História farnosti Čadca: Od osídlenia po súčasnosť

Náboženské dejiny Čadce siahajú do obdobia osídľovania tohto kraja. Určité roztrúsené a nepočetné osídlenie možno v tejto časti hornej Kysuce predpokladať už v 14. a 15. storočí. V roku 1417 sa prvý raz v dejinách stretávame s názvom Čadca, ktorý v tom čase označoval širšiu oblasť a dokonca aj dva potoky, dnešnú Čierňanku a potok Oščadnica.

Námestie slobody v Čadci.

Založenie a vývoj farnosti

Založenie Čadce spadá do pohnutej doby feudálnej anarchie po bitke pri Moháči v roku 1526. Majiteľmi Strečna, Lietavy, Žiliny boli od roku 1529 bratia Peter a Mikuláš Kostkovci zo Sedlíc a tieto majetky si udržali aj po roku 1532, kedy prešli na stranu cisára Ferdinanda.V roku 1540 sa sobášom s dcérou Mikuláša Kostku Annou stáva jedným z vlastníkov Strečna Štefan Deršfi, jemu tieto majetky pripadli po smrti Kostku v roku 1556. Hrad a panstvo Budatín v tom čase vlastnili Ladislav a Mojžiš Suňogovci, ktorí v roku 1534 násilne zaujali pozemky pri potoku Čadca patriace strečnianskym Kostkovcom a začali tu budovať novú dedinu. Mesto vznikalo z malých osád valašského osídľovania v 16. storočí. Jedna z najstarších písomných zmienok o osade dorf Tzaczka pochádza z roku 1565 a spomína práve územný spor. Počet obyvateľov Čadce rýchlo rástol a už v roku 1676 tu vznikla rímskokatolícka farnosť a bol postavený drevený kostol.

Evanjelická farnosť

Vzhľadom na to, že niekedy v 60. rokoch 16. storočia sa na Budatínskom panstve uchytila zásluhou zemepánov reformácia, vznikla v KNM evanjelická farnosť, ku ktorej patrili takmer celé Kysuce s výnimkou Bystrickej doliny a častí na západe regiónu patriace panstvu Bytča. K tejto farnosti celkom iste už v 16. storočí patrila aj Čadca.Podľa listiny Mojžiša Suňoga z roku 1601 všetci obyvatelia Čadce spoločne boli povinní kysuckonovomestskému evanjelickému farárovi odovzdávať 2 zlaté a z tejto sumy 25 denárov prislúchalo tamojšiemu učiteľovi. Ak išiel farár do Čadce, panský krčmár sa mal postarať o jeho stravu a pitie.Keďže farnosť KNM bola rozsiahla, v roku 1608 bol do farnosti uvedený diakon (kaplán) Melchior Višňovský. Aj voči kaplánovi mali jednotlivé obce farnosti presne určené povinnosti. Čadca mu bola povinná odvádzať jeden zlatý ročne.Evanjelická farnosť v Čadci vznikla v roku 1620, kedy kysuckonovomestský farár Štefan Krušpier privolil, aby sa Čadca osamostatnila s podmienkou, aby mu ročne odvádzala 12 zlatých. K novej farnosti boli pripojené všetky vtedy existujúce obce, tzn. Horelica, Raková, Staškov a Svrčinovec a postupne i ďalšie novovytvorené obce Podvysoká, Oščadnica, Čierne a Skalité.

Obdobie rekatolizácie

Počas rekatolizácie zaujali miestny kostol katolíci niekedy v období 1672-1673 a pôvodne evanjelická farnosť sa zmenila na katolícku, ktorá kontinuálne nadviazala na činnosť svojej predchodkyne. V roku 1674 sa konala prvá zachovaná katolícka vizitácia farnosti, vďaka ktorej máme aspoň stručné údaje o kostole a fare. Drevený kostol bol zasvätený sv. Bartolomejovi.V 80. rokoch 17. storočia došlo k ďalšej výraznej udalosti nielen pre náboženské dejiny obce. Čadca sa stala majetkom žilinskej rezidencie jezuitov, ktorá bola založená z testamentárneho odkazu ostrihomského arcibiskupa Juraja Selepčéniho. Nového zemepána dostala Čadca až v roku 1714, kedy ju od žilinských jezuitov vykúpil za 6880 zlatých Juraj Erdödy.V roku 1749 vznikla nová farnosť v Skalitom s filiálkami Čierne a Oščadnica. Pre nedostatok kňazov však bola v roku 1761 znova pripojená k Čadci a k definitívnemu odčleneniu prišlo v roku 1772. V 80. a 90. rokoch došlo na Kysuciach k erigovaniu viacerých nových farností, ktorých vznik bol financovaný z tzv. náboženského fondu.V roku 1788 vznikla farnosť v Oščadnici, o rok neskôr v Rakovej, v roku 1796 v Čiernom a o rok neskôr v Staškove. Okrem farností, ktoré boli odčlenené z bývalej veľkej čadčianskej farnosti vznikli v roku 1789 aj fara v Krásne a v roku 1796 fara v Javorníku-Čiernom (dnes Makov).Do roku 1790 patrili farnosti Čadca, Stará Bystrica, Skalité a Zákopčie do dekanátu Kysucké Nové Mesto, Turzovka zase do Bytče. V roku 1790 vznikol dekanát so sídlom v Čadci, do ktorého boli začlenené farnosti Čadca, Oščadnica, Skalité, Raková, Zákopčie, Turzovka a Vysoká. Neskôr pribudli aj Čierne, Javorník-Čierne a Staškov.Po všetkých týchto zmenách ostala Čadci jediná filiálka v Horelici. Tento status fungoval až do roku 1870, kedy bol vytvorený nový turzovský dekanát.

Významné osobnosti cirkevného života

Vo farnosti pôsobili viaceré významné kňazské osobnosti napr. bernolákovec Lukáš Pažický, prekladateľ a národovec František Xaver Daniš, kaplánmi v Čadci boli národne uvedomelí kňazi ako Michal Mihalovič, Andrej Lemeš, Ján Raška, Juraj Lenčo či Henrich Radlinský.Z farnosti však pochádzal aj rad významných kňazov. Spomenúť treba Ondreja Bazilidesa, Jána Nepomuka Derčíka, Jána Nepomuka Nemčáka pochádzajúceho z Horelice, ktorý bol spoluzakladateľom Matice slovenskej, katolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom i Spolku sv. Vojtecha. Z Horelice pochádzal i Jozef Bukovan, ktorý kňazský život prežil v Sliezsku.V súčasnosti z Čadce pochádzajú títo kňazi: Stanislav Bukovan, Ľubomír Dávidík, František Duraj, Marian Ďurčan, František Gábriš SJ, Milan Gábriš, Ondrej Gábriš SJ, Štefan Gužík, Miroslav Hafera, Alojz Halgašík, Ladislav Herman, Peter Hluzák, Peter Holbička, Pavol Hovořák, Viliam Chrastina, Milan Karnett, Peter Kučák MC, Stanislav Kučák OFMCap., Gustáv Lutišan, Patrik Masár, Rastislav Najdek, Ján Palúch SVD, Jozef Petrek, Pavol Porochnavec, Alojz Potočiar, Ján Šmelka, Stanislav Urbánek, Ján Úskoba, Marián Valašík SJ.

Filiálka Horelica

Horelica vznikla na konci 16. storočia, prvá písomná zmienka pochádza z roku 1593. Podobne ako Čadca spočiatku patrila Budatínskemu, od druhej polovice 18. storočia Strečnianskemu panstvu. V roku 1944 bola pripojená k Čadci. V Horelici je postavená kaplnka sv. Anny z roku 1894. Z obce pochádza významný kňaz a národovec Ján Nepomuk Nemčák, vďaka ktorému boli v Horelici postavené školy.

Nové farnosti v Čadci

S rastom počtu obyvateľov sa rozdelila aj pôvodná čadčianska farnosť. 1. júla 1999 vznikla nová farnosť na sídlisku Kýčerka - farnosť sv. Jozefa robotníka Čadca-Kýčerka, kde bol posvätený kostol 5. decembra 1998.

Kostol sv. Jozefa Robotníka v Čadci-Kýčerke.

Vo februári 2008 bola pápežom Benediktom XVI. zriadená nová Žilinská diecéza. V júli 2011 sa z farnosti Čadca-mesto odčlenila nová farnosť v časti Milošová farnosť Sedembolestnej Panny Márie Čadca-Milošová.Dňa 1. januára 2018 bol obnovený dekanát Turzovka, do ktorého boli z čadčianskeho dekanátu začlenené farnosti Makov, Vysoká n. K., Korňa (s pútnickým miestom Živčáková), Turzovka, Klokočov, Podvysoká, Staškov.

Farnosť Sedembolestnej Panny Márie Čadca-Milošová

Myšlienka na výstavbu chrámu v lokalite Čadca ─ Milošová u Prívary sa zrodila začiatkom roku 1997. Postaviť kostol v tejto časti mesta súvisel s faktom, že tu už stála a asi od roku 1993 chátrala budova bývalého obchodu s pohostinstvom. V apríli roku 1997 sa niekoľko veriacich z Milošovej u Prívary s touto iniciatívou obrátilo na vtedajšieho dekana dp. Ivana Konečného, ktorý predbežne súhlasil s tým, že finančné prostriedky na kúpu budovy si zabezpečia veriaci z Milošovej sami.Dňa 8. februára 1999 poslal dekan dp. Ivan Konečný na Biskupský úrad v Nitre žiadosť o schválenie výstavby kostola a dňa 26. februára 1999 prišla z Biskupského úradu kladná odpoveď. Dňa 17. marca 1999 došlo na základe kúpno-predajnej zmluvy k prevodu vlastníckych práv budovy, odkúpenej za približne 1,27 mil. Sk, na Farský úrad v Čadci. Prvú sv. omšu odslúžil dekan dp. Ivan Konečný pred budovou pod holým nebom v septembri roku 1998. Na Veľkú noc roku 1999 sa sv. omša slúžila po prvýkrát vo vnútri budovy. Od tejto chvíle sa tu sv. omše slúžili pravidelne každú nedeľu, na prikázané sviatky a raz v týždni ─ počas celej výstavby. Chrám sa staval v 4.Začiatkom roka 2011 biskup žilinskej diecézy Mons. Tomáš Galis po predbežnej obhliadke chrámu rozhodol, že filiálka Čadca ─ Milošová sa oddelí od farnosti Čadca ─ mesto a stane sa samostatnou farnosťou. Nová farnosť bola slávnostne erigovaná vo štvrtok dňa 7. júla 2011 biskupom Mons. Tomášom Galisom. Farnosť bola zasvätená Sedembolestnej Panne Márii, patrónke Slovenska. Prvým správcom farnosti bol menovaný dp. Mgr. Martin Adamčík, ktorý bol predtým od 1. júla 2006 kaplánom vo farnosti Čadca ─ mesto a farnosť Čadca ─ Milošová oficiálne prevzal od 1. júla 2011.V roku 2018 sa nám podarilo vybudovať nový kamenný mobiliár: bohostánok, oltár, ambónu a krstitelnicu. Mobiliár bol posvätený 01.07.2018 pri konsekrácii otcom biskupom Mons. Tomášom Galisom. Pomazaním stien na miestach, kde sú inštalované konsekračné kríže a oltára, bol do chrámu vtlačený nezmazateľný znak zasvätenia nášho kostola Bohu.Za náš chrám a našu farnosť sa chceme poďakovať na prvom mieste Pánu Bohu, ktorý nám doprial dožiť sa tohto slávnostného dňa, kedy môžeme vstupovať do nášho farského kostola. Veríme, že bez Jeho pomoci a požehnania by všetky naš snahy boli márne. Veľká vďaka patrí aj vám všetkým, ktorý ste vykonali v kostole a v jeho okolí mnohé práce, vám, ktorí ste na tieto práce finančne prispievali, vám, ktorí ste napomáhali a stále aj napomáhate fungovaniu našej farnosti a sprevádzali našu farnosť svojimi modlitbami. Nech toto dielo slúži Pánu Bohu na česť a slávu a pre dobro našich duší.

Súčasnosť

V súčasnosti patria do Dekanátu Čadca tieto farnosti: Raková, Zákopčie, Čadca-mesto, Čadca-Kýčerka, Čadca-Milošová, Svrčinovec, Čierne a Skalité. Našu farnosť spravuje vdp. Mgr. Aktuálnym kaplánom je Mgr. Vo farnosti máme 4 modlitbové spoločenstvá, a to: Spoločenstvo sv. Škapuliara, Misijné združenie Ducha Svätého, Spoločenstvo Mariánskeho večeradla a Spoločenstvo modlitieb matiek. Pre deti sú tu eRko stretká plné zábavy, tanca, hier, duchovných tém a podobne. Počas prázdnin vedúci eRka každoročne poriadajú prímestské aj mimomestské detské tábory. Do činnosti sa zapája aj mládež, ktorá sa stretáva na mládežníckych svätých omšiach a na modlitbe sv. ruženca. Liturgickú službu organistov v súčasnosti zastávajú Richard Bareš, Patrik Hájek, Ing. Mgr. Agáta Kubinová, Mgr. Liturgickú službu spevákov v súčasnosti zastávajú Mgr.Naša farnosť ponúka pre mladých vo veku od 15 - 30 rokov kurz dobrovoľníctva a animátorstva. Kurz je zameraný na službu a pomoc vo farnosti a ponúka nové možnosti spoznať sa a spoločne pomáhať v aktivitách, ktoré sú našou farnosťou organizované.
Obdobie Správca farnosti Kapláni
1999 - 2010 Mgr. Marek Smatana Mgr. Ľubomír Solík, Mgr. Martin Čerňanský, Mgr. Marek Rybanský, Mgr. Miloš Galbavý, Mgr. Ing. Zdenko Mezovský, Mgr. Pavol Turza, Mgr. Ing. Miloš Gabala, Mgr. Patrik Sojčák, Mgr. Viktor Kuciak, Mgr. Peter Nečeda, Mgr. Tomáš Pavlík, Bc.

tags: #farnost #cadca #facebook