Dolné Obdokovce, obec s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, sa nachádzajú v regióne Podzoboria. Charakteristické črty tohto regiónu sa odrážajú vo všetkých oblastiach sociálneho a kultúrneho života, ako aj v tradíciách obce. Na území Dolných Obdokoviec sa nachádza množstvo sakrálnych pamiatok, vodných zdrojov a ďalších prvkov, ktoré obci dodávajú príjemný ľudský rozmer a tradičného vidieckeho ducha. Tieto prvky je potrebné chrániť, udržiavať a podporovať.
Obec je jedinečná svojím kultúrnym dedičstvom, ktoré reprezentujú mnohé sakrálne pamiatky, z ktorých najvýznamnejší je Rímsko-katolícky kostol sv. Jána Krstiteľa z 12. storočia jedinečný svojou drevenou vežou.
Dominantou obce je nepochybne neprehliadnuteľný Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa ležiaci v časti "Nagy Bodok - Veľký Bodok". Za kostolom sa nachádza cintorín, v ktorom sa vypína vzácny Kamenný kríž z roku 1795. Dom smútku je situaovaný vedľa kostola.
Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa
Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa bol postavený v 12. storočí (okolo roku 1160) v románskom štýle a bol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Bol typickou románskou stavbou dedinského kostola s obdĺžnikovou loďou a polkruhovou apsidou. Možno ho tak považovať za jednoznačnú dominantu obce. V roku 1968 odkryli jeho románske jadro (svätyňu a loď) a na západnej strane sa našiel aj pôvodný vchod. Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa s vernou kópiou pôvodnej drevenej veže sa nachádza na vyvýšenom teréne v miestnej časti Nagybodok - Veľký Bodok a možno ho tak zaradiť medzi tie sakrálne pamiatky, ktoré disponujú určitou jedinečnosťou - vernou kópiou pôvodnej drevenej kostolnej veže.
Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa v Dolných Obdokovciach
Najväčšie prestavby sa vykonávali okolo roku 1796, keď prestavali niekdajšiu loď na väčšiu, barokovú. K severnému priečeliu románskeho kostola bola pristavaná sakristia zaklenutá pruskou klenbou. Hlavný oltár kostola pochádza z 18. storočia, ale oltárny obraz znázorňujúci sv. Jána Krstiteľa bol vytvorený ešte skôr. Jeho presné datovanie však doposiaľ nie je známe. V kostole sa nachádza aj baldachýn z konca 18. storočia. V roku 1866 kostol dostal nový organ, ktorý sa používa až dodnes (s občasnými opravami).
V roku 1992 bol kostol predĺžený západným smerom. Bolo tak nutné pôvodnú drevenú vežu odstrániť. Postavila sa však nová, mohutnejšia kópia tejto drevenej veže. V roku 1993 bola rozšírená i sakristia. V kostole sa nachádzajú bočné oltáre sv. Jozefa a Panny Márie pochádzajúce zo začiatku 20. storočia a majú ústredné sochy donátorov. Neskorobaroková kazateľnica z 2. polovice 18. storočia bola pri poslednej úprave odstránená. Vzácnym kusom zariadenia kostola je renesančný kalich zo 17. storočia. Kostol zdobí viacero sôch ako napríklad socha Srdca Panny Márie, Ježišovho Srdca, socha sv. Antona, sv. Terézie a dve sochy Sedembolestnej Panny Márie. Na stenách lode sa tiež nachádza 14 obrazov zastavení Krížovej cesty. Tieto obrazy boli osadené pred niekoľkými rokmi a vymenili tak staré, pôvodné obrazy Krížovej cesty.
Obetný oltár bol vyrobený v roku 1993 a v tom istom roku bolo obnovené aj večné svetlo. Posledné úpravy kostola prebehli v roku 2018. K slávnosti narodenia nášho patróna, sv. Jána Kstiteľa sa v spolupráci so samosprávou obce podarilo kompletne opraviť vonkajšiu fasádu chrámu. Najstaršia časť fasády pochádzala ešte zo 40-tých rokov 20. storočia a z bezpečnostného dôvodu bola jej obnova nevyhnutná. Počas týchto úprav sa tiež vymenila kompletná zastaralá audio technika (zosilňovač, mikrofóny, kabeláž, reproduktory). V neposlednom rade sa vykonal aj Odborný posudok nedeštruktívneho archeologického výskumu geofyzikálnym meraním, na základe ktorého sa podarí presne datovať tie časti kostola, ktoré už dnes nie je možné voľným okom pozorovať.
Zvony v Dolných Obdokovciach
Veľkú pozornosť si zaslúžia aj bodocké zvony. Prvý známy údaj o kostolných zvonoch pochádza z roku 1732, kedy vo vežičke kostola visel zvon vážiaci 30 funtov. Neskôr, v roku 1786 sa uvádza žalostný stav veže bez údajov o zvonoch. V kanonickej vizitácii z roku 1798 nachádzame údaje o novej drevenej veži. V nej visí aj zvon vážiaci 40 funtov, ktorý je v obci "od najstarších čias". Bližšie údaje o ňom však nie sú známe. Určité skutočnosti umožňujú predpokladať, že sa jedná o zvon uvedený už v roku 1732. Podľa písomných údajov z roku 1803 boli v kostole dva nové zvony (zvon Spasiteľa a sv. František Xaverský), ktoré obci daroval nitriansky biskup František Xaver Fuchs (požehnal ich v roku 1800). Tento biskup už ako jágerský arcibiskup daroval neskôr kostolu aj organ.
V roku 1828 sa uvádzajú v kostole už 3 zvony. O pôvode Malého zvona však neboli uvedené bližšie údaje, nakoľko informácia o ňom bola uvedená iba vo farskom zázname ceruzkou. Podľa údajov z kroniky kostol dostal v roku 1913 nové zvony, ktoré však boli v roku 1917 zrekvírované. Vo veži tak ostal iba Fuschov zvon z roku 1800, ktorý sa zachoval až do dnes. K nemu pribudli v roku 1925 ďalšie dva nové zvony požehnané nitrianskym biskupom Karlom Kmeťkom. Keď v roku 1992 predĺžili loď kostola, všetky 3 zvony sa prevesili do novej drevenej veže, ktorá je vernou kópiou pôvodnej veže z roku 1798. Tieto zvony majú dnes už elektrický pohon.
Súčasný inventár zvonov:
- Veľký zvon (výška: 49 cm, spodný priemer: 64 cm) s nápisom: "KERESZTÖLŐ SZENT JÁNOS KÖNYÖRÖGJ ÉRETTÜNK" ("Sv. Ján Krstiteľ oroduj za nás").
- Fuchsov zvon (výška: 38 cm, spodný priemer: 51 cm) s nápisom: "BODOKIENSIBVS. SVBUITIS. EPISCOPALIBVS. DONAVIT. F. X. F. E. N. P. 1800" ("Obdokovčanom, poddaným biskupstva, daroval František Xaver Fuchs nitriansky biskup v roku 1800").
- Zvon Umieračik (výška: 34 cm, spodný priemer: 35 cm) s nápisom: "SZENT ANTAL KÖNYÖRÖGJ ÉRETTÜNK" ("Sv. Anton oroduj za nás").
- Zvon pochádzajúci z osady Augustín (Ágostonhalma) z 19. storočia situovanej v katastrálnom území obce Dolné Obdokovce. Zvon obsahuje nápis: "NAGYSZOMBATBAN FISCHER V." ("V. Fischer v Trnave").
- Školský zvon z konca 19. storočia (výška: 23 cm, spodný priemer: 30 cm) s nápisom "WALSER F PESTEN" ("F. Walser v Pešti") sa nachádza v školskom dvore. Na hlave má vyrytý nápis "JAVÍTVA 1987" ("Opravený v roku 1987).
- Najnovším zvonom, ktorý sa v našej obci nachádza je Esterházyho zvon nachádzajúci sa v Pútnickom stredisku Jánosa Esterházyho. Tento zvon dal vyrobiť zakladateľ tohto strediska Boldizsár Paulisz. Zvon ladený do akordu C-E-A je významným pre našu obec aj tým, že ho dňa 6. júna 2018 osobne vo Vatikáne vysvätil Svätý Otec František.
V stredoveku sme mali v obci aj farnosť. Spomína sa v 14. až 16. storočí. Odvtedy sú Dolné Obdokovce filiálkou pohranickej fary.
Ďalšie sakrálne pamiatky v obci
- Lourdská jaskyňa pred Rímskokatolíckym kostolom sv. Jána Krstiteľa: základy tejto jaskyne sa začali stavať v roku 1994. V súčasnosti tvorí neustále prístupná Lourdská jaskyňa významné miesto pre veriacich, ktorí sa k nej chodia modliť najmä pred, resp. po svätých omšiach.
- Socha sv. Jána Krstiteľa osadená na vysokom stĺpe v domčeku pred rímskokatolíckym kostolom jemu zasvätenom pochádza z roku 1919. Postavili ju občania spoločne a vlastným úsilím.
- Kamenný kríž v cintoríne pochádzajúci z roku 1795 je situovaný za kostolom a je osadený na vysokom podstavci. Dňa 10. mája v roku 1796 bol posvätený kanonikom Antonom Alojzom Schaffarovitsom a kolíňanským farárom Jánosom Hazuchom.
- Pamätník venovaný obetiam I. a II. sv. vojny postavený v roku 1973 sa nachádza pred Rímskokatolíckym kostolom sv. Jána Krstiteľa.
- Klasicistický kamenný prícestný kríž s korpusom v miestnej časti Fővég - Horná ulica bol v roku 1791 postavený občanmi obce a posvätil ho františkánsky mních Juniperus. Kríž bol následne opravený v roku 1893.
- Prícestný kamenný kríž v časti Alvég (Dolná ulica) bol v roku 1927 postavený z milodarov obyvateľov obce Dolné Obdokovce.
- Prícestný kamenný kríž s liatinovým korpusom sa nachádza pri starej pohranickej ceste a pochádza z roku 1913. Kríž sa miestne nazýva „Suhajkereszt“ alebo „Suhaj keresztje“ (Šuhajov kríž). Jeho autorom je taktiež Štefan Ács, s manželkou.
- Prícestná kaplnka Lourdskej Panny Márie pochádza z roku 1911 a vybudoval ju Štefan Ács s manželkou, Rozáliou Gyepesovou. Kaplnka sa nachádza na Hlbokej ulici, pri pozemkoch podniku AGROFORS, s.r.o. V roku 2015 bola táto kaplnka zrekonštruovaná.
- Súsošie Piéty z roku 1942 sa nachádza pri Paulisz ranči.
- Kalvária grófa Jánosa Esterházyho bola vybudovaná v roku 2012 na Paulisz ranči. Je to zároveň i príjazdová cesta ku Kaplnke Povýšenia Svätého Kríža, v ktorej po 60 rokoch od svojej smrti našiel večný odpočinok samotný gróf János Esterházy.
- Kaplnka sv. Urbana sa nachádza mimo zastavaného územia obce, popri komunikácii vedúcej do viníc. Statua sv. Urbana bola uložená do výklenku kaplnky murovaného stĺpa cca pred 150 až 200 rokmi.
- Kamenná socha sv. Vendelína sa nachádza v miestnej časti Ugarak a pochádza z roku 1942.
- Drevená zvonica sa nachádza vo dvore základnej a materskej školy, Pochádza z 19. storočia a naposledy bola opravovaná v roku 1987. Jej zvon odliala firma R. Walser v Pešti a dlhý čas zvolával žiakov.
- Zvon zo zvonice v miestnej časti Ágostonhalom je bez srdca a odliala ho firma bratov Fischerovcov v Trnave, letopočet chýba. Zvon čaká na nové osadenie.
Významné osobnosti obce Dolné Obdokovce
Obec Dolné Obdokovce sa môže pochváliť niekoľkými významnými osobnosťami, ktoré prispeli k jej kultúrnemu a spoločenskému rozvoju:
- Doc. Ing. Alexander Fehér, PhD.: Pôsobí na Fakulte európskych štúdií a regionálneho rozvoja Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Založil Regionálne múzeum Podzoboria.
- Júlia Balabánová: Bola učiteľkou a zakladateľkou ženského speváckeho zboru „Alsóbodoki Asszonykórus“ v Dolných Obdokovciach. Bola vymenovaná za Čestného občana obce Dolné Obdokovce.
- Rozália Gyepesová: Zapájala sa do mnohých aktivít, ako reštaurovanie svätých sôch, písanie textov piesní a básní, písanie článkov a rôznych publikácií.
- Štefan Ács: Bol jedným z najvýznamnejších hospodárov a tiež aktívnym obyvateľom obce na začiatku 20. storočia. Dal postaviť najviac sakrálnych pamiatok v obci.
Ľudové tradície a zvyklosti
Obec je veľmi bohatá na národopisné tradície a zachovala si vzácne starobylé črty (ľudové piesne a balady, vyšívanie, maľovanie kraslíc a iné). Tunajšie ľudové tradície zachováva mládežnícky folklórny súbor Nezábudka (Nefelejecs). Svoju nevšednú atmosféru mali civilné slávnostné i cirkevné chvíle, či už to bolo narodenie dieťaťa, jeho krst, prvé sväté prijímanie. Tieto udalosti sú medzi obyvateľstvom stále živé a dodržiavajú sa podľa starých zvykov. Významným sviatkom pre dospievajúcu mládež bolo prijatie chlapcov medzi mládencov. Najväčšou udalosťou v obci bola svadba. Smutné, ale svojrázne boli pohreby. Bohatá je tunajšia tradícia ľudových piesní, ktoré s veľkým úspechom doma i v zahraničí interpretuje ženský zbor „Alsóbodoki Asszonykórus“.
Ľudový kroj je taktiež jedinečný a líši od ostatných krojov Podzoboria. Od iných krojov sa však tunajší kroj líšil hlavne farbou, prevládala čierna farba. Vyskytovali sa tu tri druhy ženských košieľ. Jemné košele s výšivkami sa nosili vo sviatočné dni, košele z hrubého plátna sa nosili vo všedný deň, na prácu a slúžili aj ako nočné košele. Mladucha bola oblečená v čiernych slávnostných šatách, na hlave mala farebnú partu zhotovenú.