Objavte Fascinujúcu Históriu a Živú Súčasnosť Farského Kostola sv. Cyrila a Metoda v Piešťanoch

Lahodná klíma, žírne údolie Váhu, veniec lesov, ale najmä termálne žriedla lákali do piešťanskej oblasti už pravekého človeka. Počas tisícročí tu vznikali osady, ktoré sa zlúčili v oppidum. Piešťanský región sa v historickom období stal súčasťou najstaršieho útvaru starých Slovákov - Nitrianskeho kniežatstva, otvárajúceho sa už na prelome 8/9. storočia kresťanstvu zo Západu.

Začlenenie našej vlasti do kultúrnej Európy po prijatí kresťanstva v 9. storočí sa stalo nepochybným historickým faktom. Ani rozbitie Veľkomoravskej ríše starými Maďarmi r. 906 nenarušilo rozmach kristianizácie v našich krajoch. Výhodná poloha piešťanského regiónu lákala aj v ďalších stáročiach nevítaných návštevníkov, ohlasujúcich sa "ohňom a mečom...".

Preto vďačne vítame akýkoľvek zachovaný vierohodný fragment, či zápis, akým zatiaľ je prvá doteraz známa zmienka o Piešťanoch (Pescan) v Zoborskej listine z r. 1113 dokumentujúcej obnovu obecných hraníc po uvedenej invázii moravských Přemyslovcov. Reštituovali sa vzťahy najmenej spred polstoročia. Môžeme predpokladať existenciu osady "Pescan" už v polovici 11. storočia.

Potvrdzuje to gróf I. Bercsényi r. 1638 údajom z neprístupného prameňa o stavbe románskeho kostola v Piešťanoch v bližšie neurčenej časti obce. Kostol dal postaviť uhorský kráľ Ladislav I. svätý (1077-1095). Polohu kostola možno dedukovať z úvahy L. Mednyanského z r. 1905 - "... gotický (kláštorný, johanitský) kostol vznikol na mieste staršieho - románskeho sakrálneho objektu z 11/12. storočia v osade "Lehota" - teraz Detvianska ulica.

História rímskokatolíckej farnosti v Piešťanoch

Obráťme pozornosť k ťažiskovej téme - dejinám rímskokatolíckej farnosti v Piešťanoch. Doteraz najstarší známy zápis o kostole, kňazovi i fare pochádza z r. 1332 v zozname pápežských desiatkov, zachovanom vo vatikánskom archíve. Uvádza: "... Item Petrus sacerdos Sancti Regis de Poschan..." ("... Druhý raz sa spomína fara bez uvedenia mena kňaza r. Tretí záznam je v kanonickej vizitácii z roku 1560.

Treba zdôrazniť, že podľa najstaršieho známeho datovania patrila piešťanská farnosť do "Nitrianskeho arcidiakonátu" - súčasti ostrihomskej kapituly. Vtedajšia územná príslušnosť Piešťan k Nitrianskej stolici i názov arcidiakonátu zavádzajú. Patrocínium sv. Štefana kráľa k miestnemu farskému kostolu je mimo akejkoľvek pochybnosti. V stredoveku je také jednoznačné a stabilné - veď tvorilo hlavný motív erbu Piešťan už v jeho najstaršej podobe z 15.

Znovu treba pripomenúť smutnejšiu minulosť Piešťan. Sprievodcami katastrôf a nešťastí prepletajúcich sa dejinami boli skaza, pustošenie. Postihovali všetky oblasti života, všetky vrstvy obyvateľstva. Najviac trpel poddaný ľud - znášal najväčšiu ťarchu povinností voči vrchnosti. Starosť o poživeň ľudu ledva dovolila ako-tak udržiavať strechu nad hlavou. Zúfalé položenie plodilo úpadok mravov, rezignáciu. Dezolátny stav cirkevných i svetských objektov bol bežným javom.

Situáciu zlepšili až osvietenské reformy Márie Terézie a Jozefa II. Vytvárali podmienky, na renováciu objektov, medzi nimi r. 1753 aj farského kostola sv. Štefana kráľa. Po rokoch prestal vyhovovať kapacitne. Od jeho postavenia pred rokom 1332 sa počet obyvateľov Piešťan r. 1756 viac ako zdvojnásobil na 2522 osôb, z toho 2452 katolíkov.

Katastrofálna povodeň Váhu r. 1813 devastovala obec i kúpele. Vážne poškodila oba kostoly. Nutná oprava farského kostola ho premenila iba na doznievajúce provizórium. Vonkajší kostol (johanitský) bol ponechaný svojmu osudu. Zničenú faru nahradila nová, slúžila do r. Po povodni sa farníci rozhodli postaviť nový Boží chrám. S prispením obce i majiteľov kúpeľov, grófov Erdödyovcov, sa podaril v rokoch 1828-32 postaviť terajší farský kostol sv. Štefana, kráľa.

Jednoloďová stavba v klasicisticko-empírovom slohu nesie na masívnych murovaných pilieroch a obvodovom murive pozdĺžne i priečne klenbové oblúky a klenby. Rozvoj kúpeľov sprevádzal nárast obyvateľov Piešťan v r. Teplická kaplnka, zasvätená sv. Jánovi Nepomuckému, baroková, postavená r. 1760 z milodarov veriacich medzi Riaditeľstvom kúpeľov a kníhkupectvom v Parku, odolala veľkej povodni.

Prínosom pre pastoráciu rozrastajúcich sa Piešťan bol príchod Pátrov Spoločnosti Ježišovej (Jezuitov) r. 1930. Jezuiti zriadili aj obytné a spoločenské centrum pre exercície. Nezabudnuteľný P. Eiselle SJ vystihol narastajúcu potrebu priestorov pre bohoslužby a tak v štyridsiatych rokoch 20. storočia inicioval verejnú zbierku na nový kostol v Piešťanoch.

Až po "Nežnej revolúcii" sa r. 1990 Pátri vrátili, aby začali odznova. Na mieste pôvodnej kaplnky Jezuiti postavili novú, modernú, priestrannú Kaplnku Sedembolestnej Panny Márie.

Sčítanie ľudu r. 1991 potvrdilo, že v Piešťanoch je 33 tisíc obyvateľov, z toho vyše 21 tisíc katolíkov. Pádom totality sa uvoľnili zábrany, religiozita ožila, kostoly, kaplnky priam "praskali vo švíkoch". Nepomohli provizóriá bohoslužieb v školách, nemocnici, Dome smútku. Neudržateľný stav sa pokúsili prekonať "Parochus loci" - miestny dekan-farár vdp. Milan Medek a jeho nástupca vdp. Jozef Vlasák.

Za podpory Mesta Piešťany, Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy, sponzorov, inštitúcií i veriacich cez zbierky a individuálne príspevky i rôzne formy spolupráce sa podarilo s požehnaním Najvyššieho postaviť nový chrám sv. Cyrila a Metoda na Nitrianskej ulici v Piešťanoch, ktorý 4. novembra 2000 posvätil J.E. Mons. Filiálny kostol Nanebovzatia Panny Márie vo Veľkom Orvišti postavili r. 1760.

Kostol sv. Cyrila a Metoda

V strede Piešťan, uprostred parčíka v obkľúčení bankových úradov stojí nový kostol zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi. Ešte nemá históriu.

V predsieni kostola Vás privítajú dve ramorové tabule. Jedna je základný kameň posvätený Svätým Otcom Jánom Pavlom II. pri jeho prvej návšteve Slovenska. Nesie dátum 22. 4. 1990. Druhá je pamiatkou na posviacku už postaveného kostola, ktorú vykonal J. E. mons. Ján Sokol arcibiskup, metropolita bratislavsko - trnavský dňa 4. 11. 2000, je to zároveň aj deň hodov ,, nových Piešťan ".

Kostol má nepravidelný pôdorys so šikmým stropom neseným oceľovým presvetleným nosníkom. Dominantným prvkom architektúry je šikmá empora s dvoma výstupmi z interiéru kostola, tretí je z eteriéru cez pavilón a mostovou chodbou na schólové stupne a štvrtý vstup na emporu je z farskej budovy. V podkovovitom tvare pôdorysu empory (chóru) sa strieda priamka s krivkou. Emporu nesie množstvo okrúhlych stĺpov. Veľké plochy stien rozdeľujú ploché pilastre. Autorom celého komplexu budov a kostola je Ing. arch. Martin Bišťan z Ružomberka.

Tento jednoduchý chrámový priestor skrýva v sebe aj dačo z minulosti, aby veriacim a návštevníkom pripomenul starobylosť cirkvi.

Je tu neskororenesančný oltár Najsvätejšej Trojice, ktorý pochádza z roku 1630 a je najstarším oltárom v našom dekanáte. Donátorom bol palatín Mikuláš Esterházy a jeho manželka grófka Kristína Nyari. Je to epitafový typ oltára. Bohostánok je novotvar.

Ďalšou pamiatkou 14 obrazov Krížovej cesty od Augustína Eduarda Meissela maliara, karikaturistu. Pochádzal z rakúskej šľachty, narodil sa 1. 8. 1867 v Pezinku. Krížovú cestu začal malovať v roku 1888 ako 21-ročný. Práca mu trvala dva roky.

Oltár i obrazy Krížovej cesty reštaurovala fy LITURGIASERVIS Ľ. Chmelár vďaka porozumeniu a pomoci miestneho dekana Jozefa Vlasáka.

Tento kostol je pomerne mladý, z roku 2000. Základný kameň posvätil 22. 4. 1990 pápež Ján Pavol II. pri jeho návšteve Slovenska. Posviacku vykonal 4. 11. 2000 J. E. Mons. Ján Sokol, arcibiskup, metropolita bratislavsko-trnavský.

Kostol je skrytý medzi zeleňou a z ulice jeho prítomnosti napovedá iba samostatne stojaca zvonica. Budova kostola s nepravidelným pôdorysom má šikmý strop s presvetleným oceľovým nosníkom. Architektonicky dominuje široká empora (chór) s dvoma výstupmi z interiéru kostola, tretí je z exteriéru cez pilón a mostovú chodbu na schólové stupne. Štvrtý vstup na emporu je z farskej budovy (neskôr bol vchod zamurovaný). Veľké plochy stien rozdeľujú ploché pilastre. Autormi celého komplexu budov sú Ing. arch. Martin Bišťan z Ružomberka a Ing. arch. Ivan Kolenič, Csc. (v roku 1995 projekt získal 1. miesto medzi 23 účastníkmi v medzinárodnej architektonickej súťaži).

Jednoduchý chrámový priestor je skrášlený predmetmi pripomínajúcimi minulosť. V kostole je umiestnený oltár Najsvätejšej Trojice z roku 1630 - najstarší oltár dekanátu. Je to neskororenesančný oltár epitaforového typu. Bohostánok je novotvar. Donátorom bol palatín Mikuláš Esterházy a jeho manželka grófka Kristína Nyari. V hornej časti je zobrazená Veronikina šatka. O nedávnej histórii oltára píše aj bývalý správca fary v ďakovnom liste pánovi architektovi Chmelárovi...

Ďalšou pamiatkou je 14 obrazov Krížovej cesty od maliara a karikaturistu Augustína Eduarda Meissela pochádzajúceho z Pezinku. Krížovú cestu začal maľovať v roku 1888 ako 21-ročný. Práca mu trvala 3 roky. Z umeleckého hľadiska je zaujímavé, že niektoré postavy majú črty karikatúr.

Oltár i Krížovú cestu reštaurovala spoločnosť Liturgiaservis Ľ. Chmelár. Reštaurovanie oltára prebiehalo v rokoch 1998 - 2000 a Krížovej cesty v období rokov 2002 - 2003. Od roku 2008 je v kostole aj obraz pátra Pia. K budove patria aj priestory fary a pastoračného centra, ktorého dostavba bola prerušená kvôli nedostatku financií.

Cirkevné školstvo

Ďalším fundamentálnym článkom kresťanskej výchovy je cirkevné školstvo. Prvá zmienka o rímskokatolíckej škole, zriadenej pri rímskokatolíckej fare v Piešťanoch, je v kanonickej vizitácii r. 1756. Po roku 1991 bola reštituovaná ako "Základná cirkevná škola sv. Márie Goretti" umiestnená v budove bývalého Okresného súdu na Štefánikovej ulici (oproti fare). V bývalej škole pri fare na ulici Pod Párovcami, po rozsiahlej prestavbe a nadstavbe dvoch podlaží, bolo v r. 1992 založené Cirkevné gymnázium sv. Pedagogické zbory obidvoch cirkevných škôl si uvedomujú akej konkurencii sú vystavené v súťaži so štátnymi školami.

Pedagogické zbory obidvoch cirkevných škôl si uvedomujú akej konkurencii sú vystavené v súťaži so štátnymi školami. Vedia, že úspech a uznanie tradične podmieňuje vyššia kvalita odbornej výuky ale aj prepotrebnej morálnej výchovy na báze náboženskej - nutných predpokladov obrody totalitou devastovaného myslenia a ponímania života.

Aktivitu súčasného správcu fary dokresľuje skutočnosť, keď pri náročnom organizovaní výstavby nového kostola sa postaral i o starý kostol sv. Štefana kráľa. Našiel sponzorov i realizátora na spevnenie statiky chrámu, prejavujúcej sa nepríjemnými až hrozivými trhlinami v obvodovom murive. Následne, vďaka zámorskému sponzorovi, piešťanskému rodákovi, sa chrám skvie obnovenou maľbou.

Prehľad farárov a kaplánov

Nasleduje zoznam farárov a kaplánov, ktorí pôsobili vo farnosti Piešťany:

Farári a administrátori:

1332 - 1337 - Peter
1561 - Andreas, z Olomouca
1647 - Szalay Juraj
1657 - Pudmericzky Pavol
8. 4. 1663 - apríl 1663 - Janovicz Ján
13. 4. 1663 - 1664 - Laurentiades Mikuláš
3. 9. 1664 - 1666 - Latinovics Matej
22. 10. 1666 - 1668 - Kellekovics Ján
7. 10. 1668 - 1672 - Lusiczky František
11. 6. 1672 - august 1674 - Vinczenti Vojtech
21. 8. 1674 - 1680 - Nimniczky Ján
17. 8. 1680 - 1681 - Vogislavszky Eustachius
1. 7. 1681 - 1685 - Mednyánszky Jonáš
19. 4. 1685 - 1687 - Kárász Imrich
17. 9. 1687 - 1690 - Poloni Ján Venceslaus
4. 2. 1690 - 27. 4. 1697 - Varallányi Juraj
27. 4. 1697 - 1704 - Bartalovics Peter
4. 4. 1704 - 1706 - Omaszta Gabriel František
29. 12. 1706 - 11. 5. 1707 - Magassy Imrich
13. 5. 1707 - 1709 - Tallián Martin
19. 4. 1709 - 1712 - Meglicz Ján
4. 4. 1712 - 1715 - Hulimann Matej
27. 5. 1715 - 1718 - Zsittnyanszky Matej
26. 8. 1718 - 1718 - Szenyessy Ján
8. 9. 1718 - 22. 5. 1746 - Benkovics Mikuláš, zomrel 22. 5. 1746
14. 6. 1746 - 16. 6. 1755 - Agnelli Juraj
16. 6. 1755 - 17. 3. 1757 - Boltizsár Ján, zomrel 17. 3. 1757
23. 3. 1757 - 30. 12. 1765 - Krizsan Adam, zomrel 30. 12. 1765
10. 1. 1766 - 1778 Rudnay Juraj
1778 - 1780 - Mihalovics Ignác
20. 9. 1780 - 1794 - Mondok Jozef
22. 2. 1794 - 1813 - Duchon Ján
21. 2. 1813 - 28. 2. 1827 - Szlanicska Štefan, zomrel 28. 2. 1827
21. 4. 1827 - 1829 - Paraschini Jozef
6. 3. 1829 - 20. 5. 1834 - Mandik Pavol, zomrel 20. 5. 1834
5. 6. 1834 11. 1. 1840 - Muchay Ján, zomrel 11. 1. 1840
15. 2. 1840 - 1842 - Kubicza Vincent
15. 11. 1842 - 5. 5. 1858 - Mrázik Štefan, zomrel 5. 5. 1858
31. 5. 1858 - 1. 3. 1866 - Keller Ján
6. 3. 1866 - 1877 - Mezey František
9. 7. 1877 - 2. 6. 1912 - Praznovszky Jozef, zomrel 2. 6. 1912
3. 6. 1912 - 9. 10. 1912 - Buček Matiáš
26. 10. 1912 - 29. 10. 1929 - Praznovszky Anton
12. 11. 1929 - 28. 4. 1930 - Nemšovský Ľudovít
4. 5. 1930 - 2. 11. 1947 - Šindelár Alexander, zomrel 2. 11. 1947
november 1947 - 1948 - Žilka Štefan - farár v Modre, tu dočasný správca
1948 - 1950 - Balažovjech Vojtech
1950 - 1962 - Ovšonka Andrej
1962 - 1964 - Matúška Emil
1. 10. 1964 - 28. 6. 1991 - Medek Milan
29. 6. 1991 - 14. 7. 2004 - Vlasák Jozef
15. 7. 2004 - 30, 6, 2005 - Vlasák Jozef
1. 7. 2005 - ? - Knorr Alexander do r. 2006
Baláž Daniel do 15. 7. 2007 - excurrendo z Piešťan
15. 7. 2007 - začiatok r. 2008 - Kuna Ladislav, PhDr.

Kapláni:

1883 - Pitthord Ladislav
1890 - 1892 - Ochaba Ján, ThDr.
1898 - 1901 - Lukács Ján
1900 - 1907 - Bubnič Michal
1901 - 1902 - Klas Imrich
1910 - 2. 6. 1912 - Buček Matiáš
1910 - 1918 - Pavetitš Ľudovít
1913 - 1915 - Garai Jozef
1918 - II. kaplán
1921 - I. kaplán Neuber František
1921 - 1925 - Kosec Imrich
1921 - aj k r. 1927 - Nemšovský Ľudovít
1925 - aj k r. 1926 - Strehár Dezider
1929 - 1931 - Mondok Ferdinand
1932 - II. kaplán
1933 - I.
6. 1995 - 1. 7.
9. 1996 - 30. 6. 1997 - Cibira Peter
2001 - 1. 7. 2002 Borka Marek
17. 6. 2007 - kaplán Ferenc Martin, Mgr.

Ostatní pôsobiaci vo farnosti:

1942 - 1943 - Bugan Štefan, SJ, profesor deskriptívnej geometrie a filozofie na gymnáziu Piešťany
k r. 1947 - Eiselle Ľudovít, SJ, dožil sa 98 rokov
Potocký Michal
Bajcár Karol
Švec Peter, Mgr. (k r. 2009)
od 7. 11. 2002 - Kadlec Ján, SJ
11. 2002), Majerčák Ján, SJ
Revák Ján, SJ
Šebo Martin, SJ

Rodáci:

Arbet Viliam (28. 6. 1957)

Súčasnosť farnosti

Oznamy z farnosti:

V piatok 18.10.2024 o 17:00 hod. pozývame na modlitbu sv. ruženca vo farskom kostole všetky deti, mládež i každého, kto sa chce modliť. Budeme sa modliť sv. ruženec v rámci iniciatívy Milión detí sa modlí ruženec, za pokoj a mier vo svete.
Stretnutie birmovancov bude vo farskom kostole v piatok 18.10.2024 na sv. omši o 18:00 hod. a po nej bude stretnutie s kňazom.
V kaplnke Božského Srdca Ježišovho prebieha celoslovenská verejná zbierka - Boj proti hladu, ktorú organizuje Vincentská rodina. Prispieť môžete do označenej pokladničky v kaplnke.
Na budúcu nedeľu bude zbierka na misie. Tento rok poputuje výťažok zbierky farnostiam a diecézam v africkom Malawi. Pán Boh zaplať za milodary, ktoré obetujete.
Prosíme členov SSV, aby si v sakristii farského kostola vyzdvihli podielové knihy a zaplatili členské na ďalší rok 10 EUR.
Pozývame manželov na program AMORIS pre manželov, ktorý sa uskutoční 19. - 20. októbra 2024 v popoludňajších hodinách od 14:00 do 17:30 v priestoroch pastoračného centra farnosti sv. Cyrila a Metoda v Piešťanoch.

Liturgický kalendár:

Utorok: sv. Terézie od Ježiša, panny a učiteľky Cirkvi, spomienka
Štvrtok: sv. Ignáca Antiochijského, biskupa a mučeníka, spomienka
Piatok: sv. Lukáša, evanjelistu, sviatok
Nedeľa: 29.

Krížová cesta z Kostola sv. Štefana v Piešťanoch 28.3.2021

Kostol sv. Štefana v Piešťanoch

Obyvateľstvo (k r. 1993, pred rozdelením Piešťan na dve farnosti): 31 099; 19 678 rím. kat.; 290 krstov; 139 sobášov; 231 pohrebov

Sväte omše: Kostol sv. Márie Goretti - 405 žiakov; Cirkevné gymnázium sv. Kostol sv. Cyrila a Metoda, Nitrianska ul. (4. 11.

Banka, filiálka farnosti Pie... Veľké Orvište (Horné Orwissče, maď.: Nagyörvistye), filiálka farnosti Piešťany, dekanát Piešťany, Trnavská arcidiecéza INÉ NÁZVY: Horné Orwissče, maď.: Nagyörvistye Obyvateľstvo: 968, 841 rím.

Pod Vyšehradom objavili románsky kostol

tags: #farnost #cyrila #a #metoda #piestany