História Blumentálskej farnosti a kostola Nanebovzatia Panny Márie v Bratislave

Rímskokatolícky farský kostol Nanebovzatia Panny Márie, prezývaný Blumentál, sa nachádza v bratislavskej mestskej časti Staré Mesto na nároží Floriánskeho námestia a Blumentálskej ulice. Stojí na mieste staršieho barokového kostola. Pomenovanie Blumentál získal podľa niekdajšej Bratislavskej štvrti - kvetnej doline, po nemecky Blumenthal.

Farnosť Nové Mesto (Blumentál) zriadili roku 1770 na predmestí Bratislavy, zvanom „Blumenthal“. Farnosť Bratislava Nové Mesto začala oficiálne svoju činnosť 1. 1. 1770 za panovania a na podnet Márie Terézie. Farnosť zaberala veľmi rozsiahle územie za vonkajšími hradbami mesta. Súčasne s farnosťou tu otvorili aj školu. Navštevovali ju väčšinou chlapci.

Prvé sakrálne objekty v tejto lokalite vznikli už v 18. storočí. Prvý kostol novej farnosti vznikol prestavbou obilnej sýpky. V roku 1770 bola zriadená nová fara a budova pôvodnej sýpky bola adaptovaná na kostol, umiestnený na dnešnom rohu Radlinského a Vazovovej ulice.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie, Bratislava

V rokoch 1783-1784 mesto Bratislava dalo postaviť nový farský kostol. Bol to menší jednoloďový sakrálny objekt. Stal východne od dnešného kostola. V rokoch 1783 - 1784 bol postavený nový neskorobarokový kostol, v ktorom sa nachádzala kópia milostivého obrazu Matky dobrej rady z Genazzana. Tento obraz sa stal cieľom pútí.

Pri výstavbe terajšieho kostola (1885-1888) adaptovali časť druhého kotola na farskú budovu. Vzhľadom na rast počtu obyvateľov však čoskoro kapacitne nepostačoval, a preto bol v rokoch 1885 - 1888 vybudovaný nový chrám podľa projektu architekta Franza Rumpelmayera. Realizáciu stavby viedol bratislavský architekt Ignác Feigler ml. Výstavba bola financovaná zo zbierok veriacich, ktoré prebiehali približne tridsať rokov, doplnených o úver. Kostol bol slávnostne konsekrovaný v októbri 1888 za účasti približne 30 000 veriacich, pričom Bratislava mala v tom čase asi 70 000 obyvateľov.

Architektúra a interiér kostola

Kostol architektonickým chápaním i detailami napodobuje veľké francúzske katedrály z neskorománskej doby. Architektúra kostola je riešená v eklektickom slohu s dominanciou neorománskych prvkov. Vysoká veža (76m) je členená vystupujúcimi pilastrami a združenými oknami. Charakteristickým znakom je 78 metrov vysoká štíhla veža, ktorá svojím výrazom pripomína gotickú architektúru.

Trojloďový bazilikálny kostol má priečnu loď, polygonálne uzavreté presbytérium a predstavanú hranolovú vežu s ihlancovou strechou. Veža má 78 metrov. Interiér je členený tromi loďami, ktoré oddeľujú dva rady monumentálnych kamenných stĺpov s leštenými žulovými driekmi. Osem stĺpov, každý s priemerom približne 80 cm a výškou 3 m, je vyhotovených zo sivej strednozrnnej žuly mauthausenského typu, pravdepodobne pochádzajúcej z oblasti Hauzenberg pri meste Passau v Bavorsku. Dopravené boli loďou po Dunaji. Jeden stĺp váži približne 4 tony. Pätky stĺpov boli vytesané z litavského vápenca bádenského veku, pravdepodobne z lomu Oslip pri Neziderskom jazere. Rovnaký materiál bol použitý aj na sväteničku. Schody do presbytéria pochádzajú z litavského vápenca ťažného v lome Kaisersteinbruch.

Na výzdobe kostola sa podieľalo množstvo darcov. Stredné okno v presbytériu vyobrazuje nanebovzatie Panny Márie. Na ďalšom je vyobrazený sv. Štefan Uhorský. Barokové chórové lavice pochádzajú z dómu sv. Martina. Organ pochádza z roku 1941. Má 3 manuály a 33 registrov. Vo veži sú 4 zvony. Z pôvodných sa zachoval iba jediný, z roku 1887.

Osobitnú pozornosť si zasluhuje model Ukrižovaného od Jána Fadrusa, bratislavského rodáka a znamenitého sochára. Na stene bočnej lode sa nachádza monumentálne dielo sochára Jánosa Fadrusza - biely kríž s ukrižovaným Kristom, vyhotovený z mramoru. Ide o jeho záverečnú prácu na viedenskej akadémii, ktorá sa stala známou po vystavení v Budapešti (1892 - 1893) a neskôr na svetovej výstave v Paríži. Do Blumentálskeho kostola sa dostal sadrový odliatok tejto sochy, ktorý tu zostáva dodnes.

Na hlavnom oltári sa nachádza „zázračný obraz Matky Božej dobrej rady“. Pôvodný obraz, freska z roku 1464, sa ako zázračný obraz františkánskeho rádu v početných kópiách rozšíril po Európe. Jednu takúto kópiu priniesol do Bratislavy roku 1767 prešporský mešťan.

Obetný stôl a ambona boli zhotovené zo svetlých mramorov dostupných v období socializmu - uralského mramoru Koelga a macedónskeho mramoru Sivec. Ako drieky niektorých oltárnych stĺpikov a bočného stolíka boli použité materiály z pôvodného zariadenia, konkrétne rakúske dekoratívne vápence z oblasti Adnet (Adnet Rotscheck, Adnet Urbano) a zelený serpentinit (Tauerngrün). Po roku 1989 bol vytvorený nový stolík z kararského mramoru, pričom sa uplatnil aj červený hľuznatý vápenec (pravdepodobne z Tardosu v Maďarsku). Lurdská jaskyňa, ktorá sa nachádza pri kostole, je postavená zo sivej bratislavskej žuly z miestnych lomov (Podhradie, Devín, Rösslerov lom).

Významné osobnosti farnosti

Na čele farnosti bol od r. 1770 do r. 1775, kedy si ho Pán povolal do večnosti. V marci sa úradu ujal Matej Jozef Klobušický. On na mieste dnešnej fary postavil druhý blumentálsky kostol, ktorého slávnostná posviacka sa konala 18. farnosti nový dôstojný chrám. Ako kaplán tu pôsobil od januára r. 1857 a už 6. slúžil Bohu a veriacim štyridsaťdva rokov. kostol, ktorý bol dokončený a posvätený r.

Z farárov novších čias spomenieme Augustína Pozdecha. Dlhoročný Blumentálsky farár - dekan Augustín Pozdech sa narodil 31. júla 1895 v Modranke pri Trnave, v roľníckej rodine. miestach. Kňazské svätenie prijal 29. Júla 1923 v Insbruku. Pôsobil v Trnave, v Podolí a v Leviciach. R. správcom farnosti a r. 1934 farárom farnosti Bratislava Nové Mesto. R. Mesto. Správcom farnosti Bratislava Nové Mesto sa stal r. 1927.

Súčasnosť farnosti

V roku 1921 bol založený známy Blumentálsky cirkevný zbor. Dnes, streda 10.12.2025 • Streda po 2. adventnej nedeli (ľubovoľná spomienka)Preblahoslavenej Panny Márie Loretánskej (ľubovoľná spomienka)05:4506:3012:0016:30Zajtra, štvrtok 11.12.2025 • Štvrtok po 2. adventnej nedeli (ľubovoľná spomienka)Svätého Damaza I., pápeža (ľubovoľná spomienka)05:4506:3012:0016:30Piatok, 12.12.2025 • Piatok po 2. adventnej nedeli (ľubovoľná spomienka)Preblahoslavenej Panny Márie Guadalupskej (ľubovoľná spomienka)05:4506:3012:0016:30Sobota, 13.12.2025 • Svätej Lucie, panny a mučenice (spomienka)06:3018:00Nedeľa, 14.12.2025 • 3. adventná nedeľa (Nedeľa Gaudete)06:0007:3012:0016:3019:00Pondelok, 15.12.2025 • Pondelok po 3. adventnej nedeli05:4506:3012:0016:30Utorok, 16.12.2025 • Utorok po 3.

4. Bratislavská rímskokatolícka farnosť Blumentál patrí medzi najväčšie v hlavnom meste. Pracuje v nej farár, traja kapláni a jeden diakon. "Hospodárenie farnosti a príjem kňaza sú dve rôzne veci," povedal vlani správca farnosti Štefan Herényi.

V roku 2003 zo "zvončeka" - zbierok na omšiach - a z výnosov majetku získali v Blumentáli 2,8 milióna. "Po zaplatení elektriny, ktorou aj kúrime, údržby, výzdoby, plynu, platov organistu a kostolníka - a to zarábajú naozaj smiešne - a ďalších poplatkov, sme na konci roka mali na účte 50-tisíc," povedal Herényi.

Farnosť reštituovala napríklad historický Ondrejský cintorín, budovu, v ktorej je cirkevné učilište, a dom so 60 bytmi. "Dostali sme to aj s nájomníkmi v zlom stave. Sú s tým len problémy.""Za pohreb je u nás poplatok 50 korún, plus 10 korún matrikárovi a 10 korún na dopravu kňaza na cintorín alebo do krematória. Ak chcú mať pohreb s organom, tak ešte 100 korún pre organistu. Pri sobáši je to 200 korún - 100 pre organistu a 100 pre kostolníka," povedal Herényi. "Nerobíme žiadne procesie okolo oltára, v ktorých by svadobčania dávali na oferu. Kto chce, dá dobrovoľne do košíka alebo kňazovi, rovnako aj pri krste."

tags: #farnost #blumental #facebook