Obec Dolná Streda sa nachádza v okrese Galanta v Trnavskom kraji. Dolná Streda je obec s prastarou tradíciou a bohatou históriou. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z 28. augusta 1238, kedy sa spomína pod názvom Zeredahel. Po prvýkrát sa obec spomína ako Zeredahel 28. 8. 1283, keď uhorský kráľ Ladislav IV. daroval ostrihomskému arcibiskupstvu územie susediacej osady Únovce. Vtedy bola významnou križovatkou obchodných ciest a trhovou osadou s týždennými jarmokmi a širokou remeselnou výrobou. Obec vznikla dokonca skôr ako Sereď a o jej histórii by sme sa mohli rozprávať veľmi dlho.
História obce však siaha podľa archeologických nálezov do obdobia pred naším letopočtom, čoho dôkazom je i soška, tzv. Venuša z Dolnej Stredy. Podľa archeologických nálezov však môžeme históriu obce datovať až do obdobia pred naším letopočtom. Ako jeden z dôkazov slúži soška, tzv. Svedectvo osídlenia dosvedčuje pohrebisko staromaďarských bojovníkov z 10. stor. n. l. ako i slovanské pohrebisko z 11. storočia. O významnej minulosti Dolnej Stredy svedčí aj pohrebisko staromaďarských bojovníkov z 10. stor. n. l. Medzi tento typ nálezov patrí aj slovanské pohrebisko z 11. storočia.
Vznik a rozvoj Dolnej Stredy spolu so susednou Sereďou určovala významná poloha križovatky dvoch historických ciest, jedna smerovala západovýchodne z Moravy cez Trnavu a Šintavu do Ostrihomu, druhá viedla severojužným smerom údolia Váhu. Pohnutá história obce sa druhýkrát zaznamenala v r. Ďalšou zaznamenanou udalosťou v histórii obce bol rok 1312. Istou zaujímavosťou je najstaršia pečať obce. Podarilo sa ju zachovať na písomnosti vydanej richtárom a prísažným v roku 1608. Na pečatnom poli je vidieť postavu biskupa držiaceho pastiersku palicu ako symbol, že zemepánom obce bol ostrihomský arcibiskup. V roku 1553 sa obec opäť spomína, že bola obnovená po ničivých tureckých nájazdoch.
V ďalších rokoch 1571 až 1574 sa Dolná Streda spomína ako oppidum. Najstaršia pečat obce sa zachovala na písomnosti, ktorú vydal richtár a prísažný v roku 1608. V pečatnom poli je zobrazená postava biskupa, držiaca pastiersku palicu, ako symbol, že zemepánom obce bol ostrihomský arcibiskup. V r. 1571 - 1574 sa Dolná Streda uvádza ako oppidum t. j. mestečko s týždennými i výročnými jarmokmi a širokou remeselnou výrobou. Obec sa spomína ako významné poľnohospodárske centrum, ktoré patrilo trnavskému panstvu ostrihomského arcibiskupstva. Obec je spomínaná ako významné poľnohospodárske sídlo patriace Trnavskému panstvu ostrihomského arcibiskupstva. Rozvíjali sa tu remeslá ako: pletenie košov, kočov, plotov, tkáčske remeslá, lisovne konopného oleja a koželužna.
V rámci remesiel tu obyvatelia rozvíjali napríklad pletenie košov, tkáčske remeslá, výrobu kočov, plotov, lisovne konopného oleja a garbiareň. obdobie od druhej polovice 16. storočia do začiatku 18. Druhá polovica 16. stor., celé 17. stor. a začiatok 18. stor. bolo obdobím, ktoré obci prinieslo viaceré vojnové pustošenia a živelné pohromy, najmä povodne Váhu, požiare, ale i mor, ktorý zúril v r. 1. Na Velkonočnú nedeľu 1.4.1945 sa obcou prehnal front II. svetovej vojny, ktorý poznamenal obec škodami aj obeťou z radov občanov. apríl 1945 - obcou sa prehnal front II. svetovej vojny.
Z histórie je známy štrajk poľnohospodárov v r. 1928, do ktorého sa zapojili i občania obce. V roku 1950 bolo založené JRD ( Jednotné roľnícke družstvo), ktoré v roku 1964 prešlo na Štátny majetok. V roku 1970 bola obec pripojená k mestu Sereď. V r. 1990 sa obec osamostatňuje a zveľaduje. Svedčí o tom plná plynofikácia, rozvod vodovodu, kanalizácie, nového osvetlenia a rozhlasu. V obci sa zachovali tradičné názvy ulíc a z tradičných remesiel výšivka. V r.1990 sa obec osamostatňuje a zveľaďuje.
Dominantou obce je barokovo - klasicistický kostol dobudovaný v r. 1781, nesúci meno sv. Jakuba a viac ako 100 rokov stará lipa. Dominantou obce je barokovo-klasicistický kostol dobudovaný v r. 1781, nesúci meno sv. Jakuba. V obci nájdu návštevníci aj domáci jej dominantu - barokovo-klasicistický kostol dobudovaný v roku 1781, zasvätený sv. Jakuba.
Samotná farnosť sa prvýkrát spomína v listine z 12. marca 1313, kde sa uvádza kostol zasvätený sv. Jakubovi, farár a fara. Listina zachovaná z 8. z 12. marca 1313 spomína kostol zasvätený sv. Jakubovi, farára a faru. Zaujímavosťou je, že Dolná Streda bola začiatkom 14. Najstaršia pečať obce sa zachovala na písomnosti, ktorú vydal richtár a prísažný v roku 1608. V pečatnom poli je zobrazená postava biskupa držiaca pastiersku palicu ako symbol, že zemepánom obce bol ostrihomský arcibiskup.
Hoci sa prvý kostol spomína už 8. marca 1312 v písomnej listine, v neskoršej listine z roku 1313 píše o kostole zasvätenom sv. Prvý kostol bol pravdepodobne zničený vojskami Matúša Čáka Trenčianskeho. Prvý (pôvodný) kostol pravdepodobne zničili vojská Matúša Čáka Trenčianskeho začiatkom 14. storočia. Súčasný kostol a jeho podoba pochádza z roku 1781. Ide o pozostatok staršieho kostola.
Na Kostolnom námestí sa rozprestiera nádherný park, ktorý prešiel v roku 2011 rozsiahlou rekonštrukciou. Na Kostolnom námestí sa rozprestiera nádherný park, v ktorom sa nachádza aj "storočná lipa", artézska studňa ako aj kostol sv. Jakuba. Nachádza sa v ňom Pomník padlých v 1. a 2.
V okolí Dolnej Stredy môžete navštíviť napríklad Vodnú nádrž Kaskády - Kráľová, kde si vychutnáte rybolov, cyklistiku, korčuľovanie, kúpanie, vodné športy či tenis. Pri potulkách za históriou sa môžete vybrať do historického centra Trnavy, na Smolenický zámok či hrad Červený Kameň.
Pôvodná oltárna doska s bohostánkom. Kazateľnica bola zhotovená v rokokovom štýle v dielni Ľudovíta Godeho koncom 18. storočia vo vtedajšom Prešporku, teda v Bratislave. Spredu je ozdobená reliéfom Poslednej večere. Hodnotná je tiež kazateľnica od tvorcu Ľ. Zaujímavými historickými artefaktmi sú okrem kazateľnice napríklad aj klasicistická kamenná krstiteľnica a lavice pochádzajúce z konca 18. storočia. Podobne aj drevený kríž v sanktuáriu pochádza z prelomu 19. a 20. storočia. Súsošie Bolestnej Panny Márie s Ježišom v náručí dali zhotoviť dolnostredskí rodáci, ktorí sa zachránili pred hrôzou prvej svetovej vojny odchodom do Ameriky. Za zmienku stojí aj píšťalový organ, ktorý bol zhotovený v dielni Otakara Važanského v Nitre asi v roku 1932.
Najstarší a zároveň najväčší zvon pochádza z roku 1801 a je zasvätený Svätej Trojici. Stredný je zasvätený sv. Jakubovi, patrónovi kostola a najmenší umieračik sv. Jozefovi, patrónovi zomierajúcich. Oba boli odliate v roku 1921 v Trnave. Stĺp Najsvätejšej Trojice dal v roku 1914 zhotoviť miestny sedliak Jozef Serenčéš s manželkou Katarínou ako prejav vďačnosti Bohu za mnohé dobrodenia. Socha sv. Jána Nepomuckého, ktorá sa v súčasnosti nachádza pred budovou fary, pochádza zo 60. rokov 18. storočia a pravdepodobne stála pôvodne v blízkosti rieky Váh. Socha sv. Antona Paduánskeho.
Prvá budova fary sa spomína v roku 1313. Druhú faru dal postaviť ostrihomský arcibiskup Mikuláš Čáki v roku 1756. Budova má tvar písmena L a je čiastočne podpivničená. Býval v nej nielen farár, ale aj kaplán a pomocníci, ktorí pomáhali na farskom hospodárskom dvore. Táto historická budova z 18. storočia bola zrekonštruovaná v roku 2012 vďaka pomoci občanov. V súčasnosti sa v nej nachádza pastoračné centrum a expozícia historických predmetov z cirkevného, ale aj z dedinského života.
V prvej písomnej zmienke z roku 1313 sa spomína aj meno kňaza „Andreas, parochus in Zeradehel ad Vagum“ - „Andrej, kňaz v Dolnej Strede nad Váhom“. Na webovej stránke fary si môžete prečítať celý zoznam známych farárov a kaplánov pôsobiacich v Dolnej Strede od stredoveku až po súčasnosť.
Zoznam farárov a správcov farnosti:
- 1313 - Andreas, parochus in Zeradehel ad Vagum
- 1560 - ? Juraj Orozy
- 1562 - ? Ján de Zeradahel
- 1612 - 1624 František Babóthy
- 1647 - ? Juraj Kolosy
- 1660 - ? Benedikt Gudóczy
- 1688 - 1691 Ján Gabrieli
- 1691 - 1695 Pavol Dorikovič (Dreikovič)
- 1695 - 1705 Matej Paulikovič
- 1705 - 1709 Ján Megléthy
- 1709 - 1717 Juraj Parončay
- 1717 - 1720 Gabriel Loksay
- 1720 - 1720 Juraj Gyöngyösy
- 1720 - 1727 Ján Weinperger
- 1727 - 1750 Samuel Szalay
- 1750 - 1752 František Holt
- 1752 - 1764 Ladislav Okoličányi
- 1764 - 1775 Ladislav Gulik
- 1775 - 1806 Anton Valdinuczi
- 1806 - 1838 Lazar Vághy
- 1838 - 1846 Štefan Bublik
- 1846 - 1851 Ján Lehoczky
- 1851 - 1886 František Zatkovics
- 1886 - 1923 Jozef Vojtek (pochovaný v Dolnej Strede)
- 1923 - 1924 Jozef Šoka
- 1924 - 1929 Dr. Ferdiš Juriga
- 1929 - 1930 Rudolf Rummel
- 1930 - 1949 Andrej Szentgyörgy (Ďurček) (pochovaný v Dolnej Strede)
- 1949 - 1952 Michal Klimo
- 1952 - 1957 Jozef Varga
- 1957 - 1982 Timotej Pozdech (pochovaný v Dolnej Strede)
Po smrti vdp. Pozdecha 27. 9. 1982 spravovali farnosť Dolná Streda ,,ex currendo,, farári zo Serede až do 1. 7. 2008.
- 1982 - 1988 Mons. Ján Sokol, dekan - farár v Seredi, neskorší arcibiskup a metropolita v Trnave
- 1988 - 1990 Juraj Augustin, farár v Seredi (terajší farár v Lábe)
- 1990 - 1995 Peter Kučera, farár v Seredi (terajší farár v Červeníku)
- 1995 - 1996 Ján Bederka, farár v Seredi (terajší dekan - farár v Piešťanoch - sv. Štefanovi)
- 1996 - 2008 Ján Bučík, dekan - farár v Seredi (terajší vo farár Voderadoch)
- 2008 - 2014 Peter Mikula, školský dekan (správca farnosti od 1. 7. 2008, za riadneho farára vymenovaný 1. 11. 2009)
- 2014 - Martin Ferenc
Zoznam kaplánov:
- ???1796 - 1796 Andrej Jancsó (Jančo)- významná osobnosť - cirkevný spisovateľ???
- ? - 1896 Eugen Nagy
- 1896 - 1897 František Fallenbückl
- 1897 - 1898 Ján Horváth
- 1898 - 1899 Ján Jerró
- 1899 - 1905 Štefan Jankovič
- 1905 - 1906 Dr. Pavol Zeicha
- 1906 - 1907 Augustín Gramantel
- 1907 - 1912 František Prokop
- 1912 - 1915 Juraj Polónyi
- 1915 - 1916 Ján Lapicz
- 1916 - 1916 Štefan Szarka
- 1917 - 1919 Karol Lazar
- 1919 - 1920 Jozef Horecsny
- 1920 - 1925 Jozef Šoka
- 1925 - 1928 Štefan Ripper
- 1928 - 1929 Rudolf Rummel
- 1931 - 1932 František Martinÿ
- 1932 - 1934 Alexander Metzner
- 1934 - 1934 Jozef Kubiš
- 1934 - 1936 Tibor Montskó
- 1936 - 1937 František Presinszky
- 1937 - 1938 Michal Borsos
- 1938 - 1938 Rudolf Szüllo
- 1938 - 1940 Anton Horák
- 1940 - 1941 Emil Kamody
- 1941 - 1942 Ján Bartoš
- 1942 - 1942 Alexej Piovarči
- 1942 - 1943 Január František Valovič, tešiteľ
- 1943 - 1946 ThDr. smrti vdp.
Kapláni, ktorí vypomáhali seredskému farárovi v rokoch 1982 - 2008 v Dolnej Strede:
- 1982 - 1984 Jozef Kolpák
- 1984 - 1985 Jozef Lehocký
- 1985 - 1988 ThDr. Juraj Augustin
- 1987 - 1989 PhDr. Ladislav Kuna
- 1990 - 1991 Rudolf Daňo
- 1991 - 1992 ICLic. Zdenko Sitka
- 1992 - 1993 Ľubomír Varga
- 1994 - 1995 Benjamín Kosnáč
- 1995 - 1996 Richard Jankovič
- 1996 - 1997 Jozef Gajdoš
- 1997 - 1998 Ján Buček
- 1998 - 2000 Miroslav Kostolný
- 2000 - 2001 Miloš Kohútek
- 2001 - 2002 Ondrej Porubský
- 2002 - 2004 Miroslav Michalka
- 2004 - 2005 Peter Kukučka
- 2005 - 2006 Peter Štefaník
- 2006 - 2007 Ing. Maroš Lovič
- 2007 - 2008 Peter Mikula
Zdroj: Séria farností Ostrihomskej arcidiecézy do roku 1884 ; Farská matrika
Významné osobnosti Dolnej Stredy
Obec je rodiskom jaskyniara Jána Majku (objaviteľa jaskyne Domica) a básnika Vojtecha Mihálika. Tu pôsobil ako farár i prvý slovenský poslanec v uhorskom sneme ThDr. Ferdinand Juriga. Pýchou obce bol i spevák SND František Benkovský. Taktiež je dôležité spomenúť osobnosti, ktoré sa tu narodili a pôsobili. Medzi ne patrí jaskyniar Ján Majko (objavil jaskyňu Domica), básnik Vojtech Mihálik, farár a prvý slovenský poslanec v uhorskom sneme ThDr. Ferdinand Juriga.
František Babothy
František Babothy, vyšší cirkevný hodnostár, 16. stor. v Trnave, filozofiu a teológiu vo viedenskom seminári. vysviacke pôsobil ako farár v Kolárove. dolnostredského farára. bol preložený. Počas pôsobenia v Dolnej Strede bol r. kanonika bratislavskej kapituly. R. opáta sklóšského. ostrihomskej kapituly, čo bola v tom čase veľká pocta. stal hontianskym arcidiakonom. Do tzv. významný cirkevný spisovateľ sa narodil 29. 11. Kosihách. vysvätený za kňaza.
Andrej Jancsó (Jančo)
1793, v Galante 1795 a v Dolnej Strede 1796. ďalších ôsmich miestach až do odchodu do dôchodku v roku 1814. 8. 1824 v Starom Tekove. nemčine.
ThDr. Ferdinand Juriga
sa 12. 10. 1874 v Gbeloch. Študoval na gymnáziu v Ostrihome. štúdiá absolvoval v Ostrihome a na viedenskom Pázmaneu. vysvätený za kňaza. Leviciach. Vajnor. V roku 1923 bol menovaný za farára do farnosti Dolná Streda. roku 1924 bol zároveň assesorom u biskupa na ordinariáte v Trnave. roku 1930 žil na odpočinku v Bratislave. bol v rokoch 1906-1918 poslancom uhorského snemu. zhromaždenia. článkov, memoárov. Zomrel 23. 11. 1950.
J. E. Mons. Dr.h.c. Ján Sokol
sa 9. októbra 1933 v Jacovciach pri Topoľčanoch. bohosloveckej fakulte v Bratislave 23. biskupom Ambrózom Lazíkom. Leviciach, BA - Novom Meste, Štúrove. Lazík vymenoval za prefekta kňazského seminára v Bratislave. 1970 bol menovaný za kaplána do Serede. odpočinok sa stal správcom farnosti v Seredi. dekanom. spoločenstiev. Po smrti vdp. dolnostredskej farnosti ex currendo zo Serede. Mons. Júliusa Gábriša zvolili za apoštolského administrátora. bol vysvätený 12. júna 1988 v Trnave v katedrále sv. Jána Krstiteľa. 26. júla 1989 bol Ján Sokol menovaný za trnavského arcibiskupa. 10. arcibiskupa a metropolitu Slovenska. pápež Ján Pavol II 22. Bratislave - Vajnoroch. 31. bratislavsko-trnavského arcibiskupa - metropolitu. slovenských diecéz a po vzniku arcibiskupstva v Bratislave sa 14. februára 2008 stal trnavským arcibiskupom.
ThDr. Alojz Lackovič
sa 5. 4. 1926 v Dolnej Strede. Bratislave bol 23. 12. 1950 vysvätený za kňaza. Pezinku 1957, Holíči, Ba - N. Meste. od roku 1962 Križovanoch nad Dudváhom, 1966 v Rači, 1969 Ružindole. Šaštína - Stráži. Tu pôsobil ako obvodný dekan. archipresbytera a kanonika. Zomrel 11. 2. 1986.
Vdp. Timotej Pozdech
sa 27. 9. 1919 v Hrnčiarovciach n. Parnou vo viacdetnej rodine. štúdiách v Trnave a v Bratislave bol 12. 6. 1949 vysvätený za kňaza. kaplán pôsobil vo farnostiach r. roku 1951 musel narukovať na základnú vojenskú službu. pôsobil ako kaplán v Seredi tri roky od roku 1954 do roku 1957. roku ho vtedajší pán biskup Mons. administrátora farnosti Dolná Streda. 9. 1982. Jeho telo odpočíva v pokoji na miestnom cintoríne. svojho pôsobenia v Dolnej Strede zložil viacero omšových piesní.
Ján Majko
sa 17. 9. 1900 v Dolnej Strede. Po skončení základného vzdelania v r. dvanástich rokov. Počas 1. sv. Talianku. V rokoch 1923 - 1936 bol príslušníkom pohraničnej stráže. Práve v tomto čase (r. 1926) objavil jaskyňu Domica. slovenských jaskyniach.V 50. rokoch 20. storočia sa spolu s Dr. asi 50 m a Jaskyne pod vrcholom Kalvárie. Zomrel v Trnave 29. 12. 1985. Strede.