Obec Biely Potok bola v minulosti pastierskou osadou, súčasťou panstva Oravského hradu. Vznikla cca v polovici 16. storočia ako prvá obec v údolí Bieleho potoka (dnes Studený potok). Prvá písomná zmienka je z roku 1556. Prví obyvatelia boli valasi, pastieri, ktorí chovali na horských pastvinách dobytok a ovce. Vyklčovaním lesov si pripravovali ďalšie pastviny a ornú zem.
Prvotný názov obce je podľa pretekajúceho potoka popri nej, ktorý na kamenitom podklade a strmom spáde vytváral bielu penu. V roku 1927 obec dostala prívlastok Oravský, pretože na Slovensku už jeden Biely potok bol pri Ružomberku.
Lokalizácia obce podmienila aj vznik špecifických zamestnaní obyvateľov - poľnohospodárstvo a dobytkárstvo. Na rozšírení ovocinárstva mal zásluhu učiteľ Alojz Kaššák, ktorý založil ovocinársku škôlku a učil ošetrovať a štepiť stromky. Iným zdrojom obživy bola ťažba dreva, či podomoví sklári. Koncom 18. storočia je Biely Potok mestskou časťou Ružomberka.
História nás poučuje, že nie vždy a u každej mestskej časti tomu tak bolo. V roku 1376 nariadil kráľ Ludvik I. richtárom a obyvateľom Bieleho Potoka, Černovej a Villa Ludrovej, ležiacich v chotári Ružomberka, aby platili dane mestu Ružomberok a v sporných záležitostiach hľadali spravodlivosť u predstavenstva mesta. V 15. storočí k trom predchádzajúcim častiam mesta pribudol Vlkolínec. Tak začala závislosť menovaných dedín od mesta.
Dediny sa označovali ako „ulice“ mesta. Volili si po dvoch richtárov, Vlkolínec iba jedného, a hoci richtári „ulíc“ boli členmi mestského zastupiteľstva, boli podriadení ružomberskému richtárovi. Spolužitie „ulíc“ a mesta nebolo vždy v poriadku.
Ružomberčania, ktorí boli obetavými a neohrozenými obhajcami svojich práv voči zemepánom, ukázali byť bezohľadnými a nadradenými voči vlastným spoluobčanom - uličanom, hoci ich spájal spoločný osud. Spory vznikali o využívaní ružomberského chotára, pretože nebolo stanovené, čo patrí mestu a čo „uliciam“.
Mesto im bránilo v rovnoprávnom využívaní mestských hôr, lúk, pasienkov i práva rybolovu. Prvý spor vypukol v roku 1771, kedy sa „ulice“ pokúsili osamostatniť od mesta, hoci sídlili v ružomberskom chotári. U stoličného súdu sa spory ťahali 50 rokov. Až v roku 1820 došlo k zrovnoprávneniu mešťanov a obyvateľov „ulíc“. A v roku 1850 bola ustálená „demarkačná“ čiara medzi pozemkami mesta a „ulíc“.
Vznikali ďalšie dediny - Biely Potok, Černová, v 15. storočí. Prvý krát sa spomína obec Hrboltová.
Farnosť v Bielom Potoku ponúka k predaju prekrásnu knihu „Čarovné Sakrálne pamiatky Slovenska“, v ktorej sú zobrazené aj duchovné miesta farnosti, vrátane Kostola vo Vlkolínci Navštívenia Panny Márie, kaplnky sv. Gorazda, kaplnky s Kláštorom v Trlenskej doline a Kostola Nanebovzatia Panny Márie.
V roku 1376 pri nariadení platenia daní mestu sú menované aj „ulice“ mesta Černová, Vlkolínec, Villa Ludrová, Biely Potok.
Vlkolínec, jedna z "ulíc" mesta Ružomberok
Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Bielom Potoku
História a stavebný vývoj kostola:
Kostol v Bielom Potoku nahradil drevenú Kaplnku sv. Vendelína z roku 1858 situovanú „Pod Dielcom“ v blízkosti cintorína. Neogotický kostol bol postavený v rokoch 1901 - 1902 ružomberským staviteľom Andrejom Jančekom podľa projektu Jána Krónera. V roku 1968 došlo k zmene jeho patrocínia, zasvätenie sv. Vendelínovi zmenili na zasvätenie Nanebovzatiu Panny Márie.
Jednoloďová stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a so vstavanou vežou, ktorá vytvára na priečelí mierny rizalit. Fasáda má neogotickú úpravu a okná s lomeným oblúkom. Veža je zakončená ihlancom, ktorý dosadá na trojuholníkové štíty. Nad vstupným portálom je nápisová tabuľa vzťahujúca sa na stavbu kostola. Vnútorné zariadenie pochádza z čias stavby kostola.
Stojí na vyvýšenine vo východnej časti obce a nachádza sa v areáli cintorína.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Bielom Potoku
Pamiatková ochrana a súčasný stav
Kostol prešiel rekonštrukciou a jeho súčasný stav je dobrý.
Významné osobnosti farnosti
Andrej Pavlis: Narodil sa v chudobnej rodine 14. marca 1891 v Or. Bielom Potoku. Bol literárne činný a prispieval do slovenských katolíckych časopisov.
Mons. Jozef Števek: Narodil sa 3. augusta 1896 v Or. Bielom Potoku. Za kňaza ho vysvätil košický biskup Augustín Fischer-Colbrie 29. júna 1921 v Košiciach.
Viktor Števek: Narodil sa 18. júna 1912 v Or. Bielom Potoku. Za kňaza ho vysvätil banskobystrický biskup Marián Blaha 27. septembra 1936 v Banskej Bystrici.
Peter Adamčák: Narodil sa v Or. Bielom Potoku 12. septembra 1914. Za kňaza ho vysvätil košický biskup Jozef Čársky 20. júna 1937 v Košiciach.
Zoznam kňazov pôsobiacich v Bielom Potoku
Nasleduje zoznam kňazov, ktorí pôsobili vo farnosti Biely Potok:
- P. Ignác Peschel, OFM 1787-1789
- P. Demeter Červeň, OFM 1789-1801
- Ján Repašsi 1801 - 1802
- Štefan Smoleň 1802 - 1804
- Jakub Krajčinovský 1804 - 1812
- Ignác Brunkala 1812 - 1815
- Matúš Zárubský 1815 - 1830
- Ignác Matkovič 1830 - 1834
- Michal Rusiňák 1834 - 1837
- Libor Mosurčík 1837
- František Feja 1837 - 1850
- Ján Žuffka 1850 - 1856
- Matúš Várzely 1856
- Ondrej Plučinský 1856 - 1860
- Ján Keltoník 1860 - 1873
- Juraj Galdon 1873 - 1886
- Peter Hanuľa 1886 - 1898
- Eduard Kitz 1898
- Ondrej Doránsky 1898 - 1902
- Anton Hromada 1902 - 1813
- Jozef Hromada 1913 - 1917
- Florián Fömötör 1917
- Ján Lipčej Kapusta 1917 -1933
- Michal Žuffa 1933 - 1935
- Štefan Kučeravý 1935 - 1969
- Dr. Michal Mrkva 1969 - 1970
- František Bugaj 1970 - 1973
- Peter Ťapák 1973 - 1983
- prof.Štefan Šmálik 1983 - 1991
- Ján Hlavčák 1992 - 2002
- Mgr. Ľuboš Močáry 2002 - 2010
- Jozef Tomáň 2010 - 2020
Kaplnka v Bielom Potoku