Farnosť Čadca Mesto má bohatú a dlhú históriu, ktorá sa začala písať už v 16. storočí. V tomto období bolo územie Kysúc osídlené len riedko a náboženský život sa len začínal formovať. Poďme sa spoločne pozrieť na kľúčové momenty a osobnosti, ktoré ovplyvnili vývoj tejto významnej farnosti.
Námestie slobody v Čadci
Počiatky a Založenie Farnosti
Náboženské dejiny Čadce začínajú osídlením tohto kraja. Určitéroztrúsené a nepočetné osídlenie možno v tejto časti hornej Kysucepredpokladať už v 14. a 15. storočí. V roku 1417 sa prvý raz v dejinách stretávame s názvom Čadca, ktorý v tom čase označoval širšia oblasť a dokonca aj dva potoky, dnešnú Čierňanku a potok Oščadnica.
Založenie Čadce spadá do pohnutej doby feudálnej anarchie po bitke pri Moháči v roku 1526. Majiteľmi Strečna, Lietavy, Žiliny boli od roku 1529bratia Peter a Mikuláš Kostkovci zo Sedlíc a tieto majetky si udržali aj po roku1532, kedy prešli na stranu cisára Ferdinanda.
V roku 1540 sa sobášom s dcérou Mikuláša Kostku Annou stávajedným z vlastníkom Strečna Štefan Deršfi, jemu tieto majetky pripadli posmrti Kostku v roku 1556. Hrad a panstvo Budatín v tom čase vlastniliLadislav a Mojžiš Suňogovci, ktorí v roku 1534 násilne zaujali pozemky pripotoku Čadca patriace strečnianskym Kostkovcom a začali tu budovať novúdedinu.
Územie v okolí terajšej Čadce patrilo v tom čase do chotára obce Krásno, ktorá bola majetkom Strečianskeho panstva. Valasi tu osídľovali aj Budatínske panstvo, kvôli čomu dochádzalo medzi nimi k dlhotrvajúcim majetkovým sporom.
Evanjelická Farnosť
Vzhľadom na to, že niekedy v 60. rokoch 16. storočia sa na Budatínskom panstve uchytila zásluhou zemepánov reformácia, vznikla v KNM evanjelická farnosť, ku ktorej patrili takmer celé Kysuce s výnimkou Bystrickej doliny a častí na západe regiónu patriace panstvu Bytča. K tejto farnosti celkom iste už v 16. storočí patrila aj Čadca.
Podľa listiny Mojžiša Suňoga z roku 1601 všetci obyvatelia Čadce spoločne boli povinní kysuckonovomestskému evanjelickému farárovi odovzdávať 2 zlaté a z tejto sumy 25 denárov prislúchalo tamojšiemu učiteľovi. Ak išiel farár do Čadce, panský krčmár sa mal postarať o jeho stravu a pitie.
Keďže farnosť KNM bola rozsiahla, v roku 1608 bol do farnosti uvedený diakon (kaplán) Melchior Višňovský. Aj voči kaplánovi mali jednotlivé obce farnosti presne určené povinnosti. Čadca mu bola povinná odvádzať jeden zlatý ročne.
Evanjelická farnosť v Čadci vznikla v roku 1620, kedy kysuckonovomestský farár Štefan Krušpier privolil, aby sa Čadca osamostatnila s podmienkou, aby mu ročne odvádzala 12 zlatých. K novej farnosti boli pripojené všetky vtedy existujúce obce, tzn. Horelica, Raková, Staškov a Svrčinovec a postupne i ďalšie novovytvorené obce Podvysoká, Oščadnica, Čierne a Skalité.
Obdobie Rekatolizácie
Počas rekatolizácie zaujali miestny kostol katolíci niekedy v období 1672-1673 a pôvodne evanjelická farnosť sa zmenila na katolícku, ktorá kontinuálne nadviazala na činnosť svojej predchodkyne. V roku 1674 sa konala prvá zachovaná katolícka vizitácia farnosti, vďaka ktorej máme aspoň stručné údaje o kostole a fare. Drevený kostol bol zasvätený sv. Bartolomejovi.
V 80. rokoch 17. storočia došlo k ďalšej výraznej udalosti nielen pre náboženské dejiny obce. Čadca sa stala majetkom žilinskej rezidencie jezuitov, ktorá bola založená z testamentárneho odkazu ostrihomského arcibiskupa Juraja Selepčéniho. Nového zemepána dostala Čadca až v roku 1714, kedy ju od žilinských jezuitov vykúpil za 6880 zlatých Juraj Erdödy.
V roku 1749 vznikla nová farnosť v Skalitom s filiálkami Čierne a Oščadnica. Pre nedostatok kňazov však bola v roku 1761 znova pripojená k Čadci a k definitívnemu odčleneniu prišlo v roku 1772. V 80. a 90. rokoch došlo na Kysuciach k erigovaniu viacerých nových farností, ktorých vznik bol financovaný z tzv. náboženského fondu.
V roku 1788 vznikla farnosť v Oščadnici, o rok neskôr v Rakovej, v roku 1796 v Čiernom a o rok neskôr v Staškove. Okrem farností, ktoré boli odčlenené z bývalej veľkej čadčianskej farnosti vznikli v roku 1789 aj fara v Krásne a v roku 1796 fara v Javorníku-Čiernom (dnes Makov).
Do roku 1790 patrili farnosti Čadca, Stará Bystrica, Skalité a Zákopčie do dekanátu Kysucké Nové Mesto, Turzovka zase do Bytče. V roku 1790 vznikol dekanát so sídlom v Čadci, do ktorého boli začlenené farnosti Čadca, Oščadnica, Skalité, Raková, Zákopčie, Turzovka a Vysoká. Neskôr pribudli aj Čierne, Javorník-Čierne a Staškov.
Po všetkých týchto zmenách ostala Čadci jediná filiálka v Horelici. Tento status fungoval až do roku 1870, kedy bol vytvorený nový turzovský dekanát.
Významné Osobnosti Cirkevného Života
Vo farnosti pôsobili viaceré významné kňazské osobnosti napr. bernolákovec Lukáš Pažický, prekladateľ a národovec František Xaver Daniš, kaplánmi v Čadci boli národne uvedomelí kňazi ako Michal Mihalovič, Andrej Lemeš, Ján Raška, Juraj Lenčo či Henrich Radlinský.
Z farnosti však pochádzal aj rad významných kňazov. Spomenúť treba Ondreja Bazilidesa, Jána Nepomuka Derčíka, Jána Nepomuka Nemčáka pochádzajúceho z Horelice, ktorý bol spoluzakladateľom Matice slovenskej, katolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom i Spolku sv. Vojtecha. Z Horelice pochádzal i Jozef Bukovan, ktorý kňazský život prežil v Sliezsku.
V súčasnosti z Čadce pochádzajú títo kňazi: Stanislav Bukovan, Ľubomír Dávidík, František Duraj, Marian Ďurčan, František Gábriš SJ, Milan Gábriš, Ondrej Gábriš SJ, Štefan Gužík, Miroslav Hafera, Alojz Halgašík, Ladislav Herman, Peter Hluzák, Peter Holbička, Pavol Hovořák, Viliam Chrastina, Milan Karnett, Peter Kučák MC, Stanislav Kučák OFMCap., Gustáv Lutišan, Patrik Masár, Rastislav Najdek, Ján Palúch SVD, Jozef Petrek, Pavol Porochnavec, Alojz Potočiar, Ján Šmelka, Stanislav Urbánek, Ján Úskoba, Marián Valašík SJ.
Filiálka Horelica
Horelica vznikla na konci 16. storočia, prvá písomná zmienka pochádza z roku 1593. Podobne ako Čadca spočiatku patrila Budatínskemu, od druhej polovice 18. storočia Strečnianskemu panstvu. V roku 1944 bola pripojená k Čadci.
V Horelici je postavená kaplnka sv. Anny z roku 1894. Z obce pochádza významný kňaz a národovec Ján Nepomuk Nemčák, vďaka ktorému boli v Horelici postavené školy.
Nové Farnosti v Čadci
S rastom počtu obyvateľov sa rozdelila aj pôvodná čadčianska farnosť. 1. júla 1999 vznikla nová farnosť na sídlisku Kýčerka - farnosť sv. Jozefa robotníka Čadca-Kýčerka, kde bol posvätený kostol 5. decembra 1998.
Vo februári 2008 bola pápežom Benediktom XVI. zriadená nová Žilinská diecéza. V júli 2011 sa z farnosti Čadca-mesto odčlenila nová farnosť v časti Milošová farnosť Sedembolestnej Panny Márie Čadca-Milošová.
Dňa 1. januára 2018 bol obnovený dekanát Turzovka, do ktorého boli z čadčianskeho dekanátu začlenené farnosti Makov, Vysoká n. K., Korňa (s pútnickým miestom Živčáková), Turzovka, Klokočov, Podvysoká, Staškov.
Súčasnosť
V súčasnosti patria do Dekanátu Čadca tieto farnosti: Raková, Zákopčie, Čadca-mesto, Čadca-Kýčerka, Čadca-Milošová, Svrčinovec, Čierne a Skalité.
Našu farnosť spravuje vdp. Mgr. Aktuálnym kaplánom je Mgr. Vo farnosti máme 4 modlitbové spoločenstvá, a to: Spoločenstvo sv. Škapuliara, Misijné združenie Ducha Svätého, Spoločenstvo Mariánskeho večeradla a Spoločenstvo modlitieb matiek. Pre deti sú tu eRko stretká plné zábavy, tanca, hier, duchovných tém a podobne.
Naša farnosť ponúka pre mladých vo veku od 15 - 30 rokov kurz dobrovoľníctva a animátorstva. Kurz je zameraný na službu a pomoc vo farnosti a ponúka nové možnosti spoznať sa a spoločne pomáhať v aktivitách, ktoré sú našou farnosťou organizované.
Kostol sv. Bartolomeja Apoštola
Kostol sv. Bartolomeja apoštola predstavuje najstarší sakrálny objekt horných Kysúc, ktorý môžeme obdivovať i v súčasnosti. Bol postavený v rokoch 1734 - 1735 v barokovom slohu. Neskôr boli po ľavej a pravej strane veže dobudované dve kaplnky. Kostol sv. Bartolomeja bol zasvätený sv. Bartolomejovi, patrónovi kostola.
Kostol sv. Bartolomeja v Čadci
História kostola siaha až do prvej polovice 18. storočia. Pôvodne, mala Čadca len chudobný drevený kostolík postavený v roku 1674. Celkovo, bol veľmi jednoduchý. V jeho interiéry, bol obraz znázorňujúci narodenie Ježiša Krista.
O tom či bol nový kostol svätého Bartolomeja postavený na mieste starého dreveného kostola sa však zdroje názorovo rozchádzajú. Podľa staršej literatúry totiž drevený kostol počas výstavby nového, v roku 1733 ešte stál. V tomto období však bol už vo veľmi zlom stave. Niektoré zdroje dokonca uvádzajú, že starý kostol bol prenesený do obce Raková.
Kviedčinskom Meste zanechal stručnú správu o tomto kostole. XIV. Najistejšie však je, že najstarší čadčiansky kostol vznikol v XVII. vtedy nešlo jedine zásahom zemepánov. kostol bol drevený, bol veľmi jednoduchý, chudobný. zariadenie.
Jeho výzdobu tvorili rozličné obrazy a sochy. obrazov sa dnes nachádza na hlavnom oltári, nad oltárnym obrazom. vtedajšieho kostola sa nachádzal maľovaný obraz narodeného Ježiška. mal dvojitý chór. druhý cínový. Kostol bol chudobný, bez finančných prostriedkov.
bol iba zo zvončeka, z milodarov, ktoré veriaci do neho kládli. kňaza tvorili tzv. naturáliách. typicky barokovou výzdobou. príchodom jezuitov do Žiliny. raz 1654. Druhá misia sa začala 1673. konali misie po okolí.
Z jezuitov bol to práve P. Je zasvätený sv. Bartolomejovi. pomoci P. Jankoviča. vizitácie z rokov 1766, 1798 a 1828, každá zanechala opis kostola. dve sú dosť ťažko prístupné. Najprístupnejšia je z roku 1828. však zachoval základné údaje, ako dĺžka 38 m, šírka 16 m.
to vidno na hlavnom oltári, ktorý pochádza z roku 1762. oltárny obraz ku cti sv. Na starších pečatiach je pekne vyobrazený. sochy sv. Joachima a Anna, rodičov Panny Márie. sochy, sv. Augustína sa srdcom v ruke, čo je jeho atribút. má na hlave pápežskú pokrývku hlavy a ustálilo sa, že je to sv. Veľký.
oltáre, sv. Jána Krstiteľa a sv. Anny. a Panny Márie. Obrazy boli nimi nahradené. štyria evanjelisti. Organ bol viac ráz prestavovaný, kým prišiel k dnešnej podobe. visela lampa večného svetla. pre kňaza i miništrantov. zanechala svoj prínos. časom rozpadla. rodina Špaldoňová 1892 kaplán Št. Beňáč.
vojenské účely. Cyril a Metód a Mária. Používal sa menší zvon umieráčik. kostola sa urobilo 1922. s vnútornou výškou 1025 mm. pokusy opraviť ho zváraním, čo sa nepodarilo. konsekrácie kostola sa slávievalo 6. mnohých cirkevných slávností. okolitých dekanátov. prijímania.
Kňazi Pôsobiaci vo Farnosti
službu. kňaz je Gabriel Ferdinamd Kviedčinský. Juraja Novosedlíka. V Čadci jeho pôsobenie spadá do rokov okolo 1674. inde sa jeho meno nespomína. Podľa mena bol to Poliak. medzi migrujúcich misionárov. 2. 16. farára, Ján Ribarsky. Bádaním sa o ňom zistilo, že sa narodil r. Poľsku.
Teologické štúdiá konal v Krakove. V Čadci mohol byť do roku 1690. v roku 1692 sa nachádza na fare v Trstenej. na čadčiansku faru vzdelaný muž Ján Martin Križan. Pochádzal z obce Tŕstie v púchovskom okrese. jezuitov v Trenčíne. zo zemianskeho stavu. stupeň bakalára filozofie.
do jeho násilnej smrti 7. septembra 1720. 4. Adam Beško, ktorý tu pracoval vyše 30 rokov. t.j. do roku 1727. do Čadce za farára Martin Stankovič, kaplán z Kysuckého Nového Mesta. pracuje do roku 1749, kedy prechádza na faru do Kočkoviec. do roku 1752, kedy pre nevládnosť, vyčerpaný opúšťa farnosť.
7. trenčiansky kaplán. Ján Sartoris. a že bol začas aj vojenským kňazom. 8. do Čadce za farára Ján Košťál. na faru do Nemšovej, 1773 na faru do Rovného pri Bytči, kde zomrel 9. 9. faru František Škrekaj, alebo aj sa píše o ňom aj pod menom Širokaj. dvoch rokoch z Čadce odišiel, t.j. 10.
istom roku zaujal faru v Čadci rakovský farár Juraj Ghéczy. 26. apríla 1760 v Novákoch. pripravil na kňazskú vysviacku, ktorá mohla byť v rokoch 1786 - 87. mesiacov bol kaplánom v Bytči a 20 mesiacov v Kysuckom Novom Meste. sa stal farárom na Rakavej. Po smrti Pažického sa stáva farárom a dekanom v Čadci.
12. Sa stal kňaz Ján Bielek. Jeho údaje prezrádzajú, že sa naradil 24. 1776, teda na sviatok sv. Jána v Kysuckom Novom Meste. do nitrianskeho seminára. 1801 bol vysvätený na kňaza. Odtiaľ 1810 prešiel na faru v Čadci. v Žiline. 1833 bol vymenovaný za čestného nitrianskeho kanonika. zahral dôležitú úlohu 1848 roku. Tam aj zomrel 5.
13. R. zaujal kňaz Ján Karell. Narodi1 sa 1790 v Osuskom. Študoval v Nitre. vizitáciu r. 1828. z ktorého sa bude vždy čerpať. Zomrel v Čadci 18.II. 1838. 14. 1838 za farára Štefan Butor. vizitácii Zákapčia 1828. Narodil sa 1793. Na kňaza vysvätený 1819. bol farárom na Zákopčí. 1838 prišiel do Čadce. Tu sa dlho. 14.9.
15. duchovných pastierov v Čadci bol dekan František Xavér Daniš. ho do skupiny posledných bernolákovcov. Tovarišstvu. on žal jeho ovocie. Daniš sa naradil 23.X. 1796 v Banskej Štiavnici. seminári v decembri 1819 bol vysvätený na kňaza. čím poslúžil vhodnou príručkou pastoračnému kňazstvu. používanie dlhého tvaru privlastňovacieho zámena "naším, vaším".
Danišovej ako čadčiansky farár nastúpil František Lerch. že sa narodil 18. augusta 1809. 21. augusta 1832. do Nitr. Rudna, 1881 bol penzionovaný a 15. stal farárom v Čadci kaplán Ján Raška. Narodil sa 19. I. nezistené. 24.VII. 1849 bol vysvätený. penzie. Pastoračnou prácou pozdvihol školstvo. Radlinského stúpol počet žiakov. - 428 žiakov.
18. za farára Ignác Tvrdý. Narodil sa 8.II. 1828 v Žiline. kde bol aj vysvätený. nestal farárom vo Vysokej n. Kysucou. turzovského dekanátu. odznaky. V tomže roku prišiel do Čadce za farára. veľká oprava kostola. Vtedy asi aj oltárny obraz sv. podobe. zaobstaral. Jeho život sa skončil 6.
už spomínaný Štefan Beniač. tamže 1891 vysvätený. v Rakovej, Rosine, 1902 v Bytči, Oščadnici. do roku 1920. Posla Bož. Srdca Ježišovho. Szemle 1896 uverejnil dejiny Čadce a jej kostola. menom Štefan Beňáč. svetovej vojne skrachovala, práca prestala, čo pripísali jemu. takých nepokojov 1920 išiel do penzie. Žil však v Budapešti.
farnosť bola obsadená r. 1921, keď biskup Dr. farára do Čadce Štefana Stolárika. Štefan Stolárik sa narodil r. Turzovke. Študoval v Nitre a v Budapešti. do Lysej pod Makytou. 1921 roku na výslovnú žiadosť biskupa Dr. prevzal faru v Čadci. čo sa stalo r.1922. Vyše dvadsať rokov spravoval čadčiansku farnosť.
čadčiansku faru Rudolf Kunda. Narodil sa 16.XI. 1892 v Bošáci. v Nitre a tam bol počas prvej svetovej vojny vysvätený na kňaza 2. 1916. Kaplánoval vo Varíne, Čadci, Močenku a Rajci. v Belej pri Varíne. 1940 prišiel do Čadce. časoch druhej svetovej vojny ako aj po nej. na čadčiansku faru Rudolf Števula. Narodil sa 3.7.
správu fary prevzal Milan Kavor. Jeho údaje: Narodil sa 10.XI. tam tiež vysvätený 17.VI. fary Lietava, 1980 správca fary Čadca. sudca. postavil nový, murovaný. V r. 24. R. fary v Čadci prevzal Marek Hriadel, narodený 24.3. 1958 vo Veľ. 1984 v Nitre, kaplán Košeca, 1986 Bytča. 25. R. správu fary v Čadci Ing. Ivan Konečný, narodený 19.4.
26. R. čadčianskych farárov uzaviera, lebo to sme už v súčasnosti, Th.Lic. Floriš. 14.6.1981. Kysucou, 1987 správcom fary v Rosine, 1997 v Predmieri. R. stupeň akademického štúdia licenciáta posv. v Krakove a r. široké územie. V posledných rokoch narástol aj počet obyvateľstva. 1998 sa postavil nový kostol sv. Jozefa robotníka.
Osobnosti Pochádzajúce z Farnosti
kňazom z Čadce je Ondrej Bazelides. sa objavuje v Čadci po roku 1745. písmom poznačil do matriky, že 19. Šimona a jeho manželky Barbory. škole. v duchovnej správe. 1782. V roku 1786 z rádu vystúpil a prestúpil do diecézneho kléru. štúdiá konal v generálnom seminári v Pešti a v Bratislave. vysvätený v Nitrianskej katedrále biskupom Františkom Xav.
do čadčianskej matriky, že 11. a matky Zuzany Derčíkových na meno Ján. bol 1792 čadčianskym richtárom. Derčíkovská rodina prišla do Čadce asi okolo r. sveta, lebo filozofiu študoval v Bratislave a teo1ógiu vo Viedni. bol 1807. Bol predurčený k vyšším miestam. Do r. seminári v Bratislave. v Pešti. 1826 sa stal ostrihomským kanonikom.
stal aj rektorom peštianskej univerzity. stal v Čadci učiteľom - organistom 23 ročný muž Jozef Eustach Valter. aby v Nitre študoval za kňaza. 26. septembra 1825 bol vysvätený. bol kaplánom v Pov. Bystrici. kde aj zomrel 28. 4. 5. sa narodil na Horelici chlapec, ktorý sa stal chýrnym človekom. Ján Nemčák. Teologické štúdiá vykonal v Trnave. 7. augusta 1831.
rodákov sa zaraďuje člen rodiny Matterovskej. narodený 28. apría 1861. Matterovská rodina sa stala známou v Čadci. ročný vstúpil do školskej rehole piaristov. Učil na viacerých gymnáziách piaristov latinčinu, gréčtinu a nemčinu. učil v Debrecíne. 1899 napísal a uverejnil prácu o drotároch. 6. 25. v Čadci Vojtech Frommayer. V Ban. aj vysvätený 1.VII.1896. V roku 1905 sa stal farárom v Dobrej Nive.
svet iný rodák, menom Jozef Bukovan. Sliezsku. R. chudobných chlapcov. Dostali tam celé zaopatrenie. Obetavý kňaz P. na skúšky. Medzi nimi bol aj Jozef Bukovan. učilišti vo Vídnave a bol tam aj vysvätený roku 1912. v Bruzoviciach a po druhej svetovej vojne dekanom. pre svoju hlbokú zbožnosť, šľachetnosť a sociálne cítenie. verejne. Zomrel 3. júla 1974 vo Frýdku následkom zhubnej nemoci. sa s ním rozlúčili v mariánskom kostole vo Frýdku.
Súčasné Aktivity Farnosti
V súčasnosti farnosť organizuje rôzne aktivity pre všetky vekové kategórie, od detských stretávok až po púte pre dospelých. Aktuálne informácie o plánovaných podujatiach nájdete na farských oznamoch a webových stránkach.
- Púť do Talianska: Plánovaná 9-dňová púť v júni 2026.
- Mládežnícky tábor: Letný tábor pre mládež od 12 do 17 rokov v Ružomberku.
- Púť do Francúzska a Talianska: 8-dňová púť v júni 2025.
- Misijná detská púť: Celodenná akcia v Rajeckej Lesnej pre deti.
Záver
Farnosť Čadca Mesto prešla dlhú a zložitú cestu od svojich skromných počiatkov až po súčasnosť. Vďaka obetavosti kňazov, rehoľníkov a veriacich sa stala významným duchovným centrom Kysúc. Veríme, že aj v budúcnosti bude farnosť Čadca Mesto miestom, kde ľudia nachádzajú pokoj, nádej a inšpiráciu pre svoj život.