Vianoce v Dánsku: Hrejivá atmosféra a čaro tradícií

Naše slovenské Vianoce dobre poznáme a rok čo rok sa na ne tešíme. Nemôžeme sa dočkať zdobenia stromčeka, vône ryby, miešania zemiakového šalátu a pozerania rozprávok. Ako ale Vianoce prebiehajú v neďalekom Dánsku? Vydajte sa s nami na sever, kde síce tma preberá vládu nad väčšinou dňa, kde ale vzniká o to hrejivejšia vianočná atmosféra.

Hviezdy za oknom, pepparkakor v rúre. Dánske Vianoce začínajú!

Vianočné tradície sú, až na drobné detaily, podobné v celej Škandinávii. Niektoré dánske vianočné zvyky sa však môžu stať obľúbenými aj v našich končinách. Napríklad omnoho intenzívnejší je v Dánsku už samotný advent, ktorý začína prvú adventnú nedeľu.

V tej dobe sú ulice, záhrady aj domy sviatočne vyzdobené a hlavne osvetlené množstvom vianočných svetielok. V oknách visia papierové hviezdy a domácnosti zdobia svetelné reťaze, bez ktorých by to neboli tie pravé Vianoce v Dánsku. Dáni však pridávajú svetelné elementy nielen z estetického, ale tiež z praktického dôvodu. V decembri sa v Škandinávii stmieva už po tretej hodine popoludní, ľudia tak prinášajú svetlo do svojich domovov týmto spôsobom.

Tradične sa pripravuje tiež cukrovinka pepparkakor či klejner, čo sú sušienky zo zázvorového cesta na spôsob slovenských perníčkov, len máličko ostrejších. Skvelé sú tiež vanilkové venčeky vanillekrans. Advent patrí tiež ďalšej vynikajúcej sladkej hriešnosti, a tou sú æbleskiver, roztomilé guľaté šišky plnené džemom a posypané cukrom. Na Slovensku ich môžeme poznať napríklad z obdobia fašiangov.

Papierové hviezdy nájdete v Dánsku snáď v každom okne. Vyberte si tú svoju napríklad od Star Trading!

Tradíciou sú tiež malí vianoční škriatkovia Nisser, ktorých spoznáte podľa vysokej červenej čiapky. Nájdete ich vo všetkých dánskych domovoch, a či už budú sedieť na okne, polici alebo postávať pri krbe, ich úlohou je predovšetkým dozerať na vianočné prípravy. Dáni si počas adventu radi vychutnajú pohárik niečoho ostrejšieho, napríklad vianočnej kmínky julesnaps, ktorú si radi vypijú s priateľmi a rodinou.

Zaujímavou dánskou tradíciou je tiež špeciálne vianočné pivo, alebo julebryg, ktoré pivovary vydávajú vždy prvý piatok v novembri. Každý z nich má svoju verziu a obohacuje ich vyšším obsahom alkoholu. Príprava na Štedrý deň tak býva v Dánsku nielen dôkladná, ale mnohokrát tiež nadmieru veselá.

Na vianočné pivo alebo šnaps sa Dáni tešia už od novembra.

Tancovanie okolo vianočného stromčeka

Aj v dánskych domácnostiach by ste našli vianočný stromček, najskôr by vás však zaujalo niekoľko odlišností od toho, na ktorý sme u nás zvyknutí. Dáni svoj juletræ, ako nazývajú vianočné stromčeky, zdobia tradičnými skladanými srdiečkami z papiera, papierovými hviezdami a kornútmi s drobnými sladkosťami namiesto čokoládových kolekcií. Veľkou odlišnosťou sú aj rozvesené štátne vlajočky nielen na stromčeku, ale tiež pred domom či v domácnosti. Dáni sú povestní svojou národnou hrdosťou a svoju vlajku často majú aj na stožiari pred domom.

Rozdiel je tiež v umiestnení stromčeka. Len zriedka by ste ho našli v rohu miestnosti, Dáni totiž stromček stavajú do priestoru tak, aby okolo neho mohli na Štedrý večer tancovať. Pred tým, než zasadnú k rozdávaniu darčekov, chytia sa za ruky a voľným krokom krúžia okolo stromčeka. Spievajú tiež dánske koledy, a to buď naspamäť alebo z vianočných spevníkov.

Dánsky stromček vyniká papierovými ozdobami a vlajočkami, iné ozdoby sa na ňom ale tiež nestratia.

Čo jedia Dáni na Štedrý večer?

Rovnako ako u nás, aj v Dánsku sa celá rodina zíde 24. decembra pri sviatočne prestretom štedrovečernom stole plnom dobrôt. Ako hlavný chod sa obvykle podáva kačka s plnkou, k nej lahodná červená kapusta a zemiaky, nezriedka opečené v karameli. Obľúbený je tiež sviatočný porcelán, ktorý nesmie chýbať žiadnemu vianočnému prestieraniu. Štedrovečerná večera podávaná napríklad na maľovaných tanieroch od dánskej značky Kahler je skutočným potešením nielen pre chuťové bunky, ale tiež pre oko.

Večera končí tradičným dezertom „ris a la mande“, čo je vychladená ryžová kaša so smotanou a nasekanými mandľami, zaliata horúcou čerešňovou omáčkou. Dôležitý bod tohto dezertu spočíva v tom, že jednu jedinú mandličku necháte v kaši celú. Kto ju potom nájde, dostane malý darček.

Porcelánový riad z kolekcie Hammershoi dánskej značky Kahler bol vytvorený špeciálne pre Vianoce.

Vianočné obdobie v Dánsku je, podobne ako u nás, naplnené nostalgickými a krásnymi tradíciami a zvykmi, ktoré sú špecifické len pre toto konkrétne obdobie v roku. Počas Vianoc túžime utíšiť zhon a vychutnať si každoročné rituály, ktoré nikdy nezostarnú a navždy si zachovajú svoje neopakovateľné čaro. Krása vianočných tradícií pomáha tento čas naplniť teplom, láskou a radosťou.

Najvýznamnejšou dánskou vianočnou tradíciou je sláviť každú z adventných nedieľ - štyri nedele pred Štedrým dňom. Dáni oslavujú advent podobne ako my, zapálením jednej zo štyroch sviečok, takže v poslednú nedeľu všetky štyri sviečky horia. Štedrý deň je nádherný a magický deň, ktorý sa najmä deťom môže zdať nekonečne dlhý a tak existuje veľa tradícií, ktoré toto čakanie spríjemňujú. V niektorých rodinách sú významnou tradíciou vianočné pančuchy. Štandardne sú vyrobené zo zamatu vo viacerých farebných variáciách.

Pre dánske vianočné tradície je typické spojenie s radosťou a šťastím, príjemne stráveným časom s celou rodinou aj priateľmi a najmä dobrým jedlom. V každej rodine sa Štedrý deň oslavuje inak. Ako dezert sa opäť podáva mliečny ryžový puding Risalamande, tentokrát s mandľami, ktorý prepája lásku severanov ku sladkostiam a hre. Všetky mandle sú posekané, okrem jednej. Tá je ukrytá v nejakom inom dezerte. Kto ju nájde, dostane „mandľový darček" od člena rodiny, ktorý mandľu objavil minulé Vianoce.

Pre mnohých Dánov sú Vianoce obľúbeným sviatkom. Aj napriek tomu, že sú v Dánsku zimy studené a tmavé, zachovanie krásnych vianočných tradícii pomáha tento čas naplniť teplom a radosťou.

Vianoce sa v Dánsku oslavujú počas celého decembra, poniektorí však s prípravami začínajú už v novembri.

Advent - staroveká dánska tradícia

Advent je plný adventných vencov a času stráveného na bohoslužbách. Prvá adventná nedeľa predstavuje začiatok cirkevného roka. V minulosti sa počas tohto obdobia ľudia zvykli postiť, čo sa však dnes už nedodržuje. Dnes je advent hlavne o štyroch nedeliach, ktoré vedú k Štedrému dňu. Tak ako aj u nás, na venci sa postupne zapaľujú štyri sviečky.

23. december

Tento deň sa deťom, ktoré netrpezlivo čakajú na darčeky, môže zdať nekonečný. V Dánsku však existujú tradície, ktoré toto čakanie vedia spríjemniť:

• Zdobenie vianočného stromčeka: Mnohé rodiny majú tradíciu zdobiť stromček spoločne 23. decembra.
• Ryžový puding pre škriatka: ďalšou tradíciou, ktorú deti milujú, je ryžový puding so škoricou a maslom. Ten sa symbolicky varí pre škriatka, aby nerobil neplechu.
• Vianočné filmy a adventný kalendár: behom tohto dňa je v televízií množstvo vianočných filmov. Súčasťou je aj relácia Adventný kalendár, ktorú sleduje väčšina Dánov. Posledný diel sa vysiela vždy v Štedrý deň.

Štedrý večer nie je žiadnou výnimkou. Tradične je tento deň veľmi sviatočný, keďže sa oslavuje narodenie Ježiša. Spôsob, akým sa Štedrý večer oslavuje, sa líši od každej rodiny. Niektorí navštevujú kostol, iní ho zas trávia s rodinou a prípravami na večer. Väčšina sa však teší na chutnú slávnostnú večeru. Tradične sa ako hlavné jedlo podáva kačica alebo bravčová pečeň. Sladkú bodku na záver predstavuje dánsky ryžový puding s mandľami. Mandle sú v dezerte nasekané, v jednom z pudingom sa však ukrýva celá mandľa. Ten, kto ju nájde, dostane takzvaný „mandľový darček“.

Vrcholom večera je pre mnohých tancovanie okolo vianočného stromčeka, no a deti samozrejme milujú darčeky. V rodinách s malými deťmi sa väčšinou niekto prezlečie za „otecka Vianoc“ (Father Christmas) a deti tak majú tento čas spojený s krásnymi spomienkami.

Ozváštnite si aj tohtoročné Vianoce tradičnými motívmi. V Dánsku sa vianočné obdobie nazýva „oslavou sviečok“. Toto obdobie začína 1. decembra a trvá celý mesiac. Keďže tma prichádza veľmi skoro, sviečky sa zapaľujú všade. Na adventnom venci, kde sú štyri a symbolizujú obdobia ľudského života (detstvo, mladosť, dospelosť a starobu), na vianočných stromčekoch, na oknách, dverách a v kostoloch. Darčeky nosí „vianočný posol“. Zaklope na dvere a každému dá špeciálny darček. Je to kytica slamienok, otep sena, obrovská škatuľa, alebo balík zabalený minimálne v dvadsiatich vrstvách vianočného papiera. Prekvapenie je ukryté a každý sa zapotí, kým ho nájde.

Darčeky Dáni nakupujú s predstihom a robia s nimi veľké tajnosti. Celé Vianoce sa nesú v znamení červeno-bielej farby. Všetky ozdoby, obrusy, kvety, vianočný stromček, víno či iné drobnosti, všetko je červeno-biele. Vianočný stromček sa zdobí na Štedrý deň večer, pod neho sa ukladá vyšitý vianočný obrus, ktorý tradične dostane nevesta do vienka, alebo ako dar k svadbe. Štedrý deň je dňom varenia a príprav hostiny, kde sa stretáva celá rodina. Na štedrovečernom stole dominuje husacina, kačacina, bravčové pečené s červenou kapustou, teplá šunka, okorenená treska s reďkovkou a horúca ryža poliata studeným mliekom, pivný a pšeničný chlieb a ako dezert sladký ryžový nákyp so zapečenou mandľou. Ten kto mandľu nájde, dostane Julemand - špeciálny darček. Pije sa Glogg (rum s vínom).

Po večeri sa zapaľujú červené sviečky, rodina si sadne okolo stromčeka, chytia sa za ruky a spievajú vianočné koledy.

Domácnosti sa už dlho pred Vianocami zdobia najrozličnejšími spôsobmi. Bohato vyzdobené sú aj škôlky, školy, pracoviská a obchody. Známy pivovar "Carlsberg" ho varí každý rok v novembri. Pivo je mierne tmavšie a často trochu silnejšie, než bežné pivo. Dáni chodia s kolegami z pracoviskách na tzv. Julefrokost, čo je vianočný večierok. Počas vianočných sviatkov sa pečú brunkager a pebernødder, vanilkové venčeky či medovníky. Do príprave drobného pečiva bývajú zapojené aj deti. Po upečení sa pečivo ozdobuje polevou. Korenie, ktoré sa v ňom používa sa v obchodoch počas roka nevyskytuje. Je to karamelizovaný cukor, med, škorica, zázvor, kardamóm a klinček. Do tohto nápoja sa pridáva zmes hrozienok a sekaných mandlí. Bol to "welcome drink" na privítanie zimného slnovratu. Vianočné stromčeky v Dánsku sú jedličky, ktoré majú modrasté ihličie a vydržia do konca januára. Zvykom býva zdobiť ho i girlandami z dánskych vlajok. Dánska vlajka nesmie chýbať napr. na narodeninových tortách.

Slávnostná štedrovečerná večera obvykle začína o 18.00. Podáva sa pečenú kačicu, ale aj hus a pečené bravčové mäso. Podáva sa červená kapusta a karamelizované drobné zemiaky. Nasleduje dezert "Ris a l’amande" (ryža alamande) a jej "pojedanie" má doslova rituálny charakter. Úlohou gazdinej je "zapracovať" do dezertu jednu celú mandľu. Ten, kto v svojej porcii nájde mandľu dostane zvláštny darček. Nasleduje zábavná a končí odhalením "vlastníka" mandle. Potom sa spoločne rozbaľujú darčeky.

Vianoce sú vo väčšine krajín sveta významným sviatkom, ktorý oslavuje narodenie Ježiša Krista. Na škandinávskom poloostrove, ktorý zahŕňa Švédsko, Nórsko, Dánsko a Fínsko, sú Vianoce hlboko zakorenené v kultúrnych a historických tradíciách. Hoci krajiny zdieľajú niektoré spoločné korene, ako sú vplyvy pohanských zvyklostí a švédske, dánske a nórske tradície, každá krajina má svoje vlastné jedinečné rituály a oslavy.

Vianoce v škandinávskych krajinách majú hlboké korene v pohanských tradíciách, ktoré existovali pred príchodom kresťanstva. Rôzne pohanské sviatky, ako napríklad Yule (v súčasnosti slávený v Nórsku a Švédsku), sa spájali s oslavou zimného slnovratu a obnovy svetla. Príchod kresťanstva v 10. V Švédsku je najdôležitejším dňom vianočných osláv Julafton (Štedrý deň), ktorý sa oslavuje 24. decembra. Vianočný stôl (Julbord): Rodiny pripravujú bohatý vianočný stôl, ktorý obsahuje tradičné jedlá ako sú slenky, vianočné šunky, rybie jedlá a zemiakový šalát. Darčeky a Tomte: Po večeri sa tradične rozdávajú darčeky. V decembri sa vo Švédsku oslavuje aj Lucia, ktorú poznáme ako festival svetla. Tento sviatok, oslavovaný 13. Podobne ako vo Švédsku, aj v Nórsku je hlavným dňom Vianoc Julaften (Štedrý deň), ktorý sa oslavuje 24. Vianočné jedlá: Nóri pripravujú tradičné jedlá ako lutefisk (sušená ryba), vianočná šunka a kráľovské medovníky. Nórsko je známe aj svojou tradíciou vianočných koled, ktoré sa spievajú počas vianočného obdobia. V Dánsku sa Vianoce oslavujú 24. Vianočný stôl: Dánsky vianočný stôl obsahuje tradičné jedlá ako vianočná hus a dánske vianočné koláče. Darčeky a tradície: Dánsko má tiež svoju verziu Santa Clausa, známeho ako Julemand, ktorý nosí darčeky. Vianočný stôl: Tradičný vianočný stôl vo Fínsku zahŕňa jedlá ako vianočná šunka, ryžový nákyp a korenené pečivo. Joulupukki: Fíni oslavujú aj Joulupukki, ktorý je podobný Santa Clausovi. Julafton/Juleaften: V mnohých škandinávskych krajinách je Štedrý deň centrálnym dňom vianočných osláv, ktorý sa oslavuje 24. Dátumy osláv: Zatiaľ čo väčšina krajín oslavuje Štedrý deň 24. decembra, Fínsko má aj niektoré vianočné tradície, ktoré sa oslavujú na prvý sviatok vianočný 25.

Vianoce na škandinávskom poloostrove predstavujú fascinujúci a pestrý mix tradícií, ktoré odrážajú bohatú kultúrnu históriu regiónu. Spoločné korene pohanských tradícií, španielskych a domorodých vplyvov sa spájajú s modernými oslavami, ktoré majú význam pre rodiny a komunity. Hoci sa každá krajina vyznačuje svojimi jedinečnými zvykmi, duch Vianoc, ktorý zdôrazňuje rodinné hodnoty a nádeje, zostáva v každej z nich prítomný.

Ako určite tušíte, dánske Vianoce sú plné hygge atmosféry, toho krásneho hrejivého útulna, ktoré pohladí na duši a dokáže uložiť spomienky hlboko do našej mysle. Nemusíte však tráviť Vianoce v Dánsku, aby ste si vychutnali jeho atmosféru. Stačí si doma urobiť útulno, uvariť si obľúbený punč s mandľami a napríklad si do okna zavesiť veľkú papierovú hviezdu.

Dánske Vianoce sú skutočne duchovnými sviatkami. Súčasťou Vianoc sú bohoslužby, ale hlavne rôzne koncerty. V Dánsku sa už o ôsmej stmieva a slnko sa za obzor schová už o tretej. To však Dánom nevadí, pretože vedia, že aj tak "vykuklo".

Tabuľka: Tradičné dánske vianočné jedlá

tags: #slovo #pouzivaju #v #dasnku #vianoce