História farnosti Dolné Plachtince

História farnosti Dolné Plachtince je úzko spätá s vývojom náboženských pomerov v regióne a so životom miestnych obyvateľov. V nasledujúcom texte sa pozrieme na dôležité míľniky a udalosti, ktoré formovali túto farnosť.

V dobách pred vznikom obce Stredné Plachtince mali na tomto území Dacsovci z Kosihoviec postavenú kaplnku, podľa niektorých v 1. polovici 14. storočia (1332 - 1337), ktorú pri návšteve svojich majetkov tiež navštevovali. O tomto období „katolíckom“, sa však nezachovali žiadne správy.

Viac správ je z neskoršieho obdobia, po vystúpení Dr. Martina Luthera (31.10.1517), ktorý na dvere wittenberského chrámu pribil 95 výpovedí a dostáva sa do otvoreného konfliktu s katolíckou cirkvou. Reformácia sa rýchlo šírila i do okolitých krajín a tiež i do Uhorska.

Aj tu niektoré šľachtické rody, medzi nimi i Dacsovci, sa pridávali k reformácii a novému náboženstvu. Poddaní boli povinní vyznávať náboženstvo svojho pána. Augsburským náboženským mierom (1555) bola priznaná náboženská rovnoprávnosť evanjelikov augsburského vyznania a katolíkov.

Cirkev v minulosti vyberala dežmu, cirkevnú daň v čiastke jednej desatiny úrody. Desiatok bol odovzdávaný z obilia, vína, oviec a včiel. Od 15. storočia od platenia desiatku boli natrvalo oslobodení šľachtici. Od roku 1693 farári nedostávali dežmu, namiesto nej mali zosyp. Pri voľbe farára sa dohodlo na “dôchodkovej časti“ - vokátore.

Evanjelický cirkevný zbor, do roku 1918 sa oficiálne volal „Cirkev kresťansko-evanjelická augsburského vyznania krajiny Uhorskej v Stredných Plachtinciach“. Po žilinskej synóde (1610) bola organizačne začlenená do Veľkohontského seniorátu, až do roku 1953. Po roku 1953 je začlenená do Novohradského seniorátu. Evanjelický cirkevný zbor augsburského vyznania v Stredných Plachtinciach, kde je i farský úrad, tvorí matkocirkev.

Rozdelenie obyvateľstva podľa náboženstva je doložené v roku 1910: 806 evanjelikov, 147 rímskokatolíkov, 2 evangelistov refomovaných a 7 židia. O desať rokov neskôr sa v podstate nemení: 794 evangelistov, 144 rímskokatolíov, 7 evangelistov reformovaných a 1 žid.

Pri kanonickej vizitáci v roku 1932 bola štatistika nasledovná: celkom 1135 cirkevníkov, v matkocirkvi 807, fília Horné Plachtince 280 a Dolné Plachtince 48. Na lazoch žijú 3 evanjelické rodiny. Rímsko-katolíkov v Stredných Plachtinciach bolo 173, v Horných Plachtinciach 35 a v Dolných Plachtinciach je väčšina katolíkov.

Dôležité miesto v cirkevnom zbore zastávali i laickí funkcionári zboru. Najvyššie postavenie mali zboroví dozorcovia alebo inšpektori, volení konventom a na ich zasadaní tvorili spolupredsedníctvo s duchovným predsedom. Radu „starších“ presbytérov si volí zbor Stredných Plachtiniec 12 riadnych a 4 náhradných, vo fílii Horné Plachtince 6 riadnych a 1 náhradného presbytéra. Presbytérium sa schádza podľa potreby a rozhoduje o všetkých dôležitých cirkevných otázkach.

Cirkevný majetok a školu riadil kurátor, ktorý bol 1 pri matkocirkvi a po jednom i vo fíliach. Dôležité miesto zastávali kostolníci, ktorí sa volili podľa jednotlivých častí (koncov) dediny. Volil ich výročný konvent na trojročnú dobu. Kurátori a kostolníci počas svojho funkčného obdobia, vykonávali všetky práce pre cirkev, bez akejkoľvek odmeny.

Udržiavanie kostola a ďalších cirkevných stavieb, voľba a platenie farára, bola vecou cirkevného zboru - cirkevníkov. Cirkevníci buď zo svojich, buď z cirkevných prostriedkov, pozdejšie i z príspevkov štátu, stavali kostoly, školy, hospodárske zariadenie a starali sa o ich údržbu.

Najznámejšou stavbou každého cirkevného zboru je kostol. Kedy bol postavený kostol v Stredných Plachtinciach sa presne nepodarilo zistiť. V publikácii „Súpis pamiatok na Slovensku“ zv. 3, na stranách 207-208 pod heslom Stredné Plachtince je uvedené: „Pomerne úzky jednoloďový gotický priestor pochádza zo 14. storočia, upravili ho v 15. storočí spolu zo štvorcovým presbytériam a priestrannou sakristiou. Okná a klenba lode neskoro renesančné z roku 1621.

Po reformácii, keď aj zemepán Alexander Dacso z Kosihoviec prijíma evanjelické náboženstvo, daroval kaplnku cirkevnému zboru svojím poddaným, ktorí prijímajú tiež evanjelické náboženstvo. V roku 1742 veriaci pristavili chrámovú loď s oltárom. Stavaný je z kameňa, strecha pôvodne šindľová. V chrámovej časti je na oboch stranách 35 lavíc. Krížne lavice (pred oltárom) boli vyhradené pre panstvo. V roku 1856 boli lavice v celom kostole vymenené.

V chrámovej časti kostola nachádzajú sa dva visiace lustre, do roku 1944 svietili v nich sviečky, potom elektrické žiarovky. Jeden z chrámových lustrov v roku 1937 darovalo Spotrebné družstvo Stredné Plachtince. V kostole sa nachádza ešte jeden bronzový pozlátený luster. Oltár tvorí centrálnu výzdobu interiéru kostola. Oltár je drevený postavený na kamennom základe, pochádzajúci z 30-tych rokoch 18. storočia Reštaurovaný bol v roku 2000, jeho súčasťou sú 3 obrazy a po stenách oltára sú sochy apoštolov. Na doske oltára sú 4 oltárne svietniky a veľká cirkevná Biblia.

Súčasťou kostola je aj drevená krstiteľnica, na ktorej sú dve sošky znázorňujúce krst Ježiša. Kazateľnica je drevená, na vrchnej časti len číslicami označených desať božích prikázaní. Chór s organom je umiestnený v zadnej časti kostola. O pôvodnom organe sa správa nezachovala. 2.októbra 1864 bola posviacka nového organu.

Veža je súčasťou kostola. Vysoká je 22 metrov. Kedy bola postavená prvá nie je známe. Veža z rokov 1832 - 1833 už bola novšia, nasvedčuje tomu rokovanie “conventu“ z 5.12.1826. Vo veži sa nachádzajú 3 zvony, podľa niektorých boli z roku 1875. Počas prvej svetovej vojny boli dva zvony zrekvirované na vojenské účely. Zostal len najmenší zvon. Okolo kostola je urobený ochranný múr - parkán, ktorý v minulosti mohol slúžiť i na obranné účely.

V blízkosti kostola, bola pre farára postavená fara. V roku 1854 fara zhorela a vystavala sa nová, v súčasnom období Múzeum Samuela Godru. V rokoch 1983 až 1988 sa postavila nová fara. K fare patrili aj hospodárske budovy patriace farárovi ale aj cirkvi. Cirkev tu mala pivnicu a zo začiatku sypáreň „obilnicu“,dnes zborový dom. Pre farárove účely boli vystavené maštaľ a pajta.

Otázka cintorína bola počas dlhého obdobia veľmi dôležitou a prejednával ju nejeden konvent. V posledných rokoch túto otázku riešil MNV a Ocú. V roku 1972 sa znovu ukazuje potreba riešiť otázku cintorína, ako je ohradenie, ale hlavne vystavať dom smútku. V rokoch 1986 - 1989 po rozličných ťažkostiach, hlavne domácich, sa v roku 1986 pristupuje k jeho výstavbe. Po niektorých predlžovaniach termínu odovzdania do užívania, bol 13. 11. 1989 vysvätený a kolaudácia prebehla 14.8. 1991. Práce na rozširovaní cintorína začínajú v roku 1995 získaním pozemku, a jeho vyňatím z pôdneho fondu.

„História nás učí, že múdrosť starších, tradície, dedičstvo si treba pestovať, lebo máme vedieť, odkiaľ sme.“

Július Papp vo „Vlastivednom zborníku obce Stredné Plachtince“ píše: „Písomné pramene z obdobia pred 19. storočím sa nezachovali, pre požiar cirkevného archívu...“ Niektoré sa predsa len zachovali- a to zápisnice zo zborových konventov a presbyterstiev.

Reformáciou v Nemecku v roku 1517 sa začalo šírenie nového náboženstva- luteránskeho aj do susedných krajín. Z Kremnice a Banskej Štiavnice sa dostalo toto učenie i do Stredných a Horných Plachtiniec. Tu sa k nemu hlásili tunajší zemepáni Dačovci. Na základe vtedajšieho „cuius regio, illius religio“ ( „čie je panstvo, toho i náboženstvo“ ), poddaní nasledovali vo viere svojho pána- a tak sa stávajú „Evanjelici podľa augsburského vyznania“.

Za zakladateľa cirkevného zboru „Ecclesia Divi S. Milaelis Palojtensis“ (Cirkevný zbor svätého Michala Plachtince) sa považuje Alexander Dačo.Rok založenia cirkevného zboru sa uvádza rôzne, ale pred 10 rokmi sme podľa dostupných materiálov slávili v roku 2010- 400. výročie CZ. A tak v tomto roku budeme sláviť 410. výročie nášho cirkevného zboru.

Do roku 1953 bol náš zbor začlenený do Veľkohontského seniorátu. Od roku 1953 je súčasťou Novohradského seniorátu. V rokoch 2006- 2012 bol náš zbor sídlom Novohradského seniorátu. A jeho predsedníctvo tvorili Mgr. Jaroslav Ďuriš a MUDr. Ján Pavlov 6 rokov.

Matkocirkev i farský úrad je v Stredných Plachtinciach, kostol máme aj vo filiálke v Horných Plachtinciach. Od roku 1902 k nám patrí aj diaspora Dolné Plachtince s evanjelickou zvonicou, ktorá je pred tamojšou poštou.

Pri poslednom sčítaní ľudu sa k našej cirkvi prihlásilo v S. Plachtinciach 373, v H. Plachtinciach 123 a v D. Plachtinciach 46 evanjelikov a. v. Spolu teda 542 veriacich. Náš matrikový údaj je o čosi vyšší- vedieme 587 veriacich- tu sú ale aj rodiny z V. Krtíša, Bratislavy. B. Bystrice, ktoré tu majú svojich rodičov.

V sobotu, 16. júna, zažila naša farnosť výnimočnú a mimoriadne významnú udalosť: správca našej farnosti d. p. Dr. Theol. Július Marián Prachár si v tento deň pripomenul 50. výročie svojej vysviacky za kňaza. Toto jubileum sme spoločne oslávili slávnostnou svätou omšou za účasti ôsmich kňazov blízkych oslávencovi, medzi ktorými nechýbal duchovný otec otca Mariána, ktorý ho priviedol do Cirkvi, Mons. Ján Formánek a arcibiskup Mons. Robert Bezák.

Po skončení slávnostnej bohoslužby sa pánovi farárovi za jeho duchovnú službu poďakovali viacerí zástupcovia farností, v ktorých pôsobil. Napokon sme sa všetci stretli v Pastoračnom centre sv. Márie Magdalény a priľahlom priestore na agapé, ktoré dalo priestor mnohým neformálnym rozhovorom a spomienkam na časy minulé.

Náš pán farár začal svoju kňazskú púť v roku 1974 v Štúrove, odkiaľ sa po roku pôsobenia presunul do farnosti Šaľa. V ďalšom roku už pôsobil v Šamoríne, kde zotrval tri roky. Od roku 1979 sa venoval farníkom farnosti Nové Zámky, kde ho ponechali iba rok. V roku 1980 už pôsobil v Malackách a na ďalší rok vo farnosti Dolné Plachtince. Po dvoch rokoch bol preložený do Rykynčíc, kde zotrval šesť rokov. V roku Zamatovej revolúcie začal svoje pôsobenie vo Veľkých Ripňanoch, z ktorých sa po desiatich rokoch dostal do Beladíc. Od roku 2009, teda 15 rokov, je farárom našej farnosti v bratislavskej mestskej časti Rusovce.

Tak ako vo všetkých predchádzajúcich farnostiach, aj u nás sa otec Marián ukázal ako hlboko veriaci človek pevných zásad, s príkladným kňazským životom, otvorene sa zaujímajúci o každého človeka - starého, mladého, veriaceho i neveriaceho, farníka či veriaceho z inej farnosti, všetkých vekových kategórií. Svojou otvorenou komunikáciou je schopný rýchlo si získať takmer každého.

Jeho mimoriadna pastoračná sila vychádza nielen od oltára a ambóny, ale vo veľkej miere z otvorenej komunikácie, príkladného života a práce, ktorú aj v našej farnosti odviedol: Vďaka jeho nehasnúcej sile a vnútornej motivácii vrátil voľakedajšej farskej záhrade jej pôvodný účel a vytvoril tak nádherný priestor pre oddych všetkým, ktorý ho hľadajú alebo potrebujú.

K najvýraznejším stavebným počinom pána farára patrí aj postavenie novej farskej budovy umiestnenej na pôvodných klenbách pivničných priestorov starej fary. Nevyužité parkovisko pri kostole premenil na nádherné polyfunkčné pastoračné centrum, v ktorom pôvodne sídlila aj materská škôlka sv. Márie Magdalény. Pre ňu neskôr postavil samostatnú modernú budovu a zabezpečil pedagogický personál aj tím kuchárov.

Vďaka úsiliu otca Mariána máme nádherne zrekonštruovaný, dnes plne funkčný kostolík sv. Víta ako stvorený pre diskusné podujatia, umelecké výstavy, koncerty či stretanie sa ľudí pri dobrej káve alebo domácom zákusku. Otec Marián rozvíja aj projekt revitalizácie voľakedajšieho Laura Majera a bojuje o pozemok na stavbu domova dôchodcov. Iste nosí v hlave aj ďalšie nápady, o ktorých sa my zrejme dozvieme až vtedy, keď „prídu na rad.“

Nech náš milostivý Pán aj naďalej sprevádza pána farára Mariána svojou ochranou a pomocou a obdarí ho pevným zdravím, aby aj naďalej rozvíjal duchovný život farnosti a zveľaďoval jej zázemie. Vďaka Pánovi za tohto Jeho služobníka!

Videozáznam zo slávnostnej sv.

ThDr. Ján Farkaš, SVD

• Titul: ThDr.
• Dátum a miesto vysvätenia: 24. augusta 1940
• Životopis: Ako mladík vstúpil do Spoločnosti Božieho Slova. Po skončení teologických štúdií bol ordinovaný 24. augusta 1940. Pokračoval v štúdiách, v r. 1941 získal licenciát teológie. V rokoch 1948-1950 bol kaplánom v Galante, v r. 1950 v Sládkovičove, v r. 1951 vo farnosti Bratislava-Tehelné pole.
• V rokoch 1952-1957 bol správcom farnosti Sološnica v okrese Malacky. Od 1. februára 1957 do 31. decembra 1958 pôsobil v Blatnom pri Senci, kde zabezpečil opravu organu; vymenila sa omietka a fasáda sa pokryla brizolitom. V tomto čase sa otvorila i kovová guľa v špici veže, podľa vyjadrenia pamätníkov sa v nej nachádzali listiny z čias postavenia a vysvätenia chrámu z 18. storočia.
• Pôvodná hlinená dlažba bola vymenená za kamennú a pri oprave otvorili aj kryptu nachádzajúcu sa pod kostolom. Od 1. januára 1959 pôsobil v Dolných Plachtinciach v okrese Veľký Krtíš, v rokoch 1962-1968 v Šipiciach v okrese Krupina, v rokoch 1968-1974 v Kaplnej v seneckom okrese. Od r. 1974 žil na odpočinku v Beckove, kde aj zomrel.

Pramene: Schématizmus slovenských katolíckych diecéz. Trnava-Bratislava 1971, s.

Zoznam kňazov:

• Bagin Anton, ThDr. nar. 10.9.1923 v Ilave, ord. 22.6.1947; kap. kap.1954 Rosina,1955 Štiavnik, 1956 Turzovka, 1958 Dubnica nad Váhom1967 odb. CMBF Ba, 1970 docent CMBF, 1972 profesor CMBF, 1977 č.
• Balažovič Jozef, nar. 16.7.1915 v Čajakove, ord. 23.6.1940; kap. Nové Zámky (1945-6 zast.adm.); adm. 1961 Bešeňov; ... ; n.o.
• Bartoš Jozef, nar. 22.6.1913; kap. Dvorníky, 1914 Modra; m.p.(?) 1916; kap. Ba-Nové Mesto; far. 1923 Vajnory; asesor 1938; adm. dekanát Svätý Jur; bisk.škol.komisár 1947 tamtiež; ...; n.o.
• Bartunek Ignác, n.o. far. nar. 14. 7. 1928 v Meleku, ord. 20.6.1971; kap. Ba-Najsv.Trojica; 1990 n.o.
• Belohlávek Jozef, nar. 23.3.1895 v Piargu, ord. kap. 1926 Kamenné Ďarmoty, Šahy; adm. Šahy, 1927 Dolné Plachtince; kap. adm. 1930 Sakáloš;

a mnoho ďalších.

Tabuľka: Náboženské zloženie obyvateľstva v Plachtinciach

Lutherova ruža - symbol luteránstva

tags: #farnost #dolne #plachtince