Zo všetkého, čo bolo povedané, je najdôležitejšie toto: máme Veľkňaza, ktorý sedí po pravici trónu Velebnosti v nebesiach ako služobník svätyne a pravého stánku, ktorý postavil Pán, nie človek.
Každý veľkňaz je ustanovený, aby prinášal dary a obete, preto aj on musel mať niečo, čo by priniesol. Keby bol na zemi, nebol by kňazom, pretože tu sú tí, ktorí prinášajú dary podľa zákona, a konajú bohoslužbu v tom, čo je obrazom a tieňom nebeských vecí, ako bolo nariadené Mojžišovi pri zhotovovaní stánku.
Teraz však Ježiš dostal o to dôstojnejšiu službu, o čo lepšia je zmluva, ktorej sa stal prostredníkom, pretože je ustanovená lepšími zasľúbeniami. Ak by prvá zmluva bola bezchybná, nebolo by potrebné hľadať miesto pre druhú. Boh však hovorí: „Hľa, prichádzajú dni, hovorí Pán, keď uzavriem novú zmluvu s domom Izraela a s domom Júdu; nie podľa zmluvy, ktorú som uzavrel s ich otcami v deň, keď som ich vzal za ruku, aby som ich vyviedol z Egypta, pretože oni nezotrvali v mojej zmluve, a ja som ich opustil, hovorí Pán. Toto je zmluva, ktorú uzavriem s domom Izraela po týchto dňoch, hovorí Pán: Svoje zákony vložím do ich mysle a vpíšem ich do ich srdca, a ja im budem Bohom a oni mi budú ľudom. A nikto nebude poučovať svojho blížneho ani svojho brata a hovoriť: 'Poznaj Pána!' Lebo ma budú poznať všetci, od najmenšieho až po najväčšieho, a budem milostivý k ich neprávostiam a na ich hriechy už viac nespomeniem.“ Keď hovorí o novej zmluve, vyhlasuje prvú za zastaranú; a čo je zastarané a prežité, je blízke zániku.
Každý veľkňaz, vybratý spomedzi ľudí, je ustanovený pre ľudí, aby ich zastupoval pred Bohom, aby prinášal dary a obety za hriechy a mohol mať súcit s nevedomými a blúdiacimi, pretože aj sám podlieha slabosti. Kvôli nej musí prinášať obety za hriechy, ako za ľud, tak aj za seba samého. Túto hodnosť si nik nemôže prisvojiť sám, len ten, koho povoláva Boh tak ako Árona.
Ani Kristus sa neoslávil sám, keď sa stal veľkňazom, ale ten, ktorý mu povedal: "Ty si môj syn, ja som ťa dnes splodil," ako aj na inom mieste hovorí: "Ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho." On v dňoch svojho pozemského života so silným výkrikom a so slzami prednášal prosby a modlitby tomu, ktorý ho mohol zachrániť od smrti; a bol vyslyšaný pre svoju bohabojnosť. Hoci bol Synom, z toho, čo vytrpel, naučil sa poslušnosti; a keď dosiahol dokonalosť, stal sa pôvodcom večnej spásy pre všetkých, ktorí ho poslúchajú, keď ho Boh vyhlásil za veľkňaza podľa radu Melchizedechovho.
O tom by sme mali veľa čo hovoriť, ale je to ťažké vysvetliť, pretože ste zleniveli počúvať. Lebo hoci by ste po toľkom čase sami mali byť učiteľmi, znova potrebujete, aby vás niekto učil začiatočným prvkom Božích slov. Stali ste sa takými, čo potrebujú mlieko, a nie pevný pokrm. Nik, kto dostáva mlieko, nechápe slovo spravodlivosti, lebo je ešte dieťa. Pevný pokrm je pre dokonalých, pre tých, čo návykom majú vycvičené zmysly na rozlišovanie dobra od zla.
Pozemská a Nebeská Svätyňa
Aj prvá zmluva mala bohoslužobné predpisy a pozemskú svätyňu. Bol zhotovený prvý stan, v ktorom bol svietnik, stôl a predkladané chleby. Nazýva sa svätyňou. Za druhou oponou bol stan, ktorý sa volá svätyňa svätých. K nej patril zlatý kadidlový oltár, archa zmluvy, obložená zo všetkých strán zlatom, a v nej zlatá nádoba s mannou, Áronova palica, ktorá vypučala, a tabule zmluvy. Nad ňou boli cherubi slávy, ktorí zatieňovali vrchnák archy zmluvy. O tom teraz podrobne netreba hovoriť.
Odkedy je to takto zariadené, stále vchádzajú do prvého stanu kňazi, ktorí tam konajú bohoslužbu. Do druhého však vstupuje iba sám veľkňaz raz do roka, nie však bez krvi, ktorú prináša za svoje priestupky a za priestupky ľudu. Takto Duch Svätý ukazuje, že kým stojí prvý stan, nie je ešte zjavná cesta do svätyne. To je prirovnanie pre terajší čas, keď sa prinášajú dary a obety, ktoré nemôžu vo svedomí urobiť dokonalým toho, kto koná bohoslužbu; spočívajú iba v pokrmoch, nápojoch a v rozličných umývaniach, čo sú len vonkajšie predpisy, ktoré platia do času nápravy.
Keď však prišiel Kristus, veľkňaz budúceho dobra, cez väčší a dokonalejší stan, nie rukou zhotovený, čiže nie z tohto stvoreného sveta, raz navždy vošiel do svätyne, no nie s krvou capov a teliat, ale so svojou vlastnou krvou, a tak získal večné vykúpenie. Veď ak už pokropenie krvou capov a býkov a popol z jalovice posväcuje poškvrnených, aby boli telesne čistí, o to viac krv Krista, ktorý mocou večného Ducha sám seba priniesol Bohu ako nepoškvrnenú obetu, očistí nám svedomie od mŕtvych skutkov, aby sme mohli slúžiť živému Bohu.
Preto je prostredníkom novej zmluvy, aby prisľúbenie večného dedičstva dosiahli všetci, čo sú povolaní - lebo podstúpil smrť, aby ich vykúpil z previnení spáchaných počas prvej zmluvy. Tam, kde je závet, musí sa dokázať smrť toho, kto ho zhotovil. Len závet zomrelých je platný, nie je však platný, kým žije ten, kto ho zhotovil. Preto ani prvá zmluva nebola uzavretá bez krvi. Lebo keď Mojžiš oznámil celému ľudu všetky prikázania, podľa Zákona vzal krv teliat a capov, vodu, šarlátovú vlnu a yzop a pokropil samu knihu i všetok ľud, hovoriac: Toto je krv zmluvy, ktorú nariadil pre vás Boh. Podobne pokropil krvou aj stan a všetko bohoslužobné náčinie.
Takto sa podľa Zákona takmer všetko očisťuje krvou a bez preliatia krvi niet odpustenia. Bolo nevyhnutné takýmto spôsobom očisťovať napodobeniny nebeských vecí, no samy nebeské veci treba očisťovať lepšími obetami. Veď Kristus nevošiel do svätyne zhotovenej rukou, ktorá je len predobrazom pravej, ale do samého neba, aby sa teraz za nás ukázal pred Božou tvárou. Ani nie preto, aby samého seba viackrát obetoval ako veľkňaz, ktorý rok čo rok vchádza do svätyne s cudzou krvou. Veď ináč by bol musel od založenia sveta trpieť mnohokrát. On sa však zjavil teraz na konci vekov, raz a navždy, aby obetovaním seba zničil hriech.
Ako každý človek umiera len raz a potom bude súd, tak aj Kristus bol len raz obetovaný, aby vzal na seba hriechy mnohých, a druhý raz sa zjaví nie pre hriech, ale na spásu tým, čo ho očakávajú.
Melchizedech
Tento Melchizedech, kráľ Salema, kňaz najvyššieho Boha, vyšiel totiž v ústrety Abrahámovi, ktorý sa vracal z porážky kráľov, a požehnal ho. Abrahám mu odovzdal desiatok zo všetkého. Jeho meno sa prekladá najprv ako "kráľ spravodlivosti", ale potom aj kráľ Salema, čo znamená "kráľ pokoja". Je bez otca, bez matky, bez rodokmeňa, jeho dni nemajú začiatok a jeho život nemá koniec. Tento Melchizedech je pripodobnený Božiemu Synovi a zostáva kňazom naveky.
Pozrite sa len, aký je veľký, keď mu aj patriarcha Abrahám dal desiatok z najlepšej koristi. A iste aj tí, čo z Léviho synov dostávajú kňazský úrad, majú príkaz podľa Zákona brať desiatky od ľudu, to jest od vlastných bratov, hoci aj oni vyšli z Abrahámových bedier. Ale ten, čo k nim nepatrí podľa rodu, vzal desiatok od Abraháma a požehnal toho, ktorý mal prisľúbenia. A je nesporné, že väčší požehnáva menšieho. Navyše, tu berú desiatky smrteľní ľudia, tam však ten, o ktorom sa vydáva svedectvo, že žije. Ba dalo by sa povedať, že skrze Abraháma odovzdal desiatky aj Lévi, ktorý desiatky prijíma. Veď bol ešte v bedrách otca, keď mu vyšiel v ústrety Melchizedech.
Keby sa teda dokonalosť bola dosiahla prostredníctvom levitského kňazstva - na ňom totiž spočíva Zákon daný ľudu - načo by bol musel povstať ešte iný kňaz podľa radu Melchizedechovho, ktorý by nebol nazvaný "podľa radu Áronovho"? Lebo keď sa zmení kňazstvo, musí sa zmeniť aj Zákon. A ten, o ktorom sa toto hovorí, je z iného kmeňa, z ktorého nik nekonal službu pri oltári. Veď je známe, že náš Pán vyšiel z Júdu, z kmeňa, o ktorom Mojžiš nič nepovedal, keď hovoril o kňazoch.
A toto je ešte zrejmejšie, keď povstáva iný kňaz podobný Melchizedechovi, ktorý sa ním nestal podľa predpisu zákona o telesnom pôvode, ale mocou nezničiteľného života. Veď o ňom znie svedectvo: Ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho. Tým sa ruší predchádzajúci predpis, lebo je slabý a neužitočný - veď Zákon nič nepriviedol k dokonalosti - a zavádza sa lepšia nádej, ktorou sa blížime k Bohu.
Tým viac, že toto sa nestalo bez prísahy. Veď tamtí sa stali kňazmi bez prísahy, tento však s prísahou toho, ktorý mu povedal: Pán prisahal a nebude ľutovať: Ty si kňaz naveky. A preto sa Ježiš stal ručiteľom lepšej zmluvy. Navyše, tamtí sa stali kňazmi vo veľkom počte, lebo im smrť bránila zostať nadlho, no tento, pretože zostáva naveky, má nepominuteľné kňazstvo. Preto môže dokonale spasiť tých, ktorí skrze neho prichádzajú k Bohu, lebo žije stále, aby sa za nich prihováral.
Áno, práve takého veľkňaza sme potrebovali: svätého, nevinného, nepoškvrneného, oddeleného od hriešnikov, povýšeného nad nebesia, ktorý nepotrebuje ako veľkňazi deň čo deň prinášať obety najprv za svoje hriechy, a potom za hriechy ľudu. Lebo on urobil toto raz navždy, keď obetoval seba samého. Zákon totiž ustanovuje za veľkňazov ľudí podrobených slabosti; ale slovo prísahy, ktoré odznelo po Zákone, ustanovuje Syna, dokonalého naveky.
Veľkňazi i kňazi sa vyberali spomedzi ľudí, teda hriešnikov, a tak museli prinášať obety za ľud i za seba. Kňazskú hodnosť si nik nemôže nárokovať, iba koho Boh povolá ako kedysi Árona. Aj samého Ježiša Krista, ktorého zrodil ako svojho Syna, Boh urobil veľkňazom, ale nie na spôsob Árona, ale na spôsob Melchizedecha. Ježiš sa svojím utrpením a smrťou stal pôvodcom a prameňom našej spásy a Boh ho určil za nášho večného Veľkňaza.
Náuka o Kristovej veľkňazskej hodnosti je hlboká a obsažná. Žiaľ, čitatelia ju nemôžu plne pochopiť, a to svojou vinou, lebo sa neusilovali pokročiť vo viere. Treba im ešte znova podávať duchovné mlieko, totiž začiatky kresťanskej náuky, lebo vyššie pravdy, tvrdší pokrm dospelých, by ešte nezniesli.
Duch Svätý naznačoval, že ešte nebola otvorená cesta, ktorá by viedla rovno k Bohu. To bolo predobrazom dnešných čias, lebo dary a obete, ktoré sa tam prinášali, nemohli dokonale očistiť svedomie toho, kto ich obetoval: išlo iba o pokrmy, nápoje a rozličné obradné umývania, teda o vonkajšie predpisy, platné iba dovtedy, kým Boh neurčí nové úpravy.
Ale keď prišiel Kristus, veľkňaz všetkého dobrého, čo nám Boh zasľúbil, neslúžil v stánku vystavanom rukami, to jest patriacemu k tomuto svetu, ale v stánku väčšom a dokonalejšom. Namiesto krvi capov a teliat obetoval raz navždy svoju vlastnú krv. Tak nám získal večné vykúpenie. Podľa predpisov starej zmluvy bol každý, kto bol poškvrnený hriechom, opäť čistý, ak bol pokropený krvou capov a býkov alebo vodou zmiešanou s popolom obetovanej jalovice. O čo väčšmi očistí krv Ježiša Krista naše svedomie od našich hriechov, aby sme mohli slúžiť živému Bohu. Veď Kristus s pomocou večného Ducha priniesol sám seba ako nepoškvrnenú obeť Bohu.
Kristus zomrel, a tak sa stal prostredníkom novej zmluvy, aby tí, čo sú povolaní Bohom, prijali večné dedičstvo, ktoré im bolo zasľúbené - jeho smrť priniesla totiž vykúpenie z hriechov, spáchaných za prvej zmluvy. Pri závete sa musí dokázať smrť toho, kto ho urobil. Veď závet nadobúda účinnosť až smrťou, neplatí, kým žije ten, kto závet urobil. Preto bola potrebná krv i pri uzatváraní prvej zmluvy.
Keď totiž Mojžiš oznámil zhromaždenému ľudu všetky prikázania podľa zákona, zmiešal krv teliat a capov s vodou, vzal šarlátovú vlnu a vetvičkou yzopu pokropil knihu i všetok ľud a povedal: „Toto je krv zmluvy, ktorú s vami uzavrel Boh.“ Podobne pokropil krvou aj stánok a všetko bohoslužobné náčinie. Podľa zákona sa skoro všetko očisťuje krvou a bez preliatia krvi niet odpustenia vín.
Takto bolo treba očisťovať to, čo nebeskú svätyňu iba pripomínalo. Ale nebeská svätyňa vyžaduje vzácnejšiu obeť. Veď Kristus nevošiel do svätyne urobenej ľudskými rukami ako napodobeniny tej pravej, ale vošiel do samého neba, aby sa za nás postavil pred Božou tvárou. Nie je treba, aby sám seba obetoval vždy znova a znova ako veľkňaz, keď rok čo rok vchádza do svätyne s cudzou krvou. Inak by musel trpieť mnohokrát od stvorenia sveta. Ale on prišiel až teraz, aby raz navždy svojou obeťou zmazal hriech. Druhý raz príde už nie preto, aby nás oslobodil od hriechov, ale aby vzal do svojho kráľovstva všetkých, ktorí ho očakávajú.
| Veľkňaz | Obeť | Účinok |
|---|---|---|
| Starozmluvní kňazi | Zvieratá (capy, teliatá, býky) | Dočasné očistenie, opakovanie obetí |
| Ježiš Kristus | Sám seba | Večné vykúpenie, dokonalé očistenie od hriechov |