Farnosť Čierne pri Čadci: História a vývoj

História farnosti Čierne pri Čadci je úzko spätá s vývojom sakrálnej architektúry a náboženského života v regióne Kysúc. Od svojich skromných začiatkov prešla farnosť mnohými zmenami a transformáciami, ktoré formovali jej súčasnú podobu.

Kostol sv. Ignáca z Loyoly v Čiernom

Prvé zmienky a drevený kostol na Latonke

Podľa ústneho podania a obecnej kroniky sa uvádza, že prvý kostol bol postavený na Latonke (Latoňke, Latunke) okolo roku 1630. Väčšia časť územia zvaného Latonka sa nachádza na poľskom území, časť v chotári Skalité a časť je na Vyšnom konci Čierneho, na samom konci čierňanského chotára /Fonšov zárubok/. Do roku 1796 (vznik Farnosti Čierne) chodili Čierňania do kostola v Skalitom.

Presun kostola zo Skalitého do Čierneho

V roku 1796 rozobrali starý drevený kostol v Skalitom a spolu s veriacimi zo Svrčinovca ho znova postavili v Čiernom. Museli na ňom vykonať veľké opravy, lebo už v roku 1754 sa o ňom uvádza, že „je blízko zrúteniu a v čase búrky nebezpečný pre prítomných“. Aj vnútorné zariadenie bolo prinesené z pôvodného kostola v Skalitom. Hlavný aj bočný oltár takisto preniesli do Čierneho. Na bočnom oltári stála socha Zvestovania Panny Márie a na hlavnom oltári socha svätého Ignáca z Loyoly.

Výstavba súčasného farského kostola

V roku 1888 bol postavený dnešný farský kostol v Čiernom za 16 000 zlatých, ktoré poskytla náboženská základina (Fundus religionis) - patrón kostola. Pri výstavbe pomáhali veriaci z celej farnosti. K dielu priložili nielen svoje mozoľnaté ruky, ale aj srdce, vidiac tak, že čoskoro bude stáť nový Boží chrám. Ba poskytli aj svoje povozy na dovoz potrebného materiálu.

Pri všetkej námahe, ktorú veriaci s radosťou vynakladali, nastala pre nich aj smutná udalosť, keď sa v nočných hodinách zrútila veža kostola. Ľudia sa tým nedali odradiť, znova sa pustili do práce a veža, ktorú postavili, pevne stojí dodnes. Novopostavený kostol slávnostne posvätil nitriansky biskup Augustín Roškováni 4. Interiér kostola vymaľoval v roku 1906 slovenský akademický maliar Jozef Hanula.

Augustín Roškováni

Zvonica

Dnes sú vo veži kostola umiestnené 4 zvony. Najväčší z nich nesie pomenovanie Sv. Juraj. Je na ňom napísané: „Sv. Juraj - z obetavosti našich amerických farníkov som zhotovený za p. farára Juraja Gajdošíka. Živých zvolávam. Mŕtvych pochovávam. Bohorodičku uctievam. Búrky rozháňam.“ Trochu menší než predchádzajúci je zvon, ktorý kedysi ako jediný nechala kostolu vojenská vrchnosť. Je na ňom napísané: „Refusa per Vilhelmum Fischer Tyrnaviae. Fusa sum utraque e munificentia excellentissimi domini Augustini Roskovanyi episcopi Nitriensi sub Georgio Lencso parocho 1888.“ Ďalšie dva zvony sú malé, uliate v roku 1920, na ktorých je napísané: 1. „R. P . 1920. Svätý Ignác oroduj za nás.“ 2. „R. P . 1920.“

Má jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria, zaklenutý krížovou štukovou klenbou a medziklenbovými pásmi zbiehajúcimi sa do pilierov. Okrem hlavného oltára má kostol dva bočné oltáre. Jeden je zasvätený sv. Jozefovi a druhý Panne Márii. Na hlavnom oltári sú okrem sv. Ignáca sochy sv. apoštolov Petra a Pavla. Na bočnom oltári sv. Jozefa sú sochy Božského Srdca Ježišovho a Nepoškvrneného Srdca Panny Márie. Na druhom bočnom oltári sú sochy sv. Antona a sv. Alojza. Z predsiene kostola je vstup do malej kaplnky - „jaskyne“ - Lurdskej Panny Márie.

Pred hlavným vchodom do kostola je kríž, postavený na pamiatku posviacky kostola 4. Nech nám dobrotivý Boh na príhovor Sedembolestnej Panny Márie a nášho patróna sv. Ignáca z Loyoly dá dar pevnej viery, aby nikdy nezarástol chodník a cesta do nášho chrámu, v ktorom človek nachádza odpoveď a zmysel svojho života.

Kostol sv. Petra a Pavla na Vyšnom konci

Starosta obce Ing. Pavol Gomola vo volebnom programe v roku 2002 zrealizoval stavbu kostola na Vyšnom konci. Viac ako desať rokov sa konali bohoslužby v základnej škole na Vyšnom konci. Pre dôstojnejší priebeh bohoslužieb bolo nutné hľadať iné riešenie. Veriaci na Vyšnom konci obce sa rozhodli pre stavbu nového kostola, preto duchovní otcovia a zástupcovia občanov na obecnom zastupiteľstve 28. Obec darovala farskému úradu pozemok pod stavbu kostola a na začatie stavebných prác schválila finančnú podporu.

Bola vypracovaná štúdia tvaru a osadenia kostola. Stavba bola naprojektovaná tak, že už svojím vonkajším vzhľadom vypovedá o svojej náplni. Dominantou je vysoká čelná štítová stena dohora sa zužujúca. Pozostáva z dvoch symetrických častí. Symbolizujú dva základné piliere cirkvi - svätého Petra a svätého Pavla, ktorým je kostol zasvätený. Interiér kostola dynamickým tvarom naznačuje zdvih duše smerom nahor k Bohu a spätne od Boha zhora na všetkých ľudí nadol.

Celá stavba kostola bola realizovaná so súhlasom Biskupského úradu v Nitre. Stanovisko Biskupského úradu v Nitre k stavbe kostola sv. Petra a Pavla na Vyšnom konci bolo nasledovné: Predložená architektonická štúdia bola vypracovaná na veľmi dobrej odbornej a technickej úrovni. Kostol projektovali: Ing. Arch. Ľubomír Zaymus, Ing. Zaymusová, Ing. Arch. Pšeničková. Investorom stavby bol farský úrad v Čiernom, stavbu realizovala firma Pajmi s.r.o. V jarných mesiacoch v roku 2006 sa začalo s výstavbou.

Na stavbe pracovalo veľa ľudí. Robilo sa denne desať aj viac hodín. Tí, čo nemohli prísť pracovať na stavbu kostola, pomohli finančne alebo sa za stavbu modlili. Posviacka základného kameňa kostola na Vyšnom konci sa konala dňa 22.04.2006, ktorú vykonal vo farnosti p. biskup Viliam Judák. Stavbu viedla a na priebeh dozerala firma Milana Jurgu a všetci občania, ktorí prispievali svojimi brigádnickými prácami. Počas celej výstavby nevznikol na stavbe finančný dlh.

Slávnostné posvätenie chrámu sa uskutočnilo na deň sv. Mikuláša, 6. decembra 2008. Slávnostná svätá omša bola celebrovaná jeho excelenciou biskupom Mons.

Farnosť Vysoká nad Kysucou a jej vplyv

Je všeobecne známe, že obec Vysoká nad Kysucou patrila po svojom vzniku cirkevne k turzovskej fare a tento stav trval viac ako 150 rokov. Až v druhej polovici 18. storočia sa Vysoká osamostatnila po cirkevnej stránke od svojej dovtedajšiej materskej fary. Prvým predpokladom, aby mohla byť v niektorej dedine erigovaná farnosť bola samozrejme existencia kostola. Prvý kostol vo Vysokej bol postavený až v roku 1768. Predtým sa na území vysokej nespomína ani len kaplnka. Prvá kaplnka sa spomína až v r. 1815 na hraniciach Vysockej fary a farnosti Javorník Čierne. Táto bola postavená v roku 1807 Jánom Vavricom s bližšie nešpecifikovaným patrocíniom Panny Márie.

Prvý kostol bol hneď murovaný, zasvätený úcte sv. Matúša apoštola. O jeho stavbe ako aj pripravenosti Vysokej na zriadenie vlastnej farnosti sa dozvedáme z vyšetrovacieho spisu, ktorý 16. novembra 1771 vyhotovil Ignác Langauš, považskobystrický farár a bytčianský viceachidiakon a stoliční úradníci, podslúžny Gašpar Baroš a prísediaci - asesor stoličného súdu Jozef Maršovský. Kostol vtedy nebol ešte úplne dokončený. Mal vežu, sakristiu, 3 oltáre, jeden hlavný a dva po stranách v tom čase ešte nevystavené. Kazateľnica nebola vymaľovaná, v kostole bola krstiteľnica, ale bez misy, nebol tam orgán ani lavice. Okolo kostola bol cintorín. Vo veži boli dva požehnané zvony, jeden väčší, vážiaci približne 101 kg a jeden menší, vážiaci 47 kg.

Podľa spomínaného spisu to vyzerá tak, že bola hotová stavba kostola a postupne sa ešte doň zháňalo potrebné vybavenie. Kostol mal už vhodné a primerané vybavenie na slávenie sv. omše: napr. strieborný pozlátený kalich s paténou, medenú pozlátenú monštráciu, medené pozlátené ciborium, rôzne liturgické rúcha pre kňaza, oltárne plachty, liturgické knihy (misál, rituál, evanjeliar), ďalej baldachýn, svietniky, kovové kadidlo s navikulou atď. Kostol mal dotáciu od svojho rodáka Juraja Rudinca, v tom čase farára v Balašských Ďarmotách (dnes Balassagyarmat- Maďarsko). Juraj Rudinec bol vôbec prvým známym kňazom pochádzajúci z turzovskej farnosti. V roku 1744 bol vysvätený za kňaza a pôsobil v Ostrihomskej arcidiecéze. Zomrel ako dekan v Balašských Ďarmotach 27.8.1772.

V čase návštevy menovanej komisie nebola ešte postavená ani fara, hoci primerané miesto už bolo vybraté- vedľa kostola. Škola a byt pre učiteľa a organistu už boli hotové. Podľa súpisu bol tento dom postavený z dreva vedľa farského pozemku, kde mala stáť fara. Mal komoru a dve miestnosti- v jednej sa malo učiť a druhá mala slúžiť ako byt pre učiteľa- organistu.

Je zaujímavé, že už v tomto súpise sa doslova hovorí o vysockej farnosti a spomína sa aj novoinštalovaný kňaz - tento kostol bol prv turzovskou filiálkou, teraz je však povýšený na farský kostol, nemá nijaké filiálky a ráta vo vysokej 2119 duší. To bol oproti roku 1767 nárast o 408 ľudí. Hoci Vysoká nemala filialky patrili k nej obyvatelia Javorníkov, z obcí Kolárovice, Petrovice, Pšurnovice a Setechov v počte 704 duší. To bolo územie neskoršej farnosti Javorník - Čierne, teda dnešného Makova.

Cirkevne podliehali Vysokej aj obyvatelia dlhopolských a rovnianskych lazov, ktorí to mali do Vysokej bližšie, tých bolo 368. Celkovo mala nová farnosť spravovať 3191 ľudí. Práve v tomto úseku súpise, kde boli vymenované pastoračné územia farnosti sa priamo spomína novovytvorená farnosť. Na inom mieste, kde sú vyrátavané príjmy farára sa hovorí o novo ustanovenom farárovi (lat. neocontituendus parochus). Z týchto zmienok by sa mohlo zdať, že farnosť tu bola už v roku 1771, ale zrejme tomu tak nebolo. S najväčšou pravdepodobnosťou išlo len o prípravnú fázu, kedy už bolo s definitívnou platnosťou rozhodnuté, že Vysoká bude farnosťou. Preto bola aj vizitovaná deputáciou zloženou z cirkrevného a stoličných zástupcov. Tí mali za úlohu zistiť stav pripravenosti, v akom stave je kostol, fara a škola.

K úplnosti chýbala už len fara. Nový farár pravdepodobne prišiel do Vysokej už v nasledujúcom roku, kedy bola postavená fara a od 19. októbra 1772 bola vo Vysokej ustanovená farnosť, tak ako sa hovorí vo vizitácií z roku 1828. Od toho roku (teda od 1772) boli vo Vysokej vedené aj matriky a od tohto roku pôsobil aj prvý vysocký farár Ján Babtista Finstervalter, ktorý bol členom rovnianskeho pobočného stánku Slovenského učeného tovarišstva. Na svojej fare zažil jednu mimoriadnu udalosť, keď sa v roku 1780 u neho zastavil a obedoval habsburský cisár Jozef II. Túto udalosť farár zapísal do najstaršej matriky, ktorá je však v súčasnosti nezvestná. V Štátnom archíve v Bytči sa najstaršia vysocká matrika nenachádza. Na základe kanonickej vizitácie z roku1815 vieme, že obsahovala zápisy pokrstených a zomrelých od roku 1772 do roku 1786.

V súčasnej dobe má farnosť Vysoká nad Kysucou 2890 farníkov (kostol v ústredí zasvätený sv. Matúšovi, filiálny kostol v Hornom Kelčove z r.

Prehľad významných udalostí

tags: #farnost #cierne #pri #cadci