Gréckokatolícka farnosť v Brezne je zasvätená blahoslavenému hieromučeníkovi Vasiľovi Hopkovi. Liturgická spomienka je každoročne 11. mája. Vladyka Vasiľ 11. mája 2009 navštívil vladyka Peter, bratislavský eparcha, gréckokatolícku farnosť v Brezne pri príležitosti prvej odpustovej slávnosti.
Pred sv. liturgiou vladyka Peter požehnal novú ikonu blahoslaveného Vasiľa, v ktorej sú uložené jeho ostatky. Archijerejskú sv. liturgiu spolu s vladykom v chráme piaristov slávili: domáci farár o. Ján Kovaľ, o. Peter Sabol - kancelár biskupského úradu, o.protopresbyter Ján Zavacký, Mons. Biskup Rusnák v homílii poukázal na stretnutie Krista so samaritánkou a na dar živej vody, ktorú Kristus ponúka. Boh každému ponúka lásku, lásku, ktorá človeka nasýti natoľko, že už nebude túžiť po ničom inom. Žiadna láska neuspokojí naše potreby, len tá Božia. Človek vo svojej prirodzenosti túži po tejto láske, len nie vždy ju hľadá na tom správnom mieste. Na odpustovej slávnosti sa zišlo početné spoločenstvo veriacich. Domácich gréckokatolíkov z Brezna prišli povzbudiť i veriaci z Telgártu, Šumiaca, Polomky a z ďalších horehronských dedín. Na záver liturgickej slávnosti bolo myrovanie, po ktorom nasledovalo agapé a osobné stretnutie veriacich s vladykom Petrom. Bola to už druhá návšteva vladyku Petra v Brezne; prvá sa uskutočnila 24. augusta, podľa gréckokatolíckeho liturgického kalendára: v 15. nedeľu po Päťdesiatnici, navštívil vladyka Peter gréckokatolícku farnosť Brezno. V Piaristickom chráme slúžil archijerejskú svätú liturgiu.
Siedmu nedeľu po Pasche, 16. mája 2010 slávili gréckokatolícki veriaci v Brezne odpustovú slávnosť ku cti blahoslaveného hieromučeníka Vasiľa Hopka. Pozvanie na odpust prijal bratislavský eparcha, vladyka Peter Rusnák. Spolu s vladykom Petrom slávili sv. liturgiu v Piaristickom chráme o. Peter Sabol - tajomník eparchu, o. Ján Krupa - farár z Banskej Bystrice, o. Vojtech Rosík a domáci farár o. Ján Kovaľ. Slávnosť sa začala modlitbou sv. ruženca, pokračovala Molebenom k bl. Vasiľovi a vyvrcholila slávením archijerejskej sv. liturgie, po ktorej nasledovalo myrovanie. Vladyka Peter v homílii poukázal na lásku a jednotu, ktoré sú konštitutívnymi prvkami kresťanstva. Kresťania sú povolaní k tomu, aby budovali jednotu podľa Kristových slov „Aby všetci jedno boli“, teda aby pracovali na zjednotení v láske. Ona je tým najmocnejším spojivom, ktoré dokáže zjednotiť kresťanov. Je potrebné začať od seba.
Gréckokatolícka farnosť Brezno bola zriadená, rozhodnutím prešovského eparchu Mons. Jána Babjaka v roku 2003 vyčlenením z farnosti Šumiac. Do farnosti Brezno spadá celý okres Brezno, okrem farnosti Šumiac a Telgárt. Na jej území žije 302 gréckokatolíkov, z toho 224 v samotnom Brezne. Podľa nového územného usporiadania Gréckokatolíckej cirkvi patrí farnosť do novozriadenej Bratislavskej eparchie. Do roku 2007 bola farnosť spravovaná excurendo z farnosti Banská Bystrica. V rokoch 2003 - 2006 v nej pôsobil o. Peter Sabol a od r. 2006 do r. 2007 o. Ján Krupa. Od septembra 2007 je správcom farnosti o. Ján Kovaľ. Patrónom farnosti Brezno je bl.
Rané obdobie farnosti
Najstaršie dejiny katolíckej farnosti v Brezne sú úzko späté s dejinami mesta. Brezno dostalo v roku 1380 privilégium slobodnej voľby richtára a farára. Po obdržaní tejto darovacej listiny si vyvolili za farára Petra. Bezpečne môžeme predpokladať, že brezniansky kostol, ktorý stál pravdepodobne na mieste, kde teraz stojí Mariánsky stĺp a zvonica (mestská veža), bol postavený pred rokom 1380. Bol to drevený kostol. Zasvätený bol Nanebovzatej Panne Márii na pamiatku udalosti, kedy breznianski obyvatelia dostali právo voliť si kňaza v podvečer sviatku Nanebovzatia. Okrem neho bola na námestí fara. Od roku 1380 až do roku 1405 nemáme žiadne správy o breznianskej farnosti. V roku 1405 brezniansky farár Ján de Gyba, z príležitosti pobytu kráľa Žigmunda v Banskej Bystrici, prosil o milostivé zväčšenie príjmov farára v Brezne. Kráľ na jeho prosbu udelil breznianskym farárom dežmu mesta Brezna a osád Villa Lucha a Plantatio Pauli. Z dežmy mal farár pekný dôchodok. Túto dežmu malo i mesto v árende.
Útok Dóczyovcov a zničenie kostola
Mesto trápili neustále rozbroje s ľupčianskými Dóczyovcami, ktorí si robili územné nároky na Brezno. Spor vyvrcholil 30. apríla 1517. Ladislav Dóczy udrel na bezbranné mesto s veľkým množstvom služobníkov, jazdcov a pešiakmi. Pri rabovačke neušetrili ani drevený Kostol Blahoslavenej Panny Márie na námestí, pred ktorým stáli dvaja kňazi, prosiaci lúpežníkov, aby sväté miesto ušetrili. Keď prosby neosožili, postavili sa na obranu svätyne a odopreli vydať kľúče. Ozbrojenci len cez mŕtvoly smelých a verných služobníkov Božích vnikli do kostola. Tam Sviatosť Oltárnu z posvätných nádob vyhádzali, kalichy, monštrancie a iné kostolné veci pobrali a napokon kostol podpálili. Týmto požiarom bolí zničené všetky listiny týkajúce sa Brezna. Z horiaceho kostola veriaci zachránili sochu Panny Márie s Ježiškom, ktorá je dnes najcennejšou pamiatkou mesta a uložená je na hlavnom oltári v kaplnke bývalého piaristického kláštora.
Nový kostol a farári v 16. storočí
Brezňania si namiesto zhoreného dreveného kostola vystavili pod Dúbravkou na “Bráničke” nový kostol, ktorý bol svätený už asi okolo roku 1520. Múr okolo kostola bol postavený v roku 1578. Za kostolom bol cintorín. V 16. storočí sa spomínajú ako breznianski katolícki farári: Mikuláš v roku 1532, Štefan v roku 1549 a Gašpar v roku 1560. V “Acta Consularia” z roku 1549 -1638 je spomenutý ešte “Knes Valent” a “Stefanus Farar”. Počet obyvateľov v Brezne bol 1100.
Reformácia a rekatolizácia
V prvej polovici 16. storočia sa na Slovensko rozšírila reformácia z nemeckých krajín. Jej myšlienky našli svoju živnú pôdu najskôr v banských mestách na strednom Slovensku. V týchto mestách bolo pomerne silné nemecké meštiactvo, ktoré udržiavalo úzke hospodárske a kultúrne styky s nemeckými krajinami. Medzi poddanými sa reformačné názory šírili pod tlakom zemepanskej vrchnosti v duchu hesla: “Koho panstvo, toho náboženstvo”. Vizitácie farností, vychádzajúce z nariadení Tridentského koncilu, vykonané začiatkom 60-tych rokov 16. storočia, ukázali, že väčšina duchovenstva na Slovensku sa hlásila k reformácii. Keďže väčšina obyvateľstva mesta Brezna prijala Luterovo učenie, ako takí prevzali kostol aj faru pravdepodobne už v roku 1553. V roku 1561 sa archidiakon Blažej Zatkay neodvážil ísť vyzitovať do Brezna, pretože mesto bolo už zväčša evanjelické. V roku 1563 mal tu účinkovať v evanjelickom duchu učiteľ Peter Berger. Evanjelici mali svojho farára Ondreja Socovského, ktorý podpísal i vierovyznanie banských miest. Až do príchodu piaristov bol kostol aj fara v rukách evanjelikov.
4. októbra 1673 cisársky gróf Collalto vtiahol do Brezna privedúc so sebou i prievidzkého piaristu Mikuláša Hausenku, odobral kostol evanjelikom a vrátil naspať katolíkom do roku 1682. Od roku 1682 do roku 1687 bol kostol a fara opäť v rukách evanjelikov. Na konci 17. storočia kostol i fara bol i v rukách piaristov. Nikdy však nebolo isté dokedy.
Za povstania Františka Rákoczyho II. na začiatku 18. storočia piaristom znova odobrali kostol, hoci sa preukázali listom generála Bercényiho. Nič to nepomohlo a v roku 1705 museli odovzdať kostol evanjelikom. Evanjelici povolali za farára Jána Paldiaka. Za ním v roku 1706 prišiel Pavol Kolbány. Po porážke Rákoczyho generál Heister piaristom všetko vrátil. V roku 1741 piarista páter Wolfgang vyžiadal od magistrátu povolenie, aby na námestí, kde niekedy stál kostol, mohla byť postavená socha Panny Márie. Stĺp so sochou dal postaviť Juraj Machner ako pokutu za bohorúhavé a potupujúce reči. 16. októbra 1781 kráľovská komora v Bratislave povolila mestu, aby si vystavilo nový katolícky kostol. Začali ho stavať v roku 1782 na námestí pri mestskom dome do roku 1785. Veža hola postavená neskoršie. Stavba, zariadenie a vyzdobenie kostola bol i dokončené v roku 1794.
Piaristi v Brezne
V roku 1673, po rozhodnutí súdu v Bratislave o opustení Slovenska pre evanjelických farárov, si gróf Matej Collalto zaumienil vydobyť naspäť fary a kostoly od evanjelikov. Jeho vojsko pod vedením Martina Titkova vtiahlo do mesta, privedúc so sebou aj prievidzkého piaristu Mikuláša Hausenku. Dňa 19. októbra 1673 mu richtár Daniel Chmelius odovzdal kľúče od fary a kostola. Hneď na druhý deň páter Mikuláš vysvätil kostol na “Bráničke” a odslúžil v ňom omšu. Tento katechéta, farár, dramatik v jednej osobne zakladá v Brezne rehoľnú komunitu a gymnázium a stáva sa jeho prvým rektorom.
Brezno bolo striedavo v rukách cisárskeho vojska a hneď zas v rukách Tokolyho. Od oboch znášalo veľké útlaky a prenasledovanie. Tokolyho poručík Ján Horvát nariadil 3. októbra 1685 odobrať piaristom kostol, faru a školu a vrátiť evanjelikom. Piaristov zasa vyhnali a tí odišli na Muráň. Kráľ vydal 28. februára 1686 nariadenie, aby sa piaristi vrátili do Brezna a pracovali tak ako predtým. Toto sa uskutočnilo až o dva roky, 1. júna 1688, pretože obyvatelia mesta sa tomu vzpierali. Evanjelický farár bol z mesta vypovedaný. Piaristom sa potom darilo. Na Turíce roku 1689 napočítali v Brezne už 300 konvertitov. 18. júla 1689 vydal kráľ listinu, v ktorej na večné časy zabezpečuje brezniansku faru s príslušenstvom pre piaristov. Neskoršou listinou im povolil aj vystavanie fary a školy. Na základe tejto listiny piaristi vystavili kostol -dnešný Piaristický kostolík a kláštor. Budovali ich v rokoch 1690 a 1700.
V roku 1857 vyšlo vládne nariadenie, že piaristi v Brezne môžu všetko odpredať, alebo vziať si so sebou, čo si sami nadobudli. Budovy a knižnicu sú povinní odovzdať novému majiteľovi. Piaristi zabrali so sebou archív, preto nemožno podať podrobnejšie správy o vnútornom živote rehole a ňou spravovaných škôl. Piaristi účinkovali v Brezne od roku 1673 až do roku 1857. Vyjmuc čas vyhnanstva, účinkovalo ich tu 1040 mníchov. Najviac naraz ich bolo sedemnásť, najmenej piati.
Kostoly v Brezne
Prvý kostol, ktorý sa spomína, bol drevený. Zhorel r. Druhý kostol sv. Kríža stál na návrší, ktoré sa volá Bránička. Stavaný bol v neskorogotickom štýle. Svätyňa je polygonálna. Okná majú gotickú formu. R. 1619 ho zaklenul bb staviteľ Vavrinec Musla dvojpólovou hrebienkovou klenbou s lunetami. 9. apr. 1779 kostol zhorel spolu so 113 domami. Zhorelo aj celé vnútorné zariadenie. Potom kostol už neobnovili, ale zbúrali múry lode a svätyňu vo víťaznom oblúku zamurovali. Kostol bol súčasťou mestského fortalícia. Postavili ho r. 1518 - 1519.
Tretí, farský kostol Nanebovzatej stojí na námestí. Jeho štýl je neskorobarokový. Rozmery: d. 30m, š. 8,20m, v. 13m. Svätyňa kruhová, zaklenutá kupolou, víťazný oblúk výrazný zaklenutý elipsovou klenbou. Loď je obdialníková, zaklenutá valenou klenbou, ktorú na stene lemuje rímsa. Okná sú umiestnené vysoko. Organový chór je kombinovaný s telesom veže. Veža je zakončená barokovou helmicou. Slúži len na ozdobu, zvony sú v inej zvonici na námestí. Hlavný oltár má stĺpové retabló na zadnej stene s obrazom P. Pôvod kostola. Projektoval ho bb staviteľ V. Grossmann. Postavili ho r.
V prízemí domu okresného súdu je kaplnka P. Márie. Je to kláštorná kaplnka piaristov. Rozmery: d. 18m, š. 6m, v. 4,5m. Na novogotickom oltári je socha P.
Zvonica. Stojí na námestí. V nej sú štyri zvony. Postavili ju r. 1792 - 1793 v klasicistickom štýle. Projekt.
V roku 1787 postavila dielňa Pažických z Rajca dvojmanuálový organ do farského kostola Nanebovzatia Panny Márie. V roku 1924 organár Jozef Hardoník urobil zásadnú prestavbu nástroja bez bližšej špecifikácie prác. V 90. rokoch 20. stor. - organár Peter Búran urobil ďalšiu prestavbu. Do pôvodnej organovej skrine Pažických postavil dvojmanuálový organ firmy Gebrüder Rieger, opus 63 z r. 1880, pôvodne postavený pre Katedrálu v Banskej Bystrici.
Významné udalosti v histórii organa:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1787 | Postavenie organa dielňou Pažických z Rajca |
| 1924 | Prestávba organa Jozefom Hardoníkom |
| 90. roky 20. stor. | Prestávba organa Petrom Búranom |
V nedeľu 24. augusta, podľa gréckokatolíckeho liturgického kalendára: v 15. nedeľu po Päťdesiatnici, navštívil vladyka Peter gréckokatolícku farnosť Brezno. V Piaristickom chráme slúžil archijerejskú svätú liturgiu. Pred ňou posvätil kalichovú súpravu, ktorá bola zakúpená z milodarov veriacich. Na slávnosti sa zúčastnil aj o. Peter Sabol, ktorý vo farnosti v minulosti pastoračne pôsobil, dekan rímskokatolíckej farnosti v Brezne Mons. Jozef Hrtús a o. Vojtech Rosík. Slávnosť prebehla za účasti veriacich gréckokatolíkov nielen z Brezna, ale aj z okolitých obcí Horehronia. Vladyka Peter v homílii poukázal na pravosť kresťanskej lásky.
Na štvrtú nedeľu Päťdesiatnice 7. mája t.r. slávila Gréckokatolícka farnosť v Brezne odpustovú slávnosť, pri ktorej si farníci uctili veľkňaza, blahoslaveného hieromučeníka Vasiľa Hopka, patróna farnosti. Samotnej odpustovej slávnosti predchádzala veľká večiereň s požehnaním litijných darov, slávená v predvečer odpustu a Moleben k bl. Vasiľovi pred nedeľnou bohoslužbou. Archijerejskej svätej liturgii predsedal vladyka Peter Rusnák bratislavský eparchiálny biskup; spolu sním slávili sv. liturgiu o. Peter Sabol - kancelár eparchiálného úradu o. Mariám Sabol - protopresbyter a farár z Telgártu, o. Ján Krupa - farár z Banskej Bystrice, o. Miroslav Bartoš - farár z Popradu a domáci kňaz o. Ján Kovaľ.
Na odpustovej slávnosti sa okrem domáci farníkov zišli aj veriaci z okolitých farností dekanátu. Vladyka Peter v homílii vychádzal z nedeľného evanjelia, v ktorom zaznela jasná Ježišova otázka: „Chceš ozdravieť?“ Kristus od nás očakáva jasnú odpoveď. Boh totiž potrebuje človeka, aby sa mohol jeho pokoj, jeho láska, jednota šíriť ďalej. Práve blahoslavený Vasiľ dal Bohu odpoveď na pozvanie, ktoré mu Boh adresoval. A dnes ho oslavujeme ako muža, „ktorý tíšil búrky vášní, nezhôd a sporov.“ Stal sa tvorcom pokoja, aj napriek utrpeniu, prenasledovaniu a bolesti. Všetci sme pozvaní stať sa Božími deťmi, ktorí sú tvorcovia pokoja.
Na záver Eucharistie nasledovalo myrovanie a poďakovanie vladykovi Petrovi za jeho účasť na slávení Eucharistie a ohlásenie Božieho slova, ktoré mu v mene zhromaždených veriacich vyslovila Mária Dologová. Odpustová slávnosť pokračovala spoločným obedom.