Farnosť Šarišské Sokolovce: História a Duchovný Život

Farnosť Šarišské Sokolovce je súčasťou rozsiahlejšej farnosti svätého Juraja v Hubošovciach, ktorá zahŕňa aj filiálky Ratvaj a Bodovce. V tomto článku sa pozrieme na históriu farnosti Šarišské Sokolovce a jej duchovný život.

Poloha Slovenska v Európe.

História a Vývoj

Ak chceme hľadať základy, na ktorých stojí naša farnosť svätého Juraja v Hubošovciach, potrebujeme sa vrátiť do stredoveku k rodu Tekulovcov, ktorí svoju vieru vyjadrili výstavbou kostola. Prvý kostol v tejto dedine bol pravdepodobne drevený a nachádzal sa na mieste toho súčasného. Rod mal nad kostolom patronátne právo. Kostol sa stal hlavnou dominantou dediny. Na monumentálnej stavbe vidno, že členovia rodu boli značne majetní. Obec Hubošovce leží v severovýchodnej časti Spišsko-šarišského medzihoria v doline potoka Dzikov a v nadmorskej výške 316 - 396 metrov.

Kostol svätého Mikuláša v Šarišských Sokolovciach

Šarišské Sokolovce sú známe svojim Kostolom svätého Mikuláša. Prvá písomná zmienka o kostole je z roku 1353. Kostol svätého Mikuláša vo svojej 659 - ročnej histórií prešiel lepšímim, ale aj horšími časmi. Na základe historických záznamov mal pôvodný kostol so šindľovou strechou a bol murovaný z kameňa a tehál. Pôvodný kostol bol postavený na nariadenie Jána Apróda už v polovici 14. storočia. V roku 1714 bol na tom istom mieste postavený nový kostol. V roku 1816 bol kostol za pomoci rodiny Roskovániovcov a biskupského úradu rozsiahlo rekonštruovaný.

Ilustračný obrázok kostola.

Vo svojej histórií kostol slúžil pre obce Tolčemeš a Čipkeš. Zlé časy prvej svetovej vojny poznačili aj kostol svätého Mikuláša, keď bol yrekvirovaný kostolný zvon. Nový zvon bol následne odliaty až po skončení vojny. V roku 1933 bol kostol znovuobnovený, bol osadený nový oltár a obraz svätého Mikuláša. Prístavba bočnej lode kostola bola v rokoch 1968 -70. Dňa 7. októbra 2001, po rozsiahlej rekonštrukcií v rokoch 1999 - 2001, bol kostol svätého Mikuláša konsekrovaný Msgre.

Grécko-katolícka kaplnka Nanebovstúpenia Pána

Vysviacka grécko - katolíckej kaplnky Nanebovstúpenia Pána sa uskutočnila po rekonštrukcií dňa 23. decembra 2001. Pôvodná kaplnka pochádza z obdobia roku 1800. Kaplnka plnila funkciu rodinnej hrobky Antalovcov a chátrala. Vďaka práce usilovných rúk bolo obnovená a vysvätená pri slávení svätej liturgie okresným dekanom ThDr. Petrom Šutrákom, prodekanom Teologickej fakulty v Prešove RNDr. Jezefom Voskárom a duchovným otcom Ing.

Súčasný Duchovný Život

Miestny farár Milan Dubóczi pôsobí vo farnosti sám. Priznáva, že je to náročné, no veľmi sa z farníkov teší. „Čím dlhšie som kňazom, tým viac ma to baví. Od jedného svojho spolubrata som raz počul, aby sme sa každé ráno nadýchli a povedali si Pán je môj pastier, nič mi nechýba a išli do pastorácie.

Okrem stretnutí dvakrát v mesiaci boli mladí zapojení aj do duchovnej obnovy. Keďže ich bolo veľa, duchovnú obnovu sme mali s kňazmi, ktorí pripravili víkendovku birmOFFka v rámci Arcidiecézneho centra pre mládež (ACM). Mladí sa zapájajú aj do čítania Božieho slova počas svätej omše. Je to veľké povzbudenie. Jeho súčasťou sú zväčša vysokoškoláci z farnosti. Sú to vždy celofarské aktivity, na ktoré chodia mladé rodiny v hojnom počte. Je ich dosť a aj preto sa farnosť 5. Vo farnosti funguje už druhý rok aj spoločenstvo Modlitby otcov. Bolo ich 22. Zapojili sme sa aj do slovníčkov Malý misionár od Pápežských misijných diel. Slovníček obsahuje texty a obrázky-samolepky na jednotlivé nedele liturgického roka od septembra do júna. Deti sa stretávajú aj na príprave jasličkovej pobožnosti, zväčša je to vo farskom kostole. Nacvičujú ju aj tohto roku spolu so svojimi mamičkami.

Toto si uvedomili aj milovníci prírody - miestni seniori, zo strany ktorých vzišla prvotná iniciatíva mať na kopci krížovú cestu. Celé sa to šikovne zrealizovalo a krížová cesta bola slávnostne požehnaná 15. Je už tradíciou, že na konci občianskeho roka - na Silvestra - o desiatej dopoludnia kráčame na kopec a modlíme sa krížovú cestu. Hore je postavený aj veľký kríž. Tam sa potom zvykneme pomodliť korunku k Božiemu milosrdenstvu alebo nejakú inú krátku modlitbu a potom pomaličky schádzame dole a ideme do kostola. O šestnástej je ďakovná svätá omša. Táto tradícia trvá už niekoľko rokov, čomu sa veľmi teším, lebo príroda je darom pre človeka. V blízkosti kopca sa nachádza aj ďalšia dominanta okolitej prírody - kameňolom, kde krátko po vojne nachádzali tunajší muži prácu.

Farníci sa so svojím duchovným otcom radi vyberajú na rôzne pútnické miesta. Nie je to dovolenka, je to cesta náročná, no s hlbokým duchovným významom. Ľudia sú veľmi otvorení púťam, pretože majú radi aj zmenu, aj nové miesto,“ vysvetľuje farár a pokračuje: „Chodievame na púť Rádia Lumen do Krakova, tento rok sme boli v Turzovke. Raz v roku robíme celofarskú púť do Medžugoria. Momentálne chystáme púť do dvoch najviac navštevovaných pútnických miest v Poľsku, a to do Čenstochovej a Lichne. Neputujú len veriaci, ale aj relikvie. V máji 2019 sa vo farnosti bude konať veľká udalosť - poputuje tam relikviár s ostatkami sv. košických mučeníkov pri príležitosti blížiaceho sa 400.

Rorátne sväté omše sa vo farnosti dňom 15. decembra končia, nahradí ich predvianočná príprava. Ľudia sa tomu veľmi tešia, Vianoce prežívajú ozaj v takej radosti. Vidno, že príprava Adventu má pre nich veľký význam. Na Vianoce sa netreba pripraviť len darčekom, ktorému sa každý poteší, čo je prirodzené, ale takisto je potrebné pripraviť aj naše vnútro.

Rozpis lektorov na august a september 2025:

tags: #farnost #sarisske #sokolovce