Neďaleko Brezna sa v srdci Veporských vrchov nachádza obec Čierny Balog. Rozľahlú dedinu preslávila najmä Čiernohorská železnica či Dobročský prales. Približne 5 000 obyvateľov obce žije v trinástich osadách pozdĺž toku Čierneho Hrona. Čierny Balog je výnimočný svojimi dvomi samostatnými farnosťami. Tá balocká je zasvätená Nanebovzatej Panne Márii, dobročská zase Premeneniu Pána. Majú však spoločného hlavného patróna - sv.
História farnosti Premenenia Pána v Čiernom Balogu-Dobroči sa začala písať v prvej polovici 20. storočia. Keď Dobročania videli, že balocký kostol je pre nich ďaleko a že sa doň všetci nevmestia, z vlastnej iniciatívy sa rozhodli, že si postavia kostol v Dobroči.
HOREHRONIE - Cyklistika v okolí Čierneho Balogu
Založenie a výstavba
So stavbou sa začalo 23. júla 1934 (pondelok). V roku 1935 sa pre nedostatok peňazí na stavbe nepracovalo. V prácach sa znova pokračovalo v roku 1936. Nový kostol bol zasvätený Premeneniu Pána a posvätený Mons. Andrejom Hlinkom dňa 16. októbra 1936. Bola to veľká slávnosť. Tento rok si pripomíname 85 rokov od posvätenia nášho dobročského chrámu.
V kostole sa podľa slov otca farnosti cítia dobre domáci i návštevníci. Okrasou je tiež vonkajšie okolie kostola s kaplnkou Panny Márie, s krížom, so sochou Božieho milosrdenstva, sochou sv. Michala, archanjela, a sochou sv. Jána Pavla II.
Samostatnou farnosťou sa stal Dobroč v roku 1950. Dnes má farnosť asi 1 450 veriacich. Prvým farárom bol Ondrej Hrmo, ktorý tam slúžil 36 rokov; pamätajú si ho ako kňaza so srdcom na dlani.
Keď mali kostol, bolo treba, aby kňaz chodil do neho slúžiť službu Pánu Bohu. Chodil kaplán z Balogu. Po čase sa ukázalo, že dochádzka je nákladná a bolo by lepšie, keby tam mohol bývať. Ordinariát vyhovel žiadosti veriacich a 1. júla 1942 prišiel sem na trvalý pobyt kaplán Ondrej Hrmo. Býval podľa okolností v niekoľkých súkromných domoch. Pripravoval sa súčasne na postavenie fary.
Nakoniec postavili aj faru, ktorá bola posvätená 30. októbra 1949. Od r. 1950 sa jeho pričinením začala písať nová farská matrika, a tým sa potvrdila existencia samostatnej farnosti v Čiernom Balogu - Dobroči.
Sakrálne pamiatky farnosti dopĺňajú dve malé kaplnky: Kaplnka Panny Márie Škapuliarskej v časti Pusté je našou jubilantkou. Tento rok si totiž pripomíname dvesto rokov od jej postavenia (1821).
Svoje ovečky vedie dobročský farár od roku 2011 a nedá na ne dopustiť. Okrem siedmich aktívnych ruží, ktoré sa striedajú v týždenných intervaloch pri vedení modlitieb pred svätou omšou, sa teší aj zo Spoločenstva apoštolov Božieho milosrdenstva Faustínum, ktoré náboženský život vo farnosti obohacuje od 5. novembra 2010.
Vo farnosti Premenenia Pána bolo zriadené ako prvé na Slovensku. Tu, v Čiernom Balogu, sa konal v roku 2010 aj prvý kongres apoštolov Božieho milosrdenstva. Dodnes každý pracovný deň sa veriaci farnosti schádzajú o pätnástej hodine pri milostivom obraze a relikvii sv. Faustíny.
Združenie Faustínum sa pravidelne stretáva desaťkrát do roka vždy tretí piatok v mesiaci okrem leta, aj za účasti členov a ctiteľov z okolitých farností, približuje spoločenstvo, ktoré chce slúžiť posolstvu Božieho milosrdenstva.
Tí, ktorí chcú žiť spoločenstvo lásky s Bohom a ľuďmi, tu majú na to vytvorené podmienky a spoločne kráčajú po ceste, ktorú nám ukazuje Pán. Túžime po tom, aby aj nás dennodenne premieňal na lepších ľudí a kresťanov. Pripodobňovať sa Pánovi a premieňať sa na lepších ľudí podľa jeho vzoru.
Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie
Farský kostol Nanebovzatej Panny Márie stojí pri priestranstve nad Čiernym Hronom. Rozmery kostola sú: dĺžka 30 m, šírka 15 m, výška 10 m (bez strechy a veže). Vo vnútri je členený opernými piliermi, na ktorých stoja postranné chóry po celej dĺžke kostola. Veža je vstavaná do kostola a na jej pilieroch stojí organový chór. Okná sú vysoké, zakončené polkruhovým oblúkom. Štyri majú sklomaľbu z r. 1953. Hlavný oltár je novorománskeho štýlu. Je drevený a zhotovil ho tirolský rezbár J. Rungaldier v r. 1904 za 2400 Korún.
Vedľajšie oltáre sv. Roku 1753 postavila lesná komora drevený kostolík na Kráme. Bol dlhý 6 a široký 3 siahy. V ňom účinkovali pátri piaristi a od roku 1786 M. Grenner. V roku 1797 patrón začal stavať murovaný kostol. Dokončili ho v roku 1804. Pri kostole stála kaplnka sv. Jána Nepomuckého. Tú zbúrali, keď stavali štátnu cestu.
Veriaci si spravili predsavzatie, že postavia kalváriu na Urbanovom vrchu. V roku 1942 vystrieľali v skale dieru, v ktorej mala byť kaplnka Božieho hrobu.
Prvá farská budova bola drevená na Kráme, postavená v roku 1786. V roku 1804 postavili murovanú budovu. Táto slúžila do r. 1944, kedy začali stavať novú farskú budovu. Cez SNP a frontové časy museli výstavbu fary prerušiť. Po vojne zasa pre nedostatok materiálu pokračovali veľmi pomaly a stavbu dokončili až v r. 1946. Fara bola postavená na náklad patróna a veriacich.
V roku 1824 zriadili prvú kaplánsku stanicu. Rozvojom obyvateľstva, ktoré v r. 1945 dosahovalo už vyše 6.000, bolo treba farnosť rozdeliť, lebo kostol nebol dostatočne veľký pre toľkých veriacich. Stalo sa tak de facto dňa 1.7. 1942, keď kaplán O. Hrmo odišiel bývať na Dobroč. Farnosť však ostala dlho nerozdelená.
Vnútornou kolonizáciou sa prisťahovali sem aj nemecké rodiny. Títo sa však skoro „slovakizovali“ a keď sa zakladala farnosť, vládla tu len jedna reč. Najstaršia osada bola Krám. Tu bola správa lesov, sklad potravín a iných potrieb drevorubačov. Rozvojom ťažby dreva vznikali ostatné osady pri ústí pobočných dolín. Celý komplex mal meno Čierny Hronec, alebo Čierny Handel.
Keď preložili kostol do strednej osady /práve z osady Krám/, začalo sa užívať meno Balog, od roku 1887 Čierny Balog. Osadníci vo feudalizme nespadali do triedy poddaných, len pracovali na základe výsadného pracovného pomeru ako drevorubači a furmani. Neplatili dane, neboli povinný slúžiť vo vojsku. Všetky pozemky, aj zastavané boli štátnym vlastníctvom a osadníci ich len užívali. Toto všetko sa menovalo “osadníckym právom“. Týkalo sa to okrem Balogu ešte Osrblia, Beňuša a Bacúcha.
Pri zrušení poddanstva r. 1848 nebolo upravené sociálne postavenie osadníkov. Po prvej vojne už bolo vo vtedajšej spoločnosti prežitkom, volalo sa po jeho vyriešení, ale narážalo na nemalé ťažkosti. Čiastočne ho vyriešili okolo r. 1941. Po r. 1945 v socialistickom zriadení nebolo treba otázku doriešiť, lebo vyústila do socialistického hospodárstva.
Duchovný život vo farnosti
Na 4. adventnú nedeľu 19. decembra 2021 vám cez internet sprostredkujeme priamy prenos svätej omše z nášho Farského kostola Nanebovzatia Panny Márie so začiatkom o 10:30 hod.
Drahí veriaci, od piatka 10.12.2021 sa budú opäť slúžiť sväté omše za prítomnosti veriacich v režime OP (očkovaní a prekonaní) s kapacitou maximálne 30 osôb.
Na zasadnutí KBS sa rozhodlo, že ak niekomu okolnosti súvisiace s pandemickou situáciou sťažujú alebo znemožňujú zúčastniť sa sv. omše, dišpenz od povinnosti účasti na sv. omši naďalej platí (viď. sv. číslo).
Na 3. adventnú nedeľu 12. decembra 2021 vám cez internet sprostredkujeme priamy prenos svätej omše z nášho Farského kostola Nanebovzatia Panny Márie so začiatkom o 10:30 hod.
Na Slávnosť Nepoškvrneného počatia Preblahoslavenej Panny Márie 8. decembra 2021 vám cez internet sprostredkujeme priamy prenos svätej omše z nášho Farského kostola Nanebovzatia Panny Márie so začiatkom o 16:30 hod.
Svetová sieť modlitby Svätého Otca známa ako „Apoštolát modlitby“ šírením pravidelných mesačných úmyslov zjednocuje veriacich v účasti na apoštoláte celej Cirkvi obetovaním osobnej modlitby, práce, radostí i utrpení každého dňa v spojení s Kristovou eucharistickou obetou.
Nebeský Otče, obetujem ti celý svoj deň a svoje modlitby, práce, radosti aj utrpenia v spojení s tvojím Synom Ježišom Kristom, ktorý sa ti stále obetuje vo svätej omši za spásu sveta. Nech ma Duch Svätý vedie a nech mi dá silu svedčiť o tvojej láske.
Úmysel našich biskupov: Aby sme vzdávali vďaky Bohu Otcovi za dar jeho Syna a posilňovali vedomie o dôstojnosti každého človeka od počatia po prirodzenú smrť.
Od 25.11.2021 sú zrušené sv. omše pre seniorov.
Úmysly sv. omší pre týždeň od 22.11. do 28.11.2021.
Drahí veriaci, od pondelka 22.11.2021 prechádzame do čiernej farby covid-automatu pre okres Brezno. Sv. omše budú slúžené v režime OP (očkovaní a prekonaní) s kapacitou maximálne 6 osôb (viď. sv. číslo).
Neočkovaní môžu prísť na sv. omšu, ale musia zostať vonku, kde im bude podané aj sv. prijímanie.
Drahí veriaci, od pondelka 8.11.2021 prechádzame do čiernej farby covid-automatu pre okres Brezno. Sv. omše budú slúžené v režime OP (očkovaní a prekonaní) s kapacitou maximálne 6 osôb (viď. sv. číslo).
Neočkovaní môžu prísť na sv. omšu, ale musia zostať vonku, kde im bude podané aj sv. prijímanie.
Znak farnosti Dobroč
V čierno-zelenom štiepenom štíte z oblej pažite vyrastajúci strieborný procesiový kríž zdobený v strede červenou a na konci ramien štyrmi zlatými perlami. Spomedzi ramien vyrastajú štyri zlaté lúče. Kríž je po stranách sprevádzaný dvoma zlatými červeno plamennými srdcami.
Farnosť Dobroč je zasvätená Premeneniu Pána. Toto farské patrocinium je symbolicky vyjadrené vrchom v podobe pažite na ktorej žiari kríž, symbol premeneného Ježiša Krista. Dve plamenné srdcia po stranách sú symbolmi starozákonných prorokov Mojžiša a Eliáša, ktorí sa na vrchu Tábor rozprávali s Ježišom Kristom. Čierno-zelené štiepenie štítu pochádza z erbu obce Čierny Balog na ktorej území sa farnosť nachádza.
Vynovený interiér kostola upúta oltárnym obrazom žiariaceho Krista v prítomnosti Mojžiša a Eliáša, ktorých sledujú prekvapení apoštoli Peter, Jakub a Ján. Z oboch strán obrazu sú na maľbách štyria evanjelisti.