovou stavby. Prvou fázou bol rozsiahly výskum, na ktorý v rokoch 1983 - 89 nadviazala stavebná rekonštrukcia kostolu, pri ktorej boli opätovne odkryté viaceré stredoveké prvky (okná lode, rozeta). Následne sa začalo s reštaurovaním stredovekých nástenných malieb a južného portálu (1992 - 1998). Obnovená stavba bola posvätená spišským biskupom Františkom Tondrom 1.

Architektonické Detaily a Výzdoba

Z ranogotickej stavby sa zachovala zbarokizovaná veža a obvodové múry lode s južným ústupkovým portálom (vstupnou bránou) - ku ktorej je pristavená prístavba s neskôr doplnenými spovedelnicami. Z pôvodnej neskororománskej stavby sa zachovala veža a múry lode. Presbytérium a klenba lode sú z 15. storočia. Zariadenie kostola je zväčšia barokové.

Ten predstavuje krásnu ukážku ranogotického umenia. Kalichové hlavice stĺpikov sú zdobené reliéfom viničných listov, po oboch stranách samotného vstupu sú ľudské tváre - naľavo Adama a napravo Evy.

Z čias gotických prestavieb sa zachovalo zaklenutie presbytéria so zdobenými svorníkmi (reliéf ružice, resp. Baránka Božieho) a klenba lode podoprená dvoma stredovými piliermi s priemerom 61 cm. Z architektonických detailov ide o kamenné pastofórium z konca 15. storočia.

Ranogotické prvky

Okrem základnej dispozície objektu sa z ranogotického obdobia zachovalo v exteriéri aj rozetové okno s kamennou kružbou na južnej strane lode a východné okno presbytéria.

Maliarska výzdoba

Prvú etapu maliarskej výzdoby pochádzajúcu cca z druhej štvrtiny 14. storočia predstavujú maľby na stenách svätyne, špalete víťazného oblúka a severnej stene lode. Ide predovšetkým o výjavy zo života Krista, s viacerými menej častými motívmi (napr. Do tejto etapy patria aj zriedkavý výjav Volto Santo (južná stena svätyne), Veraikon (východná stena svätyne) či sv. Druhá etapa maliarskej výzdoby interiéru je datovaná do obdobia okolo roku 1400.

Zvláštnu pozornosť si zasluhuje bronzová gotická krstiteľnica z roku 1439 s medeným vrchnákom z roku 1666. Organ, ktorý sa nachádza v kostole, bol postavený v druhej polovici 17. storočia. Vitráže okien sú s tematikou: „Korunovácia Panny Márie“ a „Božie milosrdenstvo“.

V ňom sa nachádza unikátny gotický oltár z polovice 15. storočia, zdobený tabuľovými obrazmi od „Matejovského majstra“. Významnou umeleckou pamiatkou je procesiový gotický kríž z prvej polovice 14. storočia, najstarší svojho druhu.

Pri kostole stojí hodnotná renesančná zvonica zo 16. storočia.

Súčasnosť

Kostol je farským chrámom miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi, ktorú spravujú saleziáni don Bosca. Je v pomerne dobrom stave. Kostol stojí v centre mestskej časti v ohradenom areáli ako výrazná dominanta.

Bohoslužby sa konajú každý deň v týždni, aktuálne informácie o časoch sú dostupné. Kostol patrí pod tamojšiu farnosť Rímskokatolíckej cirkvi ako filiálny chrám a je sprístupnený verejnosti. Po obnove je v dobrom stave.

Významné udalosti vo farnosti:

• V nedeľu 21. septembra 2025 o 10.00 hod. sa v našej farnosti konala slávnosť vysluhovania sviatosti birmovania.
• V pondelok 8. septembra 2025 zavítal do našej farnosti Mons. František Trstenský, spišský diecézny biskup.
• Dňa 5. augusta sa náš duchovný otec František vybral spolu s miništrantami na turistiku do Vysokých Tatier.
• Vo štvrtok 19. júna 2025 bol prikázaný sviatok Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi. Po večernej svätej omši bola eucharistická procesia (oltáriky) okolo kostola.
• Dňa 17. augusta 2025 o 10.00 hod. Uhorského kráľa. Pri tejto príležitosti sme si zároveň pripomenuli 30. kňazskej služby.

Farský úrad:

Koperníkova 2282/30, 059 51 Matejovce

GPS: 49.082085, 20.321171

Farský administrátor: ThDr. František Knapík PhD.

Kostol predstavuje výraznú dominantu námestia. Špirko uvádza rozmery stavby bez veže 24,2 x 8,5 m.

Farský kostol je Božím domom - domom Nebeského Otca pre farnosť - rodinu rodín, pre spoločenstvo Boha a človeka. Tu je farnosť v tomto pominuteľnom čase doma. Odtiaľto pramení život nových Božích detí - krstom sa stávame Božími synmi a dcérami (miesto kde sa krstí). Od oltára vzniká jednota a sila manželstva. Tu sa živia ľudia Božím slovom a Eucharistiou. Tu prichádzame, aby sme načerpali pokoj - aby sme sa s Bohom zmierili - aby nás uzdravil od smrti a od hriechu, ktorý ju spôsobuje. Tu nám do nášho vnútra, cez sviatosť zmierenia stvorí Nebeský Otec nové srdce - miesto kde v Trojici prebýva a žije. Tu sa stávame dospelými, zodpovednými a milujúcimi kresťanmi. Tu prichádzame, aby nás Boh premieňal - pripodobňoval a posilňoval nás na ceste k Nemu domov do večnosti. Odtiaľto sme posielaní, aby sme šli do svojich príbytkov i sveta šíriť dobro - radostnú zvesť. Kostol je miestom, ktoré formuje miestne spoločenstvo s Bohom - „živý chrám“, v ktorom pôsobí.

Dnes to vyzerá akosi ináč. Na narodeniny (slávnosť posviacky chrámu) nik neprišiel, hoci je kostol obnovený zvonku i zvnútra. Vlastne prísť ani nik nemohol… Je zákaz vychádzania kvôli epidémii, ktorá môže zabíjať. Prišiel iba farár. Sadol si na lavičku pred kostol. Pozrel na vežu, ktorá ukazuje smer života pre živých a na hodiny, ktoré ukazujú ako sa čas kráti. Do vývesky dal aktuálne oznamy - pre tých, čo chcú žiť. Čas zákazu verejných bohoslužieb by mal skončiť po 1.11., po Slávnosti všetkých svätých - po prvom testovaní na prítomnosť vírusu a možno aj lásky voči Bohu a Jeho príbytku.

Kostol je miestom, kde sa stretá nebo so zemou, kde Boh vstupuje do sŕdc tých, ktorí častokrát netušia, akú majú moc pomáhať a zachraňovať. Čas „dušičiek“ je časom pomoci tým, ktorí nám budú čochvíľa pomáhať z neba, ak im pomôžeme. Pomáhať však môžu iba živí či oživení - očistení od hriechu a naplnení láskou voči Bohu a blížnym. Bude náš chrám ešte živý? Bude, pokým Boh vo Veľkej môže počítať s človekom.

Od kostola domov kráča ktosi popri stĺpe Nepoškvrnenej v modlitbe: „Pane, daj nám na príhovor Nepoškvrnenej Márie, Matky Ticha, ticho do nášho srdca a milosť, aby sme včas dali prednosť Tebe pred klamstvami tohto sveta. Nech manželia vedia, že sú znakom Tvojej prítomnosti. Že si nesú zodpovednosť za to, ako Ťa ich a Tvoje deti budú milovať. Že vďaka sviatosti manželstva sú pohyblivým bohostánkom kdekoľvek, nech si myslia čokoľvek. Nech svedčia o Tvojej prítomnosti. Nech vedia, že Ty si verný a zostávaš pri nich aj vtedy, ak svoju vernosť porušia. A daj kňazom milosť, nech sú pokorní a múdri, aby zjavovali mladým i všetkým srdce Dobrého Pastiera. Nech vytvárajú spoločenstvo - jadro obnovy s tými, ktorí prijali Tvoje slovo, pre tých, ktorí sa stratili, alebo v Tvoju lásku ešte neveria. Pane daj, nech náš kostol nie je obieleným hrobom plným mŕtvych duší, ale miestom, odkiaľ oživuješ a uzdravuješ s nami a cez nás.

Matejovce a okolie

Matejovce, pod názvom villa Mathei, sa spomínajú už v listine z roku 1251. V ich chotári sa našli pozostatky ľudského osídlenia zo staršej doby kamennej - paleolitu, ale aj z mezolitu, neolitu, doby bronzovej, až do veľkomoravského obdobia. Unikátnym nálezom je pravdepodobná germánska kniežacia hrobka zo 4. - 5. storočia.

Tradičný poľnohospodársky charakter mesta zmenila rodina Scholtzová až v 19. storočí, keď v roku 1845 Karol August Scholtz (1799-1881) založil dielňu s vlastnou výrobou jednoduchšieho náradia. Už v tridsiatych rokoch 19. storočia viedol obchod s poľnohospodárskym železiarskym tovarom. Z dielne neskôr vznikla Scholtzova továreň na kovové náradie potrebné v domácnostiach a poľnohospodárske stroje.

Dielňa začala prosperovať v päťdesiatych rokoch 19. storočia, od nástupu syna Jána Emila (1828-1910) v roku 1848. Tento rozšíril výrobky o pocínovaný a pozinkovaný tovar pre potreby domácnosti. V roku 1901 na medzinárodnej súťaži v Budapešti získala firma zlatú medailu za vyorávač zemiakov, ktorý vyrábala už od roku 1873.

Po roku 1945 sa úspešný podnik pretransformoval na Tatramat Matejovce, v ktorom našli pracovné zaradenie obyvatelia celého regiónu. V súčasnosti sú Matejovce predovšetkým priemyselnou časťou Popradu. Nachádza sa tu viacero podnikov, vybudoval sa tu priemyselný park, stredná odborná škola elektrotechnická.

Návštevníci si však môžu prezrieť skvelú symbiózu priemyslu a kultúrnych pamiatok reprezentovaných rímskokatolíckym Kostolom sv. Štefana z prvej polovice 14. storočia.

Stredoveké kostoly sa zachovali v ďalších mestských častiach mesta Poprad - Spišská Sobota, Veľká, Stráže pod Tatrami či Matejovce, ako aj v okolitých obciach Veľká Lomnica, Mlynica, Gánovce či Veľký Slavkov. Východne od mesta sa nachádza lokalita zaniknutej rotundy z 13. storočia.

Literatúra

• Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok.
• Togner, M. - Plekanec, V.: Stredoveká nástenná maľba na Spiši.
• Dvořáková, V. - Krása, J. - Stejskal, K.: Středověká nástěnná malba na Slovensku.
• Kahoun, K.: Gotická sakrálna architektúra Slovenska.
• Špirko, J.: Dejiny a umenie očami historika.
• Haviarová, M. - Haviar, T.: Spišské renesančné zvonice.
• Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku.
• Žáry, J.: Dvojloďové kostoly na Spiši, Tatran, Bratislava 1986.
• Togner, M. - Plekanec, V.: Stredoveká nástenná maľba na Spiši. Arte Libris - Plekanec & Haviar, Bratislava 2012.
• Špirko, J.: Dejiny a umenie očami historika. Lúč, Bratislava 2001.
• Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku.

tags: #matejovce #poprad #farar