V tomto článku sa zameriame na históriu farnosti P. Gojdiča v Starej Ľubovni a na udalosti, ktoré ovplyvnili Gréckokatolícku cirkev na Slovensku v priebehu 20. storočia.
Gréckokatolícky chrám sv. Petra a Pavla v Starej Ľubovni
Likvidácia Gréckokatolíckej cirkvi a jej dôsledky
V úvode si všimneme skutočnosť, ktorá hovorí proti "spontánnosti" akcie P, proti tvrdeniam likvidátorov gréckokatolíckej cirkvi. Snahy vysvetľovať tzv. Prešovský sobor ako spontánnu akciu radostného návratu do svätého pravoslávia, boli iba túžbami mocensko - politických orgánov.
Gréckokatolícki kňazi, ktorí nesúhlasili s prestupom na pravoslávie, boli alebo internovaní, alebo vyvezení do Čiech do oblastí, ktoré zostali uvoľnené po vysťahovaní sudetských Nemcov. Spočiatku sa im vyhrážali, že ich vyvezú na Sibír, podobne ako sa to praktizovalo v bývalom Sovietskom zväze. Hoci tento argument bol veľmi silný a hoci sa vyhrážali ešte aj tým, že kňazom deti zoberú a dajú ich na komunistickú výchovu, predsa nepodľahli a zostali verní.
Mnohí, keď sa dozvedeli, že budú vysťahovaní, "len" do Čiech, padol im kameň zo srdca - zostali totiž ešte v tej istej republike, aj keď mimo pastorácie. Možno povedať, že boli dve skupiny kňazov: tí, ktorí išli do Čiech z väzníc a na zbalenie vecí dostali 24 hodín a tí, ktorí išli do Čiech z farností. Prvou skupinou boli teda tí, ktorí išli do Čiech takmer priamo z väzníc. Ako je možné vidieť, nebol to "chlieb s maslom", ale poväčšine ťažká manuálna práca... Tam si gréckokatolícky kňazi získali nové kvalifikácie a pre svoju svedomitosť a spoľahlivosť vo svojich nových zamestnaniach boli hľadanou a vďačnou pracovnou silou...
O prvej skupine informuje Michal Fitz v knihe Trpké roky, keď píše: „Držať v izolácii gréckokatolíckych kňazov stálo štát nie málo starostí a peňazí. Preto štátne orgány od začiatku hľadali pre seba najvýhodnejšie definitívne riešenie... „Zbaľte si svoje veci a ešte dnes odcestujete najbližším vlakom k svojej rodine. V priebehu 48 hodín musíte opustiť Slovensko a váš najnovší pobyt bude v obci Hrdly v Čechách, okres Litoměřice. Vagón na naloženie nábytku je pristavený na michalovskej stanici. Tam si vyzdvihnite aj zaplatené cestovné lístky pre šesť osôb." Tam ho zamestnali na poľnohospodárskom družstve - zberal úrodu karfiolu, robil závozníka pri traktoristovi, inokedy bol pomocníkom pri kočišovi, obsluhoval mláťačku, nosil 50 - 60 kg vrecia so šrotom po schodoch niekedy až na druhé poschodie do sýpky.
Obdobie nádeje a obnovy
Demokratizačným procesom v roku 1968 začali prenikať pre cirkev lúče nádeje, zvlášť pre Gréckokatolícku cirkev, ktorá bola už osemnásty rok v ilegalite. Nastáva prelom v politickom, spoločenskom, ale i náboženskom živote. Dosť k tomu prispel aj Alexander Dubček, ktorý začal realizovať "socializmus s ľudskou tvárou".
V Prahe bol 1.- 5. apríla prijatý Akčný program KSČ, ktorý obsahoval nemarxistické formulácie o úlohe strany a socialistického štátu. Prvé ešte nesmelé hlasy volajúce po obnovení Gréckokatolíckej cirkvi sa objavili v ukrajinskej tlači na východnom Slovensku v prvej polovici marca 1968. Tlmočili názory gréckokatolíkov a kultúrno osvetových pracovníkov ukrajinskej národnosti. Tá to robila aj z problému "porímšťovania" a denacionalizácie Rusínov - Ukrajincov. Ukrajinská inteligencia očakávala od návratu Gréckokatolíckej cirkvi zastavenie tohto procesu. Tento prelom v spoločnosti využil aj biskup Vasiľ Hopko, ktorý bol ešte pod policajným dozorom v interačnom tábore - kláštore v Oseku v Čechách. Dňa 19. marca 1968 sa obrátil na Národné zhromaždenie, v ktorom upozornil na situáciu Gréckokatolíckej cirkvi ako dôsledok hrubého porušovania zákonnosti a občianských práv. Veď vláda, ktorej povinnosťou bolo chrániť ústavou zaručené práva, uznala platnosť "Soboru" v roku 1950.
Dňa 10. apríla 1968 sa konala v Košiciach schôdza gréckokatolíckeho duchovenstva za účasti 133 kňazov a rehoľníkov z celého Československa. Na tomto fóre prečítali aj list Ladislava Holdoša, ako svedectvo korunného svedka v nezákonnom postupe štátnych orgánov v roku 1950. Cieľom stretnutia bolo posúdiť situáciu, zvoliť Akčný výbor a sformovať požiadavky. V prijatej rezolúcii privítali demokratizačný proces, poukázali na nezákonný postup voči Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950 a vyhlásili Prešovský "sobor" za neplatný, lebo ho organizovali v rozpore s právnymi a cirkevnými normami. Žiadali, aby štátne orgány vydali vyhlásenie, že Gréckokatolícka cirkev v Československu nie je zrušená a že gréckokatolíci sa môžu slobodne hlásiť k viere svojich otcov.
Po vydaní tejto rezolúcie, začal štát rokovať so zástupcami Pravoslávnej a Gréckokatolíckej cirkvi. Štát očakával od Pravoslávnej cirkvi návrh na riešenie danej situácie. Zástupcovia Pravoslávnej cirkvi protestovali s tým, že gréckokatolíci sa ujímajú chrámov a fár a vyjadrili ochotu rokovať zo zástupcami Gréckokatolíckej cirkvi, ale za základ sa podľa nich mal brať stav terajší, nie pred 28. aprílom 1950. Pravoslávni činitelia boli ochotní rokovať, ale nemali s kým. Vznikla situácia, v ktorej akoby si obidve cirkvi vymenili miesta v porovnaní s rokom 1950. Bez kompromisov dohoda medzi oboma cirkvami nebola možná, lebo stali na odlišných platformách. Gréckokatolícka cirkev chcela obnoviť pomery zo začiatku roku 1950. Táto požiadavka bola oprávnená a spravodlivá. Aby situácia bola nejako vyriešená, pokúsil sa povereník Brenčič vyriešiť to po konzultácii s jednotlivými predstaviteľmi oboch cirkvi.
Po nepokojoch vo Východoslovenskom kraji, keď sa veriaci zmocňovali svojho majetku, ktorý im pred päťdesiatym rokom patril, sa už vláda musela pustiť do riešenia otázky Gréckokatolíckej cirkvi. Výsledkom bolo uznesenie č. 205 o povolení činnosti Gréckokatolíckej cirkvi a nariadenie vlády č. 70/1968 Zb. o jej hospodárskom zabezpečení štátom. Týmto nariadením bola Gréckokatolícka cirkev opäť „zlegalizovaná" po svojom 18 ročnom zlikvidovaní. Od 13. júna 1968 mohli už kňazi verejne účinkovať a ich radosť bola nesmierna a neopakovateľná. Táto radosť však netrvala pridlho. Prišiel 21. august 1968. Tento zabrzdil mnoho, ba hrozilo opätovné likvidovanie Gréckokatolíckej cirkvi. Po tomto dni sa už štát veľmi nestaral do problémov cirkvi, ale ponechal si aj naďalej riadenie duchovných. Kto chcel aktívne pracovať vo farnosti, musel mať štátny súhlas. Dokonca sa musel štátu prispôsobovať aj Vatikán.
O tom, že štát nemal záujem o cirkvi svedčí aj fakt, že po smrti biskupa Vasiľa Hopku v roku 1976, neriešili otázku biskupa aj napriek návrhom Vatikánu. Spomenieme tu aj príklad odovzdávania chrámov. Napriek tomu štátne orgány farskú budovu a jeden z dvoch chrámov pridelili pravoslávnym. Keď sa žiadalo, aby takto postupoval štát aj v otázke Medzilaboriec, kde sú dva chrámy - jeden starší, postavený gréckokatolíkmi, druhý nový postavený pre pravoslávnych po druhej svetovej vojne, - štát nerešpektoval túto žiadosť, hoci bola oprávnená. Podobné stavy prinavracania chrámov a farských budov trvali až do roku 1990.
V otázke pravoslávnych so môžeme všimnúť fakt, že keď pred rokom 1968 mala pravoslávna cirkev vyše 200 kňazov, v roku 1970 ich zostalo len 98. Katolícka cirkev spolu s inými náboženskými spoločnosťami aj v tomto období znovu trpia kruté a zákerné prenasledovanie, aké ešte naše dejiny do 50 - tych rokov nepoznali. Ale vieme aj to, že Cirkev sa preporodzuje v krvi a utrpení, keď na svojom tele dopĺňa, čo ešte chýba Kristovmu utrpeniu (Kol 1,24).
Majetkové vyrovnanie a súčasnosť
Rok 1950 môžem nazvať krížovou cestou, ukrižovaním a uložením do hrobu Gréckokatolíckej cirkvi. Rok 1968 sa dá nazvať odvalením kameňa od hrobu Gréckokatolíckej cirkvi. Rok 1990 nazveme vzkriesením Gréckokatolíckej cirkvi.
Vo voľbách v roku 1990 presvedčivo zvíťazila opozícia, ktorá tým preberala zodpovednosť za ďalší vývoj krajiny. Do popredia vystúpila národnostná a sociálna otázka. Uznesenie č. 70/1968 Zb. z 13. júna 1968 nevytvorilo dostatočné predpoklady na nápravu krívd, ktoré postihli gréckokatolíkov v predchádzajúcich troch desaťročiach. Nový deň pre gréckokatolíkov svitol 29. mája 1990, kedy predsedníctvo Slovenskej národnej rady prijalo zákonné opatrenie č. 211 o usporiadaní majetkových vzťahov medzi gréckokatolíckou a pravoslávnou cirkvou. Teda až zákonné opatrenie č. 211/1990 Zb. v 3§ oficiálne zrušilo výnos Štátneho úradu pre veci cirkevné v Prahe z 13. februára 1952 č. 20285/51 - II/1 o prevode nehnuteľného majetku bývalej Gréckokatolíckej cirkvi. Ďalej § 3 zrušil § 2 a 3 vládneho nariadenia č. 70/1968 Zb. o hospodárskom zabezpečení gréckokatolíckej cirkvi štátom.
Pravoslávna cirkev za pomoci štátu si majetok gréckokatolíckej cirkvi „privlastnila" za jeden deň (výnos Štátneho úradu pre veci cirkevné v Prahe z 13. februára 1952 č. 20285/51 - II/1). Je na škodu, že za jeden deň sa tento majetok nemohol vrátiť späť. Svedčia o tom dohody, ktoré museli nasledovať po zákonnom opatrení č. 211/1990 Zb.
Prvá dohoda bola uzavretá dňa 5. mája 1992 na Úrade vlády SR medzi vládou Slovenskej republiky, zastúpenou predsedom vlády SR JUDr. Jánom Čarnogurským a Pravoslávnym arcibiskupským úradom Prešov, zastúpením arcibiskupom Prešovským ThDr. Nikolajom o postupnom odovzdávaní kostolov Gréckokatolíckej cirkvi v Prešove. Medzi zásadné body dohody patrilo odovzdanie kostolov v 30. obciach do 31. 5. 1992, kostolov v 10. obciach do 30. 6. 1992 a farské budovy, ktoré sú vlastníctvom Gréckokatolíckej cirkvi. Zaujímavé je, že vláda SR má podľa druhého bodu poskytnúť arcibiskupskému úradu pravoslávnej cirkvi mimoriadnu dotáciu vo výške 48,5 mil. Kčs. Dosť aktuálny bol aj 4. bod, ktorý hovoril, že pokiaľ sa do 25. 6. 1992 v niektorej zo 40. obcí kostol neodovzdá, bude pri konečnom zúčtovaní záloha krátená o alikvótny podiel, t.j. o 1,2 mil. Kčs. Bod 7. hovorí, že je potrebné, aby prípadné rozpory v odovzdávaní hnuteľných predmetov definitívne rozhodli predstavitelia obidvoch cirkví. Tieto rozpory totiž nemôžu byť prekážkou včasného odovzdania sakrálnych objektov. V krajnom prípade o spore následne rozhodne súd.
Dodatok k dohode z 5.5.1992 bol podpísaný 30. Dodatok pojednáva o 16 obciach, v ktorých sa kostoly majú odovzdať na základe tohoto dodatku. (Vláda SR uznesením z 13.10.1992 č.777/92, uložila ministrovi financií uvoľniť finančné prostriedky vo výške 18,5 mil. Piaty bod hovorí o termíne odovzdania kostolov, aby sa celá akcia skončila do 30. Šiesty bod rozdeľuje zásady a medzi prvú zásadu patrí: „Kostoly sa odovzdávajú vrátane týchto nehnuteľností: oltár, žertveník, lavice, elektrické rozvody s primeraným osvetlením a predmety, ktoré Gréckokatolícka cirkev preukáže, že ich nadobudla do roku 1950.
Druhá dohoda bola o postupnom odovzdávaní kostolov a farských budov v Slovenskej republike v obciach, patriacich do pravoslávnej michalovskej eparchie, uzavretá dňa 18.2.1993. V tejto dohode sa eparchiálna rada pravoslávnej cirkvi v Michalovciach zaviazala, že štátnej správe odovzdá do 20.3.1993 kostoly v 12 obciach a farské budovy do 31.5.1993. Táto dohoda bola podpísaná medzi predsedom vlády SR Vladimírom Mečiarom, arcibiskupom prešovským a Slovenska Nikolajom a biskupom michalovským Jánom.
Rámcová dohoda prijatá dňom uznesenia vlády SR č. 507/1995 Zb. Ďalšie dva chrámy sa majú vrátiť Gréckokatolíckemu biskupstvu v Prešove. Pravoslávna cirkev vráti v okrese Svidník 3 farské budovy gréckokatolíckej cirkvi. V okrese Michalovce v dvoch obciach poskytne vláda SR Gréckokatolíckemu biskupskému úradu v Prešove finančné prostriedky na rekonštrukciu odovzdaných, značne poškodených farských budov.
Aj napriek týmto dohodám neboli do roku 2000 vyriešené chrámy v 5 obciach. V Bratislave 20.decembra 2000 bolo podpísané slávnostné vyhlásenie o ukončení vysporiadania majetkových vzťahov medzi Gréckokatolíckou cirkvou a Pravoslávnou cirkvou v zmysle zákonného opatrenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 211/1990 Zb.
Toto vyhlásenie bolo podpísané medzi: Pravoslávnou cirkvou, zastúpenou Nikolajom, arcibiskupom prešovským, metropolitom českých krajín a Slovenska a Jánom, biskupom michalovským, Gréckokatolíckou cirkvou, zastúpenou prešovským diecéznym biskupom Mons. Jánom Hirkom a košickým apoštolským exarchom - biskupom, Mons. Milanom Chauturom a vládou Slovenskej republiky, zastúpenou predsedom vlády SR, p. „Pravoslávna cirkev a Gréckokatolícka cirkev sa zaväzujú, že po splnení obsahu článku 2 tejto dohody nebudú požadovať ďalšie finančné prostriedky od vlády SR v súvislosti so zákonným opatrením Predsedníctva SNR č. 211/1990 Zb., zdržia sa právnych úkonov smerujúcich k vymáhaniu finančných prostriedkov od druhej cirkvi, zastavia prebiehajúce súdne konania vo veciach majetkoprávneho vysporiadania v zmysle zákonného opatrenia Predsedníctva SNR č.
Verme, že aj toto vyhlásenie napomôže k hlbšiemu dialógu na poli ekumenickom medzi pravoslávnou a gréckokatolíckou cirkvou.
Ekumenizmus
V dnešnej dobe sa v Cirkvi často skloňuje slovo ekumenizmus. V slovníku cudzích slov je vysvetlenie tohoto slova jednoducho: „hnutie cirkví, ktoré chce zjednotiť všetky cirkvi sveta." Je to správne vysvetlenie, lebo sám Kristus sa modlil, aby sme všetci boli jedno (Jn 17,21). Na tomto hnutí za jednotu, ktoré sa menuje ekumenickým hnutím, sa zúčastňujú tí, čo vzývajú trojjediného Boha a uznávajú Ježiša za Pána a Spasiteľa, a to nielen jednotlivci ako takí, ale aj združení v spoločenstvách, v ktorých počúvali evanjelium a ktoré títo jednotlivci nazývajú cirkvou svojou a Božou.
Katolícka cirkev vie, že vďaka podpore, ktorú jej poskytuje Svätý Duch, nemôžu slabosti, priemernosti, hriechy a niekedy aj zrady niektorých jej synov a dcér zničiť to, čo jej Boh vlial pre Boží plán milosti. Okrem toho, mnohé prvky posväcovania a pravdy jestvujú aj mimo viditeľných hraníc Katolíckej cirkvi: písané Božie slovo, život milosti, viera, nádej a láska a iné vnútorné dary Svätého Ducha, ako aj viditeľné prvky. Kristov Duch používa tieto cirkvi a cirkevné spoločenstvá ako prostriedky spásy. Účinnosť týchto prostriedkov pochádza z plnosti milosti a pravd...
Ekumenické stretnutie
Redemptoristi na Slovensku
V tomto roku oslavujeme storočnicu redemptoristov na Slovensku. Tento rok 2021 je pre nás redemptoristov na Slovenku zvlášť výnimočný a hlavne jubilejný. Je to naša storočnica. Naši spolubratia z michalovského kláštora sa podelili pár myšlienkami spojenými s touto udalosťou.
Dňa 15.03.2020 naša Kongregácia redemptoristov oslávi dvesto rokov odchodu k Otcovi nášho „veľkého“ spolubrata sv. Klementa Márii Hofbauera CSsR.
V Ilave 11. júla 2020 sa uskutočnilo slávnostné odhalenie pamätnej tabule blahoslaveného redemptoristu hieromučeníka Metoda Dominika Trčku. Ponúkame krátke video o bl. Metodovi Dominikovi Trčkovi CSsR.
Pamätná tabuľa bl. Metoda Dominika Trčku CSsR v Ilave
V dňoch 25. - 27. septembra 2020 sa v Kružľove konala obnova sv. misií. Redemptoristi o. Jozef Jurčenko CSsR a o. Druhá časť X. V našom kláštore v Stropkove sa v dňoch 17.-18.09.2020 uskutočnila druhá časť X. Dňa 8.3.2020 sa v našej farnosti Vyšné Nemecké vo filiálnej obci Orechová začali vôbec prvé sväté misie, ktoré viedli otcovia redemptoristi o.
Naši misionári o. Jozef Jurčenko CSsR a o. Jozef Kišák CSsR viedli od 18. - 26. 01. 2020 sväté misie v obci Stakčín. Superior Generalis január 2020 Prot. No. List P.
V dňoch 16. - 19. decembra 2019 sa konali misie na Spojenej škole sv. Jána Pavla II. v Poprade. Vedenie školy na čele s pani riaditeľkou Ing. V dňoch 2. - 4. decembra 2019 sa konali misie na Základnej škole v Jaklovciach. Škola medzi svojich žiakov a zamestnancov pozvala redemptoristov s laikmi. Školské misie na ZŠ s MŠ R. Sme veľmi radi, že aj našej ZŠ s MŠ R.
Vyše polovica, presnejšie sedemnásť členov našej viceprovincie, malo v Stropkove 23.11.2019 svoj formačný deň. Dnes opäť oslavujeme Deň misijného povolania. Táto každoročná oslava je vždy druhú novembrovú nedeľu, v blízkosti výročia vzniku Kongregácie.
Po získaní potrebných povolení z Posvätnej kongregácie pre kauzy svätých v Ríme a kompetentných úradov na Slovensku sa dňa 18. V Michalovskej viceprovincii sa konalo medzinárodné stretnutie rehoľných bratov v termíne 25.-27. októbra. Prišli rehoľní bratia z Provincie Bratislava-Praha, Ľvov a Varšava. Redemptoristi západného a východného obradu viedli ľudové misie v Kežmarku a Ľubici v rámci mimoriadneho misijného mesiaca október, presnejšie 19.-27. októbra. Medzi gréckokatolíckymi veriacimi misie viedli o. Zasvätené osoby s niekoľkých rehoľných rodín sa stretli, aby sa zlepšili vo využívaní rôznych médií. Tohto roku si mesto Michalovce pripomína 100 rokov od založenia československej Zemplínskej župy. Pri tejto príležitosti bola vyhlásená anketa o najvýznamnejšieho michalovčana storočnice.
V mimoriadnom misijnom mesiaci naši dvaja misionári - redemptoristi o. Jozef Jurcenko a o. Odpustová slávnosť Arcibratstva sv. V dňoch 12-13.10.2019 sa v našej michalovskej bazilike Zoslania Sv. Ducha konala odpustová slávnosť Arcibratstva svätého ruženca (ASR). Duchovné cvičenia pre žiakov SZŠ sv. Počas dvoch mesiacov - septembra a októbra - viedol o. Jozef Kišák CSsR s br. Gorazdom Figurom CSsR duchovné cvičenia pre žiakov SZŠ sv. Obnova sv. Naši misionári - o. Jozef Jurčenko CSsR A o. Jozef Kišák CSsR - viedli obnovu misií v obci Havaj. Sväté misie v Mlynarovciach 18. - 22. 09. Naši dvaja misionári - o. Jozef Jurčenko CSsR a o. Bl. Metod D. Bl. Metod D. Trčka CSsR bol zaradení do zoznamu desiatich najvýznamnejších obyvateľov Michaloviec storočnice. ODPUSTOVÁ SLÁVNOSŤ KU CTI BLAHOSLAVENÉHO HIEROMUČENÍKA O. V sobotu 24. Augusta 2019 v popoludňajších hodinách v Bazilike Zostúpenia Svätého Ducha v Michalovciach sa začala dvojdňová odpustová slávnosť ku cti blahoslaveného mučeníka o. Odpustová slávnosť spojená s kňazskou vysviackou o. dk. Víkend po sviatku sv. Cyrila a Metoda s V Stropkove konala odpustová slávnosť ku cti apoštolov Slovanov.
Vo štvrtok 27. V dňoch od 15. do 23. júna 2019 prežívali veriaci farnosti Ihľany požehnaný misijný čas. Naposledy sa Sväté misie v tejto farnosti konali pred osemdesiatimi rokmi. Dňa 12. apríla 2019 Svätý Otec František, prostredníctvom Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie, ustanovil ďalších misionárov milosrdenstva. Stali sa nimi gréckokatolícki redemptoristi o. Stretnutie sa konalo v Dolnom Smokovci v Charitnom dome. Stretnutie členov ružencových bratstiev sa ako každý rok konalo v kostole dominikánov v Košiciach a bolo na ňom prítomných množstvo pútnikov.
Osobnosti Gréckokatolíckej cirkvi
V Gréckokatolíckom magazíne bol spomenutý nedávno zosnulý o. Miroslav Čajka CSsR. "ŽIVOT S KRISTOM” s o. Nová relácia: “ŽIVOT S KRISTOM” s o. Miroslavom Bujdošom CSsR v televízii Logos a televízii Zemplín. www.logos.tv Každý štvrtok nová časť. O čom bude?
Na Slovensko príde v decembri štátny sekretár Svätej Stolice kardinál Pietro Parolin. Nekrológ o. Miroslav Čajka sa narodil 18. augusta 1952 v Sačurove. Mal staršieho brata Jána. Zomrel o. Narodil sa 18. augusta 1952 v Sačurove, prvé sľuby zložil 15. decembra 1978 a večné sľuby 15. augusta 1981.
Štefan Vasilík sa narodil 23. mája 1936 v dedinke Malý Lipník, v okrese Stará Ľubovňa. Pochádzal z rodiny roľníka, bol predposledným zo šiestich detí.